Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 4, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6R/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115207571
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Bargelová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115207571.3

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci povolenej reštrukturalizácie navrhovateľa - dlžníka: B. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. S. XXX/XX, XXX XX N. - S., podnikajúci pod obchodným menom: B. F. F. a spol., s
miestom podnikania: N. cesta X/XXX, XXX XX D. D., G.: XXXXXXXX (právny nástupca: U. F. F. a spol.,
s miestom podnikania: N. cesta X/XXX, XXX XX D. D., G.: XXXXXXXX), správcom ktorého je: LICITOR
recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 45393486, so sídlom kancelárie: Nám. SNP

17, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu predkladateľa na potvrdenie plánu, takto

r o z h o d o l :

I.ReštrukturalizačnýplándlžníkaB.F.,nar.XX.X.XXXX,bytomT.S.XXX/XX,XXXXXN.-S.,podnikajúci
pod obchodným menom: B. F. F. a spol., s miestom podnikania: N. cesta X/XXX, XXX XX D. D., G.:
XXXXXXXX (právny nástupca: U. F. F. a spol., s miestom podnikania: N. cesta X/XXX, XXX XX D. D.,
G.: XXXXXXXX), prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 16.12.2015, tvoriaci prílohu tohto uznesenia, p
o t v r d z u j e.

II. U k o n č u j e reštrukturalizáciu dlžníka: B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T. S. XXX/XX, XXX XX N. -
S., podnikajúci pod obchodným menom: B. F. F. a spol., s miestom podnikania: N. cesta X/XXX, XXX
XX D. D., G.: XXXXXXXX (právny nástupca: U. F. F. a spol., s miestom podnikania: N. cesta X/XXX,
XXX XX D. Lúčka, G.: XXXXXXXX).

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 05.03.2015, podaným na súde dňa 13.03.2015 sa navrhovateľ - dlžník domáhal
povolenia svojej reštrukturalizácie. Navrhovateľ uviedol, že je právnym nástupcom pôvodného dlžníka:
U. F. F. a spol., s miestom podnikania: N. cesta X/XXX, XXX XX D. D., G.: XXXXXXXX, ktorý dňa
XX.XX.XXXX zomrel. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v dôsledku druhotnej platobnej neschodnosti,
spôsobenej neplnením záväzkov zo strany viacerých dlžníkov sa dostal do finančných problémov,
ktoré chce riešiť cestou reštrukturalizačného konania. Navrhovateľ preto poveril správcu: LICITOR

recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, so sídlom kancelárie: Nám. SNP 17,
974 01 Banská Bystrica, vypracovaním reštrukturalizačného posudku, pričom správca v posudku
vypracovanom dňa 04.03.2015 reštrukturalizáciu dlžníka odporučil. Ako prílohy návrhu navrhovateľ
predložil: reštrukturalizačný posudok, zoznam majetku, zmluvný prehľad, zoznam záväzkov, zoznam
spriaznených osôb, poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku k 31.12.2013.
Uznesením č.k. 6R/1/2015-185 zo dňa 24.03.2015 rozhodol súd o začatí reštrukturalizačného konania

dlžníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2015.

Uznesením č.k. 6R/1/2015-190 zo dňa 30.04.2015 rozhodol súd o povolení reštrukturalizácie dlžníka. Za
správcu súd ustanovil LICITOR recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 45393486,
so sídlom kancelárie: Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
08.05.2015.Návrhom zo dňa 21.12.2015, podaným na súde dňa 22.12.2015, požiadal dlžník o potvrdenie
reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý bol dňa 16.12.2015 prijatý schvaľovacou schôdzou. Prílohy
podania tvorili zápisnica zo schvaľovacej schôdze zo dňa 16.12.2015 spolu s listinou prítomných a

záznamom z rozpravy, reštrukturalizačný plán zo dňa 30.09.2015 prijatý schvaľovacou schôdzou spolu
s prílohami v zmysle § 142 ZKR.

Súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR),
reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov
osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov
plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu
súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

Podľa § 133 ods. 1 ZKR, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a
vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej
len „schvaľovacia schôdza“) a súdu dlžník.

