Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/740/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311212178
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2311212178.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: O. I., nar.
XX.XX.XXXX, Domov dôchodcov C., zastúpená advokátskou spoločnosťou: Čibrik & Blazsek s.r.o.,
Šaľa, Hlavná 14, proti žalovaným: 1/ J. I., nar. XX.XX.XXXX, Z., R. XX, zastúpená advokátskou
spoločnosťou: Fardous Partners s.r.o., Šaľa, Hlavná 6, IČO: 47 241 543, 2/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, Z.
XXX, zastúpený advokátskou spoločnosťou: Prosman a Pavlovič s.r.o., Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865
281, o vrátenie daru, na odvolanie žalobkyne a žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.
k. 5C 178/2011-177 zo dňa 4. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby a nepriznaní
náhrady trov konania žalovanému 2/ p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania žalovanej 1/ m e n í tak,
že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania vo výške 3.346,95 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovanej 1/.

Žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd žalobu zamietol, žalovanému 2/ súd nepriznal
náhradu trov konania a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ na účet právneho zástupcu
žalovanej 1/ sumu 3.030,90 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 630 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že
žalobkyňa vrátenie daru odôvodňovala tým, že žalovaní 1/ a 2/ jej neposkytli bezplatne a dosmrtne
užívať zadnú ľavú izbu v dome v zmysle vecného bremena. Nárok žalobkyne v tomto ohľade nie je

daný, nakoľko vecné bremeno bolo zmluvou zo dňa 12.3.2007 zrušené. Žalobkyňa teda nemá nárok
na to, aby dosmrtne mohla užívať časť spornej nehnuteľnosti. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaní 1/ a 2/ pri
podpise zmluvy o zrušení vecného bremena jej výslovne prisľúbili, že v predmetnej nehnuteľnosti môže
doživotne a bezplatne bývať a že sa o ňu postarajú. Žalovaný 2/ uznal, že sa spolu so žalovanou 1/ o
žalobkyňu nepostarali. Svedkyňa Q. I. uviedla, že matka jej uviedla, že keby zostali v dome, žalobkyňa
by mala právo v ňom bývať do smrti. Prísľub žalovaných žalobkyni o tom, že v dome bude mať právo
bývať sa javí súdu ako hodnoverný. Na takúto dohodu neboli splnené podmienky v zmysle § 150o

Občianskeho zákonníka. Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva. Na
nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.Žalobkyňa nepreukázala, že by existovala písomná zmluva na základe ktorej by sa žalovaní k niečomu
zaviazali.Žalobkyňamalamožnosťbývaťvdomeaždo10.5.2012,kedysakonaladražbanehnuteľnosti.
Žalobkyňa však už 3.5.2010 podala žiadosť o umiestnenie v domove dôchodcov. Sama žalobkyňa pri

výsluchu uviedla, že sama sa rozhodla, že pôjde do domova dôchodcov. Jej rozhodnutie ovplyvnila aj tá
skutočnosť, že zdravotný stav mala taký, že vyžadoval celodennú starostlivosť o ňu. Žalobkyňa uviedla,
že na ňu žalovaní kričali. Svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom nekonkretizovala, neuviedla okolnosti,
za ktorých sa tak dialo. Sama žalobkyňa uviedla, že sa nepamätá na okolnosti ako sa k nej žalovaní
správali vzhľadom na svoj vek a vzhľadom na to, že si veci už nepamätá. Žiadnym spôsobom nedošlo

k hrubému porušeniu dobrých mravov zo strany žalovaných voči žalobkyni. Aj v súčasnosti žalovaní
prejavujú záujem o žalobkyňu, čo tiež vyplynulo z dokazovania. Ďalším dôvodom, pre ktorý nie je možné
žalobe vyhovieť je tá skutočnosť, že žalovaní po tom, čo nadobudli nehnuteľnosť investovali do jej
zhodnotenia značné finančné prostriedky tak ako o tom hovorí notárska zápisnica. Na nehnuteľnostiach
bola učinená rozsiahla rekonštrukcia a dostavba. Žalobkyňa žiada vrátenie domu - resp. finančné
vyporiadanie aj z toho čo nedarovala, pričom finančne nebolo vyčíslené akú mala hodnotu nehnuteľnosť

v čase, keď ju darovala.

V súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal žalovanej 1/ ako úspešnej účastníčke v konaní
náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia. V čase podania návrhu
nie je možné vyjadriť hodnotu veci v peniazoch, súd priznal základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o náhradách a odmenách advokátov,
a to v nasledovných úkonoch: 1.príprava a prevzatie veci (57 eur+ režijný paušál 7,41 eur) 2. spísanie
vyjadrenia k návrhu navrhovateľky zo dňa 10.10.2011 (57 eur + režijný paušál 7,41 eur) 3. účasť
na pojednávaní dňa 25.10.2011 (57 eur + režijný paušál 7,41 eur) 4. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
16.1.2012 (58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur). Dňa 17.6.2013 došlo úpravou petitu k zmene vo

vyjadrení hodnoty veci, t. j. 24.166 eur, súd priznal základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o náhradách a odmenách advokátov a
to v nasledovných úkonoch : 5. účasť na pojednávaní dňa 18.6.2013 (403,34 eur + režijný paušál 7,63
eur) 6. účasť na pojednávaní dňa 9.1.2014 (403,34 eur + režijný paušál 8,04 eur) 7. účasť výsluchu
navrhovateľa v Domove dôchodcov v C. dňa 23.4.2014 (403,34 eur + režijný paušál 8,04 eur) 8. účasť

na pojednávaní dňa 10.6.2014 (403,34 eur + režijný paušál 8,04 eur) 9. účasť na pojednávaní dňa
14.8.2014 (403,34 eur + režijný paušál 8,04 eur) 10. účasť na pojednávaní dňa 4.9.2014 (1/2 úkon
201,67 eur + režijný paušál 8,04 eur). Spolu 2.525,75 eur, DPH 20% 505,15 eur, spolu 3.030,9 eur.
Cestovnéanáhradazastratučasu:-cestovné:osobnémotorovévozidloEČZ:SA828CFŠaľa-Galanta
a späť dňa 25.10.2011 26 km x 7,5 (l) x 1,360 eur/l x 0,01 = 2,65 eur základná sadzba za 1 km jazdy -

0,183 eur x 26 km = 4,76 eur, Šaľa - Galanta a späť dňa 16.1.2012 26 km x 7,5 (l) x 1,413 eur/l x 0,01
= 2,76 eur, základná sadzba za 1 km jazdy - 0,183 eur x 26 km = 4,76 eur, Šaľa - Galanta a späť dňa
18.6.2013 26 km x 7,5 (l) x 1,356 euro/l x 0,01 = 2,64 eur Základná sadzba za 1 km jazdy - 0,183 eur
x 26 km = 4,76 eur Šaľa - Galanta a späť dňa 9.1.2014, 42 km x 7,5 (l) x 1,371 eur/l x 0,01 = 4,32 eur,
základná sadzba za 1 km jazdy - 0,183 eur x 42 km = 7,69 eur, Šaľa - Galanta a späť dňa 23.4.2014

26 km x 7,5 (l) x 1,341 eur/l x 0,01 = 2,61 eur, základná sadzba za 1 km jazdy - 0,183 eur x 26 km =
4,76 eur, Šaľa - Galanta a späť dňa 10.6.2014 26 km x 7,5 (l) x 1,346 eur/l x 0,01 = 2,62 eur, základná
sadzba za 1 km jazdy - 0,183 eur x 26 km = 4,76 eur, Šaľa - Galanta a späť dňa 14.8.2014 26 km x
7,5 (l) x 1,352 eur/l x 0,01 = 2,64 eur, základná sadzba za 1 km jazdy - 0,183 eur x 26 km = 4,76 eur
Šaľa - Galanta a späť dňa 4.9.2014 26 km x 7,5 (l) x 1,352 eur/l x 0,01 = 2,64 eur, základná sadzba

