Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112224719
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112224719.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: CETELEM SLOVENSKO
a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly
s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47234547, proti žalovaným: 1/ M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XXX, 2/ Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, právne zastúpení právnym zástupcom B.. Igorom
Šafrankom, ulica Sov. hrdinov č. 163/66, Svidník, o zaplatenie 4253,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/441/2012-157 zo dňa 22.01.2015 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 12C/441/2012-178 zo dňa 20.04.2016 takto

r o z h o d o l :

V konaní pokračuje s právnym nástupcom spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s., Panenská 7, Bratislava,
a to spoločnosťou BNP Paribas personal finance SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821
08 Bratislava, IČO: 47 258 713.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 12C/441/2012-157 zo dňa 22.01.2015 v spojení s
opravným uznesením č.k. 12C/441/2012-178 zo dňa 20.04.2016 vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalovaným v 1. a 2. rade
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2.093,76 eur spolu so 9 % ročným úrokom z
omeškania od 19.6.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo
výške 28,52 Eur na účet ich právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497, § 369 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.

1 až 3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39, § 457, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1
a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
Konštatoval, že žalobca sa návrhom na začatie konania podanom na súde dňa 13.8.2012 domáhal,
aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie spoločne a nerozdielne istiny 4.325,78 eur
spolu s úrokmi z úverovej istiny 15,99 % zo sumy 3.967,52 eur od 5.6.2012 do zaplatenia a 9 % úroku
z omeškania ročne zo sumy 4.291,98 eur od 19.6.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Súdvovecirozhodolplatobnýmrozkazomzodňa9.11.2012,č.k.13Ro274/12, protiktorémuvzákonom

stanovenej lehote podali žalovaní odôvodnený odpor. Vzhľadom na žalovanými podaný odpor doručený
súdu, došlo ex lege v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu. Žalovaní v
odpore namietali neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere vzniesli námietku premlčania a
navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd následne vo veci rozhodol dňa 5.11.2013 rozsudkomč.k. 12C 441/2012-98, ktorým žalovaným v 1. a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.253,51
eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19. 6. 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odvolací súd preskúmal výroky

rozsudku súdu prvej inštancie a zistil, že odvolanie žalovaných je dôvodné a rozsudok je potrebné v jeho
napadnutých častiach zrušiť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v danej veci nepostupoval správne,
pretože záväzkovo právny vzťah účastníkov konania k odstúpeniu od zmluvy zanikol, a preto na daný
právny vzťah bolo potrebné aplikovať režim bezdôvodného obohatenia. Uložil súdu prvej inštancie v
naznačených intenciách opätovne vec preskúmať, vyhodnotiť námietku premlčania, platnosť odstúpenia

od zmluvy, jeho následky a zaoberať sa aj postavením žalovaného v 2.rade.
Súdprvejinštanciezistil,žemedzižalobcomažalovanýmibolauzavretázmluvaospotrebiteľskomúvere
zo dňa 14.9.2009. Ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia. Obsah zmluvy bol daný žalobcom
bez možnosti privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca listom zo dňa 8.6.2012 odstúpil od úverovej zmluvy
uzavretej so žalovanou. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku
(ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od
zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).
Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Ustanovenia

spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa
nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie .
Akékoľvekrozšíreniezáväzkovspotrebiteľavrátaneplateniaúrokovnapriekichzrušeniupoprivzájomnej
reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky
odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako

dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Ustanovenie čl.V.5 Všeobecných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 457 Občianskeho zákonníka.
Ako sám žalobca tvrdil a následne predloženými listinnými dôkazmi preukázal, na základe zmluvy o

úvere zo dňa 14.9.2009 žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky v sume 6000 eur, pričom
žalovaní uhradili k predmetnej úverovej zmluve žalobcovi sumu 3.906,24 eur. Na základe uvedeného sú
tak žalovaná v 1.rade ako dlžníčka z úverovej zmluvy a žalovaný v 2. rade ako osoba, ktorá sa spoločne
a nerozdielne s ňou zaviazala na uhradenie záväzkov z úverovej zmluvy, povinní zaplatiť žalobcovi sumu
2.093,76 eur z titulu bezdôvodného obohatenia.

