Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 23, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/189/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115210886
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115210886.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1. T.-I. J.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Š.J. XX, XXX XX C., 2. T.I.-I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Š. XX, XXX
XX C., právne zastúpených ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom
ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25 , 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária, JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, neplatnosť právneho úkonu a vydanie
bezdôvod. obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

14.10.2015 zamieta.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 549,60 € do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. O náhrade trov konania rozhodne súd v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 29.04.2015 sa žalobcovia (ďalej v texte aj len žalobca) domáhal nárokov

uvedených vo výroku tohto rozsudku.
Žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere. Z dôvodu existencie
neprijateľných zmluvných podmienok ju považuje za neplatnú. Na pojednávaní doplnil argumentáciu o
rozdielnosti údajov uvedených v článku 5. a v článku 6. Zmluvy, čo spôsobuje jej neplatnosť.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 31.07.2015, v ktorom uviedol, že:
- napádaná zmluva o revolvingovom úvere má všetky náležitosti vyžadované zákonom,

- pohľadávka na vrátenie bezdôvodného obohatenia je premlčaná.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 23.11.2015 v neprítomnosti žalovaného a zistil
nasledujúce:
Dňa 14.10.2005 mala byť medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom podpísaná Žiadosť/
Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
20016,-Sk.
Článok 5 zmluvy podpísaný žalobcom dňa 11.10.2005 uvádza

· požadovanú výšku úveru - 36000,-Sk,
· poskytnutú čiastku - 23580,-Sk,
· mesačnú splátku - 2000,-Sk,
· RPMN úveru - 36,25%.Článok 6 zmluvy podpísaný žalovaným dňa 14.10.2005 uvádza
· schválenú výšku úveru - 20016,-Sk,

· poskytnutú čiastku - 13110,-Sk,
· mesačnú splátku - 1112,-Sk,
· RPMN úveru - neuvádza.

Z karty klienta vyplýva, že

· žalovaným bola poskytnutá suma - 615,71 €,
· žalobcom bola vrátená suma - 1165,31 €.
Rozdiel = + 549,60 €.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

(N)existencia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
Je nesporné a účastníci konania to nepopierali, že bol vyplatený úver v celkovej sume tak, ako to vyplýva
z vyššie uvedeného. Zároveň však je zrejmé, že údaje uvedené v bode 5 Žiadosti/Zmluvy a v bode 6
Žiadosti/Zmluvy sú rôzne.

Procesný súd potrebuje upozorniť na to, že obdobná vec bola riešená aj v rozhodnutí Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 4C/244/2013-29 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina 11Co/103/2014.
V tejto veci bola riešená otázka rozdielnosti RPMN v návrhu žalovaného a v samotnej zmluve.
Krajský súd Žilina dospel k záveru, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou
náležitosťou je dohoda o výške RPMN. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom, ktorá

skutočnosť spochybnená nebola, vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu na uzavretie zmluvy ako v jej
akceptácii. Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či táto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo
nevýhodná, podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. V danom prípade okresný súd
správne aplikoval § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že prijatie návrhu,
ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa

za nový návrh. Z uvedených dôvodov dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné
dojednanie, keďže v danom prípade chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k zmluvnému konsenzu
medzi zmluvnými stranami nedošlo.

K vyššie uvedenému názoru Krajského súdu v Žiline, s ktorým sa procesný súd v zásade stotožňuje,

tento dodáva, že podľa

§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka - Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia

alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch je uvedenie výšky úveru, mesačnej splátky a RPMN podstatnou náležitosťou
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie v zmluve (ak zmluva inak vznikla) je napr.
sankcionované tým, že takáto zmluva je bez poplatkov a bez úrokov.
Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene výšky
úveru, zmene mesačnej splátky a neuvedeniu RPMN, dochádza tým k zmene podstatných náležitostí

Zmluvy a takúto odpoveď je treba považovať za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu
Zmluvy, je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh Zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným
navrhovateľom Zmluvy, teda dlžníkom. V uvedenom prípade k tomu nedošlo, preto treba mať za to, že
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú predmetom tohto konania, uzavreté neboli.Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani ustanovenie Čl. 2 bodu 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o
revolvingovom úvere, podľa ktorého: „... Veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku

úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5.
Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo
porušenie povinností zo strany Veriteľa.“
Predmetné ustanovenie treba v prospech žalovaného spotrebiteľa vykladať spôsobom vyššie uvedeným
(ako novú ofertu) inak by išlo o neplatné ustanovenie z dôvodu rozporu s § 54 ods.1 Občianskeho

zákonníka (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.) pre rozpor s § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka.