Podľa § 135 ods. 1 ZKR, opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a) a

b) a ods. 2 písm. a) až c) musí obsahovať
a) opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových práv
akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania o prijatí plánu spolu
s podrobným odôvodnením,
b) osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia

pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným
právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu, ku dňu začatia
reštrukturalizačného konania,
c) údaj o spôsobe hlasovania o pláne.

Podľa § 135 ods. 2 písm. a) opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných
na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie
lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné,

Podľa § 136 ods. 1 ZKR, záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú

účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku
ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako
je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných
rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou
na ich vznik, zmenu alebo zánik.

Podľa § 136 ods. 2 ZKR, ak je podľa osobitného predpisu na vznik, zmenu alebo zánik práva alebo
záväzku predpokladaného plánom potrebný prejav vôle, záväzná časť plánu musí obsahovať aj presné
znenie požadovaného prejavu vôle; listina obsahujúca prejav vôle sa pripojí k plánu ako jeho príloha.

Podľa § 137 ods. 1 ZKR, na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná

skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán
predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie,
splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva
akcionárov dlžníka.

Podľa § 137 ods. 3 ZKR, ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj
samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.

Podľa § 137 ods. 5 ZKR , ak sú v reštrukturalizácii prihlásené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky,
ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, v pláne sa vytvorí aj

samostatná skupina týchto pohľadávok, pričom tieto pohľadávky nemôžu byť uspokojené rovnakým
alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky.Podľa § 142 ZKR, prílohy plánu tvoria neoddeliteľnú súčasť plánu. Prílohu plánu okrem iných
zákonom predpokladaných listín tvorí vždy zoznam pohľadávok, posledná riadna individuálna účtovná
závierka dlžníka a priebežná individuálna účtovná závierka dlžníka vyhotovená ku dňu povolenia

reštrukturalizácie spolu s priebežnými individuálnymi účtovnými závierkami dlžníka vyhotovenými vždy k
poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po povolení reštrukturalizácie. Ak bola
individuálnaúčtovnázávierkapredmetomoverovaniaaudítorom,prílohuplánutvorítiežsprávaaudítora.

Podľa § 143 ZKR, záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému

výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže
veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru
správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom
vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca
bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

Podľa § 146 ods. 5 prvá a druhá veta ZKR, schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je
prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený hlasovať. Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradený
do niektorej zo skupín; právo hlasovať nemajú účastníci plánu zaradení do skupiny pre plánom
nedotknuté pohľadávky v rozsahu týchto pohľadávok, ako aj účastníci plánu zaradení do skupiny
pre nezabezpečené pohľadávky v rozsahu pohľadávok popretých čo do právneho dôvodu alebo

vymáhateľnosť.

Podľa § 148 ods. 1 ZKR, na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby
a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu,
b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina

hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti
vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti
danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov
počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,
c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina

hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov,
d)zaprijatieplánuhlasovaliprítomníveriteliasnadpolovičnouväčšinouhlasovpočítanýchpodľazistenej
sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Podľa § 148 ods. 2 ZKR, skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu

s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nehlasoval žiaden veriteľ.

Podľa § 148 ods. 3 ZKR, veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného
predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v
súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

Podľa § 151 ods. 1 ZKR, plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh
predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od
skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý
plán.

Podľa § 153 ods. 1 ZKR, Ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia
návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený
súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd
bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje

na ustanovenia o novom úvere

Podľa § 154 ods. 1 ZKR (účinný v čase začatia reštrukturalizačného konania), súd uznesením zamietne
plán, ak
a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri

príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv
na niektorého z účastníkov plánu,
b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému
účastníkovi plánu,c)plánnebolprijatýschvaľovacouschôdzoualebodlžníkom;toneplatí,aksúdnahradilichsúhlassvojím
rozhodnutím,
d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov

Podľa § 155a ods. 1 ZKR, dlžník alebo preberajúca osoba, nemôže po skončení reštrukturalizácie
medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok
veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok; na tieto účely
pôvodná pohľadávka do výšky 50 % nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým

právom veriteľa byť uspokojený v rozsahu zisku alebo iných vlastných zdrojov. Pohľadávka podľa
predchádzajúcej vety je do splnenia plánu alebo do neúčinnosti plánu nevymáhateľná.