za 1 km jazdy - 0,183 eur x 26 km = 4,76 eur Cestovné náhrady spolu 63,89 eur. Strata času : 2 x
12,35 eur + 20% DPH = 29,64 eur (rok 2011), 2 x 12,71 eur + 20% DPH = 30,50 eur (rok 2012), 2
x 13,01 eur + 20% DPH = 31,22 eur (rok 2013), 10 x 13,40 eur + 20% DPH = 160,80 eur (rok 2014);
t.j. spolu 252,16 eur. Celkom 3.346,95 eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu a domáhala
sa, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie alternatívne, aby rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Žalobkyňa sa vrátenia daru domáha z
dôvodu nesplnenia prísľubu žalovanými, že v predmetnej nehnuteľnosti môže žalobkyňa doživotne a
bezplatne bývať a že sa o žalobkyňu postarajú. Tieto skutočnosti boli špecifikované v jednostrannom

písomnom právnom úkone, v ktorom vyzvala žalobkyňa žalovaných na vrátenie daru. Prvostupňový
súd sa zaoberal výlučne dôvodom na vrátenie daru a to nezabezpečenie práva bezplatne a do
smrti užívať časť nehnuteľnosti a nezaoberal sa skutočnosťou, že dôvodom na vrátenie daru je aj
nesplnenie sľubu, že sa o žalobkyňu postarajú. Z vykonaného dokazovania podľa odvolateľky jezrejmé, že žalovaní prisľúbili žalobkyne, že sa o ňu postarajú a túto skutočnosť ustálil aj súd prvého
stupňa. Žalovaná 1/ uviedla, že odkedy odišla žalobkyňa do domova dôchodcov nekomunikovala so
žalobkyňou a medzi ňou a žalobkyňou nie je žiaden kontakt, teda je zrejmé, že žiadnu starostlivosť

žalovaná 1/ žalobkyni nezabezpečuje. Takéto správanie jasne demonštruje nevďačnosť obdarovanej
voči darcovi, ktoré konanie aj samo o sebe vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov.
Rovnako vyhlásenia žalovaného 2/ nespochybnili skutočnosť, že žalovaní si nesplnili svoju povinnosť
postarať sa o žalobkyňu, hoci vo svojich výpovediach sa snažili splnenie tohto sľubu pokryť svojimi
nepravidelnými návštevami u žalobkyne a občasnou kúpou minerálok. V tejto súvislosti odvolateľka

poukázala na to, že hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity
alebo sústavné porušovanie. Predpokladom aplikácie § 630 je také kvalifikované porušenie morálnych
pravidiel konkrétne správaním obdarovaného resp. obdarovaných, ktorého stupeň závažnosti možno
hodnotiť podľa objektívnych kritérií nielen podľa subjektívneho názoru darcu. Porušenie sľubu zo strany
žalovaných nepredstavuje len obyčajný nevďak, nakoľko dôsledkom tohto konania je osoba vysokého
veku odkázaná na starostlivosť tretej osoby. Túto starostlivosť si musela zabezpečiť prostredníctvom

iných osôb ako žalovaných. Čo sa týka preinvestovania finančných prostriedkov na nehnuteľnosti
žalovanými, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu. Odvolateľka poukázala na
rozsudok NS ČR z 15.12.2005 spis. zn. 33Odo 563/2004, pri určení výšky požadovaného peňažného
plnenia vychádzali zo znaleckého posudku vypracovaného pre potreby dražby, na ktorej došlo k predaju
nehnuteľnosti a bola stanovená hodnota nehnuteľnosti v sume 72.500,-eur z toho 1/3 predstavuje

24.166,-eur. Argumentácia žalovanej 1/ o investíciách do nehnuteľnosti bola prvýkrát použitá pri
záverečnej reči, pričom výška nebola špecifikovaná ani preukázaná.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná 1/ prostredníctvom právnej zástupkyne a to výlučne v
častirozhodnutiaonáhradetrovkonaniažalovanej1/.Poukázalana§142ods.1O.s.p.keďnesprávnym

považuje rozhodnutie súdu v časti rozhodnutia o výške sumy trov právneho zastúpenia. Súd žalovanej
1/ priznal náhradu trov za právne úkony (príprava a prevzatie veci, spísanie vyjadrenia k návrhu
navrhovateľky zo dňa 10.10.2011, účasť na pojednávaní dňa 25.10.2011, vyjadrenie k odvolaniu zo
dňa 16.1.2012) len v sume základnej tarifnej odmeny v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a nesprávne

