Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 30, 2010

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/124/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108206542
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2010:7108206542.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci žalobcu V. G., J.. X.X.XXXX, Y.

G. N. XX/A, S., L. S.. V. E., M. N. N. E. XX, H. proti žalovanému N. Y., N..V..Q.., F. XX XXX XXX, N. N.
M. X, H.F., L. Z.. Z. Č., N. N. P. XX, H. v konaní o zaplatenie 2.672 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.340,50 EUR, spolu s 8% ročným úrokom z omeškania
odo dňa 1.8.2007 do zaplatenia zo sumy 2.340,50 EUR.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Vzájomný návrh žalovaného v y l u č u j e na samostatné konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 711,24 EUR, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 14.3.2008 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného uhradiť mu 2.672 EUR s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný mu
nevyplatil stravné v takej výške a na akú mal nárok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Nárok žalobcu
pozostával jednak z nevyplatených cestovných náhrad, ako aj zrazenej finančnej zábezpeky. Žalobca

si v tomto konaní uplatňoval za mesiac jún 2006 sumu 100 EUR, z toho bola 70 EUR započítaná so
zábezpekou; za júl 2006 vo výške 435 EUR, z toho bola suma 435 EUR započítaná na zábezpeku;
august 2006 vo výške 364,50 EUR, z toho suma bola započítaná na zábezpeku 355 EUR. Za mesiac
september 2006 vo výške 416 EUR, z toho suma 200 EUR bola započítaná na zábezpeku a taktiež aj
suma 111 EUR vlastná hotovosť žalobcu použitá pri pracovnej ceste pre žalovaného; za mesiac október
2006 vo výške 186 EUR, z toho bola suma 140 EUR započítaná na zábezpeku; mesiac december 2006
v sume 30 EUR; v máji 2007 vo výške 685,50 EUR a za mesiac jún 2007 vo výške 455 EUR.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 19.6.2006 pracovnú zmluvu, na základe ktorej začal žalobca
pre žalovaného vykonávať prácu vodiča nákladnej medzinárodnej kamiónovej dopravy. Súčasne s
pracovnou zmluvou uzatvorili účastníci aj dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky, na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanému žalovanú sumu 1.200 EUR z dôvodu finančnej zábezpeky. Tieto

skutočnosti si súd overil z listinných dôkazov, a to konkrétne z pracovnej zmluvy zo dňa 19.6.2006, ako
aj dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky a dohody o hmotnej zodpovednosti.Súd ďalej zistil, že na základe dohody sa finančná zábezpeka poskytla za účelom zabezpečenia
všetkých budúcich pohľadávok žalovaného, ako zamestnávateľa voči žalobcovi ako zamestnancovi,
ktoré žalovanému vzniknú počas alebo po skončení pracovného pomeru so žalobcom. Jednalo sa

predovšetkým o pohľadávky vzniknuté z titulu predčasného ukončenia pracovného pomeru, spôsobenej
škody žalovanému alebo tretím osobám v rámci výkonu práce, nevyúčtovaných preddavkov cestovných
náhrad, neoprávnených výberov z platobných kariet a podobne.

Súd ďalej zistil, že žalovaný v zmysle dohody nevyplatil žalobcovi časť cestovných náhrad za mesiace

jún až október 2006 vo výške žalovanej sumy a tieto formou jednostranného započítania započítal s
finančnou zábezpekou. Pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol ukončený dohodou v mesiaci
jún 2007.

Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že odporca nevyplatil žalobcovi bez právneho dôvodu cestovné
náhrady v celkovej výške 2.672 EUR, na ktoré mu vznikol nárok počas trvania pracovného pomeru.

Žalobca ďalej vo svojej žalobe uviedol, že podľa vyjadrenia žalovaného, teda zamestnávateľa tento
použil žalovanú sumu, resp. jej časť na započítanie s pohľadávkou, ktorú evidoval voči žalobcovi titulom
náhrady škody.

Teda z vykonaného dokazovania, a to konkrétne z rekapitulácie účtu prijatá záloha od zamestnávateľa

zo dňa 20.2.2007 súd zisťuje, že dňa 30.6.2006 bolo stiahnuté žalobcovi 70 EUR, 31.7.2006 - 435
EUR, 31.8.2006 - 355 EUR, 29.9.2006 - 200 EUR a 31.10.2006 - 140 EUR. Vykonaným dokazovaním,
a to oboznámením sa dohody o finančnej zábezpeke súd zistil, že podľa ust. bodu 2.2 žalobca ako
zamestnanec uhradí zábezpeku v 4 rovnomerných splátkach. Zamestnanec s týmto súhlasil a súčasne
žiadal zamestnávateľa, aby splátky boli uhradené formou jednostranného započítania s cestovnými

náhradami, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté v priebehu pracovného pomeru.

Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu citovaným ustanovením bodu 2.2 Dohody sa žalobca ako
zamestnanec vopred vzdal svojho práva na časť cestovných náhrad, na ktoré mu počas trvania
pracovného pomeru vznikol nárok v súlade so zákonom č. 283 z roku 2002 Z.z. o cestovných

náhradách, a to vo výške žalovanej sumy. Tým, že žalovaný ako zamestnávateľ je oprávnený v zmysle
ustanovenia bodu 5.1 uvedenej dohody jednostranne započítať svoje budúce pohľadávky sa žalobca
ako zamestnanec vopred vzdal svojho práva na to, aby mu žalovaný v zmysle ust. § 179 ods. 1 druhá
veta ZP preukázal jeho zavinenie v prípade, ak si od neho bude uplatňovať náhradu škody. Tým, že
táto dohoda umožňuje jednostranné započítanie škody žalovaným, sa žalobca vzdal svojho práva aj na

prerokovanie požadovanej škody.

Podľa ust. § 222 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí
obohatenie vydať.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia je bezdôvodným obohatením pre účely Zákonníka práce majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu plnením z neplatného právneho úkonu.

V zmysle vyššie uvedeného teda vyplýva, že dohoda je v zmysle ust. § 17 ods. 1 neplatným právnym
úkonom, lebo žalobca sa touto dohodou vopred vzdal svojho práva na časť cestovných náhrad, svojho

práva na to, aby mu žalovaný v zmysle ust. § 179 ods. 1 druhá veta Zákonníka práce preukázal jeho
zavinenie a svojho práva na prerokovanie požadovanej škody v zmysle ust. § 191 ods. 2 Zákonníka
práce, v prípade, ak si od neho bude uplatňovať náhradu škody.

Podľa ust. § 20 ZP práva a povinnosti z pracovných vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo

mzdy, ručením, alebo zriadením záložného práva. Tieto tri spôsoby sú taxatívne citované v Zákonníku
práce a teda nepripúšťa ju ďalšie rozšírenie zabezpečenia záväzkov o zabezpečovacie prostriedky
upravené v iných ustanoveniach.

Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo

ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Z vykonaného dokazovania je teda evidentné, že dohoda uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, odporuje obsahu aj účelu, §-u 20 ods. 1Zákonníka práce, pretože obsahuje také zabezpečenie práv a povinností, ktoré ust. §-u 20 Zákonníka
práce nepozná a nepripúšťa. Táto dohoda citované ust. §-u 20 ods. 1 Zákonníka práce obchádza,
nakoľko sa snaží dosiahnuť zmysel a účel cit. ustanovenia §-u 20 ods. 1 Zákonníka práce, iným zákonu

odporujúcim spôsobom.

Podľa ust. § 222 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí
obohatenie vydať. Tunajší súd platobným rozkazom zo dňa 29.4.2008 zaviazal žalovaného uhradiť
žalobcovi istinu vo výške 2.672 EUR spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania odo dňa 1.8.2007.

Dňa 29.5.2008 žalovaný podal odpor voči platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že nie je mu
zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k sume 2.672 EUR, ktorá je uplatnená v žalobnom návrhu.
Žalobca, ako zamestnanec bol povinný po skončení pracovnej cesty predložiť žalovanému písomné
doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty, pričom následne žalovaný vykoná vyúčtovanie
pracovnej cesty zamestnanca. Je na zamestnancovi ako žalobcovi, aby preukázal zamestnávateľovi
odôvodnenosť a výšku výdavkov, ktorých náhradu od zamestnávateľa požaduje. Z podanej žaloby im nie

je zrejmé, akú výšku za jednotlivé pracovné cesty si žalobca u žalovaného uplatnil, koľko mu žalovaný
schválilavyplatilakoľkomupodľanázoružalobcužalovanýnevyplatil.Podľanázoružalovanéhojetento
návrhvčastinezrozumiteľnýaneurčitý.Ktomuzostranysúdujepotrebnépoukázaťnatúskutočnosť,že
žalobcasitútosvojupovinnosťsplnilapredložildokladynavyúčtovaniecestovnýchnákladov,nakoľkouž
zo samotných listinných dôkazov, a to konkrétne rekapitulácia účtu prijatá záloha od zamestnanca, ako

