Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 20, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/185/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914212739
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914212739.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: G. P., P.. XX.XX.XXXX,
X. Y. L. XXX/XX, H., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou G.. X. X., J. H. Ú. A. H. X., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, práv. zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát,
Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 665,76 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 18.8.2014 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 665,76
Eur, úroku z omeškania vo výške 140,42 Eur a 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 665,76
Eur od 7.8.2014 do zaplatenia. Uplatnil si trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ
uzavrel so žalovaným dňa 29.5.2008 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorá je zároveň zmluvou o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a
účinnosť až uskutočnením aktivácie karty žalovaným. Žalovanému bola na základe riadneho plnenia
si povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy zaslaná v zmysle Hlavy 8 ÚZP úverová karta spolu

s Metodickou príručkou, ktorá obsahovala spôsob aktivácie karty. Súčasťou Metodickej príručky bol
Sadzobník poplatkov, ktoré môžu byť účtované v súvislosti s čerpaním revolvingového úveru. Žalovaný
prostredníctvom úverovej karty čerpal poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.539,96 Eur.

OkresnýsúdTrebišovvydaldňa29.9.2014platobnýrozkazč.k.XRo/XXX/XXXX-XX,ktorýnebolomožné
doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
Za účelom zistenia pobytu žalovaného súd vykonal šetrenie, pri ktorom bolo zistené, že žalovaný sa na

adrese trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava, adresa jeho terajšieho pobytu nie je známa. Lustráciou
bolo zistené, že po uvedenej osobe je vyhlásené pátranie, je na ňu vydaný príkaz na zatknutie podľa § 73
Trestného poriadku. Súd mu preto v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p., ustanovil opatrovníčku, ktorá žalovaného
v konaní zastupovala. Opatrovníčka sa k žalobe nevyjadrila.

Podaním doručeným súdu dňa 18.9.2014 oznámilo Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV prostredníctvom svojho právneho zástupcu vstup do konania ako vedľajší

účastník na strane žalovaného. Uvedeným podaním vedľajší účastník súhlasil s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania, zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na všetkých nariadených pojednávaniach.
V písomnom vyjadrení doručenom súdu 9.4.2015 vedľajší účastník poukázal na to, že zmluva uzavretá
medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou. Citoval ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 54 ods. 2Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 2 písm. b), § 4 ods.
1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že uzavretá zmluva neobsahuje
náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. e), g), i) zák. č. 258/2001 Z.z., ktoré nedostatky nemožno odstrániť

odkazom na VOP, ani odkazom na iné listiny, preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 1.539,96 Eur. Žalovaný už zaplatil žalobcovi 1.788,14 Eur, preto žiadal žalobu
zamietnuť. Uplatnil si trovy konania.

Vzhľadom k tomu, že predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,-Eur, súd podľa ust. § 200ea ods. 1

O.s.p., ust. § 115a ods. 2 O.s.p., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Žalobca, ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník, uzavreli dňa 29.5.2008 úverovú zmluvu
č. 3805197529, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 690,27 Eur (20.95,-Sk)

na nákup tovaru - spálne. Z obsahu predloženej úverovej zmluvy súd zistil, že ide o formulárovú zmluvu,
kde sa v hlavnej časti zmluvy uvádzajú údaje o osobe dlžníka a podmienky poskytnutia a splácania
poskytovaného úveru. V záverečnej časti zmluvy je predtlačený text napísaný drobným písmom,
kde je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s., uvedené na rube tejto listiny a na samostatnom liste, s ktorými sa žalovaný, ako vyplýva

z predtlačeného vyhlásenia uvedeného v zmluve oboznámil a prejavil s nimi súhlas. V tejto časti sa tiež
uvádza, že klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne
uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru v rozsahu uvedenom v Úverových podmienkach.

