Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115210886
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115210886.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcov 1/ J. T. - I. , nar. X.XX.XXXX,
bývajúcej v C., na ul. U. D. č. XX a 2/ D. T. - I., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v C., na ul. U. D. č. XX
právne zastúpených JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov
č. 163/66, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s r.o. so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej
č. 25, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom v Bratislave,
na ul. Kubániho č. 16, o neplatnosť právneho úkonu a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.11.2015 č.k. 9C/189/2015- 26 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému vydať žalobcom bezdôvodné
obohatenie.

Žalobcom sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o
revolvingovom úvere zamietol. Žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie
549,60 Eur. Ďalej vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 14.10.2005 mala byť medzi účastníkmi
podpísaná zmluva o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 20016,-
Sk. Bod 5 zmluvy podpísaný žalobcami dňa 11.10.2005 uvádza požadovanú výšku úveru - 36000,-Sk,
poskytnutú čiastku - 23580,-Sk, mesačnú splátku - 2000,-Sk a RPMN úveru - 36,25%. Bod 6 zmluvy
podpísaný žalovaným dňa 14.10.2005 uvádza schválenú výšku úveru - 20016,-Sk, poskytnutú čiastku -
13110,-Sk, mesačnú splátku - 1112,-Sk a RPMN úveru - neuvádza. Z karty klienta vyplýva, že žalovaným
bola poskytnutá suma - 615,71 Eur a žalobcami bola vrátená suma 1165,31 Eur. Rozdiel predstavuje

549,60 Eur.

3. Je nesporné a účastníci konania to nepopierali, že bol vyplatený úver v celkovej sume 615,71 Eur.
Zároveň je ale zrejmé, že údaje uvedené v bode 5 Zmluvy a v bode 6 Zmluvy sú rôzne.

4. Obdobná vec bola riešená aj v rozhodnutí Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/244/2013-29
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina 11Co/103/2014. V týchto rozhodnutiach sa riešila otázka

rozdielnosti RPMN v návrhu žalovaného a v samotnej zmluve. Krajský súd Žilina dospel k záveru, že
v danom prípade ide o spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou náležitosťou je dohoda o výške RPMN.
Z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom vyplynulo, že výška RPMN je iná v návrhu na
uzavretie zmluvy ako v jej akceptácii. Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či táto zmena je prespotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná, podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. V
danom prípade prvoinštančný súd správne aplikoval § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, z
ktorého vyplýva, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je

odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Z uvedených dôvodov dojednanie o RPMN nemožno
považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže v danom prípade chýba bezvýhradná akceptácia
návrhu a k zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo.

5. Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy,

ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

6. V zmysle ustanovenia § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou,
ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím
návrhu.

7. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej
zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy ( § 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

8. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch je uvedenie výšky úveru, mesačnej splátky a RPMN podstatnou náležitosťou
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie v zmluve (ak zmluva inak vznikla) je napr.
sankcionované tým, že takáto zmluva je bez poplatkov a bez úrokov. V prípade, ak zo strany adresáta

návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene výšky úveru, zmene mesačnej splátky a neuvedeniu RPMN,
dochádza tým k zmene podstatných náležitostí Zmluvy a takúto odpoveď je treba považovať za nový
návrh.Následnepreto,abydošlokuzavretiuZmluvy,jepotrebnétútoodpoveďchápaťakonávrhZmluvy,
ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom Zmluvy, teda dlžníkom. V uvedenom prípade
k tomu nedošlo, a preto treba mať za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere tvoriaca predmet tohto

konania, uzavretá nebola.

9. Na tomto závere nič nemení ani ustanovenie Čl. 2 bodu 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o
revolvingovom úvere, podľa ktorého veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku
úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5.

Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany veriteľa.
Predmetné ustanovenie treba vykladať v prospech žalovaného spotrebiteľa, nakoľko inak by išlo o
neplatné ustanovenie z dôvodu rozporu s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 44 ods.2
Občianskeho zákonníka.

