Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/161/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313228801
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313228801.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta č. 8 a 10,
813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka: Z. Kodálya č. 1629/48, Galanta, proti povinnému: INTER-
TEAM, s.r.o., so sídlom Pionierska 1146/3, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 658 146, za účasti súdneho
exekútora JUDr. Eva Šajánková (so sídlom Exekútorského úradu Sadová 621, Senica), o 2.068,55 eur
a príslušenstvo, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 10. februára 2015 č.

k. 26Er/1537/2013-12, EX 3305/2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (reprezentovaný sudcom) I. zastavil exekúciu vedenú
súdnym exekútorom JUDr. Evou Šajánkovou (so sídlom exekútorského úradu Sadová 621, Senica)
pod sp. zn. EX 3305/2013 a II. oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu

trov exekúcie vo výške 40,03 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne § 57 ods. 1 písm. h), § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 a ods. 2, § 203 ods. 1 až ods.
3E.p.(zákonč.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostivzneníaozmeneadoplnení
ďalších zákonov - Exekučný poriadok) a tiež § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky MS SR č. 141/2008 Z.z., ktorou sa
mení a dopĺňa vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení

vyhlášky MS SR č. 405/2006 Z.z.. Vecne mal (súd prvého stupňa) za preukázané splnenie podmienok
pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a z toho plynúcej povinnosti oprávneného
znášaťnáhradutrovexekúcie vsume40,03eur,pozostávajúcejzpaušálnejodmenysúdnehoexekútora
v prípade zastavenia exekúcie v sume 33,19 eur, náhrady hotových výdavkov (tu poštovné) v hodnote
0,17 eur a DPH v sume 6,67 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, ktorá navrhla
napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania
pre nemajetnosť dlžníka zamieta. Uviedla, že ako oprávnená so zastavením exekučného konania
nesúhlasila. Povinná bola ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie a ku dňu podania odvolania
evidovaná v registri Sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v riadnom
pracovnom pomere a pravidelne predkladá mesačné výkazy poistného, z čoho vyplýva, že vykonáva

podnikateľskúčinnosťadisponujepríjmamiznej.Súdnyexekútortútoskutočnosťnikdyneoveroval.Tiež
uvádza, že oprávnená má povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania podľa
v zmysle platného zákona o službách zamestnanosti, z čoho vyvodzuje, že spoločnosť má uzatvorené
zmluvné vzťahy s užívateľskými zamestnávateľmi. Oprávnená je toho názoru, že prihliadnuc na túto
skutočnosť je možno exekúciu vykonať aj prikázaním iných peňažných pohľadávok. Vyjadrenie konateľa
spoločnosti o predĺžení a nemajetnosti, nie je možné považovať za relevantný dôkaz. Ďalej oprávnená

uvádzaskutočnosť,ževroku2014predložilaspoločnosťdoZbierkylistínOSTrnavaúčtovnúzávierkuza
rok 2013, a tiež dodnes nebol podaný návrh na zrušenie spoločnosti ani návrh na vyhlásenie konkurzu.VočipovinnémujenaexekútorskomúradeJUDr.PavlaŠajánkavedenýchcelkom11exekučnýchkonaní
v prospech oprávnenej, z toho v 7 prípadoch bol podaný podnet na zastavenie exekučného konania
začaté v rokoch 2013-2014. Súdny exekútor sa vo všetkých podnetoch na zastavenie exekučného

konania opiera o skutočnosť, že na účte povinného nie sú realizované obraty. Súdny exekútor teda
nevyužil všetky dostupné spôsoby vykonania exekúcie ako mu to umožňuje Exekučný poriadok.

Súdny exekútor odvolacie námietky nepodal a k odvolaniu oprávnenej sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p. ), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O.s.p. vec v medziach odvolania oprávnenej
(zastavenia exekúcie i jej trov, keď inak druhý čiastkový výslovne nenapadnutý výrok uznesenia mali
povahu rozhodnutí závislých na tom prvom) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti nemožno považovať za vecne správny (§ 221 ods. 1 písm. f/ a 2 O.s.p.).

Odvolací súd z obsahu súdneho spisu súdu prvého stupňa zistil, že predmetné exekučné konanie
sa začalo dňa 28. októbra 2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávnenej na
vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa

12. septembra 2013, č. 700-0611712813-GC04/13, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9. októbra 2013
a vykonateľnosť dňa 9. októbra 2013. Súd prvého stupňa vydal súdnemu exekútorovi dňa 12. novembra
2013 poverenie na vykonanie exekúcie na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zo dňa 28. októbra 2013.