uviedol celkovú sumu náhrad trov konania, keď do sumy uvedenej vo výroku nezapočítal cestovné
náhrady a náhrady za stratu času ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Odvolateľka poukázala na
to, že predmetom konania bolo vrátenie daru - nehnuteľnosti a nehnuteľnosť ako taká je oceniteľná v
peniazoch a jej hodnota bola ustálená znaleckým posudkom č. 21/2012 na sumu 72.500,-eur. V tejto
súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu ČR spis. zn. II. ÚS 538/10. Súd mal priznať

náhradu trov za jeden úkon právnej pomoci vo výške 403,34 eur. Ako odvolacie dôvody uviedla § 205
ods. 2 písm. d) a f) a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalovanej 1/ prizná náhradu
trov konania vo výške 5.318,81 eur a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 493,66 eur.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ uviedla, že sa s odvolaním nestotožňuje, pričom

poukazuje na § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Keďže v tomto konaní je predmetom
nehnuteľnosť určená na bývanie, má za to, že pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je potrebné vychádzať z tohto ustanovenia a v tomto prípade nemožno aplikovať
stanovisko Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 530/10.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísanénáležitosti(§205ods.1O.s.p.),ažeodvolateliapoužilizákonomprípustnéodvolaciedôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania(§212ods.1O.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)postupom
tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.)
adospelkzáveru,žeodvolaniužalobkyneniejemožnépriznaťúspech,keďženapadnutýrozsudoksúdu
prvého stupňa je vo veci samej vecne správny a sú splnené podmienky na jeho potvrdenie a odvolanie
žalovanej 1/ proti výroku o náhrade trov konania žalovanej 1/ je čiastočne dôvodné.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď prvostupňový súd
v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomnýchsúvislostiach správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, a pretože v celom rozsahu
zdieľa jeho právny záver vo veci, keď prvostupňový súd na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia
a zároveň ich i správne vyložil, s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé

odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na odvolacie dôvody sa žiada dodať
iba nasledovné:

Ako to vyplýva z konštantnej judikatúry, predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie
daru v zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného § 630 Občianskeho zákonníka, je také správanie sa
obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu teda nie je akékoľvek správanie sa obdarovaného alebo len jeho
samotná nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo o

porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktoré patria
k členom rodiny darcu, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem, alebo zo zmluvného vzťahu.
Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov, pritom treba vychádza z princípu vzájomnosti, t.j. treba brať do úvahy a hodnotiť aj
správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi

a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo
členom jeho rodiny. Ťažko totiž považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v
rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie sám vyvoláva
a vyprovokúva. V takom prípade možno len všeobecne konštatovať, že ide o spôsob spoločensky
nežiaducej vzájomnej komunikácie. Výnimkou by pritom bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré

by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.

Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 1997, sp. zn. 3
Cdo 191/1996 z ustanovenia § 630 Obč. zákonníka vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa cit.
ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého

porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b)
jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Dobré mravy (boni mores) patria
k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich
obsahualebočastejšieobmedzujúcevýkonsubjektívnychpráv.Dobrémravyhocisúzákonnýmpojmom,
a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných

normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho
obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného
alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie

značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo
iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. § 18 a nasl., § 30 a nasl. Zákona
o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.

Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 24.11.1994, sp. zn. 3 Cdo 130/1994 negatívne

správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v
rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva
darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že
záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto
stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Účastníci zmluvy formou vecného bremena viazaného na

osobu (darcov) dohodli pre darcov určité práva a pre obdarovaného povinnosti, obmedzujúceho jeho
vlastníckej právo. Tento jeho záväzok je povinný v celom rozsahu plniť. Do akej miery darcovia svoje
práva využívajú, v akom rozsahu budú využívať dohodnuté "právo doživotného bývania v rodinnom
domčeku v ich izbe, užívania príslušenstva domu a celej záhrady" závisí od nich. Ich práva však nie sú
vlastnícke, preto pri užívaní nehnuteľnosti nemôžu svoje práva zneužívať nad rozsah svojich oprávnení

a nemôžu si počínať ako vlastníci. Je nad rámec ich oprávnení zasahovať do vlastníctva obdarovaného,
napr. odstraňovať stromy bez jeho súhlasu apod. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej
tolerancieúčastníkov.Ťažkopovažovaťsprávaniasajednéhoúčastníkakdruhémuzakonanievrozpores dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním priam provokuje. V takom prípade len
všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie.

Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997, sp. zn. 2 Cdo
5/1997 z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva
darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho
nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa

obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu
vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám
sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou
nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by
sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež
nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade

o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo
možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by
bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného
darcu.

V konaní žalobkyňa tvrdila, že konanie žalovaných, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi spočíva v tom,
že žalovaní jej nezabezpečili bezplatné do smrtné užívanie darovaných nehnuteľností a žalovaní sa o
žalobkyňu nepostarali.

Z Darovacej a kúpnej zmluvy s dohodou o vecnom bremene uzavretej medzi žalobkyňou ako darkyňou

a oprávnenou z vecného bremena, S. I. a O. I. všetci ako predávajúci a žalovanými ako obdarovanými,
kupujúcimi a povinnými z vecného bremena dňa 24.6.1992, ktorá bola registrovaná na Štátnom
notárstve v Galante č.k. RI.-1081/92 dňa 31.8.1992 vyplýva, že žalobkyňa darovala jej podiel 8/12
-in sporných nehnuteľností obom žalovaným do podielového spoluvlastníctva rovným dielom. V
čl. 5. zmluvy sa účastníci konania zároveň dohodli na zriadení vecného bremena k nehnuteľnosti,

ktoré spočíva v tom, že žalobkyňa bude dosmrtne užívať zadnú ľavú izbu z pohľadu ulice a bytové
príslušenstvo ako aj tomuto právu zodpovedajúce právo užívania priľahlého pozemku, čo sa obdarovaní
zaväzujú trpieť. Dňa 12.3.2007 bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá zmluva o zrušení vecného
bremena k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu. K vkladu do katastra došlo dňa 26.3.2007
pod číslom V 949/07.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa vrátenie daru odôvodňovala tým, že žalovaní
1/ a 2/ jej neposkytli bezplatne a dosmrtne užívať zadnú ľavú izbu v dome v zmysle dohody o vecnom
bremene zo dňa 24.6.1992. Nárok žalobkyne nie je daný, nakoľko vecné bremeno bolo zmluvou
zo dňa 12.3.2007 zrušené. Žalobkyňa zároveň uviedla, že pri podpise zmluvy o zrušení vecného

bremena žalovaní výslovne prisľúbili, že v predmetnej nehnuteľnosti môže doživotne a bezplatne
bývať a že sa o žalobkyňu postarajú. Na takúto dohodu neboli splnené podmienky v zmysle § 151o
Občianskeho zákonníka, pretože vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v
spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánualebozozákona.Nanadobudnutieprávazodpovedajúcehovecnýmbremenámjepotrebnývklad

do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa nepreukázala existenciu písomnej zmluvy na základe ktorej by sa
žalovaní k niečomu zaviazali. Vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ sú narušené, a to v dôsledku
rozvodu manželstva žalovanej 1/ so žalovaným 2/, nebolo však preukázané, že by zo strany žalovanej
1/ dochádzalo k správaniu, ktoré by bolo možné považovať za hrubo porušujúce dobré mravy. Za takéto
správanie totiž nemožno považovať skutočnosť, že žalovaná 1/ prerušila kontakty s rodinou žalobkyne,

toto správanie možno považovať za prirodzený následok rozvodu manželstva žalovaných. Čo sa týka
poskytnutia potrebnej starostlivosti v starobe, nebolo preukázané, že by žalobkyňa žiadala žalovanú 1/
o poskytnutie nejakej starostlivosti.

