Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Jana Benkovičová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/186/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112207146
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112207146.13
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: SERRAGHIS LOAN MANAGEMENT LTD, daňové reg.
číslo CY 102579316, so sídlom Afentrika Court, Office 2, 6018, Larnaca, Cyprus, zast. Advokátska
kancelária Gallo s.r.o., IČO: 36 715 352, Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti odporcovi: K. N., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX S. Kostoľany č. XXX, zast. S. J., S. J. XXX, o zaplatenie sumy 1.380,13 eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 996,69 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od
7.3.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd konanie o zaplatenie sumy 383,44 € zastavuje.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 1.380,13
€ s 9 % úrokom z omeškania ročne od 22.2.2012 do zaplatenia a to z titulu neuhradenia pohľadávky
jeho právneho predchodcu na základe bezúčelového úveru, ktorý bol odporkyni poskytnutý na základe
zmluvy o úvere zo dňa 27.2.2007 vo výške 2.648,28 € (79.782,- Sk) pri RPMN 37,50 %, ktorý sa
odporkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 60 mesiacov v sume 95,86 €
mesačne (2.888,- Sk), pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytovania
úverov pre fyzické osoby a nakoľko odporkyňa porušila povinnosť splácať úver respektíve jednotlivé
splátky riadne a včas, právny predchodca CITY BANK EUROPE plc. po predchádzajúcej upomienke
zo dňa 6.11.2009, oznámil odporkyni dňa 3.2.2010, že podľa čl. 9 všeobecných podmienok žiada o
okamžité splatenie úveru s príslušenstvom.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že po späťvzatí návrhu zostala predmetom konania suma 996,69
€ s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 1.380,13 € od 22.2.2012 do zaplatenia, t.j. od podania návrhu,
pričom späťvzatie sa týkalo 4 platieb z roku 2010. Uviedol, že odporkyňa mala úver splácať od 6.4.2007 v
60-tich splátkach s tým, že posledná splátka mala byť uhradená 6.4.2012, pričom celkove uhradila sumu
4.475,25 € s tým, že jej prvá splátka bola vo výške 116,18 € (3.473,- Sk), avšak mala celkove uhradiť
sumu 5.991,40 €, čo je 59 splátok po 95,86 € (2.888,- Sk) a jednu splátku mala uhradiť vo výške 116,18
€ (3.473,- Sk) s tým, že úroková sadzba bola 29,99 % a RPMN 37,50 %. Vyjadril sa, že poplatky za
omeškanie boli uplatnené voči odporkyni v zmysle obchodných podmienok, avšak nevedel ozrejmiť aké
poplatky z omeškania právny predchodca uplatnil, zosplatnil však úver ku dňu 3.2.2010 a to žiadosťou
o okamžité splatenie úveru, úver mala uhrádzať do 6.-teho dňa v mesiaci, čo však nevykonala.Zástupca odporkyne uviedol, že odporkyňa zmluvu neporušila, pričom bola povinná splátky platiť do 6-
teho dňa v mesiaci a potvrdil, že v roku 2007 uhrádzala splátky neskôr ako do tohto dátumu, pričom
v tom čase bola chorá avšak podľa návrhu navrhovateľa nehradila splátky od roku 2009, čo nie je
pravda, pretože splátky realizovala každý mesiac podľa zmluvy a riadne úver hradila do konca roku
2010 s tým, že podľa navrhovateľa bola zmluva ukončená vo februári 2010, odporkyňa ďalšie splátky
nerealizovala, pretože zmluvu neporušila, poslednú splátku však zaplatila dňa 2.6.2011 a pred týmto
dňom dňa 3.1.2011 a teda ak bola ukončená zmluva vo februári 2010 žiadal, aby navrhovateľ preukázal
porušenie zmluvy odporkyňou. Ďalej uviedol, že doklad o platbe za mesiac december 2010 nemá, avšak
nakoľko bola zmluva ukončená vo februári 2010, nebola odporkyňa povinná ďalej nič platiť. Potvrdil, že
odporkyňa celú sumu úveru neuhradila, pretože zmluva bola neplatná z dôvodu, jej ukončenia, pretože
odporkyňa zmluvu neporušila a má zaplatené splátky. Ďalej uviedol, že odporkyni titulom poistenia znížili
výšku úveru o sumu 5.981,59 Sk, ktorý úver bol pôvodne vo výške 79.782,-Sk a na základe návštevy
zamestnanca, spoločnosti EOS, ktorému bola pohľadávka postúpená, bola vykonaná kontrola splátok s
tým, že zamestnanec zistil, že odporkyňa má zaplatenú celú sumu a všetko má v poriadku.