10. Záver o tom, že zmluva o úvere nevznikla nesie so sebou aj ďalší záver a to ten, že žalobe o
určenie neplatnosti tejto zmluvy nebolo možné vyhovieť. Právna teória vedľa neplatnosti právnych
úkonov rozlišuje tzv. zdanlivosť právnych úkonov, resp. ich neexistenciu. Ide o situáciu, kedy právny
úkon vôbec nevznikne. Naproti tomu u neplatného právneho úkonu, tento právny úkon vznikne, vykazuje
všetky jeho znaky, avšak nesplňuje všetky náležitosti, ktoré by v prípade splnenia viedli k vzniku

platného právneho úkonu. Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 5 Cdo/143/2000 uviedol , že výklad zákona
ako myšlienkový postup, ktorým sa objasňuje zmysel a obsah právnych noriem, musí byť v súlade
so zásadami formálnej logiky. Týmto zásadám zodpovedá taký výklad, podľa ktorého nemôže byť
neplatným nejestvujúci právny úkon. Neexistujúci právny úkon nemôže odporovať zákonu, nemôže byť
vadný a teda neplatný, i keď z praktického hľadiska by sa určovanie jeho neplatnosti mohlo javiť ako

účelné. Riešenie prípadných sporných právnych vzťahov súvisiacich s tvrdením o neexistencii právneho
úkonu alebo o jeho zdanlivosti /ničotnosti/ je dobre možné inými žalobami, a to aj určovacími, s iným
predmetom určenia, pri ktorých na žiadanom určení by bol daný naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem je však v zásade daný iba vtedy, ak nemožno žalovať o plnenie. V prejednávanej veci
však bolo zároveň žalované o plnenie, kde v rámci tejto časti konania musí súd ako predbežnú otázku

skúmať aj právny úkon, z ktorého by ku plneniu malo dôjsť. Keďže otázka platnosti zmluvy o úvere je
vo vzťahu k otázke o vydanie bezdôvodného obohatenie otázkou predbežnou, na požadovanom určení
nie je daný naliehavý právny záujem.11. V prebiehajúcom konaní totiž nešlo o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pri ktorej naliehavý
právny záujem vyplýva priamo zo zákona, ale o žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Vzťah medzi
účastníkmi konania, tak treba posudzovať ako vzťah z bezdôvodného obohatenia, pričom išlo o plnenie

bez právneho dôvodu , nakoľko k vzniku zmluvy a to aj neplatnej pre nedostatok prieniku oferty s jej
prijatím nedošlo.

12.Vzhľadomnavýškužalovanýmposkytnutejsumyažalobcamivrátenejsumy,jevýškabezdôvodného
obohatenia 549,60 Eur.

13. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným vo vzťahu k tejto je potrebné poukázať na
ustanovenie § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

14. V prejednávanej veci dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu žalovaného každou sumou
zaplatenou nad výšku poskytnutej istiny. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011
oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy,

keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie
plneniazbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosťorozsahubezdôvodnéhoobohatenia
a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
O bezdôvodnom obohatení sa žalobcovia dozvedeli až na základe konzultácie s právnym zástupcom v
roku 2015,a teda podali žalobu v subjektívnej premlčacej dobe.

15.Čosatýkapremlčacejdobyobjektívnejvtejtosúvislostisapoukázalo narozhodnutiaKrajskéhosúdu
v Prešove vydaných vo veciach sp. zn. 17Co/50/2015, 21Co/72/2014, 5Co/134/2012, 3Co/41/2012,
2Co/9/2012 a 1Co/293/2014, v ktorých bol zaujatý záver, že vzhľadom na to, že žalovaný ako
nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, je jeho povinnosťou

poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V tejto súvislosti je
právne významné to, že nerešpektovanie príkazu neznalosť zákona neospravedlňuje v spotrebiteľských
právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere.