Podľa § 156 ZKR, zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku
zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods.
4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia

správcu.

Podľa čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ,
1. Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek
formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej

súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s
vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.
2. S vnútorným trhom je zlučiteľná:
a) pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje bez
diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov;

b) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi
udalosťami;
c) pomoc poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku
rozdelenia Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených týmto
rozdelením. Päť rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, môže Rada na návrh Komisie prijať

rozhodnutie, ktorým sa zruší toto písmeno.
3. Za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať:
a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s
mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349, pričom
sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia;

b)pomocnapodporuvykonávaniadôležitéhoprojektuspoločnéhoeurópskehozáujmualebonanápravu
vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu;
c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za
predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore
so spoločným záujmom;

d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje
podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom;
e) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté na návrh Komisie.

Podľa čl. 108 Zmluvy o fungovaní EÚ,

1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto
štátoch.Navrhujeimpríslušnéopatrenia,ktorésivyžadujepostupnýrozvojalebofungovanievnútorného
trhu.
2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom
alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107, alebo ak zistí, že táto

podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší
alebo upraví.
Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý štát
môže, odhliadnuc od ustanovení článkov 258 a 259, predložiť vec priamo Súdnemu dvoru Európskej
únie.

Na žiadosť členského štátu môže Rada jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc, ktorú štát poskytuje alebo
zamýšľa poskytnúť, sa ako výnimka z ustanovení článku 107 alebo nariadení uvedených v článku 109
považuje za zlučiteľnú, a to za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú výnimočné okolnosti. Akv súvislosti s touto pomocou Komisia už začala konať, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku,
podaním žiadosti Rade sa toto konanie zastavuje až do vyjadrenia Rady.
Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia.

3. Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo
upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je nezlučiteľný s
vnútorným trhom podľa článku 107, začne konanie podľa odseku 2. Členský štát nemôže vykonať
navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.
4. Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa kategórií štátnej pomoci, o ktorej Rada podľa článku 109

rozhodla, že môže byť oslobodená od povinnosti informovať uvedenej v odseku 3 tohto článku.

Podľa § 3 zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, zákaz poskytovania
štátnej pomoci sa nevzťahuje na minimálnu pomoc a na štátnu pomoc poskytnutú v súlade s právnymi
predpismi spoločenstva o skupinových výnimkách.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov,
štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach.

Podľa § 5 ods. 2 písm. e) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov,
odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach.

Súd sa oboznámil s reštrukturalizačným plánom dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza,
návrhom na potvrdenie plánu, zápisnicou o priebehu schvaľovacej schôdze, pričom vo svojom
rozhodnutí vychádzal aj z ďalších skutočností, ktoré vyplynuli v priebehu konania a zistil, že dňa
18.11.2015 schválil návrh reštrukturalizačného plánu veriteľský výbor, ktorý zároveň požiadal správcu

o zvolanie schvaľovacej schôdze, ktorá sa uskutočnila dňa 16.12.2015. Zo zápisnice o schvaľovacej
schôdzi a schváleného reštrukturalizačného plánu vyplýva, že bolo vytvorených 6 skupín veriteľov,
a to: 1.skupina zabezpečeného veriteľa - VÚB, a.s., 2. skupina zabezpečeného veriteľa - F. X., 3.
skupina zabezpečeného veriteľa - Sevis, a.s., 4. skupina, kde boli zaradení veritelia nezabezpečených
pohľadávok - verejný sektor a obchodný styk, 5. skupina - podriadení veritelia a 6. skupina -

podmienené pohľadávky zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s. Súd konštatuje, že dlžníkom predložený
reštrukturalizačný plán bol schválený vo všetkých skupinách, a to počtom hlasov vyžadovaným § 148
ZKR na schválenie plánu. V 1., 2. a 3. skupine hlasovali jednotliví zabezpečení veritelia za prijatie plánu,
vo4.skupinenezabezpečenýchveriteľovhlasovalizaprijatieplánu4veriteliazo7prítomných(3veritelia
boli proti), pričom z celkového počtu hlasov prítomných veriteľov 210.542 hlasovalo za prijatie plánu