Podľa hlavy 8, ust. §§ 1, 2 a 3 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.., zmluvné

strany uzatvárajú popri úverovej zmluve aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej
vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru. Klient je oprávnený čerpať revolvingový úver
opakovane, prostredníctvom úverovej karty (ÚK), za podmienok stanovených v Úverových podmienkach
atovždymaximálnevovýškenevyčerpanéhozostatkudohodnutéhoúverovéhorámca.Stranysidohodli
úverový rámec vo výške 497,91 Eur (15.000,-Sk), ktorý sa klient zaväzuje vrátiť a zaplatiť úroky. Strany

sa dohodli na tom, že Úverovú kartu (ÚK) spolu s výzvou k aktivácii a metodickú príručku je spoločnosť
oprávnená klientovi zaslať, ak si bude riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z ÚZ, ÚP a platných
právnych predpisov. Neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky je aktuálny sadzobník poplatkov a
odmien. Zmluva o RÚ sa stáva platnou podpisom ÚZ a účinnou okamžikom prvého čerpania finančných
prostriedkov prostredníctvom ÚK, po jej riadnej a včasnej aktivácii.

Podľa hlavy 6, ust. § 3 Úverových podmienok, klient je povinný splatiť celý čerpaný úver na požiadanie
spoločnosti v prípade, ak sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Podľa hlavy 9, ust. § 4 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý
revolvingový úver v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci s tým,
že prvá splátka sa stáva splatnou k 20. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
došlo k prvému čerpaniu a teda k poskytnutiu RÚ a to vo výške 4% z výšky dohodnutého úverového
rámca, pričom splátka zahŕňa dohodnuté úroky, príslušnú časť čerpaného revolvingového úveru a

pravidelné poplatky.

Z predloženej histórie úverového účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný prvýkrát čerpal revolvingový
úver dňa 14.9.2008 formou výberu z bankomatu, pričom za obdobie do 29.5.2011, kedy vybral sumu
10,-Eur (posledný výber z bankomatu), celovo vyčerpal sumu 1.539,96 Eur. Žalovaný na účet žalobcu

celkovo zaplatil sumu 1.78814 Eur, ktorú žalobca započítal vo výške 889,50 Eur na splátku istiny, vo
výške 715,43 Eur na úrok, vo výške 82,44 Eur na poplatky za výbery z bankomatu, vo výške 62,58 Eur
na poplatky za výpis z účtu, vo výške 6,58 Eur na opravné úroky -grace period, vo výške 0,03 Eur na
opravu úroku a vo výške 21,95 Eur na úrok za hotovostné transakcie.
Žalovaná suma, podľa predloženej špecifikácie pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 650,46 Eur,

úroku vo výške 5,76 Eur a úroku za hotovostné transakcie vo výške 9,54 Eur.Z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov z úverovej zmluvy žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a
listom zo dňa 27.3.2012 vyzval žalovaného k úhrade celého zostatku úveru do 15 dní odo dňa odoslania
výzvy.

Podľa ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 4 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 1.5.2004 do 31.12.2007), spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené vo ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii.

Podľa ust. § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžička
alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä c) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie; g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov

Podľa ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úvere sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľaust.§4ods.4zák.č.258/2001Z.z.,odspotrebiteľanemôževeriteľpožadovaťúrokalebopoplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľaust.§43aObčianskehozákonníka,prejavvôlesmerujúcikuzavretiuzmluvy,ktorýjeurčenýjednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby ním bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny vzťah, ktorý mal byť medzi
účastníkmi založený zmluvou o revolvingovom úvere, je vzhľadom na charakter účastníkov vzťahom
spotrebiteľským v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Z toho dôvodu preto vznik zmluvy a
rovnakoinárokyznejvyplývajúcejenutnéposudzovaťnielenpodľaustanoveníObchodnéhozákonníka,

keďže zmluva o úvere, ako zmluvný typ je podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
tzv. absolútnym obchodom, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku postavenie lex specialis a ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu stanovuje špecifické
náležitosti (§ 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.), čo je pre posudzovanie nároku, ktorý je predmetom tohto
konania rozhodujúce, pre jej platnosť vyžaduje kogentne písomnú formu pod následkom neplatnosti

právneho úkonu pri jej nedodržaní ( § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z.).

Z predloženého formulára označeného ako Úverová zmluva, Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy
súd zistil, že účastníci uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere s jednorazovým čerpaním.
Zmluva obsahuje i v závere drobným písmom napísané zmluvné dojednanie (naformulované

žalobcom), v zmysle ktorého podpísaním zmluvy o úvere účastníci zároveň uzatvárajú i zmluvu o
revolvingovom úvere. Je nepochybné, že žalovaný vstupoval do záväzkového vzťahu so žalobcom za
účelom poskytnutia klasického úveru s jednorazovým čerpaním, no podpis vopred naformulovaného
predtlačeného textu zmluvy znamenal aj jeho formálny súhlas so zmluvným dojednaním týkajúcim
sa zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý tak nemal možnosť ovplyvniť, ani odmietnuť.

