Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/386/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116210967
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116210967.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcov 1) N., 2) Y., zastúpených R.
proti žalovanému E., o zriadenie vecného bremena a o návrhu žalobcov na nariadenie predbežného
opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. júna 2016, č.k.
20C/123/2016-20, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím uznesením zamietol návrh žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovanému zákaz predať, darovať, vykonať zabezpečovací prevod
práva, uzavrieť zámennú zmluvu, zriadiť vecné bremeno, záložné právo, alebo akýmkoľvek iným
spôsobom znehodnotiť, zaťažiť, alebo previesť nehnuteľnosti pozemok parc. registra C- KN č. XX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 4.384 m2, pozemok parc. registra C-KN č. XX/XX - ovocné
sady o výmere 1.354 m2, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Q. Y. a zároveň, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebno-technických alebo iných úprav, zmien a prác na týchto
nehnuteľnostiach, všetko do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení svojho
uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou vo veci samej domáhajú zriadenia
vecnéhobremenaprávacestycezpriľahlýpozemok,včítaneprechoduaprejazduosobnými,nákladnými

a inými motorovými vozidlami po cestných komunikáciách umiestnených na pozemkoch žalovaného
parcela č. XX/X a č. XX/XX v k.ú. Q. Y. v rozsahu vyznačenom priloženým geometrickým
plánom v prospech žalobcov. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnili žalobcovia
tým, že je ohrozený výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej a je daná potreba dočasnej úpravy
pomerov účastníkov do doby, než sa právoplatne rozhodne o ich návrhu na zriadenie vecného bremena,
spočívajúceho v práve cesty cez pozemky žalovaného k nehnuteľnostiam žalobcov.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia nijako nekonkretizovali, z čoho vyplýva nimi tvrdená
existencia o obavách o tom, že žalovaný nehnuteľnosti predá, daruje, zaťaží právami tretích osôb,
iným spôsobom znehodnotí nehnuteľnosti, nijako nezdokladovali skutočnosti, z ktorých
by vyplývalo, že žalovaný realizuje konkrétne právne, či faktické úkony smerujúce k nakladaniu s
týmito nehnuteľnosťami v naznačenom smere. Poukázal na to, že aj v prípade prevodu nehnuteľností
žalovaného do vlastníctva inej osoby by ostalo žalobcom zachované právo domáhať sa zriadenia

vecného bremena voči nadobúdateľovi pozemkov, keďže žiadajú zriadiť vecné bremeno in rem, ktoré
sa vzťahuje na zaťažené nehnuteľnosti; nezaväzuje iba osobu vlastníka, ale všetkých nasledujúcich
vlastníkov zaťaženej nehnuteľnosti. Ak by teda žalovaný aj nehnuteľnosti previedol na inú osobu,
žalobcom nehrozí žiadna ujma, ktorá by opodstatňovala nariadenie navrhovaného predbežného
opatrenia. Pokiaľ žalobcovia v návrhu uvádzali, že žalovaný pozemok oplotil, a tým odrezal žalobcov
od prístupu k ich nehnuteľnostiam, toto tvrdenie nevyplýva zo žiadnej z predložených listín a absentuje

vecná súvislosť medzi týmto tvrdením a navrhovanou predbežnou ochranou, keďže žalobcovia sa
predbežným opatrením nedomáhajú uložiť žalovanému povinnosť umožniť im prechod aprejazd k ich nehnuteľnostiam. Rovnako ostali v rovine ničím nepodložených tvrdení tvrdenia žalobcov o
tom, že žalovaný vykonáva na svojich pozemkoch také stavebné úpravy, ktorými zároveň znehodnocuje
pozemky žalobcov stavebnými odpadmi. Takéto konanie žalobcovia žalovanému nevytýkali ani v jednej