130.754 a proti bolo 79.788, v 5. skupine podriadených veriteľov hlasovali za prijatie plánu 2 veritelia z 2
prítomných veriteľov, pričom z celkového počtu hlasov prítomných veriteľov 4.620 hlasovalo za prijatie
plánu 4.620, v 6. skupine podmienených pohľadávok zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s. hlasoval veriteľ
za prijatie reštrukturalizačného plánu. Dlžník následne predložil súdu plán reštrukturalizácie spolu s
návrhom na jeho schválenie v zákonnej 10 dňovej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Podľa

zistenia súdu spĺňa plán všetky náležitosti podľa § 135, § 136 a nasl. ZKR a súd nezistil žiadne porušenia
ZKR pri príprave plánu.

Úloha súdu v reštrukturalizačnom konaní smeruje najmä k dohľadu nad zákonnosťou procesu
reštrukturalizácie. V týchto intenciách sú formulované v ustanovení § 154 ods. 1 ZKR aj dôvody, pri

naplnení ktorých súd reštrukturalizačný plán zamietne, hoc by s ním jeho účastníci súhlasili. Dôvody
na zamietnutie plánu sú stanovené v tomto ustanovení v zásade taxatívne a súd pre potreby tohto
rozhodnutia musí vykonať test každého z nich:

a) podstatné porušenie ustanovení ZKR o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o

pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov
plánu,

Vzhľadom na skutočnosti, ktoré plynú z priebehu konania súd konštatuje, že v celom priebehu
reštrukturalizačného konania nenachádza také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali podstatné porušenie

ustanovení ZKR, ktoré by malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu. Tento dôvod teda
naplnený nie je.b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému
účastníkovi plánu,

Skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z predloženého plánu a priebehu konania neindikujú prijatie záveru,
že niektorému z jeho účastníkov boli poskytnuté osobitné výhody, resp. že by prijatie plánu bolo
dosiahnuté podvodným konaním. Tento dôvod teda naplnený nie je.

c)plánnebolprijatýschvaľovacouschôdzoualebodlžníkom;toneplatí,aksúdnahradilichsúhlassvojím

rozhodnutím,

Súd konštatuje, že plán bol prijatý schôdzou veriteľov v súlade so zákonom, pričom nebolo potrebné
nahrádzať súhlas niektorého z veriteľov.

d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že plán je v rozpore so spoločným záujmom
veriteľov, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje aj na novozavedené ustanovenie § 155a ZKR, ktoré
zachováva pre nezabezpečených veriteľov možnosť dosiahnuť uspokojenie až do výšky 100% zistenej
nezabezpečenej pohľadávky.

Mimo vyššie uvedeného súd konštatuje, že je povinný skúmať pri rozhodovaní aj to, či schválením
plánu nedochádza k poskytovaniu štátnej pomoci zo strany účastníkov plánu a súčasne ak dôjde k
poskytnutiu štátnej pomoci, tak či je poskytovaná v súlade s predpismi upravujúcimi štátnu pomoc. V
rámci posudzovania plánu a konania, musí súd brať na zreteľ aj čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý je

súd povinný priamo aplikovať z úradnej povinnosti (súd poukazuje na závery plynúce napr. z rozhodnutia
ESDzodňa14.12.1995,spojenékonaniaC-430/93aC-431/93,VanSchijndelaVanVeen,ECRI-1995
str. 4705), ako aj ustanovenia zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov.

