Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916201632
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2016:5916201632.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľky: M. I.,

rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, zast. JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou, AK Madačova
7, 034 01 Ružomberok, proti odporcovi: Obec Komjatná, IČO: 00315311, 034 96 Komjatná, zast.
JUDr. Petrom Malachovským, advokátom, AK ul. Partizánov 760, 034 95 Likavka, v konaní o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzavretá dňa 16.7.2015 medzi navrhovateľkou ako predávajúcou
a odporcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku reg. „E“
evidovaného na mape určeného operátu parcela č. XXXX druh orná pôda o výmere 442 m2,

nachádzajúceho sa v katastrálnom území H., zapísaného na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny
odbor, na liste vlastníctva č. XXX, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, č. V XXXX/XX zo dňa
7.9.2015, j e n e p l a t n á .

Navrhovateľke s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 99,50 eur titulom súdneho poplatku z
návrhu na začatie konania a vo výške 306,90 eur titulom trov právneho zastúpenia, ktoré jej je odporca

p o v i n n ý zaplatiť k rukám jej právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.3.2015, domáhala, aby súd určil, že
kúpna zmluva zo dňa 16.7.2015 uzavretá medzi účastníkmi konania - navrhovateľkou a odporom je
neplatná. Zároveň žiadala, aby súd určil, že navrhovateľka je vlastníčkou pozemku v k.ú. H. zapísaného
u Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, pozemok reg. „E“
evidovaný na mape určeného operátu parcela č. XXXX orná pôda o výmere 442 m2. Navrhovateľka
podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.4.2016 vzala späť návrh na začatie konania v časti II. petitu,
v ktorom žiadala, aby súd určil, že navrhovateľka je vlastníčkou označeného pozemku a žiadala konanie

v tejto časti zastaviť. Zároveň žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 16.7.2015 uzavretá medzi
predávajúcou - navrhovateľkou a kupujúcim - odporcom, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva predávajúcej k pozemku v k.ú. H., a to pozemku reg. „E“ evidovanému na mape určeného
operátu parcela č. XXXX orná pôda o výmere 442 m2 zapísaného u Okresného úradu Ružomberok,
katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu
Ružomberok, katastrálny odbor č. V XXXX/XX zo dňa 7.9.2015, je neplatná. Na požadovanom určení
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2015 medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom ako

kupujúcim zotrvala v celom rozsahu vrátane dôvodov neplatnosti tejto kúpnej zmluvy uvedených v
návrhu na začatie konania. Navrhovateľka uviedla, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2015,
ktorú uzavrela na strane predávajúcej, s odporcom na strane kupujúceho, došlo k povoleniu vkladu
vlastníckeho práva v prospech odporcu k pozemku reg. „E“ evidovaného na mape určeného operátuparcela č. XXXX orná pôda o výmere 442 m2, súčasnosti zapísaná v prospech odporcu na LV č. XXX.
Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor, o vklade vlastníckeho práva rozhodol rozhodnutím č. V
XXXX/XX zo dňa 7.9.2015. Navrhovateľka uviedla, že bola osobou vystupujúcou v mene kupujúceho

uvedená do omylu a v tomto omyle konajúc podpísala kúpnu zmluvu. Uviedla, že dňa 15.7.2015 prišli
za ňou domov dvaja poslanci obecného zastupiteľstva Obce Komjatná a priniesli jej na podpis zmluvu,
aby „dali do poriadku“ pozemky v objekte ZŠ Komjatná. Uviedli jej, že predmetný pozemok bol jej
otcovi Q. G. vyvlastnený v r.1957 a dostal zaň finančné vyrovnanie. Na druhý deň sa mala pani O.,
jedna z poslancov OZ Komjatná z nej zastaviť po podpísanú kúpnu zmluvu, čo sa aj stalo a dňa

16.7.2015 sa dostavila za ňou spolu s ďalším poslancom OZ Komjatná pánom S.. Navrhovateľka im
pred dom vyniesla nepodpísané zmluvy, uviedla im, že textu zmluvy nerozumie vzhľadom k jej veku a
zdravotnému stavu a rozhodla sa, že zmluvu nepodpíše, na čo začali vyššie uvedené osoby vyvíjať na
ňu nátlak s tým, že pozemok bol vyvlastnený už jej otcovi a že zmluvy má podpísať. Ona v dôsledku
strachu, nevedomosti a neskúsenosti s podobnými právnymi úkonmi a v dôvere v to, že tieto osoby
ohľadom vyvlastnenia uvádzajú pravdu, k čomu jej prisľúbili priniesť súvisiace listiny, kúpnu zmluvu

na múriku pred svojim rodinným domom podpísala. Podpísané zmluvy obaja poslanci OZ Komjatná
zobrali, navrhovateľke žiadnu z nich nenechali a odišli. Kúpna cena uvedená v zmluve vo výške 1,00
euro jej nebola vyplatená pri podpise zmluvy. Predmetné dojednanie považujú za obchádzanie zákona.
Ďalej navrhovateľka poukázala, že kúpnu zmluvu autorizoval advokát, ktorý ju nikdy nevidel, nijako
neoveril jej totožnosť, ani si nesplnil povinnosť v zmysle ust. § 1a ods.4 zákona č. 586/2003 Z.z.,

nakoľko nemohol ju v zmysle zákona upozorniť, keďže pri podpise zmluvy prítomný nebol. Poukázala na
porušenie uznesenia predsedníctva SAK o autorizácii č. 3/13/2009, ktorým sa ustanovujú podrobnosti a
pravidlá autorizácie zmlúv o prevode nehnuteľností. Ďalej navrhovateľka poukázala na ust. Občianskeho
zákonníka § 37, § 39, § 40 ods.1, § 49a. Uviedla, že pre platnosť právneho úkonu, ktorým scudzila
predmetnú nehnuteľnosť, bolo potrebné, aby bol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, a to aj pokiaľ