z predložených výziev adresovaných žalovanému. Aj v tomto prípade chýba súvislosť medzi týmto
tvrdením žalobcov a uplatneným právom, pretože žalobou sa žalobcovia vo veci
samej nedomáhajú uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa neoprávnených zásahov stavebnými
odpadmi do nehnuteľností žalobcov. Z návrhu žalobcov na nariadenie predbežného
opatrenia nevyplýva, akým spôsobom navrhované predbežné opatrenie zabezpečí vykonateľnosť

navrhovaného rozsudku, ktorým súd zriadi vecné bremeno. V tomto smere nebolo zo strany žalobcov
unesené ani bremeno tvrdenia. S tým súvisí potom absencia vecnej súvislosti medzi navrhovanou
predbežnou ochranou a rozhodnutím vo veci samej, keďže žalobcovia sa žalobou domáhajú zriadenia
vecného bremena v podobe práva cesty cez pozemky žalovaného, no z návrhu žalobcov na nariadenie
predbežného opatrenia nie je zrejmé, ako má byť toto právo cesty dočasne ochránené predbežným
opatrením, ktorým navrhujú žalobcovia obmedziť právo žalovaného nakladať s jeho nehnuteľnosťami a

zakázať žalovanému realizovať stavebné práce na jeho nehnuteľnostiach, na ktorých má byť zriadené
vecné bremeno. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhované nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebnotechnických alebo
iných úprav, zmien a prác na jeho pozemkoch, je povinnosťou vymedzenou všeobecne a neurčito a z
tohto dôvodu je nevykonateľnou. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a

zákonné limity. Ústavné právo vychádza z toho, že obmedzovanie vlastníckych oprávnení je nesporne
zásahom do výkonu vlastníckeho práva, ako aj do iných Ústavou zaručených práv. Podľa článku 20
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej
miere. Tieto Ústavou zaručené práva treba rešpektovať aj pri nariadení predbežného opatrenia, ktorým
sazakazujenakladaťsvecamialeboprávami.Prednariadenímpredbežnéhoopatreniajepretopotrebné

prihliadnuť a posúdiť, či uložením povinnosti nenakladaním s vecami a právami nedochádza k zásahu do
vlastníckych práv toho, voči komu má predbežné opatrenie smerovať nad nevyhnutnú mieru. V danom
prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia neosvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, a preto navrhované uloženie dočasných povinností žalovanému by nedôvodne zasiahlo do
jeho vlastníckeho práva . Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 2,

§ 76 ods. 1 písm. e), písm. f) O.s.p.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia a domáhali sa,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že ich návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (do 30.06.2016 predbežného opatrenia) vyhovie. Vytýkali súdu prvej inštancie

jeho záver, že predmetné nehnuteľnosti zakúpili v dražbe bez prístupovej cesty, ktoré tvrdenie
nie je ničím podložené. Dôvodili, že predmetné nehnuteľnosti nenadobudli prostredníctvom dražby a v
časenadobudnutiatýchtonehnuteľnostívlastníkompriľahlýchpozemkovnebolžalovaný,vtomtoobdobí
prechod a prejazd k ich nehnuteľnosti fungoval bez problémov na základe ústnej dohody s pôvodným
vlastníkom nehnuteľnosti. Ďalej uviedli, že súd prvej inštancie zamietnutie ich návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že neosvedčili skutočnosť, že žalovaný vykonáva
akékoľvek stavebno-technické alebo iné úpravy, zmeny a práce na svojej nehnuteľnosti a zároveň
poškodzuje nehnuteľnosť žalobcov stavebnými odpadmi. Uvedený záver je pravdivý, fotodokumentáciu
nepredložili, poukázali na ust. § 132 ods. 3 CSP a uviedli, že túto nebolo možné pripojiť bez ich viny.
Mali za to, že potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci

existujúcich tu v čase uplatnenia nároku do skončenia konania vo veci samej, t. j. do právoplatného
vyriešenia otázky ich práv voči žalovanému. V prípade ich úspechu v konaní vo veci samej by nemohlo
dôjsť k vyznačeniu v katastri nehnuteľností, čomu by bránil nedostatok účasti tej osoby, na
ktorú by žalovaný vlastník nehnuteľnosti čo i len formálne previedol. Na základe vyššie uvedeného
mali za to, že je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to,

