Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Monika Jusková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/83/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203165
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814203165.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek
senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v exekučnej veci oprávneného PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému
H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, R. nad Q., o vymoženie 1 534,64 eura s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Er 335/2014 - 14 zo
dňa 29.04.2014 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým
uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal
voči povinnému vymoženia pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného pri Slovak arbitration court, s.r.o.
sp. zn. 46/09/13 zo dňa 18.10.2013. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.02.2012, ktorá má povahu spotrebiteľskej
zmluvy. Uviedol, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej vec prejednal a rozhodol rozhodcovský
súd, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú podmienku, lebo spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej
obsah. Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.
2. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučný súd sa
nedôsledne nezaoberal rozhodcovskou zmluvou, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Rozhodcovská zmluva v danom prípade nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere. Vyplýva to z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je
samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Povinný mohol
nepristúpiťnauzavretierozhodcovskejzmluvy,resp.ajjednostrannedosiahnuťzániktakejtodohodybez
vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporné, že povinný
vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu
s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, a preto nemôže
byť neprijateľnou podmienkou. Neobstojí tvrdenie, že povinný ako spotrebiteľ nemal na výber pri
uzavretí rozhodcovskej zmluvy. Otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom
už posudzoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012).Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie. Uplatnil si trovy odvolacieho
konania, ktoré špecifikoval.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na
včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
4. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
5. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy (t.j. k 21.02.2012), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi
konania ako vzťah spotrebiteľský. V zmluve o revolvingovom úvere je povinný označený menom,
priezviskom a rodným číslom a vystupuje teda v pozícii spotrebiteľa. Oprávnený vystupuje v pozícii
dodávateľa, lebo predmetom jeho činnosti je okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov. Oprávneným súčasne nebol v priebehu konania preukázaný opak. Z
tohto dôvodu bola správna aplikácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa.
Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predmetný rozhodcovský rozsudok svoju právomoc
založil na rozhodcovskej zmluve uzavretej účastníkmi konania súčasne so zmluvou o úvere. Pre
rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
zmluva uzavretá v priamej súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným
dňa 21.02.2012 platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej
rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská zmluva
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej
zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému v pozícii spotrebiteľa vo
forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského
súdu. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne dojednané je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v
rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej zmluvy je opodstatnená.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon). Podľa smernice Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3 ods. 1), zmluvná podmienka,
ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to vneprospechspotrebiteľa.Podľačl.3ods.2jepodmienkavždypovažovanázanedohodnutúindividuálne,
pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä
v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.
7. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 3 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa,
je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy,
vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne dojednané a ktoré spotrebiteľ nemá
možnosťovplyvniť,pričomvýraznýmspôsobomzasahujúdojehopostaveniavrámcizmluvnéhovzťahu.
Rozhodcovská zmluva nebola dohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale bola mu vnútená
spolu s podpisom zmluvy o úvere. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že priemerný spotrebiteľ
spolu s podpisom úverovej zmluvy by si individuálne dojednal zároveň rozhodcovskú zmluvu, ktorou by
založil právomoc preň pomerne nevýhodného rozhodcovského súdu. O značnej nevýhodnosti svedčí
fakt, že rozhodcovský súd priznal žalobcovi ním žiadané plnenie bez akéhokoľvek posúdenia nekalosti
zmluvných dojednaní. Z týchto dôvodov nie je možné považovať predloženú rozhodcovskú zmluvu,
hoc na prvý pohľad individuálne dojednanú, za platný právny úkon zo strany spotrebiteľa. Neplatná
rozhodcovská zmluva znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno
vykonať. V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný
predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský
rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok
nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré
je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd
prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
8. Odvolací súd vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 14/2011
zo dňa 22.11.2012, na ktoré poukázal oprávnený vo svojom odvolaní uvádza, že dané rozhodnutie
neriešilo otázku rozhodcovskej zmluvy ako takej, lebo napadnuté rozhodnutie v danom prípade bolo
zrušené z dôvodu nepreskúmateľnosti, nie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v danom prípade teda nezaujal vecné stanovisko vo vzťahu k rozhodcovskej
zmluve, tak ako sa na to snažil poukázať oprávnený. Pokiaľ však oprávnený v podanom odvolaní tvrdil,
že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (táto možnosť bola v bode 7. rozhodcovskej
zmluvy) uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto
úkon neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s
účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách,ktorýsleduječonajúčinnejšiu ochranuprávspotrebiteľovakoslabšejzmluvnejstrany.Navyše
odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej
zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Totožný právny názor vyplýva napr. z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.4Cdo111/2008zodňa30.06.2009,zrozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo 48/2010 zo dňa 29.02.2012.
9. Námietky oprávneného v podanom odvolaní neboli dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne,
keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora zamietol. Z dôvodu posúdenia rozhodcovskej zmluvy
ako neplatného právneho úkonu, odvolací súd sa bližšie nezaoberal plnením priznaným na základe takto
neplatného právneho úkonu (zmluvná pokuta).
10. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
11. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.