Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211425
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814211425.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľky: V. L.,

narodená X.XX.XXXX, trvale bytom S. mieru XXX/XX, Z. pod Y., proti odporcom (osoby označené za
povinných na vyživovaciu povinnosť) : 1/ V. L., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom 4. C. XXXX/XX, Z.
pod Y., 2/ H. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XX/XX, Z. pod Y., obaja právne zastúpení
JUDr. Jánom Lackom, advokátom, so sídlom v Kanianke, Bojnická cesta č. 28/5, o určenie výživného
medzi príbuznými takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenie výživného medzi príbuznými a žiadala výživné
od bratov za obdobie od úmrtia ich otca. Uviedla, že bratia sa dištancovali od povinnosti otca opatrovať a
následne po jeho úmrtí sa snažili o obohatenie na úkor potrieb jej maloletej dcéry. Táto situácia spôsobila
navrhovateľke obrovské hmotné ujmy a neadekvátne zadlžovanie sa. Postupuje tak podľa zákona o
rodine a vyživovacej povinnosti medzi príbuznými a žiada určiť výživné v sume po 100,- eur mesačne
od každého z bratov a to do doby, pokiaľ to bude potrebné.

Odporcovia sa k návrhu písomne vyjadrili prostredníctvom spoločného právneho zástupcu podaním z
28.06.2016. Potvrdili, že navrhovateľka je ich sestrou a domáha sa voči nim priznania výživného medzi
blízkymi príbuznými. Celé podanie navrhovateľky je podľa nich nezrozumiteľné, plné nezmyselných
invektív a lživých obvinení z toho, že odporcovia zapríčinili jej nepriaznivú sociálnu situáciu, v ktorej sa
momentálne nachádza. Potvrdili skutočnosť, že navrhovateľka žila s rodičmi v spoločnej domácnosti a
boli to práve rodičia, ktorí sa starali o navrhovateľku a jej dcéru X.. Po úmrtí otca matka H. L. uhrádzala

nákladyspojenésbývanímvrodinnomdome,navrhovateľkanatietonákladyvôbecneprispievala.Medzi
navrhovateľkou a matkou došlo postupne k narušeniu vzájomných vzťahov, čo vyústilo k tomu, že matka
sa presťahovala do nájomného bytu, kde býva doteraz. Navrhovateľka prerušila s matkou kontakty,
odmieta s ňou komunikovať. Odporcovia, za pomoci starostu obce, vybavili navrhovateľke pridelenie
nájomného bytu v Z. pod Y., do ktorého sa presťahovala, avšak ani v tomto neplatí nájomné a poplatky
s tým súvisiace. Obaja odmietajú tvrdenia navrhovateľky, v žiadnom prípade sa voči nej nesprávali tak,
ako to nepravdivo uvádza vo svojom návrhu, čo môže potvrdiť ich matka, ktorá sa k tomu aj písomne

vyjadrila. Návrh navrhovateľky považujú za nedôvodný a neopodstatnený a žiadajú ho zamietnuť s
poukazom na §68 Zákona o rodine. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými podľa
tohto ustanovenia znamená, že ju majú potomkovia voči predkom ako aj predkovia voči potomkom, a
týka sa teda len príbuzných v priamom rade. Právny poriadkom SR podľa odporcov nepozná zákonnúvyživovaciu povinnosť medzi príbuznými v pobočnom rade t.j. napr. medzi súrodencami. S poukazom
na uvedené žiadali návrh zamietnuť a priznať obom odporcom trovy konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, konal v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá mala vykázané doručenie
predvolania na pojednávanie dňa 24.8.2016 podľa § 112 CSP a vykonal dokazovanie prednesom
spoločného právneho zástupcu odporcov a listinnými dôkazmi, najmä: návrhom z 18.6.2014, podaním
navrhovateľky z 10.10.2014, potvrdením o zdravotnom stave navrhovateľky z 12.5.2010, zápisnicou o