ide o autorizovanie zmluvy. K splneniu tejto podmienky nedošlo, nebol dodržaný postup, ktorý zákon
pre autorizovanie zmluvy ustanovuje (§ 1a a § 1b zákona č. 586/2003 Z.z.), nakoľko autorizujúcim
advokátom nebola zistená totožnosť účastníkov zmluvy. Tiež navrhovateľka konala v omyle, do ktorého
ju uviedli osoby zastupujúce záujmy kupujúceho. Samotný autorizujúci advokát vo svojej písomnej
odpovedi synovi navrhovateľky dňa 11.1.2016 uviedol, že dôvodom, pre ktorý vyhotovil predmetnú

kúpnu zmluvu, bolo usporiadanie vlastníctva k parcele, ktorá mala byť v r.1957 vyvlastnená otcovi
navrhovateľky a mala za ňu byť vyplatená náhrada. Dôvodom pre uzavretie zmluvy teda nebola
vôľa kupujúceho nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej parcele, keďže podľa tvrdenia právneho
zástupcu odporcu odporca mal byť už vlastníkom parcely titulom vyvlastnenia v minulom období a
ani vôľa predávajúceho túto parcelu scudziť, preto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom.

Neplatnosť právneho úkonu nastáva zo zákona ex tunc a pôsobí voči každému a preto odporca nemohol
predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť. Domáha sa teda určenia neplatnosti tejto zmluvy a svoj naliehavý
právny záujem na určení vidí v tom, že bez tohto určenia nemôže dosiahnuť zápis svojho vlastníckeho
práva na príslušné LV. Ďalej navrhovateľka uviedla k tvrdenému vyvlastneniu predmetného pozemku,
že jej otcovi Q. G. vyvlastňovaná výmera mala byť 389 m2, avšak na základe kúpnej zmluvy odporca

nadobudol výmeru 442 m2. Predmetný pozemok nebol na účel, pre ktorý mal byť vyvlastnený, nikdy
použitý, nakoľko na tomto pozemku je asfaltová otočka autobusu a ZŠ Komjatná stojí na inom pozemku.
Nie je ani zrejmé, či jej otcovi bola vyplatená nejaká náhrada za tento pozemok. Vlastníctvo predmetnej
parcely nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve č. 4D/800/2005, 4D/801/2005. Je zrejmé, že
bola uzavretá kúpna zmluva formálne a je od začiatku neplatná. Takýto úkon nebol urobený vážne, v

skutočnosti odporca chcel vysporiadať svoje tvrdené vlastnícke právo k predmetnej parcele. Kúpna cena
tiež nebola zaplatená. Pokiaľ odporca bol názoru, že mu vlastnícke právo titulom vyvlastnenia v r.1955
patrí, mal zvoliť iný právny prostriedok ochrany svojho tvrdeného vlastníckeho práva, navonok spísaná
kúpna zmluva bola len tzv. simulovaným úkonom zo strany odporcu. Ona nemala záujem nehnuteľnosť
vo svojom vlastníctve scudziť, k podpisu kúpnej zmluvy podpísala pod nátlakom dvoch poslancov OZ

Komjatná a v omyle, kedy osoby vystupujúce za kupujúceho zneužili jej zdravotný stav a dôverčivosť.

Tunajší súd uznesením č.k. 3C/39/2016-43 zo dňa 14.4.2016 zastavil konanie v časti o určenie,
že navrhovateľka je vlastníčkou pozemku v k.ú. H., zapísaného u Okresného úradu Ružomberok,
katastrálny odbor na LV č. XXX, pozemok reg. „E“ evidovaný na mape určeného operátu parcela č.

XXXX orná pôda o výmere 442 m2.

Tunajší súd uznesením č.k. 3C/39/2016-46 zo dňa 14.4.2016 pripustil zmenu návrhu na začatie konania
v znení požadovanom navrhovateľkou.Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že prišli za ňou pani O. a pán S. pred bránu,
že má podpísať tú zmluvu, čo im zobrali pozemok oproti domu. Pýtala sa, koľkí ľudia to majú podpísať,

že zopár ľudí. Povedali, že za ten pozemok už majú vyplatené, ale rodičia jej nikdy nespomínali, že by
dačo dostali. Pýtala sa, nech jej ukážu nejaký doklad o vyplatení peňazí. Povedali, že to nemajú, že je
to v archíve, že to treba hľadať, aby sa nebála, že to robia cez právnika. Pán S. povedal, že doklad jej
dajú, ale doposiaľ jej ho nedali. Potom povedali, aby to podpísala, tak podpísala. Keď podpísala, spýtala
sa, koľkí už podpísali a povedali jej, že je prvá. Pýtala sa, koľkí nepodpísali, bolo ich tam viacej. Zmluvu

podpísala na stĺpiku v záhradke. Žiadnu zmluvu nedostala. Potom po dlhej dobe prišiel pán starosta za
ňou a dával mi 1,00 euro a papiere, aby podpísala prevzatie. Neprebrala ho ani nepodpísala ten doklad.
Pred podpisom zmluvu neprečítala, len videla, že je to za 1,00 euro, tomu nerozumela, myslela, že sa
pomýlili, pozemok predať z 1,00 euro, ani nič nepreberala. Pri podpise zmluvy v kontakte s JUDr. S.
nebola. Pozemok zdedila po rodičoch. Keď išla podpisovať, prvý deň bola pani O., povedala jej, že to
dáva podpisovať. Na druhý deň prišla s pánom S., vtedy už podpísala. Pán S. ju presviedčal, že rodičia

peniaze dostali. Pani O. jej dala papier za 1,00 euro, mala si to premyslieť, rozprávala sa s manželom
o tom, či to nie je nejaká sranda. Pani O. bola prvý deň sama. Na druhý deň, keď podpisovala zmluvu
na stĺpiku v záhrade, bol prítomný manžel v chodbe domu. Poštou jej 1,00 euro neprišlo. Poslanci ju
nedeptali, ale stále jej hovorili, aby to podpísala, aby sa nebála, že to ide cez právnika.

