Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4C/57/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814204944
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6814204944.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci navrhovateľa: Š. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX, XXX XX A., zastúpený Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so
sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti odporcom: 1/ F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Ž. XXX, XXX XX A., t. č. bytom XXX XX Q. XX, 2/ B. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym
opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, o zapretie otcovstva k maloletému B. R.,
nar. XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že navrhovateľ nie je otcom maloletého B. R., narodeného dňa XX.XX.XXXX z matky: F. R., rod.
D., nar. XX.XX.XXXX, ktorého narodenie je zapísané v Knihe narodení Matričného úradu Q., vo zväzku
33, ročník 2014, na strane 165, por. č. 143.

Žiadny z účastníkov konania ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.

Zrušuje výrok uznesenia č. k. 4C/57/2014-49 zo dňa 04.06.2015 o povinnosti navrhovateľa zložiť na
účet Okresného súdu Revúca preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške
200,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 17.07.2014, domáhal zapretia svojho otcovstva k maloletému
odporcovi 2/ s odôvodnením, že manželstvo, ktoré s odporkyňou 1/ uzatvorili dňa XX.XX.XXXX N.
K., bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k. 7P/80/2013-107 zo dňa 09.01.2014,
právoplatným dňa 30.01.2014. Maloletý odporca 2/ sa narodil až po rozvode manželstva, ale ako jeho
otec je v rodnom liste zapísaný navrhovateľ na základe domnienky otcovstva podľa § 85 Zákona o rodine,
svedčiacej manželovi matky v čase do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva. Navrhovateľ však
od mesiaca august 2013 nežil s odporkyňou 1/ v spoločnej domácnosti, kedy odporkyňa 1/ bývala asi
mesiac u svojho priateľa Z. C., s ktorým žila aj intímne, a následne pracovala v oblasti prostitúcie v Č. Q.
a v H.. Navrhovateľ sa s odporkyňou intímne nestýkal už dlhšie obdobie pred jej odchodom zo spoločnej
domácnosti, preto sa necítil byť biologickým otcom maloletého odporcu 2/.

Odporkyňa 1/ sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila na pojednávaní vo veci tak, že si nie je istá, či
navrhovateľ je alebo nie je otcom maloletého odporcu 2/, a navrhovala preto vykonať vo veci znalecké
dokazovanie za účelom zistenia otcovstva navrhovateľa k maloletému odporcovi 2/.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: pripojené spisy Okresného súdu Revúca sp. zn.
3P/31/2014 a sp. zn. 7P/80/2013, znaleckým posudkom č. l. 62, výsluchom navrhovateľa a odporkyne
1/, na základe ktorých mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Manželstvo navrhovateľa a odporkyne 1/ bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX N. K. a zaniklo dňa
30.01.2014 právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 7P/80/2013-107 o rozvode
manželstva navrhovateľa a odporkyne 1/. Po zániku manželstva navrhovateľa a odporkyne 1/, pred
uplynutím lehoty tristo dní od jeho zániku, sa dňa 08.06.2014 narodil maloletý odporca 2/.

Návrh na rozvod manželstva podal navrhovateľ dňa 27.05.2013, až do mesiaca august 2013 s
odporkyňou 1/ žili v spoločnej domácnosti, pohlavný styk s odporkyňou 1/ mal mať navrhovateľ
naposledy v mesiaci júl 2013, pričom odporkyňa 1/ tvrdila, že sa tak stalo aj v mesiaci august 2013, teda
v čase približne rozhodnom pre možné počatie maloletého odporcu 2/.

Zo znaleckého posudku č. 1/2016 vypracovaného znalkyňou prof. RNDr. Jarmilou Bernasovskou však
vyplýva záver, že otcovstvo navrhovateľa k maloletému odporcovi 2/ je vylúčené, vzhľadom na zistenú
nezhodu v desiatich zo šestnástich z testovaných genetických systémov.

Z výsluchu odporkyne 1/ vyplynulo, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavok na
jedno maloleté dieťa spolu v sume 227,- Eur mesačne. Výdavky odporkyne predstavujú okrem bežných
výdavkov na stravu a pod. pre seba a maloletého odporcu 2/ ešte nájomné vo výške 50,- Eur mesačne.

Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú
obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel
nemá.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletý odporca 2/ sa narodil pred uplynutím
lehoty 300 dní po zániku manželstva navrhovateľa a odporkyne 1/. Navrhovateľovi teda svedčí zákonná
domnienka otcovstva manžela matky maloletého odporcu 2/ podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Zo
znaleckého posudku č. 1/2016 vypracovaného znalkyňou prof. RNDr. Jarmilou Bernasovskou však
vyplýva záver, že otcovstvo navrhovateľa k maloletému odporcovi 2/ je vylúčené. Z vykonaného
dokazovania mal teda súd preukázané, že navrhovateľ nie je otcom maloletého odporcu 2/, preto súd
na návrh navrhovateľa rozhodol vo veci tak, že určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletého B. R.,
narodeného dňa XX.XX.XXXX z matky: F. R., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorého narodenie je zapísané
v Knihe narodení Matričného úradu Q., vo zväzku 33, ročník 2014, na strane 165, por. č. 143.

Štátu v konaní vznikli trovy konania zaplatením odmeny znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku
vo výške 414,80 Eur. Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. vzhľadom k výsledku konania by náhradu trov konania
štátu bola povinná zaplatiť odporkyňa 1/, z ktorej výsluchu však vyplynulo, že sú u nej splnené podmienky
pre oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu z dôvodu, že jediným príjmom odporkyne 1/ je
rodičovský príspevok a prídavok na jedno maloleté dieťa spolu v sume 227,- Eur mesačne, z ktorých
okrem bežných výdavkov na stravu a podobne pre seba a maloletého odporcu 2/, platí odporkyňa 1/
ešte nájomné vo výške 50,- Eur mesačne. Za tohto stavu potom nie je v možnostiach a schopnostiach
odporkyne 1/ zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 414,80 Eur, a to ani sčasti. V tejto súvislosti nie
je možné prihliadať ku skutočnosti, či sa odporkyňa v budúcnosti zamestná, pretože príjem odporkyne
zo zamestnanie je iba možnou budúcou a teda neistou skutočnosťou, ku ktorej v čase rozhodovania
súdu vo veci nie je možné prihliadať (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Preto súd štátu právo na náhradu
trov konania nepriznal. Z dôvodu, že odporkyni v konaní nevznikla poplatková povinnosť k zaplateniu
súdneho poplatku, o oslobodení navrhovateľky od súdnych poplatkov súd osobitne nerozhodoval, ale

podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov u odporkyne vyhodnotil iba ako predbežnú otázku
pre rozhodnutie o trovách konania štátu.

Navrhovateľ a maloletý odporca 2/ by podľa výsledku konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p., mali právo na
náhradu trov konania voči odporkyni 1/, ktorá bola v konaní neúspešná a ktorej tak právo na náhradu
trov konania nevzniklo. Vzhľadom k vyššie uvedeným súčasným osobným a majetkovým pomerom
odporkyne 1/, ktoré možno považovať tiež za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O. s.
p., súd ani navrhovateľovi ani maloletému odporcovi 2/ proti odporkyni 1/ právo na náhradu trov konania
nepriznal a o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov konania.

Uznesením č.k. 4C/57/2014-49 zo dňa 04.06.2015 súd uložil navrhovateľovi a odporkyni povinnosť
zaplatiť zálohu na trovy znaleckého dokazovania každému vo výške 200,- Eur. Proti tomuto výroku
uznesenia podal odvolanie navrhovateľ podaním zo dňa 15.06.2015 (č. l. 55), ktorým žiadal odpustenie
povinnosti zaplatiť zálohu na trovy znaleckého dokazovania. Podľa § 210a O. s. p. súd prvého stupňa
podanému odvolaniu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zrušil výrok uznesenia č. k. 4C/57/2014-49
zo dňa 04.06.2015 o povinnosti navrhovateľa zložiť na účet Okresného súdu Revúca preddavok na
trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 200,- Eur vzhľadom k tomu, že po rozhodnutí o
trovách konania štátu a s prihliadnutím tiež k výsledku konania je vymáhanie zálohy na trovy znaleckého
dokazovania od navrhovateľa bezpredmetné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané
a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).