Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/329/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210892
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814210892.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V., registračné
číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast.
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín,
IČO: 47234679 p r o t i žalovanému: S. J., nar. XX. XX.XXXX, bytom Z. XXX, o zaplatenie 545,77 Eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/57/2015-49 zo
dňa 23.04.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Vyslovil, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznáva.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 497 Obchodného zákonníka, ust.§ 52
ods.1,2, § 53 ods.1, 2,3 a 5, § 54 ods.1,2,§ 39 a § 41 Občianskeho zákonníka a § 1 ods.2, § 2 ods.1
písm.a/, b/, § 4 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aj o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným ako klientom došlo dňa 12.10.2010
k uzavretiu úverovej zmluvy č. 4010019037, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 996,-
Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 60 splátkach vo výške 34,54 Eur mesačne pri
celkových nákladoch spotrebiteľa v sume 1038,00 eur. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá
vo výške 28,29 % a RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) vo výške od 37,10 % do 39,10 %.

4. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje že dostal úverové podmienky, je s nimi oboznámený,
sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť
viazaný týmito podmienkami.

5. Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil celkom 1305,74 eur, pričom

mu bolo poskytnutých 996,- Eur a dňa 23.1.2014 došlo k zosplatneniu celého úveru.

6. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určildodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

7. Súd prvej inštancie v danej súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako
člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú
povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých

podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej len „smernica“).

8. Podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ,
pričomobsahzmluvy,akoajÚverovýchpodmienokboldanýžalobcombezmožnostižalovanéhoprivodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

9. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 12.10.2010 zmluvu,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 996,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v
pravidelných 60 splátkach po 34,54 eur mesačne pri celkových nákladoch spotrebiteľa v sume 1.038,-
Eur. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 28,29% a RPMN vo výške od 37,10 %
do 39,10 %.

10. V dôsledku neplnenia si povinnosti žalovaným sa stal celý dlh splatný dňa 23.01.2014.

11. Súd mal z výpisu z účtu žalovaného za preukázané, že žalovaný vyčerpal úver v celkovej sume 996,-
Eur a ďalej je nesporné, že v prospech žalobcu následne jednotlivými splátkami uhradil sumu 1.305,74

Eur.

12. Súd sa zaoberal jednotlivými nárokmi, ktoré tvoria žalovanú sumu. Pokiaľ ide o výšku dohodnutého
úroku z úveru, jeho sadzba v danom prípade predstavovala 28,29 % ročne (bod 39. zmluvy).

13. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov (48 splátok) v októbri 2010 činil úrok
12,81% p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade
dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

14. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných
bankami. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 220,84 % z
ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 120,84 % prevyšuje miery úrokov
poskytovaných v tomto období bankami.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú
(§ 41 Občianskeho zákonníka).

16. Úverové zmluvné podmienky žalovaný nepodpísal, preto pre nedodržanie zákonom vyžadovanej

písomnej formy nejde o platný právny úkon.

17. Odhliadnuc od nedostatku písomnej formy súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné
podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnejinkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku (v danom
prípade uvedenú drobným písmom medzi bodmi 51. a 52. zmluvy) ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie

menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

18. Neprijateľná inkorporačná doložka (uvedená drobným písmom medzi bodmi 51. a 52. zmluvy) v
danom prípade nemohla privodiť viazanosť Úverových zmluvných podmienok.

19. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad aj vo vzťahu k všetkým nárokom
uplatňovaným na jej základe. Nárok na zmluvnú pokutu a úhradu za upomienky si však žalobca v žalobe
neuplatnil.

20. Súd na základe vyššie uvedeného nepriznal žalobcovi nárok na celý úrok z úveru, ktorý predstavoval
sumu 757,40 Eur a platby, ktoré žalovaný uhradil na úrok z úveru započítal na dlžnú istinu. Žalovaný

uhradil spolu sumu 1.305,74 Eur, pričom dlžná istina predstavovala sumu 996,- Eur. Žalovaný tak uhradil
aj uplatňované poplatky v sume 98,11 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že platby žalovaného prevyšujú
dôvodný nárok žalobcu, súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.

21. Súd zamietol žalobcu aj v časti úroku z omeškania v sume 36,77 Eur, nakoľko žalovaný sa

do omeškania nedostal, dokonca preplatil nárok žalobcu, ktorý súd považoval za dôvodný. Úrok z
omeškania bol uplatňovaný za obdobie od 13.02.2014, avšak žalovaný v uvedenom období už nebol v
omeškaní, keďže v tom čase už žalobcovi uhradil sumu 1.210,74 Eur.

22. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku účinného do 30.06.2016 (zákon č. 99/1963 Zb.) a konštatoval, že žalovaný bol v konaní v
plnom rozsahu úspešný, avšak sa nároku na náhradu trov zriekol, preto žalovanému ani náhradu trov
konania nepriznal.

23. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Uviedol, že pohľadávky Home Credit Slovakia

a.s. vzniknuté z úverovej zmluvy č. 4010019037 zo dňa 06.10.2010 boli na základe zmluvy postúpené
na žalobcu. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 06.10.2010 úverovú
zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia.PredmetomÚZboloposkytnutie spotrebiteľskéhoúveruvovýške996,-Eurzostranyprávneho
predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 60 pravidelných

mesačných splátkach po 32,35 Eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak ako je
uvedené v priloženom Výpise čerpania splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb
žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy
o poskytnutí úveru bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa 23.01.2014 k
splateniu celého zostatku úveru. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v návrhu uplatňuje vo

výške 8,25 % ročne bola stanovená ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania
k splneniu peňažného dlhu, t.j. ku dňu 13.02.2014 + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol
stanovený ako úrok z omeškania vo výške 3,06 Eur z čiastky 615,77 Eur od 13.02.2014 do 06.03.2014
vo výške 8,28 Eur, z čiastky 590,77 Eur od 07.03.2014 do 07.05.2014, z čiastky 565,774 Eur od
08.05.2014 do 06.06.2014 a vo výške 21,59 Eur z čiastky 545,77 Eur od 07.06.2014 do 28.11.2014,

t.j. do dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu. Z predloženého splátkového kalendára
súd prvej inštancie zistil, že žalovaný uhradil celkom 1.305,74 Eur, pričom mu bolo poskytnutých 996,-
Eur a dňa 23.01.2014 došlo k zosplatneniu celého úveru. S ohľadom na vykonané dokazovanie
pred súdom prvej inštancie a odôvodnenie rozsudku skutočnosti tak ako sú uvedené v tomto bode
odôvodnenia odvolania je možné považovať za ustálený skutkový stav. Následne žalobca poukázal na

závery vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a právne posúdenie veci s tým, že tieto pokladá
žalobca za neuraligické body celého konania. Absolútne sa s nimi nestotožňuje a pokladá ich okrem
iného za nesprávne právne posúdenie veci. Pred súdom prvej inštancie malo byť skutkovo ustálené,
že celková výška úveru bola 996,- Eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom 2.034,- Eur, celkové
náklady spotrebiteľa 1.038,- Eur a počet mesačných splátok 60,- Eur. Z uvedeného teda má vyplývať, že

spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver (istinu) 996,- Eur s celkovými nákladmi (úrokom) 1.038,-
Eur po 60 mesiacoch v konečnej výške 2.034,- Eur, t.j. na ročný úrok z poskytnutého úveru pripadá
suma 207,60 Eur (1.038,- / 60 x 12), čo v percentuálnom vyjadrení činí k istine 966,- Eur hodnotu 21,49
% p.a. Súd prvej inštancie bez zákonnej opory stotožňuje pojmy úrok a ročná úroková sadzba, ročnáúroková sadzba má svoju zákonnú oporu v ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Pre porovnanie výhodnosti alebo nevýhodnosti
predmetného poskytnutého úveru, na čo sa zjavne snažil poukázal konajúci súd slúži porovnanie „ročnej

percentuálnej miery nákladov RPMN“ a „priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver“. Následne žalobca poukázal na jednotlivé pojmy vymedzené zákonom
č. 129/2010 Z.z. Žalobca do úverovej zmluvy uviedol ročnú percentuálnu mieru nákladov do 39,1 %.
Priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov 24,66 %. Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľský úver
bol nevýhodnejší o maximálne 14,44 percentuálnych bodov ako priemerne poskytované obdobné úvery

a teda nemôže byť poskytnutý v časti odplaty v rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na úrokové
sadzby bank. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ust.§ 53 ods.6 Občianskeho zákonníka účinného k
06.10.2010 s tým, že nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Na finančnom trhu sa stretávajú v konkurenčnom
boji rôzne kategórie finančných inštitúcií (bankové aj nebankové). Ak chceme presne zistiť „obvyklú
odplatu na finančnú trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch“, musíme do úvahy brať nielen

ponúkané produkty bánk, ale aj produkty nebankových spoločnosti a zistiť tak „obvyklú odplatu“. Žalobca
zastáva právny názor, že konajúci súd prvej inštancie aj v tejto časti nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca
zároveňcitovalzrozsudkuOkresnéhosúduPrešovsp.zn.16C/200/2014zodňa20.03.2014aKrajského
súdu Prešov sp.zn. 3Co/67/2008. Zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci

1MCdo/1/2009, kde Krajský súd v Prešove za nezodpovedajúce dobrým mravom mal úroky nad 25
% p.a. a Najvyšší súd SR úroky vo výške 60 % p.a. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania, pričom vyčíslil
odvolacie trovy 53,89 Eur s DPH za jeden úkon právnej služby - písomné podanie na súd - odvolanie
36,52 + 8,39 Eur paušál + 8,98 Eur DPH.