Právna zástupkyňa navrhovateľky vo svojom prednese na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu v
znení čiastočného späťvzatia a zmeny návrhu.

Starosta odporcu Q. G. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že bol prekvapený postojom
navrhovateľky, resp. jej syna. Pozemky boli dávno vyplatené. Poslanci S. a O. požívajú vysokú vážnosť

v obci. Dá za nich ruku do ohňa. Školský areál zhruba za 50 rokov nikto nevysporiadal, teraz sa do
toho pustili kvôli eurofondom, chcú stavať škôlku, ihriská, telocvične. Bolo tam zhruba 20 pozemkov,
žiaden problém nebol, akurát pán H.. Rozhodnutie o vyvlastnení existuje, aj doklad o vyplatení, zoznam
všetkých vlastníkov, ktorým bolo vyplatené. Rozdiel vo výmere mohol vzniknúť tak, keď sa oplocoval
areál školy, robilo sa námestie, školské pozemky zasahovali aj za plot. Vysporiadanie pozemkov riešil

už pán starosta O. v 90tych rokoch, pán starosta A. a on je vo funkcii starostu od r.2002. Zaoberali sa
tým asi 3x, nedospelo sa k nijakému riešeniu, len k čiastkovým riešeniam. Pozemky v okolí školy užívajú
50 rokov, majú morálne právo cítiť sa ako vlastníci. V r.2002 končila ROEP v Komjatnej, mohlo sa to
urobiť vydržaním, ale pozemkový úrad im to urobiť nechcel.

Právny zástupca odporcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že žalobu pokladajú za
nedôvodnú. Uzatvorenie kúpnej zmluvy schválilo obecné zastupiteľstvo uznesením č. 32.13 zo dňa
15.6.2015 za kúpnu cenu 1,00 euro. Predmetný pozemok sa nachádza v školskom areáli, je na
ňom vybudovaná prístupová cesta k základnej škole. Nie je pravdou, že je na ňom zriadená otočka
autobusu. Otočka autobusu tam bola niekedy v minulosti, teraz autobusová linka pokračuje ďalej. Ja tam

vybudované parkovisko slúžiace potrebám základnej školy. Ďalej je nepravdivé tvrdenie navrhovateľky,
rodičom navrhovateľky bola vyplatená suma nasledovne: Q. G. H. suma 1.273,60 Kčs a E. G. H. sumu
636,80 Kčs, ako vyplýva z potvrdenia Štátnej sporiteľne v Ružomberku, zaslaného Ľudovému súdu v
Ružomberku, v spojitosti s rozvrhovým uznesením Ľudového súdu v Ružomberku sp.zn. 2Nc/70/56.
Bola im teda vyplatená vyvlastňovacia náhrada. Tieto doklady boli pri návšteve poslancov predložené

navrhovateľke. Bolo jej povedané, že z toho dôvodu je v kúpnej zmluve kúpna cena navrhovaná
vo výške 1,00 eura. Odmietol tvrdenie, že poslanci mali pri uzatváraní kúpnej zmluvy vyvíjať nátlak
na navrhovateľku. Navrhovateľka zmluvu podpísala dobrovoľne, slobodne, nikto na ňu žiadny nátlak
nevyvíjal. Jedno vyhotovenie kúpnej zmluvy bolo ponechané jej, odkiaľ by sa kúpna zmluva, ktorá je
pripojená k žalobe, tam vzala, táto bola daná navrhovateľke. Obec predložila návrh na uzatvorenie

kúpnej zmluvy vážne, vážne myslela aj uzatvorenie tejto zmluvy za kúpnu cenu 1,00 euro z dôvodu,
že navrhovateľka bola vedená v katastri nehnuteľností ako vlastníčka, bolo potrebné uzatvoriť túto
kúpnu zmluvu. Pokiaľ by to odmietla, kúpna zmluva by sa neuzatvorila a obec by riešila ten problém
iným spôsobom. Pred uzavretím kúpnej zmluvy Obec Komjatná sa považovala za právneho nástupcu
Československého štátu, ktorý vyvlastnil tento konkrétny pozemok. V katastri nehnuteľností ako vlastník

bola zapísaná navrhovateľka. V prípade, že by navrhovateľka kúpnu zmluvu nepodpísala, obec by to
mohla riešiť len podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva tak.Svedkyňa Mgr. M. O. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je poslankyňou obecného
zastupiteľstva v Komjatnej od novembra 2014. Ako novozvolení poslanci sa zhodli, že vysporiadajú
pozemky v školskom areáli vyvlastnené v r.1957. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva 15.6.2015 bolo

prijaté uznesenie, v ktorom schválili vysporiadanie pozemkov v školskom areáli formou kúpnych zmlúv
za kúpnu cenu 1,00 euro. Bola tiež schválená komisia na vysporiadanie pozemkov a právne zastúpenie
advokátom, ktorý vypracoval kúpne zmluvy. Jednotlivé pozemky si podelili, ona s pánom S. sa ponúkli
navštíviť navrhovateľku, nakoľko bývajú neďaleko. Dňa 15.7.2015 ju navštívili a vysvetlili jej, že ide o
vysporiadanie pozemku, ktorý bol vyvlastnený v r.1957 pre potreby ZŠ a majú podklady dokumentujúce