V rámci právnej argumentácie poukazuje súd aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

15Co/768/2014 s argumentáciou ktorého sa plne stotožňuje -
„Okresný súd aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka o všeobecných náležitostiach návrhu na
uzavretie zmluvy dospel k záveru, že nakoľko bod 5. návrhu na uzavretie revolvingovej zmluvy je
návrh, ktorý bol odporkyňou adresovaný navrhovateľovi s určitými konkrétnymi požiadavkami, avšak
navrhovateľ tento návrh prejednal s tým, že podmienky uverejnil a uviedol v bode 6. tejto žiadosti, čo

nazval zmluvou o revolvingovom úvere, že fakticky išlo o odmietnutie návrhu odporkyne (teda návrhu
nazval zmluvou o revolvingovom úvere, že fakticky išlo o odmietnutie návrhu odporkyne (teda návrhu
ako bol formulovaný v jej žiadosti v bode 5.) v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zároveň
išlo o nový návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy. Pretože údaje o schválenom revolvingovom úvere
obsahujú iné dojednania, výhrady a zmeny, ktoré súd chápal ako odmietnutie pôvodného návrhu, kde

požadovalaodporkyňa1.500,00eurúverzatambližšiekonkretizovanýchpodmienok,avšaknavrhovateľ
odporkyni podľa týchto údajov poskytol úverový limit 1 350,00 eur za iných podmienok, než pôvodne
odporkyňa žiadala, takéto údaje smerom k odporkyni súd považoval za nový návrh, pričom nebolo
preukázané, či odporkyňa akceptovala tento nový návrh, teda či ho prijala tak, ako vyžadujú všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 43a a nasl.. Súd mal zato, že nedošlo k písomnému

uzatvoreniu úverovej zmluvy, teda k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi konania z hľadiska
formy v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Navrhovateľovi zrejme uniklo, že aj v kontexte odsekov 1. a 2. bodu 2., na význam ktorých poukazuje
v odvolaní, niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska jej formy sa v
danom prípade vyžaduje písomná forma. Takto si to vymienil Veriteľ v bode 2.1. Zmluvných dojednaní

Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. , pričom ako je tu uvedené,
uzatvára sa na formulári Veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie revolvingového tu uvedené,
uzatvára sa na formulári Veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru aj
zmluvou o revolvingovom úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami
teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi. Ak „údaje o požadovanom revolvingovom

úvere“ (bod 5. Žiadosti/Zmluvy) sú odlišné od „údajov o schválenom revolvingovom úvere“ (bod 6.
Žiadosti/Zmluvy)zdôvodu,žežiadateľoúver(dlžník)žiadalposkytnúťvyššíúver,nežmuveriteľschválil,
potomnapriektomu,žebod2.1.ZmluvnýchdojednaníZmluvyorevolvingovomúverespoločnostiPROFI
CREDITSlovakias.r.o.stakoutosituáciouuvažuje,amožnododať,žepriamoobsahomŽiadosti/Zmluvy
v bode 7. je zahrnuté „vyhlásenie dlžníka o tom, že berie na vedomie, že ním požadovaná čiastka

úveru je maximálna a že veriteľ je oprávnený pri posúdení schopnosti dlžníka aj spoludlžníkov splácať
požadovanú výšku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok
úveru, RPMN úveru, pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného
dlžníkom v bode 5. bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany veriteľa,“ správny je
názor okresného súdu v tom, že vzhľadom k tomu, že dlžník (odporkyňa) Žiadosť/Zmluvu podpísala dňa

17.08.2010 a veriteľ Žiadosť/Zmluvu podpísal dňa 19.08.2010, kedy následne resp. až vtedy do zmluvy
doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6.), že takúto zmluvu o revolvingovom
úvere nemožno mať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy Zmluvu o
revolvingovom úvere podpisovala odporkyňa, totiž vôbec neboli obsahom zmluvy, a preto ich odporkyňa
písomne akceptovať nemohla. Revolvingový úver, vrátane revolvingu, pri podpise zmluvy odporkyňou

nebol teda ani dostatočne individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska zákona o
spotrebiteľských úveroch (§ 9).
Úvahy okresného súdu o tom, že nové údaje alebo takéto vyjadrenie smerom ku odporkyni predstavuje
vlastne nový návrh na uzavretie zmluvy, kde nebolo preukázané, či odporkyňa takýto nový návrhakceptovala, sú správne. Súhlas navrhovateľa s revolvingovým úverom (zo dňa 19.08.2010) je len
jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o výške úroku
z omeškania a ani o zmluvnej pokute. Nedostatok písomného prejavu vôle odporkyne byť účastníkom

záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje
neplatnosťou tohto právneho úkonu. Účastníci neuzavreli platne Zmluvu o revolvingovom úvere.“
Vyššie uvedený záver o tom, že zmluva o úvere nevznikla, nesmie so sebou aj ďalší záver a to ten, že
žalobe o určenie neplatnosti tejto zmluvy nebolo možné vyhovieť.
Následkom vadnosti právneho úkonu je to, že ide o právny úkon a) zdanlivý, b) neplatný, c)