16. S prihliadnutím na finančnú, informačnú a odbornú asymetriu v spotrebiteľskom vzťahu v prospech

dodávateľa, treba znalosť právnych predpisov nepripúšťajúcich rôzny výklad vyžadovať od dodávateľa
bezpodmienečne a pri porušení tohto príkazu vychádzať z toho, že dodávateľ je s neoprávnene
poskytovaným plnením zo strany spotrebiteľa minimálne uzrozumený, čo vedie k potrebe aplikácie
objektívnej premlčacej doby v dĺžke 10 rokov. Nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia
tak premlčaný nie je.

17. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

18. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 151 ods.3 O.s.p..

19. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby žaloba žalobcov
bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému vydať
žalobcom bezdôvodné obohatenie a vo výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť na nové konanie
a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že vznesená námietka premlčania bola posúdená nesprávne a v

rozpore so zákonom. Pri posudzovaní premlčania a vznesenej námietky premlčania sa vychádzalo z
toho, že žalovaný má zákon poznať a ak uzavrel zmluvu v rozpore so zákonom, potom by zrejme
malo ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Takáto argumentácia nemá oporu v zákone. Žiadny
úmysel získať bezdôvodné obohatenie či uzavrieť neplatnú zmluvu v konaní preukázaný nebol. Ako
uvádza Krajský súd v Žiline v uznesení vydanom dňa 29.10.2015 vo veci 9Co /516/2016 pri neplatnosti

právneho úkonu a bezdôvodnom obohatení by vždy muselo ísť o úmyselne získané bezdôvodné
obohatenie, keďže stav neplatnosti právneho úkonu a existencia bezdôvodného obohatenia vyplývajú
z určitej právnej normy a ustanovenie o trojročnej premlčacej dobe by bolo v zákone zbytočné.
Existencia úmyselného bezdôvodného obohatenie teda predpokladá úmysel vo vzťahu ku konkrétnemubezdôvodného obohateniu a nie všeobecný predpoklad o tom, že by mohlo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu a podobne. V rozsudku Krajského súdu v Prešove vydanom vo veci 13Co/111/2014 bola
skonštatovaná platnosť a účinnosť zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej s rovnakými zmluvnými

podmienkami upravujúcimi vznik zmluvy ako to bolo v prejednávanej veci . Žalovanému teda nemožno
pripisovať úmysel získať bezdôvodné obohatenie či uzavrieť neplatnú zmluvu, ak jeho postup bol
posúdený ako správny alebo v súlade so zákonom.

20. Z napádaného rozsudku ďalej vyplýva, že žalobcom by malo byť vydané bezdôvodné obohatenie.

V konaní však nebolo preukázané, aby obaja žalobcovia boli aktívne legitimovaní na jeho vydanie a v
akom rozsahu. Bezdôvodné obohatenie a jeho vyporiadanie je mimozmluvným právnym vzťahom, ktorý
vyplýva zo zákona a predstavuje spôsob vyrovnania vzájomných nárokov z dôvodu, že určitý subjekt
plnil v prospech iného, hoci k tomu nebol povinný. Ide teda o subjektívne práva a povinnosti. Z rozsudku
nevyplýva žiadny dôvod a určenie, podľa ktorého by žalobkyňa v 1. rade alebo žalobca v 2. rade boli
a v akom rozsahu oprávnení požadovať bezdôvodné obohatenie, ako jeho vznik preukázali a v akom

rozsahu. To platí i pre posudzovanie námietky premlčania.

21. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu 11.10.2005 nie sú podmienkou vzniku samotnej zmluvy a jej platnosti.
Vyplýva to z ustanovenia § 4 ods. 3 uvedeného zákona, podľa ktorého pri nesplnení podmienok podľa

odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Pre vznik zmluvy ako platného právneho úkonu nie
je podstatná dohoda o RPMN. Pretože z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. vyplýva,
že chýbajúci údaj o RPMN nie je podmienkou platnosti zmluvy a aj v prípade, že ho zmluva o úvere
neobsahuje platí, že zmluva vznikla. Skutočnosť, či sa tento údaj v zmluve neuvedie vôbec alebo

nevznikne v dôsledku chýbajúcej dohody o ňom je z pohľadu právnej úpravy právne bezvýznamná.
Chýbajúci údaj o RPMN nie je dôsledkom neplatnosti zmluvy , resp. jej neuzavretia ani v jednom
prípade. Ak konajúci súd dospel k záveru, že nedošlo k dohode o RPMN, potom jeho záver o tom, že
zmluva o revolvingovom úvere nevznikla je nesprávny. Následne na to neobstojí ani právne posúdenie
nároku žalobcov ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z rozsudku nevyplýva, ako môže

byť hodnota RPMN vôbec navrhnutá pri podaní žiadosti o úver, ak zákonná úprava určuje , že RPMN
sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy. Táto zákonná požiadavka na určenie
RPMN vylučuje zákonnosť a správnosť záverov súdu ohľadne RPMN a jej dojednávania, pretože zákon
ani len nepredpokladá, že pôjde o výsledok dohody zmluvných strán. Rovnako ako aj v prípade iných
údajov, ktoré sa uvádzajú v zmluve o úvere, nemajú a nemôžu mať povahu dohodnutých údajov. Ide

napr. o priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov stanovenú Ministerstvom financií Slovenskej
republiky, označenie kontrolného orgánu a podobne. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotu RPMN a
RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až
po jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6 uvedená presne. Pre výpočet RPMN majú totiž význam
tieto údaje a to suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru

a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známy
nie je. Ten sa stane známym až pri schválení úveru. Z toho dôvodu sa údaj RPMN môže odchyľovať.
To však nie je zmenou návrhu. Napokon žiadateľ o úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy
má byť úver vyplatený. Údaje, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN sú a boli rovnaké, teda nezmenila
sa ani výška celkových nákladov, ani suma úveru, ani počet splátok a ani dátum splatnosti splátok.

Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je časovým vyjadrením celkových nákladov spojených so
spotrebiteľským úverom. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom jednoznačne
definuje zákon v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Údaj o RPMN je percentuálnym vyjadrením
týchto nákladov, kde sa zohľadňuje práve časový faktor. V bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru sa uvádza predpokladaná RPMN. Ide o vyjadrenie predpokladu výšky RPMN, pričom z článku 2

bodu 2. 1 Zmluvných dojednaní k zmluve o revolvingovom úvere vyplýva, že RPMN schváleného úveru
nikdy nebude vyššia ako predpokladaná hodnota RPMN.

22. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania

a zistil že, odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

23. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnychzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

24. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť,
podľa ktorej vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o nemožnosti aplikácie 10 -
ročnej premlčacej objektívnej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
pri posudzovaní žalobou uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Už v čase kedy
malo dôjsť k uzatvoreniu tohto právneho úkonu dňa 14.10.2005 osobitný právny predpis a to zákon č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 4 ods. 1 vyžadoval pod sankciou neplatnosti
písomnú formu pri zmluve o spotrebiteľskom úvere. Táto zákonom vyžadovaná písomná forma zmluvy
zo strany žalovaného vôbec dodržaná nebola. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za nedodržanie
písomnejformyzmluvynemôžezbaviťanipoukazomnaprincíp„ignorantiaiurisnonexcusat“(neznalosť
zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcov. Rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej

miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti
je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom nedodrží predpísanú písomnú formu zmluvy, jeho
konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením
bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne
veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť poskytnutím finančných

prostriedkov žalobcom bez existencie riadne uzatvorenej písomnej zmluvy a pre prípad, že sa tak stane,
že s tým nebol uzrozumený. Pri posudzovaní uplatneného nároku sa tak správne vychádzalo z 10 -
ročnej objektívnej premlčacej doby upravenej v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