vyvlastnenie, ktoré jej na mieste ukázali. Prečítala jej rozvrhové uznesenie Ľudového súdu, ktoré sa
týka časti pozemku, ktorý sa jej týka. Vysvetlili jej, že pozemky boli vyvlastnené, ale nebol vykonaný
vklad na katastri, preto stále figuruje ako vlastníčka. Mali už pripravenú kúpnu zmluvu. Navrhovateľka ich
požiadala, či si môže zmluvu ponechať do druhého dňa. Ponechali jej návrh zmluvy, ktorý nebol zviazaný
a dohodli sa, že sa stretnú na ďalší deň. Na druhý deň prišli, navrhovateľka vyšla z domu so zmluvou, bez
akýchkoľvekproblémovvšetky4rovnopisyzmluvypodpísala,žiadenproblémtamnebol.Jedenrovnopis

zmluvy nechali navrhovateľke. Niekedy v novembri 2015 ju navštívil u nej doma syn navrhovateľky s
tým, že čo to dali mame podpísať. Pozvala ho dnu, všetky doklady mu ukázala, na požiadanie mu tie
veci prefotila. Dôvodil tým, že mama je v zlom zdravotnom stave a nevedela, čo podpisuje. Ona náznak
toho, že by u nej bol nejaký problém, nevidela. Druhý deň sa u nej zastavila, bol tam aj jej syn, pozvali
ju dnu, bavili sa o tom. Pýtala sa jej, či vedela, čo podpisuje, veď predsa tú zmluvu mala jeden deň

doma, na čo reagoval jej syn, že tú zmluvu nevidel. Zarazila ju jeho poznámka, naši mi povedali, nech
to nechám tak, ale on to tak nenechá. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľka to nerobí z vlastnej vôle, ale
bola dotlačená do toho synom. Dňa 7.12.2015 jej odovzdal S. I. list, kde bolo uvedené, že navrhovateľka
nevedela, čo podpisuje, v liste ich opísala ako amorálnych delikventov, ktorí ju obrali o majetok, načo
reagovali písomnou formou, vyvrátili to. Potom navrhovateľku pozvali na obecné zastupiteľstvo, nech sa

vyjadrí k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy. Ona nevyvrátila, že jej vtedy prečítala časť rozvrhového
uznesenia. Syn navrhovateľky v liste zo dňa 7.12.2015 písal, že navrhovateľke sľúbili, že jej dodatočne
predložia ďalšie dokumenty. Ďalšie dokumenty jej už predkladané neboli, tak sa vyjadrila aj na zasadnutí
obecného zastupiteľstva v decembri 2015.

Svedok Z. S. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je poslancom obecného zastupiteľstva
Komjatná. Boli 2x s pani O. za navrhovateľkou. Prvý deň jej priniesli 4 vyhotovenia zmluvy a ešte jednu
kópiu zmluvy. Vysvetlili jej, že sa jedná o kúpnopredajnú zmluvu na pozemok, ktorého bola vlastníkom.
Zobrala si kópiu zmluvy, že sa potrebuje s ňou oboznámiť. Sama navrhla, aby prišli na ďalší deň na
podpis, čo aj urobili. Priniesli 4 originály zmlúv. V prvý deň jej to bolo vysvetlené vrátane ukázania

dokladov, podkladov k vyhotoveniu zmlúv. Druhý deň sa pýtala, kde to má podpísať, aj manžel jej kričal,
nech to podpíše. Ona to podpísala. Manžel stál na schodoch domu. K podpisu zmlúv došlo pri bráničke
na múriku plota. JUDr. S. pri podpise zmlúv nebol. Bolo jej vysvetlené, že jedná sa o kúpnopredajnú
zmluvu, ukázané doklady svedčiace o tom, že v r.1957 to bolo vyvlastnené. Doklady mali so sebou,
konkrétnetobolmennýzoznamľudízr.1957,ktorýchsavyvlastnenietýkalo.Boltamajdokladoprevode

peňazí zo sporiteľne na obec, celý fascikel dokladov.

Svedok Z. I. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je manželom navrhovateľky. Uviedol, že prišli,
že manželka má zmluvu podpísať, že je to len formalita. Manželka vyšla vonku pred dom a podpísala to
na záhradnom stĺpiku. Priamo prítomný podpisu nebol, bol na schodoch. Po podpise prišiel, rozprávali

sa, že to podpísalo viacero ľudí. Manželka asi si vedomá nebola, o čo vlastne ide, lebo by to nepodpísala,
podpisovala to ako prvá z vlastníkov, čo nevedela. Ani sa nerozprávali, bola postavená pred hotovú
vec. Prvý deň, keď poslanci OZ jej odovzdávali zmluvu, o niečom ju upovedomovali, on prítomný nebol.
Spomenul si aj na návštevu pani O. u nich v novembri 2015, rozprávali sa o tomto, vie len toľko, že
zmluvu napísali, ale nepredložili nijaké doklady. Manželka zdráhala sa zmluvy podpísať, povedali jej, že

majú doklady, že peniaze boli vyplatené, že jej to môžu hocikedy dokladovať, ale dokladujú to doposiaľ.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä
so spisom Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, sp.zn. č. V 1786/2015 - s kúpnou zmluvou
uzavretou dňa 16.7.2015 medzi predávajúcou - navrhovateľkou a kupujúcim - odporcom, predmetom

ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parcela reg. „E“ parcelné číslo B o výmere 442 m2
orná pôda, vedený v KN katastrálneho odboru Okresného úradu Ružomberok na LV č. XXXX pre
obec H. k.ú. H.. Pozemok bol prevádzaný do výlučného vlastníctva odporcu za dojednanú kúpnu cenu
v sume 1,00 euro, a to z dôvodu, že predmetná parcela bola v r. 1955-1957 pre potreby výstavbyZŠ vyvlastnená za náhradu pôvodným vlastníkom Q. G. H. a spol. a v r.1957 im bola vyplatená
náhrada v sume 1.910,40 Kčs. Uzatvorenie kúpnej zmluvy schválilo obecné zastupiteľstvo Obce
Komjatná na zasadnutí dňa 15.6.2015 uznesením č. 32.13. Táto kúpna zmluva bola autorizovaná

