Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232201
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113232201.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11
Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: U. P., O.. XX.XX.XXXX, V. O.P. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. D.
F., o zaplatenie 2.631,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 2.631,84 eur spolu s vyčíslenými zmluvnými pokutami spolu v
sume 1.121,56 eur, s vyčíslenými úrokmi z omeškania spolu v sume 154,81 eur a úrokmi z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.631,84 eur od 21.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania

v plnom rozsahu zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 15.08.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
03.10.2013 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť mu sumu
2.631,84 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokmi z omeškania vo výške
3,275 % ročne: zo sumy 80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011
do 11.07.2011, zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011

do 12.09.2011, zo sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do
13.11.2011, zo sumy 29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do
10.01.2012, zo sumy 80,37 eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do
zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do
zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.330,73 eur od 17.01.2012
do zaplatenia tak, že tieto úroky z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1. 500,- eur
a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma týchto úrokov z omeškania a tejto zmluvnej

pokuty dosiahne sumu 1.500,- eur len úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.631,84 eur do
zaplatenia a zároveň mu nahradiť trovy konania v sume 157,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku
za návrh na začatie konania a v sume 261,32 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že dňa 28.09.2010 uzavrel s odporcom
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške
1.500,- eur. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach
(vrátane úrokov) vo výške 80,37 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti

odporcu sa účastníci dohodli na jednorazovom odklade splátky č. 9 pôžičky a túto sa odporca zaviazal
splatiť ako splátku č. 43. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3,
napokon zaplatil len sumu 743,70 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky
viac ako tri mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva podľa ust. § 565 Občianskehozákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie o uplatnení práva podľa
ust. § 565 Občianskeho zákonníka bolo odporcovi doručené dňa 22.11.2011. V súlade s ust. § 53
ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 16.01.2012,

kedy bol odporca povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru, pričom celková suma dlhu
odporcu predstavuje súčet neuhradených splátok, t. j. sumu 2.631,84 eur. Nakoľko sa odporca dostal do
omeškania s plnením svojich povinností, vznikol navrhovateľovi nárok voči odporcovi na zmluvné pokuty
podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065 % denne: zo sumy 80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011,
zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011 do 11.07.2011, zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011,

zo sumy 75,- eur od 17.08.2011 do 12.09.2011, zo sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo
sumy 35,- eur od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy 29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo
sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 80,37 eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo
sumy 60,- eur od 11.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.10.2011 do zaplatenia, zo sumy
80,37 eur od 17.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.12.2011 do zaplatenia a zo sumy
2.330,73 eur od 17.01.2012 do zaplatenia. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si

tak popri nároku na zmluvné pokuty omeškaných splátok uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a
úrokov z omeškania neprevyšovali priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 %-tuálnych bodov
ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Preto si

uplatňuje len časť zákonných úrokov z omeškania vo výše 3,275 % ročne zo sumy nesplatenej istiny
úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úrokov z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu
maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných
zmluvných pokút. Vzhľadom na to, si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 3,275 % ročne: zo sumy
80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011 do 11.07.2011, zo sumy

14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011 do 12.09.2011, zo sumy 55,-
eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy 29,63 eur
od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 80,37 eur
od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od
17.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od

17.12.2011dozaplateniaazosumy2.330,73eurod17.01.2012dozaplatenia.Pokiaľúrokyzomeškania
a zmluvná pokuta za omeškanie odporcu so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru
1.500,- eur, uplatňuje si odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len úroky z omeškania vo výške
9%ročnezosumy2.631,84eurdozaplatenia.Napokonnavrhovateľuviedol,žezaslalodporcoviviacero
písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím súdneho konania. Odporca na výzvy

nereagoval, ako to vyplýva z karty klienta - evidencia navrhovateľa o úhrade splátok. Okrem písomných
upomienok bol odporca opakovane vyzývaný na splnenie jeho povinnosti, a to formou zaslania sms,
resp. pri telefonickom, prípadne osobnom kontakte. Napriek tomu zo strany odporcu nedošlo k splneniu
jeho záväzkov.
K návrhu navrhovateľ pripojil fotokópie: pokusu o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa

30.08.2012, oznámenia o zosplatnení zo dňa 30.10.2011, doručenky listovej zásielky navrhovateľa
adresovanej odporkyni, listiny označenej ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX“, Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r.o., oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, karty klienta a výpisu z obchodného registra Okresného súdu

Bratislava oddiel: Sro, vložka č. 22160/B.
Súd návrhu na začatie konania vyhovel v plnom rozsahu platobným rozkazom č. k. 14Ro/300/2013-26
zo dňa 16.01.2014.
Vzhľadom k tomu, že odporca podal v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor doručený súdu
dňa 26.02.2014, došlo zo zákona podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu v plnom

rozsahu.
Odporca v podanom odpore namietal, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, nakoľko poskytol súdu
zmluvu, ktorá nie je v jeho mene podpísaná. Nie je si ani vedomý sumy, ktorú tam navrhovateľ uviedol.
S ohľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby bol návrh navrhovateľa zamietnutý.
Navrhovateľ sa k doručenému odporu odporcu vyjadril podaním zo dňa 18.11.2014, v ktorom uviedol,

že na preukázanie svojich tvrdení v prílohe podania zasiela doklady, ktoré súvisia s uzatvorením zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2010, a to predovšetkým 1. potvrdenie o príjme
odporcu, ktoré nemohol získať inak ako prostredníctvom odporcu, ktorá ho u svojho zamestnávateľa
vyžiadala a slúžilo na vyhodnotenie bonity klienta v zmysle ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. ospotrebiteľských úveroch a 2. Fotokópiu občianskeho preukazu odporcu spolu s fotokópiou dokladu o
vlastníctve bežného účtu v Slovenskej sporiteľni, a. s., kde má byť vyplatený úver spolu s vlastnoručným
podpisom a prehlásením, že na toto číslo účtu majú byť poukázané finančné prostriedky z úveru.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je navrhovateľ toho názoru, že tvrdenia odporcu sú nedôvodné.
Zároveň navrhovateľ kapitalizoval ku dňu 20.10.2013 uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,065 %
denne: zo sumy 80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011 do
11.07.2011, zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011 do
12.09.2011, zo sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do

13.11.2011, zo sumy 29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do
10.01.2012, zo sumy 80,37 eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do
20.10.2013, zo sumy 80,37 eur od 17.10.2011 do 20.10.2013, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do
20.10.2013, zo sumy 80,37 eur od 17.12.2011 do 20.10.2013 a zo sumy 2.330,73 eur od 17.01.2012 do
20.10.2013,atovcelkovejsume1.121,56eurasúčasneuplatnenéúrokyzomeškaniavovýške3,275%
ročne:zosumy80,37eurod17.01.2011do10.02.2011,zosumy19,63eurod17.06.2011do11.07.2011,

zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011 do 12.09.2011, zo
sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy
29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 80,37
eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do 20.10.2013, zo sumy 80,37 eur
od 17.10.2011 do 20.10.2013, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do 20.10.2013, zo sumy 80,37 eur

od 17.12.2011 do 20.10.2013 a zo sumy 2.330,73 eur od 17.01.2012 do 20.10.2013, a to v celkovej
sume 154,81 eur. V ďalšom uviedol, že aj keď sankcie spolu v sume 1.276,37 eur nepresiahli sumu
poskytnutého úveru (1.500,- eur), uplatňuje si zmluvnú pokutu a časť zákonných úrokov z omeškania
iba do dňa 20.10.2013. Odo dňa 21.10.2013 si uplatňuje zákonné úroky z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 2.631,84 eur. Na základe uvedeného tak navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal

zaplatiť mu sumu 2.631,84 eur spolu s vyčíslenými zmluvnými pokutami spolu v sume 1.121,56 eur, s
vyčíslenými úrokmi z omeškania spolu v sume 154,81 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 2.631,84 eur od 21.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 157,50 eur
titulom náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania a v sume 392,47 eur titulom náhrady
trov právneho zastúpenia.

