Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/246/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225604
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115225604.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so

sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so
sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: T. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. U. XXX, XXX XX I. U., v konaní o zaplatenie 444,46 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 72,92 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 47,06 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 25,86
Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v časti 371,54 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 39,60 Eur od 26.11.2012
do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 331,94 Eur od 26.09.2013 do zaplatenia,
zamieta.

III. Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2015 domáhal zaplatenia istiny vo výške
444,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 47,06 Eur od 26.10.2012 do

zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 65,46 Eur od 26.11.2012 zo zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 331,94 Eur od 26.09.2013 do zaplatenia. Zároveň
požadoval náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaný
uzatvorili dňa 06.09.2012 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie dátových služieb
prostredníctvom mobilného internetového pripojenia, program DATA SIM NEOB2 a Dodatok k zmluve o

pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby a zariadenie ZTE Light Tab 2
v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe Zmluvy o pripojení poskytoval právny predchodca žalobcu
služby riadne a včas. Žalovaný ale svoj záväzok nedodržal a neuhradil žalobcovi faktúry, na základe
čoho mu právny predchodca žalobcu uložil zmluvnú pokutu. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
09.06.2014 postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku na žalobcu.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu ide iba ootázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

5.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami a poučenie dňa 25.05.2016. Žalovaný nenavrhol vykonať
žiadne dôkazy.

7. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.06.2016
vyjadril súhlas s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania.

8. Súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 27.09.2016 v pojednávacej miestnosti č. 206, pričom oznámenie
o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na Úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 28.07.2016 a
zvesené z Úradnej tabule 27.09.2016 o 14.00 hod a na webovej stránke príslušného súdu .

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to Dohodou o zmene v osobe

účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 06.09.2012 s Dodatkom, oznámeniami o
postúpení pohľadávok zo dňa, faktúrami a zistil nasledujúci skutkový stav:

10. Z dohody o zmene v osobe účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 06.09.2012
súd zistil, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ služieb uzatvoril so

žalovaným ako účastníkom/odoberateľom služieb zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal žalovanému poskytovať verejné telekomunikačné služby - program DATA SIM NEOB2 a
žalovaný sa zaviazal dodržiavať zmluvné podmienky. Z predloženého Dodatku k zmluve o pripojení
súd zistil, že žalovaný sa zaviazal platiť za služby poskytnuté na základe Zmluvy o pripojení odplatu
na základe faktúr, ktoré mu právny predchodca žalobcu v súlade so Všeobecnými obchodnými

podmienkami a Cenníkom služieb vystaví. Podľa bodu 3. Dodatku sa žalovaný s zaviazal, že v prípade
porušenia akejkoľvek povinnosti (konkrétne špecifikované v uvedenom bode), v dôsledku ktorej dôjde k
následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku (právny predchodca žalobcu), je Účastník (žalovaný)
povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku, t.j. 331,94 Eur.

11.Keďžežalovanýzaposkytnutéslužbyzostranyprávnehopredchodcužalobcuneuhradilcenuslužieb
riadne a včas, za neuhradené služby právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému faktúry číslo
XXXXXXXXXXsdátumomsplatnostido25.10.2012,vystavenánasumu47,06Eur,čísloXXXXXXXXXX
s dátumom splatnosti do 25.11.2012, vystavená na sumu 65,46 Eur, číslo XXXXXXXXXX s dátumom
splatnosti do 25.09.2013 vystavená na sumu 331,94 Eur.

12. Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o
elektronických komunikáciách“), podnik má právo:
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení

c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytnutí verejných služieb ak;
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2, písm. a/ alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného

podniku alebo niektorí z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním, alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytnutí verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu;
1. jej zneužívanie, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení

zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenie splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmlúv o poskytovaní verejných služieb; dočasneprerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty na určenie určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka, dočasne prerušiť

poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie dokladu totožnosti vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje
z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka
podľa ods. 2, písm. b.

13. Podľa § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný;
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

14. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb

prostredníctvom verejných telefónnych automatoch a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa OZ možno dojednať len v
písomnej forme.

15. Podľa § 44 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže ustúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, ak účastník:
a) opakovane zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo taký zásah umožní tretej osobe, hoci aj z
nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po ich splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo požíva také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej užívania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

16.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),spotrebiteľskomzmluvoujekaždázmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 53a OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

20. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní ak ho nesplní ani

dodatočne v primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom , má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za takýchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.21. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného
dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 1. dňu omeškania bola vo výške 0,75 %

(podľa splatnosti jednotlivých faktúr), úroky z omeškania teda predstavujú 8,75 % ročne.

23. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na
dokazovaním zistený skutkový stav.

24. Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného

zákonníka riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka okrem práv a povinností výslovne
upravených zákonom o elektronických komunikáciách. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna
právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah
dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom
lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy

podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach,
ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina
vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany
môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku (§
262 Obchodného zákonníka). Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských

zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom
nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah
alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí
záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné

normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený
na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a
poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej
či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch
tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa

uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu
spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované
rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri
zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva
postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných

právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

25. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo

v zmluve je uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom
obsah zmluvy, Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka
bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na
príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

26. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu vprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

27. V Slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne
právo z článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní

viazaní medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2, t.j. zmluvou o Európskej únii, zmluvou o založení
európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

28. Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku
6 ods. 1 smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskej zmluve
uzatvorenej medzi predajcom, alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ide

o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k
nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú spotrebiteľská zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Podľa článku
3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

29. V ust. § 53 ods. 3 OZ, je zakotvený exemplifikatívny počet neprijateľných podmienok uvedených
v spotrebiteľských zmluvách. Na základe smernice č. 93/2013 ES bol výpočet spresnený a doplnený
zákonom č. 568/2007 Z.z.

30. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (článok 6 smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách).

31. Smernica zároveň v prílohe vypočítava členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v smernici má aj neprimeraná kompenzácia
za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne

zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
32. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných podmienok, a to neuhradením cien poskytnutých
služieb tak, ako boli účtované v jednotlivých faktúrach, preto súd žalobe v časti o zaplatenie súm za
poskytnuté nehlasové služby a mesačné poplatky vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
72,92 Eur predstavujúcej súčet súm za poskytnuté služby z faktúry číslo XXXXXXXXXX znejúcej na

sumu 47,06 Eur, z ktorej súd priznal sumu 47,06 Eur; z faktúry číslo XXXXXXXXXX znejúcej na sumu
65,46 Eur, súd priznal sumu 25,86 Eur. Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom
nasledujúcim pod dni, ktorý bol v tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom
dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na platenie úrokov z omeškania.

33. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, predmetom konania bol aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
poplatku za obmedzenie služby - neplatenie ako bol uplatnený vo faktúre č. XXXXXXXXXX v sume 33
Eur bez DPH, t.j. 39,60 Eur s DPH . Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik
záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobným návrhom a
teda neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti

nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť
a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k
prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti
s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná a to bez ohľadu

na úhradu vykonanú žalovanej aj na tieto položky. Aj tu platí, že v danom prípade sa jedná o sporové
konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy,
na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná
sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojenés procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti.

34. Z Dodatku zmluvy o pripojení vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej pokute vo
výške 331,94 Eur, v prípade porušenia povinností uvedených v Dodatku. Súd má ale za to, že nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle bodu 3 Dodatku k Zmluve o pripojení je potrebné hodnotiť
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu vo

vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, pričom v danom prípade ide o formulárovú
žalobu, ktorej obsah nemal možnosť žalovaný žiadnym spôsobom ovplyvniť a ktorú musel prijať ako
celok. Dôvodom je aj tá skutočnosť, že zmluvná pokuta je oproti primárnemu záväzku neúmerne
vysoká a predstavuje neadekvátny nástroj regulácie vzťahov medzi účastníkmi Zmluvy o pripojení a
zároveň nerovnovážne postavenie, najmä z dôvodu neúmerne tvrdej sankcie voči spotrebiteľovi pre
prípad ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu porušenia zmluvných povinností. Poskytovateľ sa taktiež

pri dojednaní zmluvnej pokuty nevysporiadal s možnosťou, ak k ukončeniu zmluvného vzťahu dôjde
napríklad tesne pred ukončením doby viazanosti a zmluvnú pokutu dohodol v rovnakej výške pre každý
prípad porušenia a v akomkoľvek čase (či už na začiatku zmluvného vzťahu alebo tesne pred jeho
koncom). V neposlednom rade treba podotknúť, že v prípade porušenia zmluvných povinností má nárok
na zmluvnú pokutu výhradne dodávateľ.

35. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č.k. IV. ÚS 55/2011 - 19 z 24.02.2011 vyslovil, že
pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
stranyvprávnomvzťahuzoštandardnejspotrebiteľskejzmluvy,ktorývzťahteóriaipraxnavyšeoznačujú
za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka

sa prieči dobrým mravom.

36. Zároveň, ak je zmluvná podmienka označená za neprijateľnú, nemožno na základe nej plniť, a to
bez ohľadu na to, aké dôvody uplatňuje žalobca, ktorý trvá na aplikácii takejto zmluvnej podmienky,
v danom prípade zmluvnej pokuty. Zároveň ak už bola predmetná zmluvná podmienka právoplatne

akýmkoľvek súdom v Slovenskej republike vyhlásená za neprijateľnú, respektíve nebolo plnenie na
základetakejtopodmienkypriznané,mádodávateľvzmysle§53aObčianskehozákonníkajuuplatňovať
a zároveň súd mu na základe takejto podmienky plnenie nemôže priznať, pričom existuje množstvo
právoplatných rozsudkov všeobecných súdov, ktorými bola táto zmluvná podmienka nachádzajúca sa
v Zmluvách o pripojení spoločnosti Slovak Telekom, a.s. vyhlásená za neprijateľnú. Ide napríklad o

rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 40C/78/2013-58 zo dňa 26.09.2013, rozsudok Okresného súdu
Košice I č. k. 41C/94/2013-64 zo dňa 03.09.2013, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
16C/263/2012-36 zo dňa 04.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej bystrici sp. zn.
17Co/512/2013zodňa30.07.2014,rozsudokOkresnéhosúduVranovnadTopľouč.k.10C/358/2012-43
zo dňa 17.10.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co/8/2014 zo dňa

24.02.2014, rozsudok Okresného súdu Trnava zo č. k. 27C/4/2012-64 dňa 08.10.2012, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/206/2012 zo dňa 27.11.2013 a mnoho ďalších.

37. Z uvedených dôvodov súd v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 331,94 Eur titulom zmluvnej pokuty, zamietol spolu s príslušenstvom.

38. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielenže by porušil zákon a princípy
súkromného práva napríklad princípu proporcionality, ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej
republiky vyplývajúcej z členstva v EÚ.

39. Z uplatnenej sumy vo výške 444,46 Eur s príslušenstvom bolo súdom priznaných 72,92 Eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti, to je v sume 371,54 Eur s
8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 39,60 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 331,94 Eur od 26.09.2013 do zaplatenia zamietol.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.41. V danom prípade každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Strany
malivovecipomernýúspech.Úspechžalovaného bolvoväčšomrozsahuakoúspechžalobcu,žalovaný

si ale nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

42. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného
predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a

rozhodovanie okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.