Súd okrem výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa a zástupcu odporkyne doplnil dokazovanie
oboznámením sa so zmluvou o úvere, s potvrdením o čerpaní úveru, s oznámením o schválení úveru,
s upomienkou, so žiadosťou o okamžité splatenie úveru, so všeobecnými podmienkami, so zmluvou o
postúpení pohľadávky, s menným zoznamom postúpenia pohľadávok, s plnou mocou, s certifikátmi, s
kópiami poštových poukážok, s listom podmienečného ukončenia konania, s výpisom z účtu, s výpisom
úhrad, s odpoveďou na korešpondenciu zo dňa 19.6.2009, s oznámením o vykonaní osobnej návštevy
spoločnosťou EOS a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:
Medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou CITYBANK SLOVAKIA a.s.
so sídlom Bratislava bola uzavretá dňa 27.2.2007 zmluva o úvere, na základe ktorej bol odporkyni
poskytnutý bez účelový úver vo výške 79.782,- Sk, ktorý zaviazala splácať v mesačných splátkach po
2.888,- Sk = 95,86 € do 6.-teho dňa v mesiaci, s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 6.4.2007 v počte
60-tich splátok, s dátumom poslednej splátky dňa 6.3.2012 s tým, že výška prvej splátky predstavovala
sumu 3.473,- Sk = 115,28 €. Podľa rozpisu platieb odporkyne ako aj z oznámenia právneho predchodcu
navrhovateľaCITYBANKEUROPEplc.odporkyňauhrádzalasplátkyatodňa11.4.2007vovýške3.500,-
Sk = 116,18 €, dňa 14.5.2007 sumu 3.000,- Sk = 99,58 €, dňa 13.6.2007 sumu 2.798,- Sk = 92,88 €, ďalej
uhrádzala splátky po 2.888,- Sk = 95,86 € od júla 2007 s tým, že takto realizovala splátky každý mesiac
až do konca novembra 2010, ďalej jednu splátku dňa 3.1.2011 a poslednú dňa 2.6.2011, pričom splátky
realizovala v júli 2007 dňa 30.7.2007, ďalej 28.8.2007, 13.9.2007, v novembri 2007 uhradila splátku
16.11.2007 a aj ďalšie nasledujúce splátky neboli uhrádzané do 6.-teho dňa v mesiaci, v novembri 2007
uhradila iba sumu 49,79 €, celkove uhradila 43 splátok po 95,86 € = 4.121,98 € + sumu 358,43 €,
ktorá je súčtom súm 116,18 € (3.500,- Sk + 3.000,- Sk + 2.798,- Sk + 1.500,- Sk) + 99,58 € + 92,88 €
+ 49,79 €. Takto celkove odporkyňa zaplatila sumu 4.480,41 €. Celkove mala odporkyňa zaplatiť sumu
5.771,02 € (59 splátok po 95,86 € = 5.655,74 €) + 1 splátku v sume 3.473,- Sk = 115,28 € teda spolu
5.771,02 €. Odporkyňa však uhradila sumu 4.480,41 €. Rozdiel sumy 5.771,02 €, ktorú mala zaplatiť a
sumy, ktorú zaplatila vo výške 4.480,41 € = 1.290,61 €. Právny zástupca navrhovateľa však v priebehu
konania zobral návrh späť ohľadne sumy 383,34 € a preto predmetom konania zostala suma 996,69
€ s príslušenstvom. Zástupca odporkyne nevedel preukázať úhradu splátky v decembri 2010, ktorá
nebola preukázaná ani poštovými peňažnými poukazmi ani rozpisom úhrad od CITYBANK EUROPE
ani od navrhovateľa a teda napriek jeho tvrdeniu nebola preukázaná splátka za mesiac december 2010,
pričom v roku 2011 boli zhodne zaplatené odporkyňou dve splátky a to dňa 10.1.2011 a 8.6.2011 čo je
dátum pripísania úhrad právnemu predchodcov navrhovateľa. Okamžité splatenie úveru zdôvodňoval
právny zástupca navrhovateľa všeobecnými podmienkami poskytovania úverov pre fyzické osoby a to
v zmysle čl. 9 týchto podmienok, kde je uvedené, že ak dôjde k porušeniu má banka právo doručením
oznámenia klientovi vypovedať zmluvný vzťah s okamžitou platnosťou, alebo požadovať okamžité
splatenie všetkých alebo niektorých záväzkov klienta voči banke podľa akéhokoľvek zmluvného vzťahu
medzi bankou a klientom v poradí stanovenom bankou. Právny predchodca navrhovateľa zasielal
odporkyni 3.2.2010 žiadosť o okamžité splatenie úveru, v ktorom uviedol, že napriek tomu, že je v
omeškanízosplácanímpravidelnýchsplátokúveruapríslušenstvauplatnilčl.9všeobecnýchpodmienok
a žiadal, aby okamžite splatila dlžnú čiastku istiny úveru, ktorá ku dňu 3.2.2010 mala predstavovať sumu
2.106,57 €. Právny zástupca navrhovateľa nevedel ozrejmiť, prečo došlo k predmetnému oznámeniu
právneho predchodcu navrhovateľa o okamžitom splatení úveru, keď odporkyňa riadne realizovalasplátky v roku 2008, 2009 a aj v roku 2010 s tým však, že tieto splátky nerealizovala správne k 6.-temu
dňu v mesiaci, ale boli prijaté právnym predchodcom navrhovateľa k inému dátumu teda oneskorene
i keď v príslušnom mesiaci pre daný typ splátky. Taktiež nevedel ozrejmiť vyčíslenie poplatku za
omeškanie, ktorá suma bola súčasťou uplatneného návrhu teda ako dospel k výpočtu z akej úrokovej
sadzby a z akej istiny tento nárok vyplýval.