Súd posúdiac podanie navrhovateľa zo dňa 18.11.2014 podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) ako
čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065
% denne zo sumy 2.631,84 eur od 21.10.2013 do zaplatenia najneskôr však do dňa, kedy pôvodne
žalovaná zmluvná pokuta vo výške 0,065 % denne spolu s pôvodne žalovanými úrokmi z omeškania vo
výške 3,275 % ročne: zo sumy 80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011

do 11.07.2011, zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011
do 12.09.2011, zo sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do
13.11.2011, zo sumy 29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do
10.01.2012, zo sumy 80,37 eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do
zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do

zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.330,73 eur od 17.01.2012 do
zaplatenia, neprevýšia sumu 1.500,- eur a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,5 %
ročne zo sumy 2.631,84 eur odo dňa nasledujúceho po dni, kedy pôvodne žalovaná zmluvná pokuta
vo výške 0,065 % denne spolu s pôvodne žalovanými úrokmi z omeškania vo výške 3,275 % ročne:
zo sumy 80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011 do 11.07.2011,

zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011 do 12.09.2011, zo
sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy
29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 80,37
eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur
od 17.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od

17.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.330,73 eur od 17.01.2012 do zaplatenia, neprevýšia sumu 1.500,-
eur až do zaplatenia. V tejto časti súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil uznesením č.
k. 6C/68/2014-55 zo dňa 27.11.2015. Zároveň súd posúdil podanie navrhovateľa zo dňa 18.11.2014
podľa jeho obsahu aj ako zmenu návrhu - rozšírenie návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
5,225 % ročne zo sumy 2.631,84 eur od 21.10.2013 do dňa kedy pôvodne žalovaná zmluvná pokuta

vo výške 0,065 % denne spolu s pôvodne žalovanými úrokmi z omeškania vo výške 3,275 % ročne:
zo sumy 80,37 eur od 17.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 19,63 eur od 17.06.2011 do 11.07.2011,
zo sumy 14,63 eur od 12.07.2011 do 11.08.2011, zo sumy 75,- eur od 17.08.2011 do 12.09.2011, zo
sumy 55,- eur od 13.09.2011 do 12.10.2011, zo sumy 35,- eur od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy29,63 eur od 14.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 4,63 eur od 12.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 80,37
eur od 17.09.2011 do 10.01.2012, zo sumy 60,- eur od 11.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur
od 17.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 17.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od

17.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.330,73 eur od 17.01.2012 do zaplatenia, neprevýšia sumu 1.500,-
eur. Súd tak uznesením č. k. 6C/68/2014-60 zo dňa 03.03.2016 pripustil zmenu návrhu navrhovateľa
v znení rozsudočného návrhu, podľa ktorého žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu zaplatiť mu sumu
2.631,84 eur spolu s vyčíslenými zmluvnými pokutami spolu v sume 1.121,56 eur, s vyčíslenými úrokmi
z omeškania spolu v sume 154,81 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.631,84

eur od 21.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Na nariadené pojednávanie vo veci dňa 10.05.2016 sa navrhovateľ a jeho právny zástupca, ako aj
odporca neustanovili. Navrhovateľ svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť svojho právneho zástupcu
na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 09.05.2016, v ktorom zároveň vyjadril výslovný súhlas
s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol aj v ich neprítomnosti. Odporca, ktorý mal predvolanie na
pojednávanie riadne doručené do vlastných rúk, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a

nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd tak v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal, vo veci
vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 10.05.2016 v neprítomnosti účastníkov a
právneho zástupcu navrhovateľa.
Súd tak pri rozhodnutí vo veci vychádzal z nasledovných skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania listinnými dôkazmi produkovanými navrhovateľom.

