Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315209253
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5315209253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. H., nar.
XX. XX. B., bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Čadca, dieťa rodičov, matky D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. J. H., V. II XXXX, zastúpenej JUDr.
Marekom Belkom, advokátom so sídlom P., P. H. XXXX a otca S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX,
zastúpeného JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou so sídlom P., S. XXXX, o zvýšenie výživného,
na odvolanie otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 5P/60/2015-110 zo dňa 24. 03.
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 06. 11. 2012
v časti určenia výživného na maloletú O. H. tak, že zvýšil výživné otca na sumu 150,- eur mesačne
počnúc dňom 21. 10. 2015. Zároveň vyčíslil nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 21.
10. 2015 do 31. 03. 2016 vo výške 210,- eur a povolil ho splácať v splátkach po 20,- eur mesačne
spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa pod stratou výhody splátok. V odôvodnení rozsudku

súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine § 62, § 75 a § 78 konštatoval, že od
poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane
rodičov. Dieťa je vyspelejšie, začalo navštevovať základnú školu, čím došlo k zvýšeniu nákladov na
zabezpečenie jeho základných potrieb. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti bral do úvahy
odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Konštatoval tiež, že pokiaľ otec
maloletého dieťaťa poukazoval na svoj znížený príjem, stalo sa tak následkom toho, že dobrovoľne
ukončil pracovný pomer, ktorý mal uzatvorený na dobu neurčitú a z tohto mal príjem okolo 500,- eur

mesačne.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie otec
dieťaťa. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel tak k
nesprávnemu rozhodnutiu, keď určené výživné vo výške 150,- eur mesačne nie je sumou adekvátnou
vzhľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa a nie je ani v možnostiach a schopnostiach otca takto
stanovené zvýšené výživné platiť. Poukázal tiež na to, že matka od októbra 2015 začala podnikať, čím sa

zvýšiljejmesačnýpríjem.Potvrdil,žeukončilpracovnýpomersozamestnávateľomaodišielpracovaťdo
zahraničia, kde dosahoval obdobné príjmy ako u predchádzajúceho zamestnávateľa. V súčasnej dobe
však opäť uzatvoril dohodu o vykonaní práce s bývalým zamestnávateľom, došlo však k poklesu jeho
príjmu vzhľadom na rozsah odpracovaných hodín. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudokprvostupňového súdu a zvýšil výživné na sumu 120,- eur mesačne. Takto zvýšené výživné vzhľadom
na potreby dieťaťa a jeho možnosti považoval za opodstatnené.

3. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako
vecne správny potvrdil.

4. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, ako i z preskúmavaného rozsudku mal i

odvolací súd preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu
Čadca sp. zn. 4P/98/2012 zo dňa 06. 11. 2012, kedy bolo stanovené výživné vo výške 100,- eur
mesačne. V tom čase mala maloletá O. 3 roky, matka dieťaťa bola nezamestnaná. Po skončení
rodičovskej dovolenky bolo evidovaná úradom práce bez nároku na príspevok. Otec v čase posledného
rozhodovania o výživnom bol dobrovoľne nezamestnaný, pracoval brigádnicky. V čase rozhodovania
o zvýšení výživného dieťa navštevovalo 1. ročník základnej školy, matka dieťaťa začala pracovať ako

živnostníčka s príjmom do 100,- eur mesačne a otec dieťaťa vykonával práce na základe dohody, pričom
jeho príjem pred rozviazaním pracovného pomeru u zamestnávateľa, kde mal pracovný pomer na dobu
neurčitú, zarábal 500,- až 600,- eur mesačne, resp. obdobný príjem mal aj pri prácach v Belgicku. Súd
prvej inštancie tak dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, ktoré
je fyzicky vyspelejšie, nastúpilo do 1. ročníka základnej školy, ale k zmene došlo aj na strane rodičov

dieťaťa, keď matka začala podnikať na základe živnostenského oprávnenia (podľa daňového priznania
za rok 2015 vykázala stratu) alebo došlo k zmene v príjme otca, ktorý oproti dobe, keď bol nezamestnaný
v čase posledného rozhodovania, mal prácu na dohodu, resp. bol schopný si zabezpečiť príjem prácou
v zahraničí, resp. predtým u zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú.

5. Podľa § 62 ods. 1, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukazom na vykonané dokazovanie, postupoval súd
prvej inštancie správne, keď skúmal, či od posledného rozhodnutia o úprave výživného došlo k takej
zmene pomerov, aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom
na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Tu súd správne poukázal na
zmenu pomerov najmä na strane dieťaťa, ktoré súvisia jednak s jeho fyzickým rastom, vyspievaním,

ale aj prípravou na budúce povolanie, keď dieťa nastúpilo do základnej školy, s čím sú spojené vyššie
nároky v súvislosti aj s uspokojovaním nielen školských, ale aj kultúrnych a ostatných potrieb dieťaťa.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie, vo svojom rozhodnutí popísal pôvodný stav, na základe ktorého
rozhodoval súd vo veci pôvodne určeného výživného, taktiež zdôvodnil, akým spôsobom vyhodnotil
možnosti a schopnosti rodičov, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa v čase rozhodovania o zvýšení

výživného. Súd tak vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď výživné
stanovil vzhľadom na zmenu pomerov u dieťaťa, ako aj vzhľadom na možnosti a schopnosti oboch
rodičov. Prvostupňový súd postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie
vyživovacej povinnosti rodičov a detí. S jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a v zmysle §
387 CSP na ne poukazuje. Vo svojom odvolaní otec maloletého dieťaťa neuviedol žiadne iné dôvody, s

ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Pokiaľ teda súd zvýšil výživné na 150,- eur mesačne
od 21. 10. 2015, s takýmito závermi sa stotožnil aj odvolací súd s konštatovaním, že takto stanovené
výživné je primerané potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov. Správny
bol záver prvostupňového súdu aj v tom, že otec dieťaťa je schopný dosahovať zárobok minimálne v
takej výške ako ho dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa, keď vykonával práce na základe

pracovnej zmluvy na dobu určitú. To, že po návrate zo zahraničia nedosahoval predchádzajúci príjem
(hoci ho dosahovať mohol naďalej u predchádzajúceho zamestnávateľa), nemôže byť dôvodom, aby
táto skutočnosť mala vplyv na určenie výšky výživného. Súd tak správne vychádzal z reálnych možností
a schopností otca dieťaťa dosahovať príjem v takej výške, tak ako to bolo, pokiaľ vykonával prácu v
riadnom pracovnom pomere.

7. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP a
konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.8. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).