Takýto prístup v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch, podľa názoru súdu, keď dodávateľ vnucuje
spotrebiteľovi iný úkon než iba ten, ktorý je v čase podpísania zmluvy vo sfére jeho záujmu, je nekalou
obchodnou praktikou, ktorá sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka je takýto právny úkon absolútne neplatný. Záver o neplatnosti právneho úkonu žalovaného,
ktorý mal svojim podpisom vyjadriť svoju vôľu uzavrieť so žalobcom okrem úverovej zmluvy i zmluvu o

revolvingovom úvere možno vyvodiť i z rozporu s ust. § 37 ods. 1 a § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keďže s ohľadom na zistené skutočnosti možno usadzovať nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle
žalovaného, keď realizovaný právny úkon žalovaného nebol v danom prípade prejavom jeho skutočnej
vôle, alebo išlo o vôľu žalobcu, ktorý predtlačený formulár návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
žalovanému predložil. Navyše zmluvné dojednanie o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere, práva a

povinnostizmluvnýchstránztejtozmluvyvyplývajúcesúvšeobecnéaneurčité,čojevrozporesust.§37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzavretá zmluva neobsahuje ani náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. c), g) a i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje pre platnosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere písomnú formu,
pre dodržanie ktorej sa vyžaduje písomný prejav a podpis konajúcej osoby. Vychádzajúc z uvedených

skutočností súd preto dospel k záveru, že danom prípade dojednanie o uzavretí zmluvy o revolvingovom
úvere obsiahnuté v úverovej zmluve zo dňa 29.5.2008 je neplatné, absentuje podmienka písomnej formy
zmluvy, nároky z ktorej sú predmetom tohto konania. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že na
základe zmluvy o revolvingovom úvere došlo k vzájomného plneniu medzi účastníkmi, keďže z dikcie §
4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že absencia písomnej formy spôsobuje absolútnu neplatnosť

zmluvy.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný čerpaním finančných prostriedkov, ktoré mu
žalobca poskytol získal majetkový prospech na základe neplatného právneho úkonu. Nároky uplatnené
žalobcom v tomto konaní preto súd posudzoval podľa ust. § 451 a násl. Občianskeho zákonníka o

bezdôvodnom obohatení.

Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Z predloženej histórie úverového účtu vyplýva, že žalovaný získal od žalobcu na základe neplatnej

zmluvy o revolvingovom úvere sumu 1.539,96 Eur a žalobcovi vrátil finančné prostriedky vo výške
1.788,14 Eur. Je treba uviesť, že poplatky za výber z bankomatu, úroky za hotovostné transakcie,
vedenie účtu, výpisy z účtu, poplatky za výber z bankomatu a sankčné plnenia boli žalovanému
účtované bez právneho dôvodu, keďže zmluva je v celom rozsahu a teda aj vo vzťahu k zmluvným
dojednaniam týkajúcich sa úrokov, poplatkov, či sankcií neplatná, a preto tieto nemožno započítať na
ťarchu žalovaného. Žalovaný teda sumu, ktorú od žalobcu získal už v celom rozsahu splatil, dokonca na

účet žalobcu poukázal o 248,18 Eur viac, než mu žalobca poskytol. Preto súd nárok žalobcu zamietol.
Pre úplnosť súd poukazuje na ust. § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého
veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. To znamená, že ak by sa sporná zmluva o revolvingovom úvere hodnotila
ako platná, žalobcovi by na základe nej nevzniklo právo na úroky a iné poplatky, pretože tieto v

úverovej zmluve dohodnuté nie sú. Žalobca by mal právo na vrátenie takého množstva finančných
prostriedkov, v akom množstve od neho žalovaný peniaze vyčerpal. Keďže žalovaný vyčerpal od
žalobcu sumu 1.539,96 Eur a žalobcovi vrátil finančné prostriedky vo výške 1.788,14 Eur, svoj záväzok
splatiť vyčerpanú istinu žalovaný splnil. Aj z toho dôvodu by bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že svoje nároky na zaplatenie poplatkov a úroku za poskytnutie