V rámci reštrukturalizačného konania sú prihlásení viacerí veritelia, ktorí by mohli byť poskytovateľmi

štátnej pomoci, a to: 1) Slovenská republika - Daňový úrad Žilina s pohľadávkami v celkovej výške
43.255,58 eur, 2) Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave s pohľadávkami v celkovej výške 27.034,43
eur, 3) Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., s pohľadávkami vo výške 9.499,91 eur, pričom v pláne
sú títo veritelia zaradení do skupiny nezabezpečených veriteľov spolu s veriteľmi z obchodného styku,
pre ktorých je vyhradená suma na ich uspokojenie vo výške 33% prihlásených zistených pohľadávok.

Splatnosť pohľadávok je v záväznej časti plánu pre uvedených veriteľov rozložená do 36 kalendárnych
mesiacov. Z reštrukturalizačného plánu vyplýva, že Sociálnej poisťovni má byť v zmysle plánu vyplatená
suma 8,921,37 eur z prihlásenej pohľadávky 27.034,43 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. suma
3.134,98 eur z prihlásenej pohľadávky 9.499,91 eur a Daňovému úradu Žilina suma 14.274,34 eur z
prihlásenej pohľadávky 43.255,58 eur. Vykonaním prepočtu súd zistil, že títo veritelia celkovo odpustia

dlžníkovi sumu 53.459,23 eur.

Zo skutočností, ktoré vyplynuli v priebehu konania, nemá súd osvedčené, že by tzv. štátni veritelia
notifikovali možné poskytnutie štátnej pomoci Európskej komisii resp. postupovali v zmysle výnimiek
pre notifikáciu, ktorými sú buď prípady skupinových výnimiek alebo prípady pomoci v rámci pravidiel de

minimis (§ 3 zákona č. 231/1999 Z.z.). Súd vychádzajúc z judikatúry ESD má za to, že v konaniach má
právomoc a povinnosť samostatne posúdiť, či v danom konaní ide o štátnu pomoc, alebo nie. Takéto
posúdenie sa musí zakladať na jasných kritériách a musí prebehnúť v súlade s právom EÚ, judikatúrou
ESD, ako aj predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie v obdobných prípadoch, pričom aj po takomto
posúdení má na zreteli, že jeho stanovisko nie je možné považovať z pohľadu budúceho preskúmania

tej istej pomoci Komisiou, za záväzné.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či v prejednávanej veci môže ísť o štátnu pomoc. Na takto
nadnesenú otázku odpovedá súd pozitívne, pričom poukazuje, že štátnou pomocou nemusí byť len
priame poskytnutie peňažných prostriedkov. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora,

definícia pomoci je širšia ako definícia dotácie, keďže zahŕňa aj také opatrenia, ktoré v rôznych formách
znižujú obvyklé náklady podnikov (napr. vec C-143/99 Adria-Wien Pipeline GmbH e Wietersdorfer &
Peggauer Zementwerke GmbH proti Finanzlandesdirektion für Kärnten [2001] ECR I-6717, ods 90).
Uplatnenie konkurzného resp. reštrukturalizačného konania na zadlžený podnik nepredstavuje samoosebe štátnu pomoc (napr. vec C - 342/96, Španiesko v. Komisia [1999] ECR I-2459, ods. 46), avšak z
konania resp. nekonania orgánov verejnej moci v takomto konaní, môže pre takýto podnik predstavovať
určitú hospodársku výhodu. V prejednávanej veci môže štátna pomoc vyplynúť z odkladu splatnosti

pohľadávok veriteľov, ktorí sú orgánmi verejnej správy, keďže týmto je dlžník v stave získať finančné
prostriedky do svojej dispozície bez povinnosti platiť z nich úroky z omeškania či iné sankcie spojené
s predchádzajúcim nesplnením povinností plynúcich z verejného práva (inak povedané, podstata tkvie
v časovej hodnote peňazí).