odporovateľný a d) právny úkon, od ktorého možno odstúpiť.
V právnej monografii HULVA, T. Vady právních úkonu v soukromnoprávních vztazích a jejich dusledky.
Praha: Wolters Kluwer ČR, 2011, s. 264 sa uvádza, že právna teória vedľa neplatnosti právnych úkonov
rozlišuje tzv. zdanlivosť právnych úkonov, resp. ich neexistenciu (non negotium). Ide o situáciu, kedy
právny úkon vôbec nevznikne. Naproti tomu u neplatného právneho úkonu, tento právny úkon vznikne,
vykazujevšetkyjehoznaky,avšaknesplňujevšetkynáležitosti,ktorébyvprípadesplneniaviedlikvzniku

platného právneho úkonu.
NS SR vo veci sp. zn. 5 Cdo/143/2000 uviedol - „Výklad zákona ako myšlienkový postup, ktorým sa
objasňuje zmysel a obsah právnych noriem, musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Týmto
zásadám zodpovedá taký výklad, podľa ktorého nemôže byť neplatným nejestvujúci právny úkon.
Neexistujúci právny úkon nemôže odporovať zákonu, nemôže byť vadný a teda neplatný, i keď z

praktického hľadiska by sa určovanie jeho neplatnosti mohlo javiť ako účelné. Riešenie prípadných
sporných právnych vzťahov súvisiacich s tvrdením o neexistencii právneho úkonu alebo o jeho
zdanlivosti /ničotnosti/ je dobre možné inými žalobami, a to aj určovacími, s iným predmetom určenia,
pri ktorých na žiadanom určení by bol daný naliehavý právny záujem.“
Napriek tomu, že sa súd v prejednávanej veci zaoberal tvrdenou zmluvou meritórne, je potrebné uviesť,

že na požadovanom určení neplatnosti úverovej zmluvy nie je daný naliehavý právny záujem.
Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže

domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho

právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP],
nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam.
Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.

Naliehavý právny záujem je však v zásade daný iba vtedy, ak nemožno žalovať o plnenie. V
prejednávanej veci však bolo zároveň žalované o plnenie, kde v rámci tejto časti konania musí súd ako
predbežnú otázku skúmať aj právny úkon, z ktorého by ku plneniu malo dôjsť. Keďže otázka platnosti
zmluvy o úvere je vo vzťahu k otázke o vydanie bezdôvodného obohatenie otázkou predbežnou, na
požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem.

Vprejednávanejvecitotižnešloourčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienky,priktorejnaliehavýprávny
záujem vyplýva priamo zo zákona (§ 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa; § 153
ods.4 O.s.p.) ale o žalobu o neplatnosť právneho úkonu.
Vzťah medzi účastníkmi konania, tak treba posudzovať ako vzťah z bezdôvodného obohatenia, pričom
išlo o plnenie bez právneho dôvodu (k vzniku zmluvy a to aj neplatnej pre nedostatok prieniku oferty

s jej prijatím nedošlo).

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka - Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V prejednávanej veci išlo o plnenie bez právneho dôvodu a vzhľadom na výšku žalovaným poskytnutej

sumy a žalobcom vrátenej sumy, je výška bezdôvodného obohatenia 549,60 €.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným k tejto súd uvádza:

Podľa § 107 Občianskeho zákonníka

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V prejednávanej veci dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu žalovaného každou sumou
zaplatenou nad výšku poskytnutej istiny.
Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011 - Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové

okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď
nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu
na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
O bezdôvodnom obohatení sa žalobca dozvedel až na základe konzultácie s právnym zástupcom v roku
2015, podal teda žalobu v subjektívnej premlčacej dobe.

Pokiaľ ide o premlčaciu dobu objektívnu, poukazuje súd na rozhodnutia KS v PO sp. zn. 17Co/50/2015,
21Co/72/2014, 5Co/134/2012, 3Co/41/2012, 2Co/9/2012, 1Co/293/2014, v ktorých bol zaujatý záver,
že: „vzhľadom na to, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj
poskytovanie úverov, a preto jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa

na poskytovanie úverov. V tejto súvislosti je právne významné to, že nerešpektovanie príkazu neznalosť
zákona neospravedlňuje v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere.“
Vzhľadom na uvedené má aj procesný súd za to, že s prihliadnutím na finančnú, informačnú a
odbornú asymetriu v spotrebiteľskom vzťahu v prospech dodávateľa, treba znalosť právnych predpisov

nepripúšťajúcich rôzny výklad vyžadovať od dodávateľa bezpodmienečne a pri porušení tohto príkazu
vychádzať z toho, že dodávateľ je s neoprávnene poskytovaným plnením zo strany spotrebiteľa
minimálne uzrozumený, čo vedie k potrebe aplikácie objektívnej premlčacej doby v dĺžke 10 rokov.

Nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia tak premlčaný nie je.

Náhrada trov konania

O náhrade trov konania rozhodne súd podľa § 151 ods.3 O.s.p. v lehote 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.