že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je správny, úplný a zrozumiteľný, mal v zmysle ust.
§ 43 ods. 1 O.s.p. a v súčasnosti podľa § 129 ods. 1 CSP povinnosť vyzvať žalobcov na doplnenie
podania, čo však neurobil a tieto zákonné ustanovenia nepoužil, čím zmaril možnosť žalobcov konať
pred súdom, následkom čoho návrh na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia)
zamietol. Dôvodili, že osvedčili svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s odrezaným prístupom a

osvedčili neexistenciu ich prístupu k svojim nehnuteľnostiam na základe predloženého geometrického
plánu a vyjadrení doručených zástupcovi žalobcov zo strany zástupcu žalovaných. Poukázali na
vyjadrenie žalovaného, ktorý nenamietal skutočnosť, že prístup k ich nehnuteľnostiam je v súčasnosti
znemožnený a zároveň z uvedeného mali za preukázané účelové predlžovanie vyriešenia spornejotázky zo strany žalovaného. Poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 6MCdo/5/2012.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, ktoré mu bolo po
rozhodnutí súdu prvej inštancie doručené odvolacím súdom (§ 329 ods. 1 CSP), navrhol uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že žalobcovia v konaní dostatočným
spôsobom neosvedčili existenciu nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana. Nesúhlasil
s tvrdením žalobcov, že nie je možné vytvoriť prístup k ich nehnuteľnostiam aj iným spôsobom, ako

zriadením vecného bremena cez jeho pozemky. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovia môžu zriadiť
iný prístup k svojim nehnuteľnostiam bez toho, by došlo k akémukoľvek zaťaženiu nehnuteľnosti v
jeho vlastníctve, a to vybudovaním mostíku cez potok, ktorý preteká
pred nehnuteľnosťami žalobcov k verejnej komunikácii (ceste), čím by nedošlo k žiadnemu zaťaženiu
susedných a priľahlých pozemkov a žalobcovia by tak mali zabezpečený riadny prístup k svojim
nehnuteľnostiam. Tvrdenie, že žalobcovia mali dohodnutú s predchádzajúcim vlastníkom ústnu dohodu

o prechode a prejazde k svojim nehnuteľnostiam cez nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti v jeho
vlastníctve, považoval za účelové a zavádzajúce, nakoľko podľa jeho informácií pôvodný vlastník,
ktorým bola spoločnosť Y., spol. s r.o., Z. J., nemal so žalobcami uzavretú žiadnu ústnu
dohodu, účelom ktorej by malo byť povolenie prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti vo vlastníctve
pôvodného vlastníka, žalobcovia nehnuteľnosti v ich vlastníctve žiadnym spôsobom nevyužívali, ani

neprechádzali cez nehnuteľnosti vo vlastníctve pôvodného vlastníka, ktorý stav
pretrváva dodnes už niekoľko rokov. Považoval za nevýznamné, či žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti
v dražbe alebo iným spôsobom (napríklad kúpnou zmluvou), je však nepochybné, že nehnuteľnosti
nadobudli bez práva prístupu k týmto nehnuteľnostiam, o ktorých skutočnostiach žalobcovia
vedeli, žiaden prístup k nehnuteľnostiam nevyžadovali, nejavili záujem o takýto prístup, ani ho žiadnym

spôsobom nekontaktovali, naopak, predmetnú nehnuteľnosť, sklad obilia, postavený na parcele č. XX/
X v k.ú. Q. Y. nevyužívali, táto slúžila ako sklad odpadu, ktorý časom začal zasahovať aj na jeho
pozemky a tento musel na vlastné náklady odstraňovať. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov sú
neudržiavané, chátrajú, čo je dlhodobá záležitosť, ktorá nastala ešte v čase, keď nebol vlastníkom
susediacich nehnuteľností a pretrváva doposiaľ. Zdôraznil, že cez jeho pozemky, ktoré chcú žalobcovia

