Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 7, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/73/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612205642
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2612205642.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: CONAMIS TRADING TRANSPORT, spol. s r.o., IČO:
31 359 256, so sídlom Krajná 86, Bratislava, zastúpeného navrhovateľom: JUDr. Zoltán Koreň,
Hrnčiarska 2/A, Košice, proti žalovaným: 1. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. D. XXXX/XX, Z., 2.
H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, Z., obaja odporcovia zastúpení: spoločnosťou: VRBA &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 918 225, so sídlom Sliezska 9, Bratislava, o odporovateľnosť právneho

úkonu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 11. decembra 2012, č.k.
11C/95/2012-121, v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania p o t v r d z u
j e s tým, že náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanej 1 do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia k rukám jej právneho zástupcu.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 1 náhradu trov odvolacieho konania 45,40 Eur do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia k rukám jej právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd prvým odsekom výroku konanie voči žalovanej 1 zastavil a
druhým odsekom výroku rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej 1 trovy konania v sume
285,08 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia bez uvedenia miesta platby. Rozhodnutie v časti

zastaveniakonaniaodôvodnilspoužitím§96ods.1O.s.p.,nakoľkonavrhovateľnávrhpojehopodanína
pojednávaní 11.12.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal proti žalovanej 1 späť. Keďže
k späťvzatiu návrhu žaloby došlo ešte predtým, než súd vo veci začal pojednávať späťvzatie návrhu
učinené právnym zástupcom žalobcu bolo účinné. O trovách konania rozhodnutie odôvodnil s použitím
§ 146 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že návrh žalobcu proti žalovanej 1 nebo podaný dôvodne, preto jej súd
priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia určené v zmysle Vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. za tri úkony právnej služby, t.j. prevzatie a príprava zastupovania, písomné vyjadrenie k
návrhu žalobcu, pojednávanie dňa 11.12.2012, tzn. 3 x 29,35 Eur + 20% DPH + 3 x paušál po 7,63 Eur
+ 20% DPH ako aj náhrada hotových výdavkov, cestovné za cestu Bratislava - Senica a späť v celkovej
výške 50,37 Eur + 20% DPH a náhradu za stratu času vo výške 76,26 Eur + 20% DPH. Celková náhrada
trov konania takto predstavuje 285,08 Eur.

Proti tomuto uzneseniu v časti o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 11.12.2012 zobral čiastočne späť návrh vo
vzťahu k žalovanej 1 v dôsledku čoho súd rozhodol o zastavení konania voči žalovanej 1. Vzhľadom
na povahu sporu, konanie žalovanej 1, ktorá svojím konaním zmarila dôvodnú pohľadávku žalobcu a
v rozhodnom období predala svoju nehnuteľnosť svojej matke, aby sa tak vyhla uhradeniu pohľadávky
rádovo niekoľkokrát vyššej, než je samotná hodnota bytu, považuje túto skutočnosť a naň nadväzujúce

rozhodnutie o priznaní trov právneho zastúpenia v prospech žalovanej 1 za neprimerané a odporujúce
dobrým mravom. Je názoru, že ust. § 146 ods. 2 O.s.p., na ktoré sa odvoláva súd argumentujúc tým, žekonanie sa muselo zastaviť, lebo to v danom prípade zavinil žalobca, považuje za podstatnú, nakoľko
stav, ktorý bol zavŕšený podaním žaloby mal základ výlučne v správaní sa žalovanej 1. Rozhodnutie
súdu teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto navrhol, aby odvolací súd zmenil

výrok uznesenia v časti trov konania a žalovanej 1 náhradu trov konania nepriznal.

Žalovaná 2 odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu podala prostredníctvom svojho právneho
zástupcu písomné vyjadrenie a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 90,81 Eur. Poukázala na to, že

pokiaľ odvolateľ ako dôvod odvolania uviedol nesprávne právne posúdenie veci majú za to, že priznanie
trov konania žalovanej 1 ako osobe, ktorá mala svojím konaním zmariť dôvodnú pohľadávku veriteľa
je neprimerané a odporujúce dobrým mravom, s touto argumentáciu nie je možné zo strany odporcov
súhlasiť, nakoľko je zrejmé, že žalobca svoj návrh 06.06.2012 podal nesprávne zo stránky procesnej aj
hmotnej, t.j. s nedostatkami, ktoré potom odstraňoval na pojednávaní, kde došlo k späťvzatiu návrhu voči
žalovanej 1. Tento nedostatok právnej kvalifikácie v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu žalovanej

1, najviac pri prejudikovaní záveru o zmarení dôvodnej pohľadávky veriteľa údajným konaním žalovanej
1 voči uvedenému namieta, že žiadne konanie, ktoré by zmarilo pohľadávku navrhovateľa neexistuje.
Práve pre to spor je predmetom súdneho konania, ktoré však ešte nebolo ukončené a teda na základe
domnienok navrhovateľa a pre jeho nesprávnu právnu kvalifikáciu podaného návrhu, nie je možné
hovoriť o neprimeranosti, ani o rozpore s dobrými mravmi. Účasť žalovanej 1 nebola ničím odôvodnená,

bola omylom, ktorý nakoniec uznal a napravil aj navrhovateľ. Poukázal na ustálenú judikatúru, že v
prípade späťvzatia návrhu zo strany žalobcu pri neaplikácii druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. je na úhradu
trov zaviazaný žalobca. Uznesenie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia
veci a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti náhrady trov konania ako vecne
správne potvrdil. V prípade úspechu v odvolacom konaní si uplatnil náhradu trov konania v celkovej

výške 90,81 Eur s tým, že v danom prípade ide o zníženie odmeny, keďže ide o vyjadrenie odporcov k
odvolaniu, ale zároveň o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania - teda v časti o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa v časti o náhrade trov žalovanej 1 potvrdil.

Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca návrhom zo dňa 04.06.2012, doručenom Okresnému súdu
Senica 07.06.2012 si uplatnil odporovateľnosť ukracujúcemu právnemu úkonu podľa § 42 Občianskeho

zákonníka o určenie jeho neúčinnosti v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Poukázal na to, že žalobcovi bolo
rozsudkom Krajinského súdu v Rogensburgu, Nemecká spolková republika zo dňa 07.07.2011 zo strany
žalovanej 2 priznané plnenie vo výške 231.960,- Eur vrátane úrokov z omeškania. Právoplatnosť a
vykonateľnosť nadobudol predmetný rozsudok 15.09.2011. Už v júni 2011 si bola žalovaná 2 vedomá
toho, že v krátkej dobe bude vydaný tento rozsudok, čo bol jediný dôvod, pre ktorý sa rozhodla previesť

nehnuteľnosť, tzn. trojizbový byt č. X, na X. poschodí bytového domu súpisného čísla XXXX, vedenom
v katastri nehnuteľností Z. na LV XXXX na adrese Z., D. XXXX/XX, na svoju matku, tzn. žalovanú 1.
Vklad bol povolený a právne účinky vkladu nastali 05.09.2011 pod č. B1246/11 a to na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 14.06.2011 uzavretej medzi žalovanou 1 a žalovanou 2. O vydaní uznesenia o nariadení
predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Senica, 11C/95/2012-58 zo dňa 23.07.2012 došlo

zo strany žalovaných k podaniu písomného vyjadrenia prostredníctvom súčasného právneho zástupcu,
v ktorom namietali, že účasť žalovanej 1 v súdnom konaní je nadbytočná a namietali i nedostatok
pasívnej legitimácie tejto účastníčky.

Na pojednávanie dňa 11.12.2012 ešte pred otvorením pojednávania právny zástupca žalobcu zobral

žalobu voči žalovanej 1 späť a navrhol voči tomuto účastníkovi konanie zastaviť a zároveň žiadal o
pripustenie zmeny petitu. Následne súd prvého stupňa uznesením vyhlásenom na pojednávaní pripustil
zmenu petitu a vo vzťahu k žalovanej 1 rozhodol napadnutým uznesením.V súčasnosti už právoplatnou časťou napadnutého uznesenia je konanie vo vzťahu k žalovanej 1
zastavené pre späťvzatie návrhu.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

V zmysle ods. 2 § 146 O.s.p., ak niektorí z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinní
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Cit. ustanovením § 146 ods. 1 O.s.p. vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre

náhradu trov konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady, kedy neplatí
zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ustanovenie ods. 2 je výnimkou v ust. § 146 ods.1 písm.
c) a ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje
teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania.
Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného

práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení
konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku.

S poukazom na vyššie uvedené teda pri zastavení konania zásadne platí, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku a iba ak boli splnené zákonné podmienky § 146 ods.

2 veta prvá alebo druhá, súd prizná právo na náhradu trov konania niektorému z účastníkov.

Pre naplnenie podmienok cit. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., je potrebné splnenie podmienky, že niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trov.

Ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vyžaduje zavinenie účastníka na zastavení konania. Žalobca
sícezobralnávrhspäť,čímsícezčistoformálnehohľadiskaprocesnezavinilzastaveniekonania,navyše
v danom prípade správny je i záver súdu o tom, že žalobný návrh proti žalovanej 1 nebol podaný
dôvodne, keďže žalovaná 1 v konaní nie je pasívne legitimovaná. Tento záver jednoznačne vyplýva zo
znenia § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo odporovať právnym úkonom

môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, tzn. že aktívne legitimovaným na podanie žaloby s
právom odporovať právnym úkonom je veriteľ a na druhej strane pasívne legitimovaným v zmysle ods.
2 cit. ust. je výlučne ten, kto mal z tohto odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, teda v
danom prípade výlučne žalovaná 2.

Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciu,odvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňavnapadnutej
časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania s použitím § 219 O.s.p. potvrdil (pričom výška
priznanej náhrady trov konania nebola odvolacími dôvodmi napadnutá) s tým, že výrok napadnutého
uznesenia upresnil v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., že žalobca je povinný žalovanej 1 zaplatiť náhradu

trov konania k rukám jej právneho zástupcu.

V odvolacom konaní mala úspech žalovaná 1, odvolací súd jej preto priznal náhradu trov odvolacieho
konania s použitím § 142 ods. 1 a § 224 O.s.p. Trovy odvolacieho konania predstavuje odmena za
služby advokáta za 1 úkon právnej pomoci, t.j. vyjadrenie k odvolaniu, ktorým je napadnuté rozhodnutie

o náhrade trov konania (§ 11 ods. 1 písm. a) a § 13a ods. 2 písm. b ) vyhl. č. 655/2004 Z.z), t.j. 30,03
Eur + 1 x režijný paušál za rok 2013 á 7,81 Eur +7.56 ako 20% DPH, t.j. 45,40 Eur. V danom prípade
nebolo dôvodným priznávať advokátovi odmenu ako pri zastupovaní dvoch osôb, pretože vyjadrenie k
odvolaniu sa týkalo výlučne žalovanej 1, pričom konanie vo vzťahu k žalovanej 2 zatiaľ ukončené nie je.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.