Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/88/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206711
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814206711.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: H. J.
J., I..J.., T. XX, XXX XX T., O.: XX XXX XXX proti žalovaným: 1. D. J., nar. X.X.XXXX, bytom J. D. č.
XXXX/XX, XXX XX R. nad Q., 2. D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. D. č. XXXX/XX, XXX XX R. nad Q., 3.
Q. J., nar. XX.X.XXXX, A. XXX/XXA, XXX XX R. nad Q., o zaplatenie sumy 9 819,93 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 24.7.2014 domáhal vydania rozsudku, ktorým by
súd žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaviazal zaplatiť sumu 9 819,93 eur spolu s 7,39 % p.a. úrokom z
úveru zo sumy 7 560,42 eur od 1.7.2014 do zaplatenia a 5 % úroku z omeškania zo sumy istiny 7
560,42 eur od 1.7.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Vo svojej žalobe uviedol, na základe
zmluvy o stavebnom sporení č. 0650516703 bola so žalovanými uzatvorená zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 17.8.2007, v súlade s ktorou poskytol žalovaným v 1. a 2. rade
mimoriadny medziúver vo výške 8 298,48 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej
sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,39% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
51,12 eur a do nasporenia 30% cieľovej sumy sa zároveň zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné vklady vo výške 20,75 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa
žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 96,83 eur. Žalovaný v 3. rade prevzal ručením na seba povinnosť
uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade. Nakoľko si žalovaní v 1. a 2. rade
neplnili zmluvné povinnosti, medziúver prestali riadne a včas splácať, listom zo dňa 7.4.2011 odstúpil
od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných , aby v lehote 7 dní vrátili zostatok úveru. Žalovaní peňažné
prostriedky nevrátili. od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných v 1.
a 2. rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti
v 7 - dňovej lehote.

Podľa čl. VII. bod 5. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa
splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa Čl. VII. bod 6. Odstúpením od úverovej zmluvy
nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.
Na základe uvedeného žalobca úročí zostatok dlhu dohodnutým úrokom za úver vo výške 7,39 % p. a.
Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy bola 8 822,78 eur a pozostáva z istiny vo výške 8 238,06 eur,
z nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov vo výške 584,72 eur. Účinnosťou odstúpenia
od zmluvy sa rozumie deň, kedy bolo podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o
stavebnom sporení doručené odstúpenie od zmluvy všetkým žalovaným. Účinnosť odstúpenia nastala

dňa 1.12.2011. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia bola 8 621,18 eur a pozostávala z istiny vo
výške 7 638,06 eur a nezaplatených úrokov a poplatkov vo výške 983,12 eur. V súlade s čl. VII. bod
8. zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom z
omeškania vo výške 5 % p.a. Ku dňu 30.6.2014 je teda výška jeho pohľadávky 9 819,93 eur a pozostáva
z istiny vo výške 7 560,42 eur, 7,39 % p.a. úroku za úver od 2.12.2011 do 30.6.2014 vo výške 1 347,59
eur, 5 % p.a. úroku z omeškania od 2.12.2011 do 30.62014 vo výške 911,92 eur.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.12.2014 uviedol, že žalovaným na základe zmluvy o úvere
vyplatil sumu 8 165,70 eur. Poplatok za mimoriadny medziúver vo výške 116,18 eur a poplatok za
zmenku vo výške 16,60 eur sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru, takže celková výška vyplateného
medziúveru sa znížila o výšku týchto poplatkov. Listom zo dňa 7.4.2011 odstúpil od zmluvy o úvere a
zúčtoval zostatok na účte medziúveru vo výške -8 298,48 eur s prostriedkami na prislúchajúcom účte
stavebného sporenia vo výške 60,42 eur, čo po započítaní predstavuje sumu -8 238,06 eur. Dlžná suma
ku dňu odstúpenia od zmluvy, t.j. ku dňu 7.4.2011, bola 8 822,78 eur a pozostáva z istiny vo výške 8
238,06 eur, z nezaplatených úrokov za úver vo výške 349,68 eur a nezaplatených poplatkov vo výške
235,04 eur. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 1.12.2011. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia bola
8 621,18 eur a pozostávala z istiny vo výške 7 638,06 eur, nezaplatených úrokov vo výške 721,52 eur
a nezaplatených poplatkov vo výške 261,60 eur. Poplatky sú v súlade s čl. V zmluvy o úvere, podľa
aktuálnych platných sadzobníkov poplatkov.