Právo EÚ nerozlišuje medzi súkromnými veriteľmi a štátom, ktorý je v špecifickom postavení, odlišnom
od postavenia iných súkromných veriteľov. Pred štát je postavená kautela (v tomto prípade je v pozícii
štátu súd) svojim „správaním“ (v tomto prípade rozhodovaním) nedeformovať hospodársku súťaž na
trhu. Súd teda v prejednávanom prípade, ak má rozhodnúť o potvrdení plánu, musí vykonať tzv. test
veriteľa v trhovom hospodárstve (napr. vec C-245/97, DMT, [1999] ECR I-3913, ods. 25). Test spočíva v
porovnaní,čobyvdanejsituáciízadanýchtrhovýchpodmienokurobilhypotetickýveriteľ,ktoréhocieľom

by bolo získať plnenie zo svojej investície. Hypotetický súkromný veriteľ je efektívny účastník na trhu,
ktorý je schopný identifikovať a efektívne využívať všetky primerané prostriedky na chránenie svojich
záujmov. Súd pri tomto posudzovaní z povahy veci v zásade neprihliada na procesné aspekty povinností
notifikácie, či procesné aspekty výnimiek pre notifikáciu, ak by sa jednalo o poskytnutie štátnej pomoci
podľa pravidiel de minimis resp. v zmysle schválených schém pre skupinové výnimky (má však za to, že

existenciutýchtopravidielmôžesúdzohľadniťvrámcinezáväznýchúvahrozhodnutiatzv.obiterdictum).

Súd pri vykonávaní testu vychádza primárne z údajov uvedených v pláne, pokiaľ tieto nie sú namietané
alebo rozporované účastníkmi konania, prípadne sa javia pri bežnom posúdení ako zjavne nepodložené.
Účastníci konania nenapadli dlžníkom a správcom deklarované závery o predpoklade uspokojenia

veriteľov v konkurze a v reštrukturalizácii. Zároveň žiaden z dotknutých účastníkov nerozporoval zistenia
predkladateľa plánu - dlžníka ani správcu ohľadom hodnoty majetku dlžníka a možností jeho speňaženia
s prihliadnutím na náklady speňažovania a konkurzného konania. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal
z údajov obsiahnutých v pláne.

Z opisnej časti plánu vyplýva, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka by sa nezabezpečení
veritelia uspokojovali výlučne z výťažku zo speňaženia majetku zapísaného do všeobecnej podstaty,
ktorý bude slúžiť zároveň aj na čiastočné uspokojenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa, ktorého
pohľadávka by nebola uspokojená v celosti z výťažku zo speňaženia majetku, ktorý ich uspokojenie
zabezpečuje. Zo speňaženia majetku zaradeného do všeobecnej podstaty sa predpokladá výťažok

120.000,- eur. Z toho suma 14.768,79 eur by pripadla na odmenu správcu (za speňažovanie
hnuteľných vecí) a suma 36.353,06 eur by predstavovala ďalšie náklady konkurzu. Na uspokojenie
nezabezpečených veriteľov by tak ostala suma 68.878,15 eur, pričom tak predpokladaná miera
uspokojenia nezabezpečených veriteľov by bola 16,68 %. Pokiaľ by sa v rámci konkurzu zhodnotili
aj možné odporovateľné právne úkony, tak by potenciálne prichádzalo do úvahy ďalšie uspokojenie

veriteľov vo výške 2,49 %.

V prípade potvrdenia plánu bude na ich uspokojenie určená suma 135.977,04 eur, t.j. suma takmer
dvojnásobná. Miera uspokojenia týchto veriteľov v konkurze by teda bola nižšia ako v rámci
reštrukturalizácie, pričom zároveň podľa názoru súdu v prípade prijatia plánu postavenie týchto

veriteľov nebude horšie, ako by bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Súd tak
môže skonštatovať, že pokiaľ je týmto veriteľom, ktorí sú poskytovateľmi štátnej pomoci, navrhované
v rámcu reštrukturalizácie uspokojenie v rozsahu 33 % zistenej sumy ich zistených pohľadávok, tak
títo veritelia spĺňajú podmienky testu trhového veriteľa, keďže miera uspokojenia ich pohľadávok je v
prípade reštrukturalizácie zjavne vyššia, ako by tomu bolo v hypotetickom prípade vyhlásenia konkurzu

na majetok dlžníka. Preto je reštrukturalizácia aj v záujme týchto veriteľov z verejného sektora.