JUDr. Petrom Malachovským, advokátom, AK ul. Partizánov 760, 034 95 Likavka, podľa ust. § 1
zákona č. 586/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov dňa 16.7.2015 v Likavke. V zmysle potvrdenia
Obce Komjatná zmluva bola zverejnená na webovom sídle odporcu: www.komjatna.sk dňa 3.8.2015.
Z rozhodnutia Okresného úradu, katastrálny odbor zo dňa 7.9.2015 vyplynulo, že došlo k povoleniu
vkladu vlastníckeho práva do KN k označenému pozemku v prospech odporcu na základe predmetnej

kúpnej zmluvy dňom 7.9.2015. Ďalej súd sa oboznámil s výpisom z LV č. XXXX pre obec a k.ú. H.
na Okresnom úrade Ružomberok, odbor katastrálny, zo dňa 21.4.2015, kde ako výlučná vlastníčka
pozemku parcela č. EKN XXXX orná pôda o výmere 442 m2 bola uvedená navrhovateľka titulom
osvedčenia o dedičstve 4D/800/2005 a osvedčenia o dedičstve 4D/801/2005. Súd sa tiež oboznámil
s výpisom z LV č. XXX - čiastočným na Okresnom úrade Ružomberok, odbor katastrálny pre obec a
k.ú. Komjatná, vyhotoveným 6.4.2016, kde už vyplynulo výlučné vlastníctvo odporcu k pozemku parcela

č. EKN XXXX orná pôda o výmere 442 m2. Ďalej súd sa oboznámil s písomnou komunikáciou medzi
Obcou Komjatná, resp. jej právnym zástupcom JUDr. Petrom Malachovským a synom navrhovateľky
pred začatím tohto súdneho konania - list adresovaný Obecnému úradu M. I., PaedDr. S. I., synom,
Mgr. Z. K., dcérou, zo dňa 7.12.2015, vyjadrenie k žiadosti od Obce Komjatná zo dňa 10.12.2015
adresované synovi navrhovateľky a napokon vyjadrenie právneho zástupcu Obce Komjatná adresované

synovi navrhovateľky listom zo dňa 11.1.2016. Súd sa oboznámil s poštovým peňažným poukazom
preukazujúcim zaslanie sumy 1,00 eura odporcom navrhovateľke dňa 23.2.2016. Súd sa tiež oboznámil
s rozvrhovým uznesením Ľudového súdu v Ružomberku zo dňa 18.11.1957 vo veci súdnej úschovy
57.940,80 Kčs za nehnuteľnosti vyvlastnené v k.ú. Komjatná pod stavbu školy, potvrdenie Štátnej
sporiteľne v Ružomberku zo dňa 3.2.1958 o vyplatení sumy 57.940,80 Kčs podľa uznesenia Ľudového

súdu v Ružomberku v rozvrhovom uznesení uvedeným vo veci vyvlastnených pozemkov Komjatná,
zaslaným Ľudovému súdu v Ružomberku k sp.zn. 2Nc/70/56. Napokon súd sa oboznámil tiež s
rozhodnutím o náhrade vydaným odborom pre výstavbu rady ONV v Ružomberku zo dňa 22.12.1956
č.j. Výst/880/1-1956, z ktorého vyplynulo, že vlastníci sa rozhodli pre stanovenie náhrady peňažnej za
vyvlastnené pozemky, kde bol zároveň uvedený zoznam vlastníkov, medzi inými pod položkou 8. G.

Q. H., H., č.d. XXX, a teda výrokom bola stanovená náhrada za vyvlastnené pozemky Kčs 4,80 za m2
pre Ondreja Babica Keveša a spol. za vyvlastnený pozemok vo výmere 398 m2. Súd sa oboznámil
s geometrickým plánom Geodézia š.p. Žilina zo dňa 12.11.1986 č. zákazky 243-252-0463-86 pre
účely majetkoprávneho vysporiadania parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX. Súd taktiež
oboznámil s uznesením Predsedníctva SAK č. 3/13/2009 zo 7.8.2009, ktorým sa stanovujú podrobnosti

o povinnostiach advokáta pri autorizácii, o vedení evidencie o autorizácii a Knihe o autorizácii (uznesenie
o autorizácii).

V tomto konaní navrhovateľka voči odporcovi sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o
prevode vlastníctva k pozemku uzavretej dňa 16.7.2015 medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a

odporcom ako kupujúcim, kde predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku reg. „E“ na mape
určeného operátu parcela č. XXXX o výmere 442 m2 druh orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva
č. 970 Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, pre obec a katastrálne územie Komjatná.
Navrhovateľka v konaní poukázala na viacero dôvodov neplatnosti tejto kúpnej zmluvy. Navrhovateľka
v konaní tvrdila, že osobou vystupujúcou v mene kupujúceho bola uvedená do omylu a v tomto

omyle konajúc podpísala túto kúpnu zmluvu, keď poukázala na konkrétne skutkové okolnosti podpisu
kúpnej zmluvy, resp. tomu predchádzajúce. Rovnako tiež poukázala navrhovateľka na dôvod neplatnosti
súvisiaci s podpisom kúpnej zmluvy, a to vyvíjanie nátlaku zo strany poslancov OZ Komjatná s cieľom
dosiahnuť, aby túto kúpnu zmluvu podpísala. Ďalej spochybňovala navrhovateľka platnosť kúpnej
zmluvy z dôvodu dojednania o kúpnej cene v kúpnej zmluve vo výške 1,00 euro, čo považuje za

obchádzanie zákona, resp. rozpor s dobrými mravmi. Ďalším dôvodom neplatnosti označenej kúpnej
zmluvy je nedodržanie formy právneho úkonu, ktorú vyžaduje zákon, pokiaľ ide o autorizovanie zmluvy.
Napokon tvrdila nedostatok vôle kupujúceho nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej parcele a
nedostatok vôle u predávajúceho túto parcelu scudziť.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§40ods.1Občianskehozákonníka,akprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorúvyžadujezákon

alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,

ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 34 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, Ak súd rozhodol o neplatnosti
právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym
úkonomalebopreddobrovoľnoudražbou;toplatíajvtedy,akprávoknehnuteľnostibolodotknutéďalšou
právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 1a ods.1,4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii:
(1) Autorizáciou zmluvy je spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, zistenie totožnosti účastníkov
tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa
dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody.
(4) Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti za odplatu, advokát upozorní účastníkov zmluvy na

platobné podmienky kúpnej ceny dohodnuté v zmluve a v zmluve uvedie vyhlásenie účastníkov zmluvy
o oboznámení sa s týmito podmienkami. Advokát je povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode
nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s
autorizáciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti.

Nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia tzv. naliehavého právneho
záujmu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo
jeho právne postavenie neistým. Ak sa má určovacou žalobou súdu, resp. určovacím výrokom súdu
dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý

právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy. V tejto súvislosti poukazuje súd na ust. § 34
ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého
ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom;
to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súduzáväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že v
prípade vyhovenia návrhu na začatie konania v tejto právnej veci okresný úrad vyznačí stav v katastri
nehnuteľnostípredtýmtoprávnymúkonom,toznamenávyznačívýlučnévlastníckeprávokoznačenému

pozemku v prospech navrhovateľky. Súd len poznamenáva, že v tomto prípade vlastnícke právo k
pozemku nebolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Preto súd konštatuje, že je daný naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, teda je splnený tento nevyhnutný predpoklad úspešnosti určovacej
žaloby. Rovnako je splnený aj ďalší nevyhnutný predpoklad určovacej žaloby, a to je vecná legitimácia
účastníkov konania. Súd má za to, že táto je daná, nakoľko obaja účastníci konania boli zmluvnými

stranami predmetnej kúpnej zmluvy - navrhovateľka bola v postavení predávajúcej a odporca bol v
postavení kupujúceho.

Súd mal v konaní preukázané okolnosti týkajúce sa podpisu kúpnej zmluvy a okolnosti tomu
predchádzajúce z výpovedí navrhovateľky a svedkov - poslancov obecného zastupiteľstva Obce
Komjatná Mgr. M. O., Z. S. a manžela navrhovateľky Z. I.. Zo svedeckých výpovedí poslancov obecného

zastupiteľstva Obce Komjatná Mgr. M. O. a Z. S. vyplynulo, že navrhovateľku navštívili dňa 15.7.2015,
mali už pripravenú kúpnu zmluvu, vysvetlili jej, že ide o vysporiadanie pozemku, ktorý bol vyvlastnený
v r.1957 pre potreby ZŠ, bolo jej prečítané rozvrhové uznesenie Ľudového súdu, ktoré sa týka
časti pozemku navrhovateľky, navrhovateľke boli predložené doklady, podklady k vyhotoveniu zmlúv,
navrhovateľke ponechali návrh zmluvy a dohodli sa, že sa stretnú na ďalší deň. Na druhý deň opäť títo

poslanciobecnéhozastupiteľstvaObceKomjatnáprišlizanavrhovateľkou,ktorávyšlazdomusnávrhom
zmluvy a následne podpísala všetky 4 rovnopisy zmluvy. K podpisu zmluvy došlo pri bráničke na múriku
plota za prítomnosti navrhovateľky a uvedených poslancov obecného zastupiteľstva Obce Komjatná,
manžel navrhovateľky v tom čase stál na schodoch domu. JUDr. Malachovský pri podpise zmluvy nebol.
Podľa názoru súdu tento postup pri uzatváraní kúpnej zmluvy nejaví znaky nátlakového konania zo

strany poslancov obecného zastupiteľstva Obce Komjatná na navrhovateľku s cieľom dosiahnuť podpis
kúpnej zmluvy. Osobitne súd poukazuje na skutočnosť, že obsah právneho úkonu bol navrhovateľke
Mgr. M. O. a Z. S. vysvetlený, taktiež boli jej predložené doklady, ktoré boli podkladmi pre vyhotovenie
tejto zmluvy. Naviac bol predložený navrhovateľke návrh zmluvy a navrhovateľka mala možnosť sa s
ním oboznámiť, k čomu jej bol poskytnutý aj časový priestor na základe ich dohody v trvaní jedného dňa.

Teda navrhovateľka nekonala v časovom strese, mala možnosť celú záležitosť v pokoji doma riešiť napr.
so svojim manželom, prípadne mohla sa obrátiť aj na svojho syna alebo dcéru so žiadosťou o radu, a to
aj s prihliadnutím k okolnosti vyššieho veku navrhovateľky (zhoršený zdravotný stav, resp. dôverčivosť
navrhovateľky, ako boli tvrdené navrhovateľkou, v konaní neboli preukázané), teda k podpisu kúpnej
zmluvy došlo až v nasledujúci deň, a to pred rodinným domom navrhovateľky za prítomnosti manžela

navrhovateľky (v čase podpisu zmluvy stál na schodoch), ktorý jej v prípade tvrdeného nátlaku zo strany
poslancov OZ Komjatná mohol poskytnúť podporu, naviac súd poukazuje, že k podpisu kúpnej zmluvy
došlo v domácom prostredí navrhovateľky, to znamená v prípade akéhokoľvek neželaného nátlaku
mohla navrhovateľka požiadať poslancov, aby priestory pred jej rodinným domom opustili, prípadne
sama mohla odísť do rodinného domu a nepokračovať viac v rokovaniach s poslancami OZ Komjatná.

K tomu však nedošlo, naopak navrhovateľka kúpnu zmluvu podpísala, súd teda konštatuje, že nebol
zistený nedostatok slobody vôle u navrhovateľky v zmysle § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka a preto
tento dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy súd neakceptoval.

Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že došlo k uvedeniu do omylu zo strany poslancov obecného

zastupiteľstva Obce Komjatná, súd poukazuje, že v ust. § 40a Občianskeho zákonníka je upravená tzv.
relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorá je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti právneho
úkonu, to znamená dokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho
úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti. V tomto
prípade tento dôvod neplatnosti uplatnila navrhovateľka momentom doručenia tohto návrhu na začatie

konania odporcovi. Právne významný je však len taký omyl vo vôli. ktorý vychádza zo skutočnosti,
ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca za podmienky, že osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl buď vyvolala alebo o ňom musela vedieť. V danom prípade súd má za to,
že navrhovateľka bola uvedená do omylu odporcom, ktorý sa týkal obsahu tohto právneho úkonu, keď
navrhovateľka v postavení predávajúcej sa domnievala, že predmetný pozemok odporcovi na základe

kúpnej zmluvy odpredáva, v skutočnosti však išlo o vysporiadanie pozemku. Súd poznamenáva, že na
vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda akceptáciu návrhu obsahujúceho
podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú u kúpnej zmluvy predmet kúpy a kúpna cena. Kúpnu zmluvu
môže ako predávajúci platne uzavrieť zásadne len vlastník veci, lebo iba on je oprávnený s vecou taktodisponovať, čo však v tomto prípade dané nebolo, nakoľko odporca sa ešte pred podpisom kúpnej
zmluvy považoval za vlastníka predmetného pozemku (ako právny nástupca Československého štátu,
ktorý rozhodol o vyvlastnení pozemku patriaceho rodičom navrhovateľky podľa vyjadrenia samotného

odporcu), pričom odporca sa pokúsil o zápis vlastníckeho práva do KN, avšak k tomuto nedošlo s
poukazom na ďalšiu právnu zmenu, nakoľko pozemok navrhovateľka nadobudla do svojho vlastníctva
dedením po svojich rodičoch. Nebola teda daná vôľa u navrhovateľky tento pozemok odporcovi predať a
u odporcu vôľa tento pozemok od navrhovateľky kúpiť. U odporcu mal súd preukázanú vôľu usporiadať
vlastníctvo k pozemku vo svoj prospech, o čom odporca vedel. Súd poznamenáva, že odporca

mal možnosť použiť k tomuto účelu iné inštitúty právneho poriadku SR, a to či už v rámci dohody
s navrhovateľkou, resp. v rámci súdneho konania. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje splnenie
podmienok v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka a preto dospel k záveru, že ide o právny úkon
neplatný v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka.

S vyššie uvedeným dôvodom neplatnosti súvisí úzko aj ďalší tvrdený dôvod, a to neplatnosť kúpnej

zmluvy z dôvodu rozporu dojednania kúpnej ceny s dobrými mravmi, resp. obchádzaním zákona týmto
dojednaním o kúpnej cene. Súd poukazuje, že bola dojednaná kúpna cena za predmetný pozemok vo
výške 1,00 euro. Je preukázané, že ide o pozemok v intraviláne Obce Komjatná o výmere 442 m2. Podľa
názoru súdu dojednaná kúpna cena sa určite ani len nepribližuje všeobecnej hodnote predmetného
pozemku, čo predstavuje obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi v časti uvedeného dojednania

a teda toto dojednanie o kúpnej cene je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. S
poukazom na ust. § 41 Občianskeho zákonníka súd má za to, že z povahy právneho úkonu vyplýva,
že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu, nakoľko dojednanie o kúpnej cene je nevyhnutnou
náležitosťou kúpnej zmluvy a preto súd dospel k záveru, že právny úkon je neplatný ako celok a nie
len v časti dojednania o kúpnej cene. Samotný odporca si túto skutočnosť dojednania kúpnej ceny

neprimeranej reálnej hodnote pozemku uvedomoval už pri vyhotovení kúpnej zmluvy, keď do kúpnej
zmluvy zakomponoval klauzulu, v zmysle ktorej kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1,00 euro z
dôvodu, že predmetná parcela bola v r.1955 - 1957 pre potreby výstavby ZŠ vyvlastnená za náhradu
pôvodným vlastníkom Q. G., H. a spol. a v r.1957 im bola vyplatená náhrada v sume 1.910,40 Kčs.
Poukaz na vyvlastnenie pozemku a vyplatenie náhrady za vyvlastnenie v minulosti je v tomto prípade

irelevantný, a to aj s poukazom na argumentáciu uvedenú vyššie ohľadom konania navrhovateľky
v omyle pri uzatváraní kúpnej zmluvy týkajúcom sa obsahu právneho úkonu. Pokiaľ chýbala vôľa
zmluvných strán, konkrétne u navrhovateľky pozemok odporcovi predať a u odporcu pozemok od
navrhovateľky kúpiť, nemôže byť daná existencia vôle ani v časti dojednania o kúpnej cene.

Napokon pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu nedostatku formy, ktorú
vyžaduje zákon na tento právny úkon. Súd mal preukázané na základe oboznámenia sa s predmetnou
kúpnou zmluvou, že táto bola vyhotovená v písomnej forme a bola autorizovaná advokátom. Súd
poznamenáva, že právnym následkom autorizácie advokátom je v zmysle ust. § 31 ods.2 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností skutočnosť, že okresný úrad v takom prípade posudzuje

zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na
povolenie vkladu, to znamená nepreskúmava zmluvu z hľadiska ďalších kritérií, ktoré sú uvedené v
ust. § 31 ods.1 označeného zákona v rámci katastrálneho konania vo veci vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Autorizácia zmlúv o prevode nehnuteľností je zakotvená v zákone č. 586/2003
Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, ust. § 1a, 1b. V zmysle citovaného zákona sa za

autorizáciu zmluvy považuje spísanie zmluvy o prevode nehnuteľností, zistenie totožnosti účastníkov
tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa
dobrým mravom a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody.
Zároveň ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností za odplatu, advokát upozorní účastníkov zmluvy
na platobné podmienky kúpnej ceny dohodnutej v zmluve a v zmluve uvedie vyhlásenie účastníkov

zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami. Tiež je jeho povinnosťou oznámiť účastníkovi zmluvy
o prevode nehnuteľností výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v
súvislosti s autorizáciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti. V tomto prípade súd konštatuje, že proces
autorizácie zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia zákona nebol dodržaný, advokát nezistil totožnosť
účastníkov tejto zmluvy, nebol prítomný pri uzatváraní tejto zmluvy - pri prijatí návrhu na uzavretie

zmluvy daného odporcom navrhovateľke, ku ktorému došlo dňa 16.7.2015 (na múriku pri bráničke do
jej rodinného domu). Zároveň ani nedošlo zo strany advokáta k upozorneniu účastníkov zmluvy na
platobné podmienky kúpnej ceny dohodnuté v zmluve, ani v zmluve neuviedol vyhlásenie účastníkov
zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami (predmetná zmluva platobné podmienky kúpnej cenyani neobsahuje). Súd preto konštatuje, že právny úkon je neplatný, ide o absolútna neplatnosť
právneho úkonu v zmysle § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. Obrana odporcu, že advokát zisťoval
totožnosť účastníkov zmluvy prostredníctvom dvoch svedkov, t.j. poslancov obecného zastupiteľstva

Obce Komjatná a že títo svedkovia bezpečne poznali totožnosť navrhovateľky aj bez predloženia
platného dokladu totožnosti a že v konečnom dôsledku totožnosť navrhovateľky spochybnená nebola,
keďže skutočne navrhovateľka túto kúpnu zmluvu podpísala, neobstojí. Zákon neumožňuje k autorizácii
splnomocniť inú osobu, autorizáciu vykonáva výlučne advokát osobne, čo je aj v súlade s článkom V.
Uznesenia predsedníctva SAK č. 3/13/2009 zo dňa 7.8.2009.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrhu navrhovateľky
vyhovel v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods.1 OSP a priznal navrhovateľke, ktorá
bola v konaní úspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie

svojho práva voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka uplatnila náhradu trov konania
a vyčíslila ju súdu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.5.2016, v celkovej výške 99,50 eur
titulom súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a vo výške 381,48 eur titulom trov právneho
zastúpenia, ktorá suma pozostáva z odmeny advokáta za 6 úkonov právnej služby po 66,00 eur
(prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10.3.2016 vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na

súd - žaloba zo dňa 10.3.2016, písomné podanie na súd - čiastočné späťvzatie žaloby, zmena návrhu
na začatie konania zo dňa 7.4.2016, ďalšia porada s klientom zo dňa 25.4.2016 vo výške 1/2-ice
základnej sadzby tarifnej odmeny, účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 26.4.2016, účasť na
pojednávaní na tunajšom súde - vyhlásenie rozsudku dňa 11.5.2016 vo výške 1/2-ice základnej sadzby
tarifnej odmeny) + 6x režijný paušál po 8,58 eur = 381,48 eur. Súd zistil, že navrhovateľka uplatnila

náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby, ktoré boli reálne vykonané a jednalo sa
o účelne vynaložené trovy konania s výnimkou odmeny advokáta za úkon právnej služby písomné
podanie na súd - čiastočné späťvzatie žaloby, zmena návrhu na začatie konania zo dňa 7.4.2016. Podľa
názoru súdu ide o neúčelne vynaložené trovy konania v prípade čiastočného späťvzatia návrhu na
začatie konania, nakoľko zastavenie konania zavinila navrhovateľka, k zastaveniu konania nedošlo pre

správanie odporcu a v takom prípade s poukazom na ust. § 146 ods.2 veta prvá OSP je povinnosťou
navrhovateľa nahradiť trovy konania odporcovi, odporca však v súvislosti s týmto úkonom náhradu
trov konania neuplatnil, ani súd zo spisu nezistil vznik trov konania u odporcu v nadväznosti na tento
úkon právnej služby. Čo sa týka zmeny návrhu na začatie konania, ktorá bola obsiahnutá tiež v tomto
konaní, súd poukazuje, že táto zmena návrhu na začatie konania bola realizovaná v nadväznosti na

čiastočné späťvzatie návrhu v časti 2. petitu, jednalo sa o doplnenie špecifikácie kúpnej zmluvy, ktorá
už bola predtým obsiahnutá v 2. petite. Podľa názoru súdu nič nebránilo navrhovateľke špecifikovať
kúpnu zmluvu takým spôsobom, ako bolo uvedené v zmene návrhu na začatie konania, už v podanom
návrhu na začatie konania. Vzhľadom na neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia ohľadom
tohto úkonu právnej služby súd náhradu trov konania za tento úkon právnej služby nepriznal, teda

bola priznaná nasledovná náhrada trov konania: titulom súdneho poplatku z návrhu na začatie konania
vo výške 99,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 306,90 eur, ktorá suma pozostáva
z odmeny advokáta za 5 úkonov právnej služby po 66,00 eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa
10.3.2016 vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 10.3.2016, ďalšia
porada s klientom zo dňa 25.4.2016 vo výške 1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny, účasť na

pojednávaní na tunajšom súde dňa 26.4.2016 a účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 11.5.2016
- vyhlásenie rozsudku vo výške 1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny), t.j. spolu vo výške 264,00
eur + režijný paušál k týmto 5 úkonom právnej služby po 8,58 eur, t.j. spolu vo výške 42,90 eur. Súd
pri rozhodovaní v tejto otázke prihliadol tiež k príslušným ustanoveniam vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a

to najmä ust. § 11 ods.1 písm. a), 13a ods.1 písm. a), c), d), ods.2 písm. d), ods.4, 16 ods.3.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tohto súdu na Krajský
súd v Žiline v 3 vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.