Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/249/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712211052
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8712211052.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613
843 proti žalovanému Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, V., toho času na neznámom
mieste, zast. opatrovníkom Mgr. O. U., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu X., o zaplatenie
1.676,46 eur s prísl., o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/194/2012-103 zo dňa
28.05.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 17C/194/2012-116 zo dňa 11.10.2013 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok vo výroku o trovách konania a vracia sa prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.240,50 eur s 9,5 % p. a. úrokom z omeškania 02.08.2011 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p) s odôvodnením, že každý z účastníkov mal vo
veci čiastočný úspech. Žalobca mal úspech v sume priznanej istiny. Žalovaný mal úspech v sume
príslušenstva, v časti ktorého súd žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o nepriznaní trov konania žalobcovi, podal odvolanie žalobca z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím
prvostupňového súdu, keďže v danom prípade nebol dôvod na nepriznanie požadovaných trov konania
a právneho zastúpenia. Zastáva názor, že v danom prípade prichádza do úvahy pomerné rozdelenie
náhrady trov konania v zmysle § 142 ods.2 O.s.p. Žalobca mal úspech vo výške 48 % a je teda zrejmé,
že mu vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania za úkony právnej služby nevyhnutne
potrebné na dosiahnutie úspechu vo veci. Nevidel dôvod na nepriznanie trov konania aj z dôvodu, že
žalovaný si bol vedomý existencie svojej pohľadávky, napriek tomu dlžnú sumu v stanovenej lehote
neuhradil.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku tak, že prizná žalobcovi náhradu trov
konania a právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo
výške 58,17 Eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v zmysle zásad upravených v ust. § 212 O.s.p. preskúmal
rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách konania odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie
prvostupňového súdu je potrebné považovať za nepreskúmateľné. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie
odôvodnil len tým, že poukázal na ust. § 142, ods. 2 O.s.p. a konštatoval úspech u oboch účastníkov.

Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo o
sebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP“) v rozhodnutí
z 06. 02. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 07. 10. 2004 vo veci Baumann
proti Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Právo účastníka súdneho konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným
právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.

V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí odvolací súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti
a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak
odvolací súd po skutkovom ustálení veci podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona
alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil
zistený skutkový stav.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd
prizná pomernú časť nákladov konania, t.j. pomerné trovy konania, proti účastníkovi, ktorý mal vo veci
prevažný neúspech (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Ak je úspech a neúspech oboch účastníkov rovnaký (resp.
takmer rovnaký), súd rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo (§ 142
ods. 2 O.s.p.). Účastníkovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, súd prizná proti druhému účastníkovi
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech iba v nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
závisel od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.)

Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia §
142 ods. 2 O.s.p. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov
(oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu
druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil
pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v
konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch
strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
(uznesenie Najvyššieho súdu 6 M Cdo 19/2010 z 26.01.2011).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného čiastočný úspech účastníka vo veci zakladá nárok na pomerné
rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Rozhodovanie o náhrade trov konania podľa čiastočného úspechu predpokladá, že sa predmet
konania dá spravidla vyčísliť v peniazoch. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu

trov konania je potrebné, aby bol prevažujúci úspech, t. j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch
sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov
sporu, pričom nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť ( § 142 ods. 3 O.s.p.). Nárok na náhradu trov konania
vzniká v takom prípade na základe jednoduchého výpočtu. Úspech účastníka konania, ktorému vzniká
povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov a
výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie
práva. Možnosť nepriznania práva na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov prichádza do úvahy,
ak ich úspech, resp. neúspech v spore je v zásade rovnaký.

Prvostupňový súd rozhodujúci o pomerných trovách konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.) v dôvodoch
rozhodnutia taktiež opomenul uviesť, z akého konkrétneho percentuálneho rozsahu úspechu žalobcu a
neúspechu žalovaného vychádzal, ak dospel k záveru, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
odvolacieho konania právo, čim podľa názoru odvolacieho súdu zaťažil rozhodnutie o trovách konania
vadou nepreskúmateľnosti. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu vo výroku o trovách konania tak
nezodpovedá v plnom rozsahu požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil postupom
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ Občianskeho súdneho poriadku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

V ďalšom konaní je potrebné opätovne rozhodnúť o trovách konania tak, aby rozhodnutie súdu
zodpovedalo požiadavkám pre odôvodnenie súdneho rozhodnutia v súlade s ust. § 157, ods. 2 O.s.p
s spojení s ust. § 167 a nasl. O.s.p..

Zároveň prvostupňový súd rozhodne aj trovách odvolacieho konania ( § 224, ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.