Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202182
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815202182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: ŽIAREC,
poľnohospodárske družstvo, so sídlom Tvrdošín, IČO: 00 191 175, právne zastúpený Mgr. Igorom
Paliderom, advokátom so sídlom N., O. XXX, proti žalovaným: 1/ Ing. G. F., nar. X.X.XXXX, bytom Q.
nad E., M. XXX a 2/ P. L., nar. X.X.XXXX, bytom S., P. XXX/XX-XX, obaja zastúpení splnomocneným
zástupcom JUDr. Michalom Murinom, trvale bytom F. XX, v konaní o určenie neplatnosti právneho
úkonu, na základe odvolania žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
5C/117/2015-57 zo dňa 9. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že z a m i e t a žalobu žalobcu o určenie, že darovacia
zmluva zo dňa 14.7.2012, ktorej vklad bol povolený pod V 1013/2012 bývalou Správou katastra Tvrdošín
dňa 14.08.2012, uzavretá medzi žalovaným 1/ ako obdarovaným a žalovaným 2/ ako darcom, ktorej
predmetom bolo darovanie pozemkov zapísaných na LV č. XXX, pre katastrálne územie T. Q., obec
Štefanov nad Oravou, okres Tvrdošín ako E-KN parc. č. 410 - trvalé trávne porasty o výmere 341 m2 a
E-KN parc. č. 411 - trvalé trávne porasty o výmere 321 m2, v spoluvlastníckom podiele 1-ica, je neplatná.

Žalovaný 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil neplatnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/
ako obdarovaným a žalovaným 2/ ako darcom dňa 14.7.2012 (vklad povolený pod V 1013/2012 bývalou
Správou katastra Tvrdošín dňa 14.08.2012), ktorej predmetom bolo darovanie pozemkov zapísaných
na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie T. Q., obec Štefanov nad Oravou, okres Tvrdošín, a to
E-KN parc. č. 410 - trvalé trávne porasty o výmere 341 m2 a E-KN parc. č. 411 - trvalé trávne porasty
o výmere 321 m2, v spoluvlastníckom podiele 1-ica.

2.Východiskovo súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/102/2005 zo dňa 25.10.2005, v zmysle záverov ktorého sa za prevod podľa § 140 OZ považuje
nielen odplatný, ale aj prevod bezodplatný. Takým bola v prejednávanom prípade aj posudzovaná
darovacia zmluva, ktorou žalovaný 2/ ako darca daroval žalovanému 1/ ako obdarovanému
spoluvlastnícky podiel vo vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach.
Na základe toho okresný súd konštatoval, že žalovaný 2/ ako povinný spoluvlastník mal záväzok
ponúknuť svoj podiel pred zamýšľaným bezodplatným prevodom žalobcovi, o to viac, že sa jednalo o

pozemok, ktorého časť sa nachádza pod hospodárskou budovou v areáli žalobcu. Žalovaný 2/ však
svoju povinnosť nesplnil, žalobcovi svoj podiel neponúkol, čím porušil jeho predkupné právo.3.Následne sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením, či medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/ je
rodinný alebo obdobný pomer, v dôsledku čoho by ujmu, ktorú utrpel jeden z nich, druhý dôvodne
pociťoval ako vlastnú ujmu (§ 116 OZ), ktorá okolnosť by (v prípade jej preukázania) vylučovala možnosť

vysloviť porušenie predkupného práva žalobcu. V danej spojitosti zdôraznil, že je potrebné vychádzať
z objektívneho a spoločenského hľadiska, nie z duševných stavov určitej osoby (subjektívneho
presvedčenia). Dokazovaním bolo podľa okresného súdu preukázané, že medzi žalovanými neexistuje
príbuzenstvo, nakoľko nemajú spoločného predka a zároveň súd dospel k záveru, že medzi nimi
neexistuje ani iný obdobný pomer, ktorý by sa medzi nimi vytvoril buď spolužitím v spoločnej domácnosti

alebo starostlivosťou, aká sa poskytuje osobe rodine blízkej. Žiaden zo svedkov nepotvrdil, že by medzi
žalovanými existoval takýto vzťah. Svedok Y. E. potvrdil len to, že žalovaný 2/ sa angažoval iba pri
kúpe pozemkov od členov spoločenstva (urbáru), pričom ako člen ROEP si pamätá, že žalovaný 1/
ako (bývalý) predseda pozemkové úradu zastupoval žalovaného 2/ pri prejednávaní jeho návrhu pred
komisiou ROEP. Nikdy sa s nikým nebavil o tom, že medzi žalovanými existovali nadštandardné vzťahy
rovnajúce sa vzťahom členov rodiny. Svedok Ing. G. P. hodnotil vzťah žalovaných na úrovni občanov

obce, nakoľko žalovaného 2/ vída len v rámci výkonu svojej funkcie a nevedel sa bližšie vyjadriť ku
vzťahom, ktoré mali existovať medzi žalovanými.