Pokiaľ navrhovateľ ako listinný dôkaz v návrhu na začatie konania označil zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2010, súdu predložil listinu označenú ako „Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretú medzi navrhovateľom
ako veriteľom a R. Š. ako dlžníkom (t. j. s úplne odlišnou osobou ako osobou odporcu; na č. l. 10 spisu).
Rovnakotomuajbolopokiaľnavrhovateľakolistinnýdôkazpredložilspolusnávrhomnazačatiekonania

listinu označenú ako „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX adresované R. Š.C. (na č. l. 16 spisu). Vzhľadom k nesúladu označených listinných
dôkazov s navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi súd vyzval prípisom zo dňa 21.08.2015
právneho zástupcu navrhovateľa, aby súdu zaslal listinné dôkazy, ktoré by korešpondovali s listinnými
dôkazmi označenými v návrhu na začatie konania s upozornením, že pokiaľ tak neurobí do rozhodnutia

vo veci, nebude súd pri svojom rozhodovaní na navrhovateľom označené listinné dôkazy prihliadať,
keďže ich nebude možné z objektívnych dôvodov pre ich nepredloženie vykonať. Aj napriek tomu, že
tento prípis súdu bol právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený riadne dňa 22.08.2015, navrhovateľ
súdu nepredložil v návrhu na začatie konania dotknuté označené dôkazy.
Železnice SR ako zamestnávateľ potvrdil dňa 23.09.2010 na predtlači navrhovateľa (dôkaz produkovaný

navrhovateľom spolu s podaním zo dňa 18.11.2014 na č. l. 42 spisu) čistý mesačný príjem odporcu za
obdobie posledných 6 kalendárnych mesiacov od 01.03.2010 do 13.08.2010? ďalej pracovné zaradenie
odporcu, rodinný stav, počet nezaopatrených detí.
Navrhovateľ ďalej spolu s podaním zo dňa 18.11.2014 predložil na jednej listine (na č. l. 44 spisu)
fotokópiu prednej strany občianskeho preukazu odporcu spolu s bližšie neidentifikovaným dokladom

o bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX a ručne písaným textom: „Súhlasím, aby mi peňažné
prostriedky z úveru boli zaslané na uvedené č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.“, pričom za týmto textom sa
nachádza nečitateľný podpis s uvedením miesta a dňa: V Žiline 23.09.2010.
V karte klienta (predložená ako dôkaz navrhovateľom na č. l. 17 spisu) vystavenej na meno a priezvisko
odporcu k č. zmluvy XXXXXXXXXX s dátumom tlače 16.08.2013 sa udáva: nominálna výška úveru:

3.375,54 eur; dĺžka úveru: 42; nominály celkom 3.591,29 eur; dátum žiadosti a podpis klientom:
23.09.2010; celkom poskytnutá čiastka: 1.500,- eur; vyplatená čiastka vrátane revolvingov: 1.284,25
eur; splatená čiastka: 743,70 eur; čiastka, ktorá zostáva doplatiť: 2.631,84 eur. Súčasne podľa tejto karty
klienta bolo predpísaných na úhradu 43 mesačných splátok vo výške 80,37 eur (s výnimkou splátky č. 9
splatnej dňa 16.07.2011 vo výške 0,- eur) so splatnosťou 1. splátky 16.11.2010, splatnosťou poslednej

43. splátky 16.05.2014 a splatnosťou ostatných splátok do 16. dňa príslušného mesiaca. Podľa karty
klienta mal odporca do 11.01.2012 vykonať úhrady v celkovej výške 743,70 eur.
Navrhovateľ listom zo dňa 30.10.2011 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení“ (predložený ako
dôkaz navrhovateľom na č. l. 6 spisu) odporcovi oznamoval, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 10 až
12, ktoré bol povinný uhrádzať v zmysle uzavretej zmluvy č. XXXXXXXXXX, pričom suma omeškaných

splátok je spolu 241,11 eur a omeškanie najstaršej splátky trvá 75 dní. Ďalej navrhovateľ odporcu
upozornil, že v prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac
ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo
zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a po splnení zmluvne dohodnutých podmienok sibude môcť uplatniť aj nároky na zmluvné sankcie. Odporca stratí výhodu splátok a celý dlh bude musieť
splatiť naraz. Podľa doručenky listovej zásielky navrhovateľa adresovanej odporcovi a označenej ako
„Zosplatnenie XXXXXXXXXX“ si odporca túto listovú zásielku v odbernej lehote neprevzal, pričom táto