Dňa27.novembra2014boldoručenýOkresnémusúduGalantanávrhsúdnehoexekútoranazastavenie
exekúcie EX 3305/2013, z dôvodu, že exekúciu nie je možné vykonať žiadnym zo spôsobov uvedených
v E.p. nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vo svojom
podaní uviedol, že proti povinnému bol preverovaný majetok na Dopravnom inšpektoráte, katastrálnom
portály, v bankových inštitúciách, ako aj osobnou návštevou povinného v mieste podnikania, t.j. v

Sládkovičove. Následne z vyššie uvedených inštitúcií prišli odpovede, že povinný nie je vlastníkom
žiadneho motorového vozidla, tiež nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Povinný má vedený účet v bankovej
inštitúcií, ktorý mu bol však zablokovaný a do dnešného dňa z neho neboli prijaté žiadne úhrady.
Pri osobnej návšteve povinného v mieste podnikania bol zistený kontakt na konateľa spoločnosti,
ktorý bol následne kontaktovaný a uviedol, že firma je v predĺžení a zašle vyhlásenie o majetku.

Taktiež bolo zistené, že povinný má dlh na zdravotnom poistení v celkovej sume 11.557,60 eur a na
sociálnom poistení v sume 35.793,31 eur. Konateľ spoločnosti dodnes napriek viacerým urgenciám
nezaslal vyhlásenie o majetku. Súdny exekútor v návrhu uviedol, že voči povinnému vedie celkom 19
konaní, pričom len v jednom a to sp. zn. 934/2013 (30Er/105/2013) boli preverované majetkové pomery
povinného a to v rámci hospodárnosti konaní. V návrhu si tento uplatnil trovy exekúcie vo výške 53,87

eur.

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahy pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej
argumentácií, obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe
predložených dôkazov dospel boli racionálne a presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v ust. § 157 ods. 2
O.s.p. Účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery
namietaného rozhodnutia v závažných a samostatne ovplyvňujúcich sa súvislostiach. Právo účastníka
a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti

služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu. Citované zákonné
ustanovenie sa totiž chápe z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a
toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdupre ľudské práva (ESĽP), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz vz. Španielsko z 21.01.1999, tak, že
rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je založené.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností

každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geo Riadis vz. Grécko z 23.05.1997, Higgins vz.
Francúzskoz19.02.1998).AjÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyopakovanevyslovil,žesúčasťouobsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj

právo účastníka konania na takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s
uplatňovaním nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj
rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie z 03.07.2003, sp. zn. IV.ÚS 115/2003). Ústavný súd vo
svojom uznesení z 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 209/2004 vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a obranou, proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný vec, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení je vo svojej podstate

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného
v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy
Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných
zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak
uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.),

patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr. uznesenia
Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č.k. 10Co/152/2008-37 alebo z 30. novembra 2010 sp. zn.
10Co/210/2010, prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/173/2007 a druhé vo veci súdu prvého
stupňa z prejednávanej veci, teda Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/42/2008). I podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria

A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91),
Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005) treba za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského
civilného procesu vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci
vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto
ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen
úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné
zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto
vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnychopravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe nielen dôvod odvolania podľa § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ale tiež nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom
predpokladaným druhým z takýchto ustanovení.

Išlo tu tak o príklad nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, v minulosti zakladajúcej
samostatný zrušovací dôvod (podľa § 221 ods. 1 písm. c) O.s.p. v znení platnom a účinnom do 31.
augusta 2015 vrátane) a dnes podraditeľnej pod postupy súdu odnímajúce účastníkom reálnu možnosť
konať pred súdom (podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v znení platnom

a účinnom od 1. septembra 2005, v tejto súv. pre prípad záujmu por. i zákon č. 341/2005 Z.z.).

Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou bolo postihnuté i napadnuté uznesenie
v prejednávanej veci.

Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa rozhodnutie o zastavení exekúcie dostatočným

spôsobom neodôvodnil. Uviedol len, že v zmysle citovaných ustanovení návrh exekúciu na návrh
súdneho exekútora zastavuje. V odôvodnení sa však nenachádza ani zmienka o uvedených listinných
dôkazoch, na základe ktorých súd takto rozhodol a chýbajú aj úvahy súdu pri hodnotení dôkazov
a následné právne úvahy. Z jeho odôvodnenia teda nemožno zistiť, na základe akých skutočnosti
vyhodnotil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O zastavení exekúcie rozhodol

bez konkrétneho a jasného zdôvodnenia použitia zákonných ustanovení. V tejto časti je uznesenie súdu
prvého stupňa nepreskúmateľné.

Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať, že súd prvého
stupňapochybil, keď žiadnymspôsobomnevysvetlil,ktoréskutočnostipovažovalzapreukázanéaktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, na základe akých
skutkových zistení dospel z záveru o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného, prečo nevykonal
ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil.

Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníka konania na riadny

dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na
rozhodujúce otázky v prvom stupni súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a
do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave
v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.) uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O.s.p. viazaný, v prípade potreby a aj v závislosti na prípadnej ďalšej procesnej aktivite
účastníkov doplniť dokazovanie, podľa § 132 O.s.p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až

následne opätovne rozhodnúť o veci a o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 a 4 O.s.p.),
to samozrejme i s vyhotovením nového rozhodnutia aj odôvodnením obsahujúcim patričné odpovede
na všetky významné otázky.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. s poukazom na § 167 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa

uvedie, čoho sa oprávnená domáhala a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril povinný prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.