zaťažiť vecným bremenom, žiadna prístupová cesta neviedla a ani nevedie. Zotrval na svojom tvrdení,
že žiadnym spôsobom neznehodnocuje pozemky žalobcov stavebnými odpadmi a rešpektuje vlastnícke
právo žalobcov, žiadnym spôsobom do ich práva nezasahuje, naopak, boli to žalobcovia, ktorí sa o
predmetnénehnuteľnostinestaraliaanivsúčasnejdobeonehnuteľnostineprejavujúžiadenzáujem.Mal
za to, že nedošlo zo strany žalobcov k preukázaniu dôvodnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol vážne ohrozený, nakoľko on nemá najmenší záujem v súčasnosti, ani v budúcnosti akýmkoľvek
spôsobom svoje nehnuteľnosti zaťažovať, alebo vykonávať také úkony, ktoré by viedli k zmene vlastníka
nehnuteľnosti, ani vykonať iné úkony, ktoré by mohli zamedziť možnosti uplatnenia právneho nároku
žalobcov voči nemu. Má záujem svoje nehnuteľnosti využívať na svoju podnikateľskú činnosť, t. j.
má záujem, aby ostali v jeho vlastníctve. K tvrdeniu žalobcov, že súd prvej inštancie mal povinnosť

vyzvať ich na doplnenie podania, uviedol, že súd prvej inštancie neuviedol, že návrh žalobcov nie
je správny, úplný a zrozumiteľný, tento výklad zo strany žalobcov považoval za účelový, žalobcovia
však nepreukázali dostatočným spôsobom, že žalovaný realizuje konkrétne právne, či faktické úkony
smerujúce k nakladaniu s týmito nehnuteľnosťami, a že im hrozí nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Súd prvej inštancie preto nebol povinný žalobcov vyzývať na doplnenie podania, keď

títo neuniesli bremeno tvrdenia, nakoľko dostatočným spôsobom nepreukázali nimi tvrdené skutočnosti.
Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že uloženie povinnosti, aby sa zdržal akýchkoľvek
stavebno-technických a iných úprav, zmien a prác na pozemkoch, je príliš všeobecné a neurčité a
z tohto dôvodu nevykonateľné, nakoľko by tým došlo k neprimeranému zásahu do jeho vlastníckych
práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky. Občiansky súdny poriadok i Civilný sporový poriadok

ukladá povinnosť prihliadnuť a posúdiť, či uložením povinnosti nenakladať s vecami alebo právami
nedochádza k zásahu do vlastníckych práv toho, voči komu má predbežné opatrenie (neodkladné
opatrenie) smerovať nad nevyhnutnú mieru.

4. Odvolací súd považuje v danej veci za dôležité uviesť, že po rozhodnutí okresného súdu (27.06.2016)

došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon
č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o
návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia. CSP v § 471 80 ods. 1 stanovil, že predbežnéopatrenia,nariadenépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,saspravujúustanoveniamitohto
zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach . V zmysle citovaného zákonného
ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti návrhu žalobcov na nariadenie predbežného

opatrenia (neodkladného opatrenia).

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Odvolací súd konštatuje, že pre nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) nie
je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné,
aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť
poskytnutá ochrana.

10. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, ak je tu obava, že exekúcia
(výkon súdneho rozhodnutia) bude ohrozená, je existencia súdneho rozhodnutia, alebo stav v súdnom

konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom a
osvedčenie obavy z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia.