uplynula dňa 21.11.2011.
Súd považoval medzi účastníkmi vzhľadom k obsahu podaného odporu proti platobnému rozkazu
odporcom za sporné, že navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 28.09.2010 navrhovateľom tvrdenú
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a súčasne, že navrhovateľ odporcovi poskytol úver
vo výške 1.500,- eur v zmysle skutkových tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu na začatie

konania. Napokon tomuto skutkovému tvrdeniu navrhovateľa nezodpovedá ani obsah ním samotným
produkovaného listinného dôkazu - karty klienta, podľa ktorej mala byť vyplatená vrátane revolvingov
čiastka 1.284,25 eur.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľaust.§2písm.a)zákonač.129/2010Z.z.vpôvodnomzneníúčinnomdo30.11.2011,naúčelytohto
zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 2 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 22.12.2015, na
účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji
podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591),
zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom
spoločenstve(§673),zmluvyootvoreníakreditívu(§682),zmluvyoinkase(§692),zmluvyobankovom

uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak právny úkon nebol

urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,

zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvnú pokutu
možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej
určenia.
Podľa ust. § 565 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o plnenie v

splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.Podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,
bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí
byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je
účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a

identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Natomtomiesteďalejpovažujesúdzapotrebnéuviesť,žejeprirozhodovaníviazanýžalobnýmnávrhom
(ust. § 153 ods. 2 O.s.p.). Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako

požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda odporcovi
nemôžeuložiťinúakonavrhovateľomnavrhovanúpovinnosť),alebonemôženavrhovateľovipriznaťsíce
požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol navrhovateľom vymedzený. Zároveň
súd poukazuje na znenie ust. § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p., teda na to, že navrhovateľ v návrhu
je povinný uviesť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako

aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t.j. o značiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho
skutkové tvrdenia. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov
v konaní) z navrhovateľom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré
neboli navrhovateľom produkované a na základe týchto navrhovateľovi priznať síce uplatnený nárok,
avšak uplatnený na základe iného navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu.

Z opisu rozhodujúcich skutočností uvedených navrhovateľom v návrhu na začatie konania zo dňa
15.08.2013 (§ 79 ods. 1 O.s.p.) možno jednoznačne ustáliť, že navrhovateľ sa žalovaného plnenia voči
odporcovi domáhal na zmluvnom základe, t. j. odvodzujúc svoju návrhom uplatnenú pohľadávku zo
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2010 a z peňažného záväzku odporcu
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré obdržal od navrhovateľa plnením na základe zmluvy o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2010 a zaplatiť úroky, a to v dohodnutých 42
splátkach vo výške 80,37 eur. Z hľadiska splatnosti tohto peňažného záväzku odporcu navrhovateľ túto
skutkovo vymedzil tým, že dňa 30.10.2011 využil svoje právo veriteľa podľa cit. ust. § 565 OZ a požiadal
z dôvodu nezaplatenia jednej dojednanej splátky odporcom po dobu dlhšiu ako tri mesiace o zaplatenie
celej pohľadávky vo výške 2.631,84 eur (všetkých či už splatných, alebo v budúcnosti splatných a

neuhradených splátok). Súčasne si na zmluvnom základe navrhovateľ uplatňoval právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty v celkovej sume 1.121,56 eur podľa cit. ust. § 544 ods. 1 OZ v spojení s cit. ust. § 1 ods.
2 ObZ, ktoré mu malo vyplývať z ust. čl. 14 ods. 14.1. zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. (ďalej len „ZD“), ktoré mali byť súčasťou medzi
účastníkmi uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2010. Napokon si