Žalovaní v 1. rade sa vo veci nevyjadril.

Žalované v 2. a v 3. rade vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku.

Súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti žalobcu a
žalovaného v 1. rade, ktorí boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní a svoju neprítomnosť riadne
a včas ospravedlnili a požiadali, aby sa konalo v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere dňa zo 17.8.2007, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické
osoby v znení účinnom od januára 2009, odstúpením od zmluvy adresovaným žalovaným zo dňa
7.4.2011 a kópiami doručeniek, sadzobníkom poplatkov žalobcu, výsluchom žalovaných v 2. a 3. rade
a zistil tento skutkový stav veci:

V zmysle článku I. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ( ďalej len „zmluva“ )
uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v 1. rade a 2. rade ako dlžníkmi a žalovanou v 3.
rade ako ručiteľom zo dňa 17.8.2007, žalobca na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení poskytol dlžníkovi mimoriadny medziúver pod č. 0650516404 vo výške 250 000,-
Sk. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver
poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných ako aj všeobecných podmienok sa medziúver
zmení na stavebný úver vo výške cca 175 000,-Sk pod č. 0650516703. Presná výška stavebného úveru
sa rovná rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.

V zmysle článku II. zmluvy - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru
a stavebného úveru dňom poskytnutia medziúveru je dlžník povinný v súlade so zmluvou ako aj zmluvou
o stavebnom sporení pravidelne poukazovať na účet zmluvy mesačne vklad vo výške 625,-Sk. Dlžník
sa zároveň zaväzuje uhradiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku, výška úrokovej sadzby
mimoriadneho medziúveru je 7,39 % ročne ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. Do nasporenia 30 % cieľovej
sumy sa zaväzuje vkladať na účet zmluvy sumu 625,- Sk mesačne. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru mesačnými splátkami
vo výške 1 540,-Sk a súčasne poplatky za poistenie vo výške 100,- Sk mesačne.

Podľa čl. II. zmluvy - stavebný úver, dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane
úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2 917,- Sk.

Ako vyplýva z čl. III. zmluvy Zabezpečenie bod 1., písomným prehlásením preberá ručiteľ v prípade, že
úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 3., v prípade omeškania dlžníka s viac ako
dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa článku VI. zmluvy - bod 4., v prípadoch uvedených v odseku 3. čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ
právo účtovať si 3% ročný úrok pri stavebnom úvere a pri medziúvere 5% ročný úrok z omeškania nad
dohodnutú úrokovú sadzbu zo zostatku dlhu a zameškaných splátok.

V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

V zmysle bodu 5. čl. VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa
splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1., právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa
riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/92
Zb. o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení.

V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie
zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a), ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v
omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

Podľa bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby,
ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä
jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

Podľa bodu 5., čl. XXI. Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby -
Oznamovanie, doručovanie a komunikácia, písomné oznámenia a písomnosti stavebná sporiteľňa
doručuje najmä poštou alebo elektronickými komunikačnými médiami na dohodnutú adresu trvalého
pobytu oznámenú stavebným sporiteľom a lebo na stavebnej sporiteľni poslednú známu adresu
stavebného sporiteľa. Pri doručovaní poštou sa písomnosti považujú za doručené na 3 deň po ich
odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia.

Žalobca písomným podaním zo dňa 7.4.2011 označeným ako odstúpenie od zmluvy žalovaným v 1.
a 2. rade oznámil, že z dôvodu neuhradenia zročných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote v
súlade s čl. VI a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom úvere a o stavebnom úvere a
zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov a vyzval ich na úhradu dlžnej
sumy. Žalovaný doporučenú zásielku neprevzal v odbernej lehote a zásielka bola žalobcovi vrátená dňa
6.5.2011. Žalovaná v 2. rade písomnosť prevzala dňa 26.4.2011.