24. Žalovanému bolo odvolanie doručené dňa 29.06.2016 súdom prvej inštancie. Žalovaný vyjadrenie
k odvolaniu nepodal.

25. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného
sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), bez nariadenia pojednávania s tým, že oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 14.09.2016 a zistil, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

26. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu nekorešpondujú s dôvodmi, pre ktoré
súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd prvej inštancie považoval za rozporné s dobrými mravmi
poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú cenu porovnateľných
úverov poskytovaných bankami. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi
predstavuje 220,84 % z ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami tak, že o 120,84

% prevyšuje miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Preto súd prvej inštancie požadoval
dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú podľa ust.§ 41 Občianskeho zákonníka. Žalobca a
žalovaný uzavreli dňa 12.10.2010 zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru vo výške 996,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 60 splátkach
po 34,54 Eur mesačne pri celkových nákladoch spotrebiteľa v sume 1.038,- Eur. Ročná úroková sadzba

bola v zmluve dohodnutá vo výške 28,29 % a RPMN vo výške od 37,10 % do 39,10 %.

27. V dôsledku neplnenia si povinnosti žalovaným sa stal celý dlh splatný dňa 23.01.2014.

28. Súd prvej inštancie mal z výpisu z účtu žalovaného za preukázané, že žalovaný vyčerpal úver v

celkovej sume 996,- Eur a ďalej je nesporné, že v prospech žalobcu následne jednotlivými splátkami
uhradil sumu 1.305,74 Eur.

29. Sadzba úroku v danom prípade predstavovala 28,29 % ročne. Zároveň súd prvej inštancie zistil,
že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od prvého roka do 5 rokov, teda 48 splátok v októbri 2010

činil úrok 12,81 % p.a. Súd prvej inštancie teda neposudzoval celkovú RPMN, ktorej výšku a dôvodnosť
rozvádza žalobca vo svojom odvolaní. Odvolací súd nespochybňuje, že ročná percentuálna miera
nákladov je dôležitým ukazovateľom pre posúdenie výhodnosti, či nevýhodnosti spotrebiteľského úveru.
Má predstavovať celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom a jej cieľom je umožniť spotrebiteľovilepšie porovnávať konkrétnu ponuku s porovnateľnými produktmi na trhu. Napriek tomu, že súd prvej
inštancie nehodnotil RPMN ako celok, odvolací súd sa stotožňuje s jeho konštatovaním o neplatnosti
časti zmluvy o úvere vo vzťahu k úrokom z úveru, ktoré presahujú prípustné navýšenie úroku proti

úverom poskytovaných bankami. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd i na judikatúru Krajského
súdu v Prešove, konkrétne citované rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/151/2013 zo dňa
25.09.2013 a 3Co/114/2014 zo dňa 09.11.2014. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na celý
úrok z úveru, ktorý predstavoval sumu 757,40 Eur a platby, ktoré žalovaný uhradil na úrok z úveru
započítal na dlžnú istinu. Žalovaný uhradil spolu sumu 1.305,74 Eur, pričom dlžná istina predstavovala

sumu 996,- Eur. Žalovaný tak uhradil aj uplatňované poplatky v sume 98,11 Eur. Súd prvej inštancie
žalobu zamietol z dôvodu, že platby žalovaného prevyšovali dôvodný nárok žalobcu. Žalobu zamietol
aj v časti úroku z omeškania v sume 36,77 Eur s tým, že žalovaný sa do omeškania nedostal, dokonca
preplatil nárok žalobcu. Vo vzťahu k týmto nárokom, ktoré boli tiež zamietnuté, žalobca vo svojom
odvolaní nič neuvádza.

30. Odvolací súd, ktorý bol viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ust.§ 380 ods.1 C.s.p. i skutkovým
stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust.§ 383 C.s.p., považuje odvolacie námietky žalobcu
za nedôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 262 ods.1 C.s.p., pretože
rozhodoval o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ust.§
255 ods.1,2 C.s.p. Žalobca, ktorý bol v konaní neúspešný na súde prvej inštancie a neúspešný bol i
čo do odvolacieho konania, si trovy konania uplatnil. Neúspešnému žalovanému žiadne trovy konania
a ani trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú. Preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán

nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

32. Toto rozhodnutie bolo čo do veci samej prijaté pomerom hlasov 3 : 0 a čo do trov odvolacieho konania
pomerom hlasov 2 : 1 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).