Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 24P/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315208332
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2315208332.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantavkonanípredsudkyňouJUDr.ZuzanouSingerovouvovecistarostlivostiomaloleté

dieťa: P. V., B. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: Y. V., B. X.X.XXXX, X. P. T., B. XXX a otca: T. V., B.
XX.X.XXXX, O. - I.Í., Č. H. XX/XX, o návrhu matky úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Matka bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný platiť na výživu maloletého dieťaťa výživné vo výške 100 eur mesačne od 14.4.2015,
pričom výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Zaostalé výživné za obdobie od 14.04.2015 do 25.08.2015 vo výške 456,67 eur sa povoľuje otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur spolu s bežným výživným s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom podľa vzájomnej dohody rodičov za prítomnosti
matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa v konaní začatom 14.4.2015 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, pretože s otcom spolu od 18.11.2014 nežijú a on si dobrovoľne neplní svoju
vyživovaciu povinnosť.

Súd pojednával a vec rozhodol bez prítomnosti otca, ktorý mal predvolanie na pojednávanie vykázané,
pričom svoju neúčasť neospravedlnil a k návrhu sa nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a prečítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi a
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nie sú manželia, spolu nežijú od novembra 2014. Otec sa odvtedy s

maloletým dieťaťom stretol iba raz a na jeho výživu dobrovoľne neprispieva. Maloleté dieťa má jeden rok,
osobne sa oň stará matka, je zdravé a potreby má primerané veku. Matka je na rodičovskej dovolenke,
príjem má len z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, býva u svojich rodičov, je nemajetná a
nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec nie je evidovaný v Slovenskej republike ani ako podnikateľ,zamestnaný, ale ani ako nezamestnaný. Podľa vyjadrenia matky naposledy pracoval v Českej republike
s priemerným príjmom 20.000 Kč mesačne. Otec je nemajetný a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Kolízny opatrovník s návrhom matky v celom rozsahu súhlasil a navrhol súdu, aby maloleté dieťa zveril
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, výživné určil vo
výške 100 eur mesačne na úrovni náhradného výživného a styk ponechal neupravený za prítomnosti
matky vzhľadom k prerušeniu styku.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods.1 cit. zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,

súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 1 cit. zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a preto
je dôvodné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Pretože sa o maloleté dieťa stará matka,

v ktorej starostlivosti súd nezistil žiadne nedostatky, zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti
a pretože otec sa s maloletým dieťaťom nekontaktuje rozhodol, že matka bude maloleté dieťa aj
zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal zo skutočnosti,
že otec svoje majetkové, zárobkové a sociálne pomery nepreukázal, hoci bol vyzvaný. V Slovenskej
republike, kde má stále evidovaný trvalý pobyt nie je riadne zamestnaný, ale ani evidovaný ako

nezamestnaný, a ani ako podnikateľ. Súd preto pri určovaní výživného vychádzal z jeho posledného
dosahovaného príjmu a určil mu výživné vo výške 100 eur mesačne odo dňa začatia konania, ktoré
súčasne zohľadňuje aj skutočnosť, že matka je na rodičovskej dovolenke, pretože sa osobne o maloleté
dieťa stará, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a je nemajetná.

Podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Pretože otcovi vznikol nedoplatok na výživnom, odo dňa začatia konania 14.4.2015 do dňa rozhodnutia

súdu 25.8.2015 vo výške 456,67 eur, ktorý pozostáva z alikvotného výživného za mesiac apríl 2015 vo
výške 56,67 eur (100eur/30dní x 17dní) a výživného za mesiac máj až august 2015 v celkovej výške
400 eur, ktorý nedoplatok súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20
eura spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou strany výhody zo splátok.Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Pretože rodičia nežiadali styk otca s maloletým dieťaťom upraviť, súd ho ponechal na ich vzájomnú
dohodu, ale vzhľadom k maloletosti dieťaťa a absencii styku od prerušenia spolužitia rodičov súd styk

obmedzil matkinou prítomnosťou.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§146ods.lpísm.a)O.s.p.,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a
vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného
zákona.