Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/272/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615203853
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615203853.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci v prospech oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka
so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. M. XXXX/
XXA, E., o vymoženie sumy 1.050,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Topoľčany č. k. 5ER/566/2015-10 zo dňa 11. mája 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Posledným výrokom si o trovách súdneho exekútora

vymienil rozhodnúť samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti právne oprel o
ustanovenia § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len "OSP"), § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"). Súd konštatoval, že oprávnený
podal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej

arbitrážnej a mediačnej a.s. sp. zn. IGB04110043 zo dňa 24.02.2012. Súd sa oboznámil s pripojeným
spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5Er/1041/2012 a zistil, že na Okresnom súde Topoľčany
dňa 15.10.2012 podal súdny exekútor JUDr. Pavel Halás žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie proti povinnému Vladimírovi Pavlovičovi nar. 03.09.1963 pre zaplatenie sumy 1.050,98 eur
na základe exekučného titulu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Stáleho rozhodcovského
súdu pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej a.s. sp. zn. IGB04110043 zo dňa 24.02.2012.V

predmetnej exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 5Er/1041/2012 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia, uznesením č.k. 5Er/1041/2012-15 zo dňa 22.10.2012. Uznesením Okresného
súdu Topoľčany č.k. 5Er/1041/2012 -66 zo dňa 19.08.2013 bola exekúcia v predmetnej exekučnej
veci zastavená, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.09.2013. Nakoľko exekučné konania v tejto
istej veci vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5Er/566/2015 už v minulosti prebiehalo pod sp.
zn. 5Er/1041/2012, ktorého podkladom bol ten istý exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej a.s. sp. zn. IGB04110043 zo dňa
24.02.2012 a kde exekúcia bola zastavená, mal súd za to, že ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky konania - res iudicata a z uvedeného dôvodu exekučné konanie zastavil. O trovách
exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.
Rozhodnutie o trovách exekučného konania súd ponechal samostatnému uzneseniu po ich vyčíslení

súdnym exekútorom a predložení exekučného spisu.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny
a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého

stupňa prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, súd prvého stupňa
rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, svojím konaním odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom a zároveň súd prvého stupňa pri posudzovaní vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Mal za to, že podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke
už začatej veci, resp. k prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu, pričom

určujúcim pre posúdenie prekážky res iudicata bude obsah exekučného príkazu. V predmetnej veci, v
predchádzajúcom exekučnom konaní, nebolo súdnemu exekútorovi poverenie udelené, preto prekážka
res iudicata nemohla v tomto exekučnom konaní nastať. Dodal, že vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci.
Zdôraznil, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne

rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Ďalej
namietal, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia súd prvého
stupňa v rozpore s ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal oprávnenému možnosť konať
pred súdom. Vyjadril názor, že v tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení

konania, a už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Taktiež vyjadril nesúhlas s tým, že súd prvého stupňa
konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom a skutkovému stavu. Namietal, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia
vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa

k takto vykonávaným dôkazom. Navyše exekučný súd konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu, pričom sa opieral o svoje predchádzajúce rozhodnutie v uvedenej
exekučnej veci, čo je podľa oprávneného neprípustné. Za porušenie právnej istoty a legitímnych
očakávaní označil skutočnosť, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia
vydávajú aj zamietajú. Záverom uviedol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v

exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentoval dôvodmi
uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrel, že
exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého
účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 30.03.2015, kedy
bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IG-B/0411/0043 zo dňa 24.02.2012.
Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 28.04.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie spolu s exekučným titulom a ostatnými prílohami. Následne po pripojení exekučného spisu
Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 5Er/1041/2012 súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Z obsahu spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 5Er/1041/2012 bolo odvolacím súdom zistené, že
dňa 17.02.2012 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi doručený návrh oprávneného PRO

CIVITAS, s.r.o. na vykonanie exekúcie proti povinnej Ružene Ševelovej, nar. 25.05.1949, na vymoženie
pohľadávky na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IDC0610043 zo dňa
19.08.2011. Okresný súd Topoľčany zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia navykonanie exekúcie uznesením č. k. 7Er/256/2012-19 zo dňa 07.05.2012 zamietol, čo odôvodnil
materiálnou nevykonateľnosťou exekučného titulu s poukazom na neplatnú rozhodcovskú doložku,
z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať. Proti uzneseniu podal oprávnený

odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25CoE/114/2012-32 zo dňa 13.09.2012 odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Obe uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa
19.10.2012. Následne Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 7Er/256/2012-41 zo dňa 06.11.2012
vydaným vyšším súdnym úradníkom exekúciu zastavil (správne malo byť exekučné konanie). Po
odvolaní oprávneného rozhodol vo veci zákonný sudca a uznesením č. k. 7Er/256/2012-47 zo dňa

28.02.2013 exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2013

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorý správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom
rozsahu odôvodnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho,

aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa§104ods.1prvávetaOSP,akideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,
súd konanie zastaví.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, skúma súd
z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Okrem toho prihliadnuc na ustanovenie § 251 ods. 4 OSP

je nutné vyvodiť záver, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné
s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak
pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienky exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 OSP v spojení s § 251 ods. 4 OSP. Keďže
Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je

potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o
veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva, že prekážka res
iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania, existencia ktorých

má za následok zastavenie konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak v novom
konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Totožnosť
veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť
predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom

dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia

o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie

exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučnýsúdoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,akexekučnýtitulmedzičasomvykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul,
rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez

právomoci na jeho vydanie zakladá prekážku res iudicata a oprávnený nemôže navrhnúť vykonanie
exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení
exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, z iného však nie.
Nezakladá ju v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadkuz dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V uvedenom prípade oprávnený
môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej
strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní

rozhodnutia, t.j. exekučného titulu, zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá. Preto,
ak súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané
právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr
ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.

V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, už v minulosti prebiehalo
na Okresnom súde Topoľčany konanie vedené pod sp. zn. 5Er/1041/2012, ktorého podkladom bol ten
istý exekučný titul ako v aktuálne prebiehajúcom exekučnom konaní sp. zn. 5Er/566/2015. Napriek
tomu, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5Er/1041/2012 bola
oprávneným Poštová banka, a.s., niet pochýb o tom, že aj v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
5Er/566/2015 ide o vymáhanie identického nároku, bez ohľadu na to, že oprávnený - PRO CIVITAS,

s.r.o. v prebiehajúcom exekučnom konaní nepreukázal postúpenie vymáhanej pohľadávky z pôvodného
oprávneného Poštová banka, a.s. (v prospech ktorého znie predložený exekučného titul) na seba.
Predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k.
č. k. 5Er/1041/2012-66 zo dňa 19.08.2013, ktorým súd exekúciu (správne malo byť exekučné konanie)
zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, z dôvodu, že zistil rozpor rozhodcovského rozsudku so

zákonom. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2013. Keďže rozpor exekučného
titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúceho exekučného konania, nemôže byť
žiadnym spôsobom konvalidovaný, odvolací súd bol rovnako ako súd prvého stupňa toho názoru, že
vyššie uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie, ktoré sa začalo medzi tými istými účastníkmi, na
podklade rovnakého exekučného titulu, ktorý je aj naďalej v rozpore so zákonom, predstavuje prekážku

res iudicata.

Z uvedených dôvodov, odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za
neopodstatnené, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.