predbežnom výsluchu navrhovateľky z 6.5.2015, uznesením č.l.37, podaním navrhovateľky označeným
ako doplnenie návrhov č.l. 38, uznesením č.l. 43, odvolaním navrhovateľky proti uzneseniu č.l. 44,
rodným listom maloletej X. L. č.l. 45, uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.l. 52, rozsudkom
č.k. 14P/36/2014-122 z 17.7.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, uznesením
č.k. 10C/231/2015-14 z 28.1.2016, zápisnicou č.l. 60, uznesením č.l. 62, žiadosťou o odročenie
pojednávania č.l.69, spoločným písomným vyjadrením odporcov č.l. 70, písomným vyjadrením H. L. č.l.

73-75, lustráciou v registri obyvateľov SR č.l. 114.

Podľa§68Zákonaorodinepredkoviaapotomkoviamajúvzájomnúvyživovaciupovinnosťibavprípade,
ak to nevyhnutne potrebujú.

Vyživovacou povinnosťou sa všeobecne rozumie povinnosť členov rodiny prispievať a zabezpečovať
každodenné existenčné potreby iných členov rodiny. Zákonnú povinnosť vyživovať majú ustanovenú
len taxatívne určené subjekty rodinnoprávneho vzťahu, ktoré nazývame povinné osoby. Právo na
výživné sa viaže na subjekty oprávnené z vyživovacej povinnosti, ktoré zákon o rodine taxatívne
vymenováva, hovoríme o nich ako o oprávnených osobách. V prípade vyživovacej povinnosti medzi

ostatnými príbuznými sú povinnými osobami osoby príbuzné v priamom rade v druhom a ďalšom stupni.
Stupeň príbuzenstva sa určuje počtom zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna osoba od
druhej (napríklad starý otec a vnuk sú príbuznými v priamom rade v druhom stupni). Vzdialenejší
príbuzní majú túto vyživovaciu povinnosť, len vtedy, ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní. Ak je niekoľko
povinnýchpríbuznýchvistomstupni,každýznichplnívyživovaciupovinnosťvrozsahu,ktorýzodpovedá

pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom ostatných príbuzných. Táto vyživovacia povinnosť prichádza do úvahy aj v prípade osvojenia,
keďže osvojením vzniká medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa príbuzenský vzťah. Oprávnenými
osobami sú predkovia alebo potomkovia. Vznik nároku na vyživovaciu povinnosť vzniká oprávnenej
osobe okamihom, keď to nevyhnutne potrebuje, pretože nie sú schopní sami sa živiť alebonie sú schopní

sami si zabezpečiť výživu aspoň v nevyhnutnej miere.

Na vznik tejto povinnosti sa vyžaduje naplnenie tých istých povinností ako u vyživovacej povinnosti detí
k rodičom, vychádzajúc z právnej úpravy ustanovenia § 68 zákona o rodine teda príbuzenský vzťah v
priamom rade, odkázanosť oprávneného, schopnosť poskytovať výživné na strane povinného a súlad

s dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že zákon hovorí o vzájomnej vyživovacej povinnosti, povinnými
osobami budú vnúčatá a starí rodičia, oprávnenými osobami sú starí rodičia a vnúčatá.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľky zamietol, keď mal v konaní preukázané,
že odporcami sú v konaní bratia navrhovateľky, ktorá sa voči nim domáha priznania výživného a to

spätne od úmrtia ich otca v sume 100, eur mesačne od každého z nich do doby, pokiaľ to bude potrebné.
S poukazom na citované ustanovenie zákona o rodine vzájomná vyživovacia povinnosť medzi ostatnými
príbuznými je povinnosťou, ktorú majú potomkovia voči predkom a naopak. Netýka sa príbuzných
v pobočnom rade. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd dospel k záveru, že návrh v celom rozsahu
nedôvodný a preto ho zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím aj na § 257 Civilného sporového poriadku, kedy podľa
názoru súdu na strane navrhovateľky aktuálne existujú tiež dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto
rozhodnutie o trovách konania s odkazom na jej aktuálne majetkové, sociálne aj osobné pomery.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.