Podľa § § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tento úverový vzťah treba posudzovať podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, keďže úverové vzťahy predstavujú absolútny obchod bez ohľadu na povahu
účastníkov, keď právna úprava v Obchodnom zákonníku je vzhľadom na povahu účastníkov doplnená aj
úpravou v zákone o spotrebiteľských úveroch. Platná právna úprava v čase uzavretia zmluvy umožňuje
vyvodiť právny záver, že zmluva o úvere bola napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou
typovou, teda spotrebiteľskou a je preto právne irelevantný právny prameň, podľa ktorého sa príslušná
zmluva spravuje. Vychádzajúc z predchádzajúceho, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená
podľa Občianskeho, ale i Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona, vyhovujúca
vyššie uvedenej charakteristike, teda, že ide o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa
uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje, keď súčasne je zrejmé, že zmluvnými stranami je na jednej strane dodávateľ a na druhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy.
Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných
strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že
každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo sa prieči
povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické poňatie rovnosti
subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon
neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že súkromnosť v právnej
sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.
Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve
obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich
ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých
inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes
ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany
slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba
vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktoráje voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku
profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu
finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej
charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou
zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.
Porušenierovnováhy,rakúskymOGHnazývanejaj"ekvivalencie"saprejavujenajmäakoneprimeranosť
konkrétnehodojednania,čiceléhoprávnehoúkonu.Obvykletátonerovnováhačineprimeranosťspočíva
najmä:- v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností
jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej
zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Napr. v oblasti pôžičiek a úverov sa za
obvyklépodmienkyberúpodmienkypožadovanébankami.Definíciadobrýchmravov,hociprešpecifické
účely ochrany spotrebiteľa, je súčasťou aj pozitívneho práva.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť v časti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu
skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nárok navrhovateľa bol podaný dôvodne, pričom po
späťvzatí návrhu ohľadne sumy 383,34 € zostala predmetom konania suma 996,69 € s prísl., ktorú
sumu súd navrhovateľovi priznal, avšak z iného dôvodu teda z titulu nároku nesplatenej časti úveru,
pretože odporkyňa mala zaplatiť celkove úver vo výške 5.771,02 €, zaplatila sumu 4.480,41 € a
rozdiel predstavuje sumu 1.290,61 €, nakoľko však navrhovateľ vzal návrh späť v časti sumy 383,34
€, bolo možné priznať iba zvyšok nároku a to vo výške 996,69 € po späťvzatí návrhu. Argumentácia
zástupcu odporkyne je v rozpore so zákonom, táto nemá logické právne zdôvodnenie, pretože ani v
prípade ukončenia zmluvného vzťahu nezaniká nárok veriteľa na úhradu pohľadávky, pričom odporkyňa
nerealizovala splátky v zmysle zmluvy do 6.-teho dňa v mesiaci, výšku úveru však nesplatila v plnej
výške a podľa názoru súdu zmluva uzavretá medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa
nie je neplatná, avšak nesprávne uplatnil právny predchodca navrhovateľa žiadosť o okamžité splatenie
úveru, pretože veriteľ od predmetnej zmluvy neodstúpil a teda právny predchodca navrhovateľa
nepostupoval v súlade s ustanovením § 506 Obchodného zákonníka, keďže predmetný vzťah sa
spravoval ustanoveniami obchodného zákonníka, nakoľko išlo o zmluvu o úvere a zmluvné dojednanie
v čl. 9 všeobecných podmienok je v rozpore so zákonom a to ustanoveniami obchodného zákonníka,
pričom tento postup právneho predchodcu navrhovateľa bol neprimeraným postupom a to napriek
skutočnosti, že splátky boli uhrádzané každý mesiac i keď to nebolo do 6.-teho dňa v danom mesiaci,
teda odporkyňa v tomto smere porušila ustanovenia úverovej zmluvy, avšak nie zásadným spôsobom.
Vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou súd konanie zastavil v časti sumy 383,44 € podľa § 96
ods. 1,3. Späťvzatie sa však netýkalo aj príslušenstva teda úrokov z omeškania.
Súd priznal navrhovateľovi po späťvzatí návrhu zostávajúcu sumu 996,69 € s 9 % úrokom z omeškania
podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. od 7.3.2012, ktorý deň nasledoval po dni poslednej
splátky, ktorá mala byť zrealizovaná dňa 6.3.2012 a vo zvyšku úrokov z omeškania súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p tak, že bude o nich rozhodnuté do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.