Súd sa v ďalšom nezaoberal zmluvnými ustanoveniami od začiatku zrušenej zmluvy a nárokmi z nej
plynúcich, keďže na plnenia z tejto zmluvy už žalobca nemá nárok. Súdu preto neostávalo iné, iba žalobu
žalobcu čo do zvyšku zamietnuť.
Nakoľko v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon neustanovuje čas plnenia a
medzi účastníkmi konania v tomto smere nedošlo ani k uzatvoreniu dohody, súd zaviazal žalovaných

na úhradu úroku z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia v sume 2.093,76 eur, a to dňom
19.6.2012, keďže odstúpenie od úverovej zmluvy bolo doručené žalovaným dňa 18.6.2012.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

2. Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá podal odvolanie

žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Žalobca listinou zo dňa 08.06.2012 úverovú zmluvu vypovedal, pričom prejav vôle
žalobcu úverovú zmluvu vypovedať je zrejmý tak z označenia predmetnej listiny ako aj zo samotného
obsahu listiny. Žalobca od predmetnej zmluvy nikdy neodstupoval. Výpoveď v zmysle platnej právnej
úpravy ako aj dohodnutých zmluvných ustanovení nemala za následok zrušenie úverovej zmluvy od

počiatku. V zmysle ustanovenia bodu V-5 úverovej zmluvy bola výpoveď účinná okamihom jej doručenia.
Ku dňu účinnosti výpovede sa stal splatný celý dlh žalovaných voči žalobcovi. V zmysle doterajšej súdnej
praxe ust. § 582 ods. 1 OZ nebráni zmluvným stranám dohodnúť aj pre zmluvu uzatvorenú na dobu
určitú podmienky, za ktorých možno túto zmluvu vypovedať, a to v prípade, že tomu nebráni výslovný
zákonný zákaz alebo povaha ustanovení upravujúcich konkrétny zmluvný typ. Zákon č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy nezakazoval dohodu zmluvných
strán o ukončení úverovej zmluvy výpoveďou a že výpovedi úverovej zmluvy nebránila ani povaha
predmetného zmluvného vzťahu. Ani v prípade posúdenia neplatnosti výpovede, s čím však žalobca
nesúhlasí, nemôže vytvárať základ pre posúdenie platného odstúpenia od zmluvy, keďže žalobcaprejav vôle odstúpiť od úverovej zmluvy nikdy nevykonal. Výklad súdu o odstúpení od zmluvy odporuje
skutočne prejavenej vôli žalobcu. Žalobca v konaní pred súdom dostatočne preukázal oprávnenosť
žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v
jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštanciena ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací
súd rozhodnutie potvrdí, žiadal, aby zároveň pripustil dovolanie o otázke, či je možné vypovedať zmluvu
o spotrebiteľskom úvere uzavretú na dobu určitú v prípade, ak sa tak zmluvné strany dohodli.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Dňa 01.07.2016 bolo odvolaciemu súdu doručené oznámenie spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom
registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúcou na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom

Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. 2990/B o skutočnosti, že s účinnosťou ku dňu 01.07.2016 došlo
k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO:
35787783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann
1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90,

konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná
v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. 2990/B, následkom čoho
spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783 zanikla bez likvidácie
a jej univerzálnym právnym nástupcom sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA.

Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak strana zanikne
počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej
právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 65 ods. 1 CSP Právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom
Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, ktorá v predmetnom konaní doposiaľ vystupovala v
postavení žalobcu bola ku dňu 30.06.2016 z Obchodného registra vymazaná ex offo v zmysle §

69aa ods. 8 Obchodného zákonníka, a to z dôvodu zániku v dôsledku jej cezhraničného zlúčenia so
spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009
Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom registri Paríž pod č. 542 097 902 RCS Paris. Právnym
nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava , IČO: 35
787 783 je spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1,

75009 Paríž, Francúzsko, ktorá na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava,
IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č.
2990/B.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca - CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava,

IČO: 35 787 783 zanikol počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo a má právneho
nástupcu, ktorým je spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard
Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, ktorá na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821
08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:

Po, vložka č. 2990/B, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1

a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Odvolací súd v plnom rozsahu zotrváva na svojich záveroch obsiahnutých v rozhodnutí č.k.
17Co/138/2014-131 zo dňa 14.10.2014, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 12C/441/2012-98 zo
dňa 05.11.2013 okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. V predmetnom rozhodnutí odvolací súd uviedol:
„Odvolací súd je toho názoru, že žalobca listom zo dňa 08.06.2012 od zmluvy odstúpil aj napriek tomu,

žeterminologickypoužilpojem„výpoveďzozmluvy“.Vzmyslecitovanéhoust.§582ods.1Občianskeho
zákonníka vypovedať zmluvu je možné len v prípade zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, čo nie je
tento prípad (predmetná pôžička bola rozvrhnutá na 60 mesačných splátok). Navyše v zmysle § 53
ods. 4 písm. g) Občianskeho zákonníka v prípade, že by išlo o zmluvu na dobru neurčitú, tak zmluvné
ustanovenie oprávňujúce dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu

uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, je potrebné považovať za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Je nepochybné, že žalobca uvedeným listom sledoval zosplatnenie celého úveru (aj splátok úveru, ktoré
sa mali stať zročnými v budúcnosti) a uplatnil si úrok z omeškania z celej dlžnej sumy. Ide teda o využitie
inštitútu „odstúpenia od zmluvy“ podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch aj napriek tomu, že v

liste uviedol, že ide o „výpoveď zmluvy“. Žalobca v žalobe uviedol, že dôvodom „výpovede zmluvy“ je
porušenie povinnosti zo strany žalovaných splácať poskytnutú pôžičku (resp. jednotlivé splátky) riadne
a včas a že postupuje v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Je nutné poznamenať, že zákon
o spotrebiteľských úveroch neupravuje (a ani v rozhodnom čase neupravoval) inštitút výpovede zmluvy,
ale upravoval inštitút odstúpenia od zmluvy (citovaný § 5).

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sledoval cieľ od úverovej zmluvy uzavretej dňa 14.09.2009 odstúpiť.
Následne došlo k účinkom podľa § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak je zmluva neplatná
alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Žalobca
od zmluvy odstúpil, a preto došlo k zániku, resp. k zrušeniu zmluvného vzťahu ex tunc a žalobcovi vzniklo
právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia.“

Súd prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodoval po tom, čo mu bola vec odvolacím súdom vrátená na
ďalšie konanie v súlade s ust. § 226 O.s.p. rešpektoval vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu
a žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia.
Na zdôraznenie správnosti záverov o vyhodnotení jednostranného právneho úkonu žalobcu
uskutočneného listom zo dňa 08.06.2012 ako odstúpenia od zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru

odvolací súd uvádza, že z označenia predmetnej listiny ako aj z jej obsahu je zrejmé, že žalobca týmto
úkonom sledoval zámer ukončenia zmluvného vzťahu so žalovanými z dôvodu porušenia zmluvných
povinností zo strany žalovaných a žiadal žalovaných o splnenie ich celkového dlhu voči žalobcovi. Je
potrebné poukázať na skutočnosť, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru zo dňa 14.09.2009 sú Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s., pričom zmluva

má povahu tzv. štandardnej formulárovej zmluvy, jej znenie ako aj znenie všeobecných obchodných
podmienok koncipoval žalobca vystupujúci pri jej uzatváraní v pozícii dodávateľa. Vo všeobecných
obchodných podmienkach je zakotvené, že k ukončeniu zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere
(čl. III - klasický úver) môže dôjsť na základe odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu. Všeobecné
obchodné podmienky nepredpokladali ukončenie zmluvy o úvere výpoveďou. Možnosť ukončenia

zmluvného vzťahu výpoveďou je upravená v čl. IV. 4.2, ktorý sa vzťahuje na zmluvu o revolvingovom
úvere predstavujúcu zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú, a túto možnosť poskytuje len klientovi, t.j.
žalovaným (viď čl IV.4.1. všeobecných obchodných podmienok). Keďže žalobca so žalovanými uzatvoril
zmluvu o úvere (pričom úver mal byť splatený v 60 mesačných splátkach, t.j. išlo o zmluvu uzatvorenú nadobu určitú), nie zmluvu o revolvingovom úvere, nie je možné konštatovať, že zmluvné strany si dohodli
ako jeden zo spôsobov ukončenia predmetného zmluvného vzťahu výpoveď. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že sám žalobca pri formulovaní všeobecných obchodných podmienok vychádzal z ustanovenia