4.Na základe opísaného okresný súd uzavrel, že v čase uskutočnenia právneho úkonu - darovacej
zmluvy síce žalovaní 1/ a 2/ udržiavali priateľské vzťahy na vyššej než štandardnej úrovni, čo sa prejavilo

udelenímgenerálnehoplnomocenstvanavšetkyprávneúkonyprežalovaného1/,pozvanímžalovaného
2/ na svadbu syna žalovaného 1/, resp. väčšou prepojenosťou pri spravovaní a obhospodarovaní
nehnuteľnosti, avšak intenzita týchto vzťahov, prihliadnuc na všetky dôležité okolnosti, nedosahuje taký
stupeň, aby súd mohol prijať záver o existencii pomeru medzi žalovanými, v dôsledku ktorého by ujmu,
ktorú utrpel jeden z nich, dôvodne pociťoval ten druhý ako svoju vlastnú. V danom prípade preto nešlo o

(bezodplatný) prevod medzi blízkymi osobami a z tohto dôvodu bolo porušené predkupné právo žalobcu,
v dôsledku čoho súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5.S poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. si súd prvej inštancie rozhodovanie o trovách konania vymedzil
na obdobie do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a domáhali sa vrátenia veci na opätovné
prejednanie súdu prvého stupňa. Preloženú žalobu označili za bezvýznamnú, nakoľko nemení vzťahy
medzi účastníkmi konania. Zdôraznili, že v konaní bola viackrát prednesená otázka naliehavého
právneho záujmu, nakoľko žalobca nie je v právnej neistote, keďže jeho právne postavenie sa prevodom

spoluvlastníckych podielov nijako nezmenilo, stále je spoluvlastníkom na predmetnej parcele. Žalobca
sa pritom nedomáhal porušenia predkupného práva pri odkúpení spoluvlastníckeho podielu veci v
roku 2012 žalovaným 2/ od predchádzajúcej podielovej spoluvlastníčky. Z uvedeného je evidentné, že
žalobcovi nejde o porušenie predkupného práva, ale o tendenčný návrh, ktorým sa nič nevyrieši.

7.Odvolatelia poukázali na existenciu dvoch skupín názorov súdov na predkupné právo a to že sa
predkupné právo uplatní iba pri kúpnej zmluve, resp. že je aplikovateľné aj pri zmluve darovacej.
Prvý názor vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý sa prikláňa k názoru,
že z gramatického, systematického i logického výkladu vyplýva záver, že predkupné právo náleží
spoluvlastníkovi iba v prípade predaja podielu. Uvedené vyplýva už zo samotné pojmu „predkupné

právo“. Tento pojem nemožno gramaticky vyložiť inak, ako právo vec kúpiť skôr, ako niekto iný.
Predmetná judikatúra českých súdov je pomerne nová, nakoľko pred prelomovým rozhodnutím
Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/2408/2007 z 20.10.2008 aj české súdy vychádzali z názoru, ktorý
prezentuje uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z roku 2005. Právne názory sa pritom vyvíjajú,
čo je obvyklé a v tomto smere je potrebné poukázať na zásadné rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS

186/2012, ktorý priznal legitimitu aj názoru prezentovaného judikatúrou českých súdov.

8.Druhý názor vychádza z aplikovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/102/2005.
Žalovaní uviedli, že sa pridržiavajú názoru, že pri darovacej zmluve sa inštitút predkupného práva
neuplatní a hoci by sa mohlo zdať, že by sa darovacou zmluvou obchádzal zákon, zo zisteného

skutkového stavu je jasné, že darovacia zmluva bola myslená vážne a že vyjadrovala prejav úcty darcu
a obdarovaného. Odvolatelia v danej spojitosti zároveň uviedli, že im nie je jasné, akým spôsobom by
sa malo v tomto prípade predkupné právo aplikovať, t.j. či má žalovaný 2/ ponúknuť dar žalobcovi, hocitento v iných veciach porušuje práva žalovaných. Okresnému súdu vytýkali, že s touto otázkou sa vôbec
nevysporiadal.

9.V písomnom odvolaní k odvolaniu žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Uviedol, že okresný súd sa náležite vysporiadal s obranou žalovaných a správne ustálil, že účelom
prevodu sporných pozemkov formou darovania medzi žalovanými 1/ a 2/ bola snaha žalovaného
1/ získať pozemok, z ktorého časť sa nachádza pod maštaľou v areáli žalobcu. Zároveň v konaní
presvedčivo preukázal, že žalovaný 2/ mu neponúkol pred prevodom pozemkov sporné pozemky a teda

porušil jeho zákonné predkupné právo. Taktiež v konaní bolo preukázané, že medzi žalovanými nie sú
žiadne pokrvné príbuzenské vzťahy a ani iné blízke vzťahy, ktoré oprávňovali vzájomný prevod sporných
pozemkov darovaním. Ide teda o neplatný právny úkon, ktorým títo navyše aj obchádzajú platné právne
predpisy v záujme poškodiť žalobcu.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP)