Súd ďalej konštatuje, že samotným vyhlásením konkurzu, by došlo k oddialeniu uspokojenia pohľadávok
veriteľov,nakoľkoodvyhláseniakonkurzu,dosplneniarozvrhuvýťažku(poukončeníprípadnýchsporov,
speňažení majetku atď.) uplynie zväčša minimálne 20 mesiacov (až 36 mesiacov). Súd poznamenáva,

že samotné právne predpisy (§ 16 vyhlášky č. 665/2005 Z.z.) predpokladá predloženie návrhu rozvrhu
výťažku v lehote do 18 mesiacov (resp. 36 mesiacov). Počas tohto obdobia by veritelia mali odloženú
splatnosť plnenia tak ako v reštrukturalizačnom pláne, resp. dlhšie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,má súd za to, že v prejednávanej veci miera uspokojenia ich pohľadávok je zjavne vyššia ako by tomu
bolo v hypotetickom prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, a to už v kratšom časovom období.

Ak má súd podrobiť testu aj udržateľnosť a realizovateľnosť navrhovaných reštrukturalizačných opatrení
(súd poukazuje v tejto súvislosti na Usmernenia spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a
reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach ((2014/C 249/01)) a na bod 127 Rozhodnutia Komisie zo
dňa 7.6.2006 vo veci FRUCONA (C 25/2005), tak konštatuje, že síce existuje určitá pochybnosť
súdu o udržateľnosti a realizovateľnosti navrhovaných reštrukturalizačných opatrení, ktorými sú v

zásade len modifikácia pohľadávok (odpustenie časti pohľadávok veriteľov, vzdanie sa vymáhateľnosti
časti pohľadávok, predĺženie lehoty splatnosti), v dôsledku čoho dlžník očakáva ozdravenie štruktúry
záväzkov, čo má zlepšiť jeho platobnú disciplínu a napomôcť zachovaniu prevádzky dlžníka. Pokiaľ
však dlžník bude zároveň realizovať speňažovanie majetku (či už vymáhaním pohľadávok alebo
predajom nepotrebného a nadbytočného hnuteľného a nehnuteľného majetku), tak podľa názoru súdu
reštrukturalizácia dlžníka by mohla byť úspešná a naplniť cieľ - zachovať podnik.

Súd okrem toho uvádza, že z obsahu spisového materiálu ani zo skutočností, ktoré vyšli najavo v
priebehu reštrukturalizačného konania nemá vedomosť o tom, že by veritelia, ktorí by mohli byť
poskytovateľmi štátnej pomoci - Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Daňový
úrad Žilina, notifikovali možné poskytnutie štátnej pomoci Európskej komisii, resp. že by postupovali v

zmysle výnimiek pre notifikáciu, ktorými sú napr. prípady skupinových výnimiek. Súd v tejto súvislosti
poukazuje napr. na Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov
107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis, platné od 01.01.2014, v zmysle
ktorého je možné poskytnúť podnikateľom dokonca priamu pomoc do výšky 200.000 eur, ktorú na rozdiel
od štátneho financovania predstavujúceho štátnu pomoc, ktoré spĺňa kritériá stanovené v článku 107

ods. 1 zmluvy sa podľa článku 108 ods. 3 zmluvy nie je nutné Komisii notifikovať. Uvedené vyplýva
z článku 109 zmluvy, v zmysle ktorého Rada môže určiť kategórie pomoci, ktoré sú od notifikačnej
povinnosti oslobodené. V súlade s článkom 108 ods. 4 zmluvy Komisia môže prijať nariadenia týkajúce
sa týchto kategórií štátnej pomoci. Nariadením (ES) č. 994/98 Rada v súlade s článkom 109 zmluvy
rozhodla, že pomoc de minimis môže tvoriť jednu z takýchto kategórií. Na základe uvedenej skutočnosti