Listom zo dňa 7.4.2011 žalobca žalovanej v 3. rade oznámil, že odstúpil od zmluvy o mimoriadnom
úvere a stavebnom úvere a zároveň ju upozornil, že ak dlžník celý dlh neuhradí v stanovenej lehote,
pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky aj voči nemu ako ručiteľovi. Žalovaná v 3. rade si písomnosť
prevzala dňa 14.4.2011.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ sa dalo, tak splátky úveru uhrádzali. Nakoľko
ona a aj manžel na určitý čas stratili prácu v roku 2009, tak žiadali buď zníženie splátok alebo odklad,
nakoľko platili aj poistenie. Bolo im však oznámené, že nespĺňajú na to podmienky. Zmluva bola uzavretá
v roku 2007, od zmluvy bolo odstúpené v roku 2011, teraz je rok 2015 a preto žiada žalobu zamietnuť,
lebo došlo k premlčaniu.
Žalovaná v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že sa pridržiava stanoviska žalovanej v 2. rade.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008, a to § 879j Občianskeho zákonníka
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 17.8.2007, teda za účinnosti Občianskeho
zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Na uvedený právny vzťah je potrebné tiež aplikovať ustanovenia zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia
§ 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje;
aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Ako vyplýva z § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

V zmysle § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval ( § 548 ods. 1
Občianskeho zákonníka ).

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah
zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli
dňa 17.8.2007 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 0650516404 a stavebnom úvere č. 0650516703.
V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkom mimoriadny medziúver na základe uzatvorenej
zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 250 000,-
Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 0650516703 vo výške cca 179 000,-
Sk. Žalovaná v 3. rade ako ručiteľ prehlásila, že uspokojí pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Žalobca
si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným v 1. a 2. rade dohodnutý mimoriadny medziúver.
Žalovaní však svoj záväzok riadne a včas neplnili a s jeho plnením sa dostali do omeškania.

Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca
dňa 7.4.2011 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru. Účinnosť
odstúpenia od zmluvy nastala dňa 1.12.2011.

Podľa Občianskeho zákonníka v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od
začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia
od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).
Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Predmetná vec sa týka aj práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

Nebol dôvod považovať obchodnoprávnu úpravu za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený

v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom
právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co
113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný
(napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu
(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1, 5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia
spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za spotrebiteľskú
zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 OZ).

V zmysle čl. VII. zmluvy bod 1 „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

Podľa čl. VII. zmluvy bod 6 „odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená a
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona (§ 54 ods. 1 OZ) ide o ,,odchýlenie sa v
neprospech spotrebiteľa“, ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva.
Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné
inštitúty súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.
Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení už
na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po
odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Pokiaľ ide o žalovanú v 3. rade, ktorá v predmetnom právnom vzťahu zodpovedá ako ručiteľ, súd
uvádza, že so zánikom dlhu zaniká aj jeho zabezpečenie. Vzťah subsidiarity (podpory) zároveň
determinuje aj povahu zabezpečovacích inštitútov ako inštitútov, ktoré len dopĺňajú hlavný záväzok a
nijako nemenia jeho podstatu. Bolo by aj nelogické vzhľadom na podpornú povahu zabezpečenia, aby
zabezpečovacie prostriedky mali iný režim regulácie ako hlavný záväzok a platí to aj vo vzťahu k normám
spotrebiteľského práva.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo
neplatnej zmluve.

Žalobcovi by teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovanými.

Zo strany žalovaných v 2. a 3. rade však bola vznesená námietka premlčania s ktoru sa súd musel
vysporiadať.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V danej právnej veci mal súd za preukázané, že žalobca písomným oznámením zo dňa 7.4.2011 odstúpil
od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, pričom účinnosť odstúpenia nastala dňa
1.12.2011. Zo strany žalobcu bola žaloba podaná na tunajšom súde dňa 24.7.2014. V zmysle vyššie
uvedených zákonných ustanovení žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia doba dňa 1.12.2011
a uplynula dňa 1.12.2013. Žalobca teda podal žalobu po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a súd
preto ním uplatnený nárok nemohol priznať a žalobu v celom rozsahu zamietol.

Okrem toho súd pre úplnosť poukazuje, že zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na
potreby aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov
posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva
predávajúceho voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú
je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať (§ 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“),
účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní boli teda úspešní žalovaní a vznikol
im nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko si žalované v 2. a 3. rade vyhlásili, že nárok na náhradu
trov nežiadajú, žalovaný v 1. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd im nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zaistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam,
e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.