§ 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje vypovedať len zmluvu uzavretú na dobu neurčitú,
pričom oprávnenie vypovedať zmluvu v zmysle všeobecných obchodných podmienok patrí klientom,
nie veriteľovi. Prejav vôle žalobcu vyjadrený v liste zo dňa 08.06.2012, ktorý bol druhej zmluvnej strane
doručený dňa 18.06.2012 je preto potrebné považovať za odstúpenie od zmluvy, nakoľko nemožno mať
pochybnosti o tom, že týmto úkonom chcel žalobca docieliť ukončenie zmluvného vzťahu so žalovanými,

čo vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca v svojom liste odkazuje na bod V.5. všeobecných obchodných
podmienok, ktoré upravujú účinky a následky ukončenia zmluvného vzťahu - výpovede a odstúpenia od
zmluvy. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pre posúdenie právneho úkonu nie je rozhodujúce,
ako bol právny úkon označený, ale jeho obsah a cieľ (§ 35 Občianskeho zákonníka).
Zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nemali
by však byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a že

žalovaní nepoužili predmet plnenia na podnikanie, rovnako, že žalobca je podnikateľom a predmet
konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom
zákonníku a Občianskom zákonníku odlišne. Pri odstúpení od zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka
zostávajú zachované práva veriteľa vrátane práva na úroky aj za úverové obdobie, ktoré ešte nenastalo
(čomu zodpovedá formulácia čl. V. 5 všeobecných obchodných podmienok), avšak podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka) je následkom odstúpenia od
zmluvy zrušenie zmluvy od počiatku a vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť len to,
čo podľa nej dostali. Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre
spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je
právne významné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od

právnych záverov vyslovených v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.02.2013 v konaní sp.
zn. 6Co/81/2012. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2011-10 z 19.06.2013
na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že
po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú
udržateľnosť záverov krajského súdu.

Na podporu záveru o tom, že žalovaní majú povinnosť vrátiť len nesplatenú časť istiny je potrebné
zároveň poukázať na to, že pri prieskume zmluvy sa odvolaciemu súdu javia byť neprijateľné viaceré
jej ustanovenia, ktoré nerešpektujú, resp. odporujú právnej úprave zameranej na ochranu spotrebiteľa a
tým vo svojom súhrne spôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou,
textsamotnejzmluvyakoajvšeobecnéobchodnépodmienkysúpísanédrobnýmpísmom,čímjezmluva

neprehľadná, orientácia spotrebiteľa v zmluve je výrazne sťažená.
Zmluvaneobsahujeúdajokonečnejsplatnostiúveruvzmysle§4ods.2písm.g)zákonač.258/2001Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z
ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou
zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru.

Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými
náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobcu a
žalovanej bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová, výška,
počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k

istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená
tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Odvolací súd
konštatuje absenciu tejto náležitosti v zmluve.
Plnomocenstvo obsiahnuté v zmluve udelené žalovanou žalobcovi na uznanie záväzku žalovanej zo
zmluvy vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je možné považovať za platné, keďže

záujmy žalobcu sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami žalovanej (§ 22
v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že konanie žalobcu pri uzatváraní zmluvy nebolo
súladné s dobrými mravmi, žalobca nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských
úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka), čo daný úkon - zmluvu o úvere ako celok robí neplatným v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žalovaným poskytol úver vo výške 6000 Eur, pričom
žalovaní mu vrátili finančné prostriedky vo výške 3906,24 Eur. Za tohto stavu rozhodnutie súdu prvejinštancie, ktorým žalobu v časti prevyšujúcej sumu 2093,76 Eur zamietol, bolo správne a odvolacie
námietky žalobcu nie sú dôvodné.
Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1
CSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní, preto im vznikol

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči neúspešnému žalobcovi.

6. Rozhodnutie vo vzťahu k výroku o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom bolo prijaté senátom
pomerom hlasov 3:0.
7. Rozhodnutie vo vzťahu k výroku, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené a k
súvisiacemu výroku o trovách odvolacieho konania bolo prijaté senátom pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.