aj tlačivo diéty a poplatky za účtovné obdobie, ako aj porovnanie bankových výpisov, na ktoré žalobcovi
žalovaný zasielal náhradu cestovných nákladov vyplýva, že žalovaný vykonal vyúčtovanie cestovných
náhrad. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že výpočet cestovných náhrad vykonával osobne
žalovaný, a teda neobstojí jeho tvrdenie, že nárok žalobcu je neurčitý. Žalobca pri výpočte vychádzal
práve zo spracovaných diét a poplatkov. Žalobca napáda vo svojej žalobe práve nezákonné zrazenie

sumy za zábezpeku vo výške 1.200 EUR a započítanie škôd, ktoré mal spôsobiť žalovanému žalobca,
a to za škodu spôsobenú dňa 19.1.2007 vo výške 149,07 EUR, v máji až júni 2007 za znečistenie
kabíny vo výške 52,62 EUR a 7.6.2007 škoda na ťahači vo výške 903,85 EUR, teda celkom 1.105,54
EUR. Žalovaný teda nepopiera správnosť vyúčtovania cestovných náhrad, ale iba tú skutočnosť, že na
zrazenie sumy za zábezpeku a za spôsobenú škodu mal nárok.

Vzhľadomnaskutočnosť,ženapojednávanívykonanýmdokazovanímbolozistené,žežalovanémubola
stiahnutá zábezpeka vo výške 1.200 EUR, stravné za mesiac máj 2007 vo výške 647,50 EUR a stravné
za mesiac jún 2007 vo výške 455 EUR, ako aj nepreplatená vlastná hotovosť v máji 2007 vo výške
38 EUR, teda spolu 2.340,50 EUR. Právny zástupca žalobcu z dôvodu obtiažneho dokazovania vzal

čiastočnežalobuprevyšujúcusumu2.340,50EURspäťaztohodôvodusúdkonanievčastiprevyšujúcej
uvedenú sumu zastavil.

Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že si voči žalobcovi jednostranne započítal svoju pohľadávku, treba
uviesť, že takéto započítanie nie je možné, a to s poukazom na ust. § 580 OZ, na základe ktorého ak

veriteľ a dlžník majú pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa
vzájomne kryjú. V tomto prípade započítanie nie je možné vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávky
žalobcu je náhrada cestovných a stravných výdavkov a pohľadávka žalovaného je náhrada škody. Tento
právny názor potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach o svojom rozhodnutí sp. zn. 3Co
23/2009 v identickej veci žalovaného s iným žalobcom, na základe ktorého jednostranné započítanie

nárokov z pracovno-právneho pomeru nie je možné aplikáciou ust. § 580 OZ.

Čo sa týka vzájomného návrhu žalovaného súd má za to, že dokazovanie skutočností uvádzaných vo
vzájomnom návrhu si vyžiada rozsiahle dokazovanie, ktoré prevýši doteraz vykonané dokazovanie, z
toho dôvodu súd tento vzájomný návrh žalovaného vylúčil na samostatné konanie.

Teda vec právne uzavrel tak, že dospel k záveru, že dohoda uzatvorená medzi účastníkmi konania
o poskytnutí finančnej zábezpeky odporuje obsahu aj účelu ust. § 20 ods. 1 ZP a teda je absolútne
neplatná podľa ust. § 38 OZ.

Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Žalobca si v tomto konaní uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2.340,50 EUR.Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorý

v tomto prípade je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., na základe ktorého výška úroku je dvojnásobok
diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania. Diskontná sadzba k 1.8.2007 bola 4,25%. Z
toho dôvodu súd neúspešného žalovaného zaviazal na úhradu úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne
z dlžnej sumy. Úspešnému žalobcovi v tomto konaní vznikli trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 171,88 EUR, na ktoré súd neúspešného žalovaného zaviazal.

Žalobcovi v tomto konaní vznikli taktiež trovy právneho zastúpenia vo výške 711,24 EUR, na ktoré súd
neúspešného žalovaného zaviazal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 171,90 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 539,34 EUR. Právny

zástupca žalobcu si účtoval následovné právne úkony: 101,25 EUR za prípravu a prevzatie právneho
zastúpenia, 101,25 EUR za podanie žaloby zo dňa 14.3.2008, 2x po 101,25 EUR za vyjadrenie k odporu
a jeho doplnenie z dní 18.7.2008 a 31.12.2009 a 1x účasť na pojednávaní dňa 30.4.2010 za 101,25
EUR ako aj 3x režijný paušál po 6,31 EUR, 1x režijný paušál za 6,95 EUR a 1x režijný paušál za 7,21
EUR, teda spolu 539,34 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.