voči odporcovi navrhovateľ uplatňoval príslušenstvo žalovanej pohľadávky na zaplatenie sumy 2.631,84
eur (istina a zmluvné úroky) podľa cit. ust. § 121 ods. 3 OZ v spojení s cit. ust. § 1 ods. 2 ObZ, a to úrokov
z omeškania, či už v kapitalizovanej sume 154,81 eur alebo vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.631,84
eur od 21.10.2013 do zaplatenia.
Z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu na začatie konania, a to v časti vymedzenia zmluvných

povinností účastníkov konania podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť
podľa tvrdení navrhovateľa medzi účastníkmi uzavretá dňa 28.09.2010, možno zároveň ustáliť, že
navrhovateľ v konaní tvrdil, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, na
základe ktorej sa mal zaviazať navrhovateľ poskytnúť v prospech peňažné prostriedky do výšky 1.500,-
euraodporcasamalzaviazaťtietopeňažnéprostriedkynavrhovateľovivrátiťazaplatiťúroky,atovšetko

v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur, t. j. celkovo navrhovateľovi zaplatiť sumu 3.375,54 eur.
Vzhľadom k tomu, že z navrhovateľom predloženého výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I oddiel: Sro, vložka č. 22160/B, ktorom je zapísaný navrhovateľ (na č. l. 8 spisu) vyplýva,
že predmetom podnikania navrhovateľa mimo iné je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovýmspôsobom z vlastných zdrojov a súčasne navrhovateľ netvrdil, že by mal byť odporcovi ponúkaný alebo
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, možno rovnako
právne ustáliť, že navrhovateľ si uplatňoval svoje právo na základe predmetnej zmluvy o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú je možné považovať súčasne za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa
cit. ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere však nie je samostatným
zmluvným typom, čo vyplýva priamo zo znenia ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a s poukazom
na už vyššie uvedené, z hľadiska zmluvného typu, tak súd posúdil predmetnú zmluvu, ako ju vymedzil
navrhovateľ v podanom návrhu na začatie konania skutkovým opisom zmluvných práv a povinností

účastníkov, ako zmluvu o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ.
Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ bola v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom do
31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravovala ObZ bez
ohľadu na to, kto bol subjektom tohto vzťahu (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou
konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj
faktické poskytnutie úverových prostriedkov.

Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo vyjadruje záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie
peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Zo znenia cit. ust. § 497 ObZ
tak možno vyvodiť, že podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy o úvere, je dojednanie zmluvných
strán: 1. o určení sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, 2. o záväzku veriteľa
poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky, 3. o záväzku dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky

a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla
úverová zmluva (§ 269 ods. 1 ObZ). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných
častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.
Možno konštatovať, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O.s.p.), ktorého
v konaní zaťažovalo, a to preukázať platné uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorá mala byť podľa jeho

tvrdenímedzi účastníkmi uzavretá dňa 28.09.2010. Navrhovateľ jednak nepreukázal uzatvorenie zmluvy
o úvere v písomnej forme (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) - pričom z obsahu návrhu na začatie
konania je možné vyvodiť, že k uzavretiu predmetnej zmluvy malo dôjsť práve písomnou formou, čo
vyplýva už len z toho, že navrhovateľ ako dôkaz označil listinu „Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2010“, ktorú však aj napriek výzve súdu do rozhodnutia súdu vo veci

nepredložil - avšak nepreukázal uzatvorenie zmluvy o úvere ani v ústnej forme, t. j., že by medzi
účastníkmi došlo k súhlasnému prejavu vôle o vyššie uvedených podstatných náležitostiach zmluvy o
úvere tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Odporkyňa totižto v podanom odpore proti platobnému rozkazu tieto
skutkovétvrdenianavrhovateľanamietala.Natomtozáveresúdu,nemôžuničzmeniťaninavrhovateľom
produkované dôkazy, či už karta klienta, ktorá bola vyhotovená až dňa 16.08.2013 (teda nie v čase,