S poukazom na vyššie uvedené i odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danej

veci nebolo preukázané naplnenie základnej zákonnej podmienky umožňujúcej darcovi domáhať sa
vrátenia daru od obdarovaného podľa hypotézy § 630 Občianskeho zákonníka, a to také správanie sa
obdarovaných - žalovaných voči žalobkyne - darkyne, ktorým by došlo k hrubému porušeniu dobrýchmravov. Keďže z tohto dôvodu nebolo možné žalobe vyhovieť, prvostupňový súd správne žalobu
žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak v časti,
ktorou rozhodol o veci samej ako aj o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému 2/ ako vecne správny
s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.

K potvrdeniu napadnutého rozhodnutia však nedošlo vo výroku o náhrade trov žalovanej 1/ z dôvodu,

že odvolanie žalovanej 1/ je čiastočne dôvodné.

V zmysle § 137 O.s.p. je súčasťou trov konania odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Pravidlá pre výpočet odmeny advokáta upravuje vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci
vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna

trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (písm. a), klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie
v spore zo spotrebiteľskej zmluvy (písm. b), alebo ak klientom je fyzická osoba a predmet konania sa
týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie (písm. c), to neplatí vo veciach
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva.

V danom prípade predmetom konania pôvodne bolo vrátenie darovaných nehnuteľností a zmeneným
návrhom, ktorého zmena bola prvostupňovým súdom pripustená, sa žalobkyňa od každého žalovaného
domáhala vrátenia sumy 24.166 eur, čo predstavuje vo finančnom vyjadrení podiel, ktorý im bol

žalobkyňou darovaný.

Zo samotného návrhu, ako aj listinných dôkazov vyplýva, že predmetom sporu sa stalo právo k
nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie, v ktorej účastníci konania aj bývali. Nesporným je i to, že žalovaná
je fyzická osoba a spor sa netýka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani zrušenia

podielového spoluvlastníctva.

S poukazom na uvedené, boli splnené podmienky na to, aby súd pri určení základnej sadzby tarifnej
odmeny vychádzal z tarifnej hodnoty veci podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky a základnú sadzbu určil
ako 1/13-inu výpočtového základu.

Odvolací súd pritom podporne odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo
18/2008, v ktorom súd poukázal na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe ,ako aj rozhodovacej činnosti
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,sazákladprevýpočettrovprávnehozastúpeniaurčujenazáklade
rovnakých kritérií, ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Navrhovateľ v

predmetnom konaní zaplatil súdny poplatok za návrh 99,50 Eur na základe uznesenia súdu prvého
stupňa zo dňa 31.8.2011, č.k. 26C/207/2011 podľa pol. l písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov
tvoriaceho prílohu Zákona o súdnych poplatkoch, tzn. ani súdny poplatok nebol vyrubený podľa hodnoty
sporu.

Súd prvého stupňa potom správne priznal tarifnú odmenu advokátovi za zastupovanie žalovanej 1/
vychádzajúc zo základnej sadzby odmeny za jeden úkon právnej pomoci, ktorou je jedna trinástina
výpočtového základu a to za prvé 4 úkony právnej služby pred zmenou žaloby.Dôvodnou však bola časť odvolania žalovanej 1/ v ktorej poukazuje, že suma náhrady trov konania
uvedená vo výrokovej časti rozsudku nekorešponduje s celkovou sumou uvedenou v odôvodnení
rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd priznal žalovanej 1/ aj náhradu cestovného vo výške

63,89 eur a náhradu za stratu času vo výške 252,16 eur, pričom tieto sumy následne nepremietol do
výroku rozhodnutia.

So zreteľom na uvedené odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade
trov konania žalovanej 1/ podľa § 220 O.s.p. a to tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3346,95 eur na účet právnej zástupkyne žalovanej 1/.

V odvolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnej žalobkyne, keďže žalovaní si konkrétnu
náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili a podľa obsahu
spisu im zrejme ani žiadne odvolacie trovy nevznikli, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. K uvedenému záveru sa žiada dodať, že žalovaná 1/ v podanom odvolaní proti rozsudku v
časti náhrady trov konania uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie vo výške
493,66 eur. Žalovaná 1/ v odvolacom konaní o jej odvolaní nemala úspech v prevažnej časti a preto
nebol dôvod uplatnenú náhradu trov konania žalovanej 1/ priznať.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.