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379
CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378
CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11.Odvolacia námietka o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe o určenie
neplatnosti právneho úkonu je opodstatnená. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ je určovacie rozhodnutie
súdu spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, je na takom určení naliehavý právny záujem.
Pre uvedený záver (o existencii naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe) však nepostačuje
konštatovanie porušenia zákonného predkupného práva. Zároveň je nevyhnutné vymedziť, že pokiaľ nie

je uspokojivo vyriešená otázka naliehavého právneho záujmu na určení, je predčasné/bezpredmetné
zaoberať sa ďalšími okolnosťami veci/prípadu (otázka existencie príbuzenského, resp. obdobného
vzťahu), nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu je základným predpokladom pre možnosť
vyhovenia určovacej žalobe, je jeho podmienkou sine qua non.

12.Právna úprava umožňuje podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo nebolo
rešpektované, uplatňovať tri (navzájom sa vylučujúce) typy nárokov - domáhať sa určenia (relatívnej)
neplatnosti právneho úkonu, domáhať sa prevodu scudzeného podielu od nadobúdateľa alebo
stav akceptovať a ponechať si predkupné právo voči nadobúdateľovi - z ktorých (nárokov) každý
sleduje iný cieľ. Motívom prvého je navrátenie vecí do pôvodného stavu (vlastníctvo pôvodného

spoluvlastníka), cieľom druhého je získanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľom (len prvé dve
možnosti predpokladajú aktívne konanie „opomenutého“ spoluvlastníka). Je logické, že niektorý z
uvedených nárokov „opomenutý“ spoluvlastník zvolí podľa toho, aký konkrétny cieľ sleduje.

13.Inými slovami, pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej

neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 OZ (vecnej
povahy) ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným
nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď
len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania.

Z opísaného aspektu platí, že v prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné
právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným
spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon
považuje za neplatný, pokiaľ sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a OZ).
Nadväzne:

1. ak sa oprávnený bude v zmysle § 603 ods. 3 OZ domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na kúpu,
má možnosť podať žalobu o nahradenie vôle povinného
2. za okolnosti, keď bolo predkupné právo porušené, avšak oprávnený z akýchkoľvek dôvodov nežiada
bezprostredne nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou druhej alternatívy § 603 ods. 3 OZ, ktorou

oprávnenému zostáva zachované predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v
prípade, že tento sa rozhodne v budúcnosti vec predať.
3. jediná situácia, kedy by žaloba o určenie neplatnosti mohla mať úspech, nastáva vtedy, pokiaľ
by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúťprevádzaný spoluvlastnícky podiel a súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do
spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade žalobca znáša dôkazné bremeno ohľadne preukázania
naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti zmluvy rovnako ako dôkazné bremeno

preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu chce zabrániť novému nadobúdateľovi
získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ oprávnení spoluvlastníci neponúknu alternatívne riešenie, kto
by mal na miesto povinného nastúpiť, nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím
výrokom. Nemožno totiž na povinnom spravodlivo požadovať, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrval,
ani nemožno vynucovať zdržanie sa prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu zasahovania do jednej

zo základných zložiek vlastníctva (spoluvlastníctva), a to práva s vecou (podielom) nakladať.

14.V posudzovanej veci žalobca jednoznačne prejavil/deklaroval (č.l. 2, č.l. 35 spisu) svoj záujem o
prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Z tohto dôvodu (v zmysle vyššie opísaných právnych úvah) bolo na
mieste využiť prvú alebo druhú opísanú alternatívu. Pokiaľ však žalobca za daných okolností pristúpil
k žalobe o neplatnosť právneho úkonu, ide o nevhodne/nesprávne zvolený procesný prostriedok.

Takéto žaloba totiž nenapĺňa prevenčnú funkciu určovacích žalôb, t.j. nepredchádza ďalším súdnym
sporom - nebráni ďalšiemu prevodu spornej nehnuteľnosti žalovaným 2/, ani nerieši požadovanú otázku
vlastníckeho práva žalobcu.

15.Na základe konštatovaného, odvolací sú pristúpil (pri nezmenenom skutkovom stave) k zmene

napadnutého rozsudku a pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podanú žalobu zamietol.
Uvedené závery zodpovedajú tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účinnému a aplikovanému
§ 80 písm. c/ O.s.p., ako aj novej koncepcii aktuálne účinného § 137 písm. c/ a d/ CSP, ktorej cieľom (v
zmysle dôvodovej správy) bolo práve vylúčenie žalôb o neplatnosť právnych úkonov, ktoré vyvolávajú
ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Krajský súd na základe odvolania žalovaných zmenil napadnuté rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej a žalobu žalobcu zamietol. Žalovaní tak boli procesne úspešný v celom
rozsahu, preto im bola priznaná plná náhrada trov konania (pred súdom prvej inštancie ako i pred súdom

odvolacím).
O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených
v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

17.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP

možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno
odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.