sa pomoc de minimis poskytnutá jednému podniku počas určitého časového obdobia (v ktoromkoľvek
období troch rokov), ktorá neprevyšuje určitú stanovenú sumu (strop 200.000 eur), považuje za pomoc,
ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sa na ňu nevzťahuje
notifikačný mechanizmus. Okrem uvedeného, podľa bodu 13 úvodnej časti Nariadenia Komisie (EÚ)
č.1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie na pomoc de minimis, toto nariadenie nevylučuje možnosť, že opatrenie sa nebude pokladať za
štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy aj z iných dôvodov, než sú dôvody stanovené v tomto
nariadení, napríklad preto, že je v súlade so zásadou podnikateľského subjektu v trhovom hospodárstve
alebo preto, že nezahŕňa presun verejných zdrojov.

K žiadostiam veriteľov Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. o zaradenie do
skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky podľa § 137 ods. 3 ZKR a k následným námietkam
vzneseným z dôvodu negatívneho stanoviska dlžníka k týmto žiadostiam súd uvádza, že tieto
skutočnosti posudzoval pri zisťovaní, či nie sú splnené podmienky uvedené v § 154 ods. 1 ZKR. Právo
EÚ ani predpisy Slovenskej republiky nerozlišujú v prípade konkurzného konania medzi súkromnými

veriteľmi a štátom, ktorý by mal byť v špecifickom postavení, odlišnom od postavenia iných súkromných
veriteľov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 1 ZKR, v ktorom je stanovená
povinnosť prihlásiť všetky pohľadávky veriteľov bez rozdielu a zároveň na § 6 ZKR, ktorým je
výslovne vylúčené zvýhodňovanie veriteľov s rovnakým postavením. Podľa § 137 ZKR sa vyžaduje, aby
predkladateľ plánu v záväznej časti plánu vytvoril samostatnú skupinu pre zabezpečené pohľadávky a

samostatnú skupinu pre nezabezpečené pohľadávky, ďalej skupinu pre podriadené pohľadávky alebo
pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, skupinu pre
majetkové práva akcionárov a skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky, ak sa predpokladá, že určité
pohľadávky nebudú plánom dotknuté. Podľa § 137 ods. 2 ZKR predkladateľ plánu môže (nemusí)
rozdeliť jednotlivé skupiny na ďalšie samostatné skupiny. Vytvoriť skupinu pre plánom nedotknuté

pohľadávky nebolo povinnosťou predkladateľa plánu. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že
správca pri zaradení pohľadávok týchto veriteľov do skupín nepostupoval v rozpore so zákonom.
Ako vyplýva aj z predchádzajúcich častí odôvodnenia tohto uznesenia, súd mal preukázané, že
Sociálna poisťovňa aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., zaradené do skupiny nezabezpečenýchpohľadávok z obchodného styku a verejného sektoru, nebudú v prípade potvrdenia plánu v zjavne
horšom postavení ako v prípade nepotvrdenia plánu, nakoľko z prijatého reštrukturalizačného plánu
dlžníka vyplýva, že uspokojenie týchto veriteľov v prípade potvrdenia plánu súdom bude 33 %, pričom

v prípade konkurzného konania by bolo plnenie pre nezabezpečených veriteľov podstatne nižšie, a
teda títo veritelia v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom dosiahnu vyššie uspokojenie
ako v prípade vyhlásenia konkurzu, a preto, ak by boli štandardnými trhovými veriteľmi, bolo by
potvrdeniereštrukturalizačnéhoplánuvichzáujme.Napriekuvedenémuvšakmajútítoveriteliamožnosť
postupovať podľa § 157 ZKR, za splnenia ostatných zákonných podmienok na tento postup.

Vzhľadom na uvedené mohol súd skonštatovať, že mu nie sú známe dôvody na zamietnutie
reštrukturalizačného plánu dlžníka, a preto pri aplikácii §153 ods. 1 ZKR rozhodol o jeho potvrdení a
zároveň o skončení reštrukturalizácie dlžníka.

Prílohu tohto uznesenia tvorí súdom potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov/.