kedy malo dôjsť podľa skutkových tvrdení navrhovateľa k uzavretiu spornej zmluvy, rovnako možno
poukázať, že táto listina nie je ani nikým signovaná), ani potvrdenie zamestnávateľa odporcu o jeho
príjme pre účely poskytnutia úveru, fotokópia prednej strany občianskeho preukazu odporcu a jeho
súhlas s tým, aby mu peňažné prostriedky z úveru boli zaslané na uvedené číslo bankového účtu
(tieto dôkazy môžu preukázať bezpečne len to, že odporca žiadal navrhovateľa o poskytnutie úveru a

následne poskytnutie peňažných prostriedkov na uvedený bankový účet, avšak nepreukazuje to, že ku
dňu 28.09.2010 aj došlo k účinnej dohode účastníkov na všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o
úvere; tento záver potvrdzuje aj tá skutočnosť, že súhlas odporcu s poukázaním peňažných prostriedkov
z úveru je datovaný dňa 23.09.2010, t. j. 5 dní pred tým, ako malo dôjsť podľa tvrdení navrhovateľa k
uzavretiu spornej zmluvy).

Súd tak s ohľadom na vyššie uvedený výklad cit. ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a povinnosti súdu byť viazaný
návrhom na začatie konania, ako aj s poukazom na to, že navrhovateľ nepreukázal ním tvrdený platný
vznik záväzkovo-právneho vzťahu s odporcom (zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 28.09.2010), nemohol navrhovateľovi priznať žalované peňažné plnenie vo výške 2.631,84 eur s
príslušenstvom (úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 154,81 eur a vo výške 8,5 % ročne zo sumy

2.631,84 eur od 21.10.2013 do zaplatenia) na tvrdenom zmluvnom základe a návrh v tejto časti zamietol.
V uvedenom kontexte súd poukazuje podporne na vyslovený názor Krajského súdu v Žiline v
zverejnenom rozsudku spis. zn. 10Co/575/2013 zo dňa 30.05.2014, v zmysle ktorého: „Pôvodne sa
navrhovateľ totiž domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1643,03 eur titulom plnenia zo zmlúv o
revolvingovom úvere a v zmysle odvolania požaduje uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť sumu 703,74

eur titulom rozdielu medzi plneniami prijatými, resp. poskytnutými z neplatnej zmluvy. Je nepochybné,
že skutkový základ pôvodného návrhu a aktuálne požadovaného nároku je kvalitatívne odlišný, a
teda vo svojich dôsledkoch ide o návrh na zmenu návrhu na začatie konania...Na splnenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena nepostačuje (iba) maximálne všeobecné uvedenie, že navrhovateľpožaduje zaplatenie určitej sumy a pripojenie listín, z ktorých by teoreticky takýto návrh mohol (aspoň
čiastočne)vyplývať.Postupsúdu,kedybytentovlastnoučinnosťouiniciatívnezdotknutýchoznačených/
predložených listín navrhovateľom zisťoval rozsah dôvodnosti jeho návrhu, by bol v priamom rozpore so

základným princípom rovnosti účastníkov v konaní a úplne by deformoval pozíciu súdu (ako subjektu,
ktorý rozhoduje na základe aktivity účastníkov konania) v štandardnom sporovom t.j. kontradiktórnom
konaní.“.
Ak by teda aj navrhovateľ odporcovi poskytol peňažné prostriedky v akejkoľvek výške (čomu sa súd
venuje nižšie) avšak nie na zmluvnom základe, nemôže nič na vyššie uvedených dôvodoch rozhodnutia

súdu v prejednávanej veci zmeniť, pretože by súd nemohol navrhovateľovi priznať žalované plnenie v
častiozaplateniesumy2.631,84eurspríslušenstvomnainomprávnomzáklade,akobolnavrhovateľom
vymedzený opisom rozhodných skutočností v návrhu na začatie konania.
Súčasne možno uzavrieť, že ak nebolo preukázané zo strany navrhovateľa uzavretie spornej zmluvy v
písomnej forme, nemohla byť platne dojednaná ani povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú
pokutu (samotné ZD, z ktorých ust. čl. 14 mala takáto povinnosť odporcu vyplývať, nie sú podpísané

ani jedným z účastníkov konania a ani z ich obsahu nemožno vyvodiť, že sa účastníci konania, čo i
len ústne, medzi sebou takto dojednali). Podľa cit. ust. § 544 ods. 2 OZ možno totiž zmluvnú pokutu
dojednať len písomne v opačnom prípade je takéto dojednanie neplatné podľa cit. ust. § 40 ods. 1 OZ pre
nedostatok písomnej formy. Preto súd zamietol návrh na začatie konania aj v časti žalovanej zmluvnej
pokuty vo výške 1.121,56 eur.