11. V preskúmavanej veci je stav súdneho konania vo veci samej doposiaľ len v štádiu podania
žaloby, žalovanému bola žaloba doručená a tento sa k nej vyjadril, nebolo nariadené pojednávanie

vo veci samej, nakoľko žalobcovia podali spolu so žalobou aj návrh na
nariadeniepredbežnéhoopatrenia,oktorombolopotrebnérozhodnúťvzákonomstanovenýchlehotách.
Žalobcovia spolu so žalobou vo veci samej a s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia predložili
súdugeometrickýplánnazriadenievecnéhobremenaprávaprechoduaprejazduosobnými,nákladnými
ainýmimotorovýmivozidlamipocestnýchkomunikáciáchzodňa27.04.2016,listvlastníctvač.XXXalist

vlastníctva č. XXXX v k.ú. Q. Y., predžalobnú výzvu a návrh na mimosúdne vyriešenie veci zo
dňa 04.04.2016, žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie zo dňa 18.04.2016, vyjadrenie k predžalobnej
výzve zo dňa 10.05.2016 a zo dňa 25.05.2016. Z uvedených listinných dôkazov však nie je možné za
súčasného stavu súdneho konania vo veci samej v konaní o nariadenie neodkladného (predbežného)
opatrenia ustáliť, že existuje taký stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu

súdneho rozhodnutia v zmysle žalobného návrhu žalobcov, ktorý by bol exekučným titulom. Iný záver by
bol v tomto štádiu súdneho konania predčasný a v rozpore so zásadami civilného sporového konania,
nakoľko by prejudikoval rozhodnutie vo veci samej.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd mal za to, že nie sú splnené predpoklady pre

nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že exekúcia bude ohrozená.

13. Žalobcovia tvrdili, že je potrebné dočasne upraviť právne vzťahy účastníkov súdnym rozhodnutím o
nariadení neodkladného (predbežného) opatrenia. Odvolací súd však po preskúmaní danej
veci dospel k zhodnému názoru ako súd prvej inštancie, že žalobcovia neosvedčili potrebnosť dočasnej

úpravy právnych vzťahov účastníkov súdnym rozhodnutím o nariadení neodkladného (predbežného)
opatrenia v navrhovanom znení. Žalobcovia sa domáhali nariadenia neodkladného (predbežného)
opatrenia, ktorým by bolo žalovanému zakázané predať, darovať, vykonať zabezpečovací prevod
práva, uzavrieť zámennú zmluvu, zriadiť vecné bremeno, záložné právo, alebo akýmkoľvek inýmspôsobom znehodnotiť, zaťažiť alebo previesť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, resp. zdržať
sa akýchkoľvek stavebno-technických alebo iných úprav, zmien a prác na týchto nehnuteľnostiach.
Žalobou vo veci samej sa žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena - práva cesty cez pozemky

žalovaného k pozemkom vo vlastníctve žalobcov. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia jednak
žiadnym spôsobom neosvedčili, že žalovaný realizuje konkrétne právne, či faktické úkony smerujúce k
nakladaniusnehnuteľnosťouvzmysleichnávrhunanariadenieneodkladného(predbežného)opatrenia,
a že by vykonával také stavebno-technické alebo iné úpravy nehnuteľností, v dôsledku ktorých by
žalobcovia boli vystavení nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobcovia tiež neosvedčili,

že cez pozemky žalovaného v minulosti prechádzali na základe ústnej dohody s predchádzajúcim
vlastníkom, neosvedčili, že vôbec existuje prejazd cez pozemky žalovaného na ich nehnuteľnosti, ktorý
by využívali, a v ktorom užívaní im žalovaný bráni, neosvedčili tak, že je potreba dočasnej, urýchlenej
úpravy právnych vzťahov účastníkov súdnym rozhodnutím o nariadení neodkladného (predbežného)
opatrenia. Až po osvedčení právnych vzťahov medzi stranami sporu vo veci samej na základe
vykonaného dokazovania je možné v danej veci posúdiť dôvodnosť nároku žalobcov.

14. Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

15. Záverom odvolací súd dodáva, že postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p., resp. ust. § 129 ods. 1 CSP
v danej veci nebol namieste, nakoľko nie je možné konštatovať, že návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, podaný žalobcami, trpel vadami, pre ktorý by sa o ich návrhu na nariadenie
neodkladného (predbežného) opatrenia nedalo rozhodnúť. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že
nevidel spojitosť medzi navrhovaným nariadeným opatrením a žalobou vo veci samej, s ktorým záverom
sa odvolací súd stotožňuje.

16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).