25. Právne bezvýznamnou je i námietka spochybňujúca aktívnu legitimáciu žalobcov na vydanie

bezdôvodného obohatenia a rozsah v akom bol každý so žalobcov oprávnený požadovať vydanie
bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere ( č.l. 20 spisu)
ako dlžníci žalovaného sú uvedení obaja žalobcovia. Je tiež nepochybné, že žalovaný poskytol obom
žalobcom sumu 615,71 Eur, pričom žalobcovia vrátili žalovanému čiastku 1.165,31 Eur. Rozdiel v sume
549,60 Eur tak predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného získané na úkor žalobcov plnením

bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 512 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže
každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov
rovnaký diel. V prejednávanej veci nikto zo žalobcov netvrdil, aby vzniknutý dlh z titulu bezdôvodného
obohatenia, mal byť žalovaným splnený inak ako rovnakým dielom. Z prisúdenej sumy 549,60 Eur tak

na každého so žalobcov pripadá čiastka rovnajúca 1/2 zo sumy 549,60 Eur.

26. Nezodpovedajúca odôvodneniu rozhodnutia je tiež argumentácia žalovaného poukazujúca na
nesprávnosť záveru prvoinštančného súdu, podľa ktorého zmluva o revolvingovom úvere nevznikla pre
neexistenciu dohody o RPMN. V súvislosti s neuvedením RPMN súd prvej inštancie len konštatuje, že

táto okolnosť, ak by zmluva inak vznikla, spôsobuje, že zmluva je bez poplatkov a bez úrokov.

27. V danom prípade, ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd, v bode 5 listiny označenej ako
zmluva o revolvingovom úvere sa nachádza žiadosť žalobcov o poskytnutie úveru vo výške 36.000 Sk.
Táto žiadosť bola žalobcami podpísaná v Prešove dňa 11.10.2005. Žalovaný v požadovanej výške úver

neschválil, čo nepochybne vyplýva z bodu 6 zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorom bola výška úveru
schválená na sumu 20.016 Eur. Túto časť zmluvy žalovaný podpísal dňa 14.10.2005. Zároveň listinou
zo dňa 14.10.2005 ( č.l. 22 spisu) oznámil žalobcom schválenie úveru. Následne v ten istý deň boli
žalobcom vyplatené finančné prostriedky.

28. Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje návrh
na uzavretie zmluvy podľa ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný zmenil výšku
žalobcami žiadaného úveru a úver im schválil v inej výške, fakticky išlo v zmysle ustanovenia § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhu žalobcov, ktoré je potrebné považovať za nový návrh.
Tento nový návrh musel byť prijatý žalobcami v zákonom predpísanej písomnej forme. K písomnému

prijatiu nového návrhu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo strany žalobcov
nedošlo a preto ani zmluva o revolvingovom úvere vzniknúť nemohla. Aj za predpokladu existencie
ústneho či konkludentného súhlasu s novým návrhom zmluvy, čo ale nebolo ničím právne významným
preukázané, zmluva by bola neplatná pre nedostatok predpísanej formy. Tak v prípade poskytnutiafinančných prostriedkov bez právneho dôvodu, alebo z neplatnej zmluvy, povinnosťou žalobcov bolo
vrátiť žalovanému len ním reálne poskytnutú čiastku, ktorá predstavuje sumu 615,71 Eur. Žalobcovia
uhradili žalovanému sumu 1.165,31 Eur a rozdiel vo výške 549,60 Eur je bezdôvodným obohatením

získaným žalovaným plnením bez právneho dôvodu. Toto bezdôvodné obohatenie sa musí vydať v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

29. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
vo výroku o uložení povinnosti žalovanému vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie a vo výroku o

trovách konania ako vecne správny potvrdil.

30. Zároveň úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods.
2 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).