Navyše k dôvodom rozhodnutia vo veci si súd dovolí v ďalšom konštatovať, že navrhovateľ ani
nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov v ním tvrdenej výške odporcovi, t. j. vo výške 1.500,-
eur (už len zo samotným navrhovateľom produkovaného listinného dôkazu - Karty klienta - vyplýva,
že odporcovi mala byť vyplatená len suma 1.284,25 eur). Súd však nemal preukázané poskytnutie
peňažných prostriedkov v akejkoľvek sume, a to s poukazom na to, že jediný dôkaz, ktorý navrhovateľ v

konaní na preukázanie poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi produkoval, bola „Karta klienta“,
ktorú bez najmenších pochybností možno považovať za súkromnú listinu.
Pri súkromnej listine súd skúma jej pravdivosť i pravosť. (podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn.
4 Cdo 13/2009 zo dňa 24.02.1010: „U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť,
že súkromná listina pochádza od toho, kto je nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t. j. pravdivosť.

Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom
účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.“.)
„V prípade, keď účastník poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej ??listiny, potom platí, že účastníka,
ktorý túto listinu predložil k dôkazu, stíha dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno; tento účastník teda
nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí dokázať pravosť, či správnosť

súkromnej ??listiny. Rovnako v odbornej právnej literatúre v súvislosti s porovnaním dôkaznej sily
verejnej listiny, ktorá je vymedzená v ust. § 134 O.s.p. a listiny súkromnej ??(t. j. tej, ktorá povahu listiny
verejnej nemá), je zastávaný názor, že oproti listine verejnej, kde dôkazné bremeno leží na tom, kto
popiera jej správnosť, u súkromnej ??listiny stačí „formálne“ popretie jej správnosti druhým účastníkom,
aby nastúpila dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali

byť preukázané súkromnou listinou (porovnaj Bureš, J., Drápal , L., Krčmář, Z. a kol. Občanský soudní
řád, Komentář, I. diel, 7 vydanie, Praha. C. H. Beck, 2006, str. 618).“ (z rozsudku Najvyššieho súdu
ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009; obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn.
3 Cdon 1031/??96 zo dňa 17.04.1996)
Vychádzajúc z obsahového hľadiska odporcom podaného odporu proti platobnému rozkazu možno

vyvodiť, že odporca formálne poprel pravdivosť navrhovateľom produkovaných listinných dôkazov v
konaní, teda konkrétne aj „Karty klienta“. Navrhovateľ však v konaní iný dôkaz na preukázanie svojho
tvrdenia o poskytnutí sumy 1.500,- eur odporcovi súdu neponúkol a tak nemožno považovať tieto jeho
skutkové tvrdenia za preukázané, navrhovateľ neuniesol bremeno dôkazu.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 a ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a
súčasne z toho, že v časti konania, ktoré bolo pre späťvzatie návrhu zastavená, bol tento návrh zobratý
späť navrhovateľom bezdôvodne, t. j. navrhovateľ nesie procesné zavinenie na zastavení konania a

odporcovi tak vzniklo právo, aby mu navrhovateľ nahradil trovy konania v tejto časti (ust. § 146 ods.
2 veta prvá O.s.p.). Vo zvyšnej časti konania, v ktorej bolo rozhodnuté týmto rozsudkom bol opätovne
úspešný v plnom rozsahu odporca, pričom mu tak vzniklo právo na náhradu trov aj v tejto časti konania
(§ 142 ods. 1 O.s.p.). Nakoľko si však odporca v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. nárok na
náhradu trov konania návrhom neuplatnil, súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.