úveru opiera o Sadzobník poplatkov a odmien, ktorý bol súčasťou Metodickej príručky. Poukázal na
Hlavu 9 úverových zmluvných podmienok žalobcu, podľa ktorých je klient povinný hradiť spoločnosti
poplatky a služby, ktorých výška je uvedená v Sadzobníku poplatkov a odmien platných v čase vzniku
poplatkovej povinnosti, ktoré pripojil k žalobe. Podľa názoru súdu metodická príručka a predložený
sadzobník má charakter informatívneho letáku, a z hľadiska Zákona o spotrebiteľských úveroch

nepreukazuje vznik dohody o výške úrokov a poplatkov. Ak tieto údaje nie sú uvedené priamo v úverovej
zmluve, nevzniká žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov a úrokov.
Keďže výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere nebola
platne uzavretá ( § 39 Občianskeho zákonníka) a žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov za poskytnutie
úveru a iných poplatkov nevznikol, pretože účastníci sa na úrokoch a poplatkoch v úverovej zmluve

platne nedohodli (§4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z.), keď navyše tieto údaje nie sú v zmluve uvedené, sú
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 665,76 Eur zamietol ako nedôvodný.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto mu ich

súd nepriznal.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka oznámil vstup do konania o predmete ktorého nemal žiadnu
vedomosť. Písomným podaním doručeným súdu pred začatím pojednávania, bolo súdu doručené
vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe, ktorý si uplatnil trovy konania za dva úkony právnej pomoci.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je povinnosťou súdu vždy skúmať účelnosť vynaložených trov.

Za účelne vynaložené trovy je nutné považovať iba také výdavky, bez ktorých účastník nemohol riadne
brániť svoje porušené právo. Zastupovanie advokátom je ústavne legitímnym prostriedkom odbornej
asistencie poskytovanej účastníkovi pri participácií na súdnom konaní. Nemá však absolútnu povahu.
Môžu sa vyskytnúť prípady, v ktorých aj zastúpenie účastníka advokátom nebude možné považovať
za účelné k riadnemu uplatneniu alebo bráneniu práva. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd

vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania ako profesijná
organizácia založená za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom
splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov na svoje zastupovanie v súdnom konaní. Vedľajší
účastník je združením založeným na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, teda predpokladá sa,
že samo združenie bude disponovať kvalifikovanými odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci

spotrebiteľovi. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03, v zmysle
ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.
47 ods. 2 a Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické
vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaloženýchto práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda mal byť schopný
v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Účelom právneho zastúpenia je
predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno konštatovať, že

zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, keďže združenie sa samo
prezentuje ako inštitúcia spôsobila poskytnúť ochranu spotrebiteľovi v rámci súdneho konania. V tejto
súvislosti poukazuje súd aj na § 25 ods. 6 písm. a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle
ktorého ministerstvo podporí združenie, ak je pri výkone činnosti zamerané na ochranu práv spotrebiteľa
na súde. Zo spisu, ani z vyjadrenia vedľajšieho účastníka však nevyplýva, že by podanie vedľajšieho

účastníka bolo urobené po predchádzajúcom jednaní so žalovanou ani to, že by vedľajší účastník mal
súhlas žalovanej k takémuto postupu vo veci.
Navyše súd poukazuje i na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6MCdo 5/2013, v
zmysle ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa
obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v
Slovenskej republike, nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne bránenie práva na

súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje prosné právo
inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Právo na právnu pomoc a náhradu trov konania
súd dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, nie sú však neoddeliteľné. Právo na náhradu trov
konania totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Vedľajší
účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, no trovy ktoré v tejto súvislosti vynaložil

nemožno považovať za účelné. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že po novele zákona
o spotrebiteľských úveroch je na neprijateľné podmienky súd povinný prihliadať ex offo, bez ohľadu na
vstup a vyjadrenia vedľajšieho účastníka.
Súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka vychádzal z toho, že vedľajší účastník vstúpil do
konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu

z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať
v mene toho, na strane ktorého vystupuje. Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať za
dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo združenie založené, no vyvoláva skôr dôvodné podozrenie,
že skutočným cieľom združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť
právneho zástupcu v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov preto súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.