Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5C/202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615201894
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3615201894.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: Uni Credit

Bank Czech Republik and Slovakia, a.s. so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4- Michle IČ: 649
48 242, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej
osoby : Uni Credit Bank Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky so sídlom Šancova 1/
A, 813 33 Bratislava IČO: 47 251 336 zastúpeného: HMG & PARTNERS, s.r.o. IČO: 35 885 459, so
sídlom Štefanovičova 12, 811 04 O. V. Ž.: V. Griač, nar. 01.09.1988, bytom Nádražná 598/46, 958 06
Partizánske, zastúpenému opatrovníčkou R. O., I. R. W. V., o zaplatenie 5356,28 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3726, 72 eur s 8, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

3726, 72 eur od 14. 12. 2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 39, 16 %.

o d ô v o d n e n i e :

l. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 5356,28 eur, úroky z
omeškania vo výške 8,50% ročne z istiny vo výške 4231,47 eur od 14.12.2013 do zaplatenia, riadnych
úrokov vo výške 9% ročne z istiny vo výške 4231,47 eur od 14.12.2013 do zaplatenia a trov konania

na tom základe, že ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5000 eur s úrokovou sadzbou
9% ročne . Žalovaný mal poskytnutý úver vo výške 5000 eur splatiť v 84 mesačných splátkach po
80,85 eur. Prvá splátka bola splatná v deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý sa svojím
číselným zobrazením zhoduje s dňom prvého čerpania úveru. Konečná splatnosť úveru bola splatná
v deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s dňom
prvého čerpania úveru. Konečná splatnosť bola určená do 84 mesiacov od prvého čerpania úveru.
Ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpísania Zmluvy o úvere bola 11,11% ročne č. l. III

Zmluvy o úvere- základné podmienky úveru. V zmysle č.l. IV bod 1 Zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal
poskytnutýúvervrátiťazaplatiťúroky,úrokyzomeškania,pokiaľžalobcovivzniknenanenárok,poplatky
dohodnuté v zmluve a v cenníku a dodržať dohodnuté podmienky. V zmysle čl. VIII Zmluvy o úvere ak
nastane niektorá zo skutočností ohrozujúcich riadne a včasné splnenie záväzkov žalovaného, ktorá je
podľa zmluvy alebo Obchodných podmienok označená ako dôvod mimoriadnej splatnosti úveru / prípad
neplnenia/, záväzky žalovaného sa stanú splatnými pred konečnou splatnosťou úveru dohodnutou v
základných podmienkach zmluvy. Žalovaný sa dostal so splácaním úveru do omeškania, preto ho

žalobca vyzval na úhradu dlžnej sumy podaním zo dňa 15.10.2013, preto žalobca vyhlásil ku dňu
13.12.2013 predčasnú splatnosť úveru. Zostatok pohľadávky žalobcu ku dňu 27.03.2015 pozostával z
istiny 4231,47 eur, riadnych úrokov vo výške 638,84 eur, úrokov z omeškania 480,69 eur, omeškania
poistného vo výške 5,28 eur.2. Súd konal v neprítomnosti účastníkov a opatrovníčky žalovaného, ktorého pobyt nie je známy, ktorá
bola ustanovená žalovanému podľa § 29 ods.6 OSP účinného do 30.06.2016. Žalobca a jeho právny

zástupca svoju neprítomnosť ospravedlnil, preto súd konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa
§ 180 CSP.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov. Zo zmluvy o úvere č. A.-
D.-XXXXXXX-XXXX-I.-W. zo dňa 03.05.2012 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský

úver podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka vo výške 5000 eur ako bezúčelový úver s 9% úrokom z
úveru, , pri spôsobe čerpania úveru jednorázovo, pri výške splátky 80,85 eur , pri počte splátok / istiny a
úrokov 84, pri splatnosti splátok, úrokov a poplatkov mesačne v platobný deň, pri prvom platobnom dni,
ktorý je dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca po platobnom dni, ktorý svojim číselným označením
sa zhoduje s prvým platobným dňom, a ak ho v mesiaci niet, posledný deň mesiaca, pri konečnej
splatnosti úveru do 84 mesiacov od prvého čerpania úveru, pri lehote na čerpanie úveru do 3 mesiacov

ododňaplatnostitejtozmluvy,pripoplatkuzaposkytnutieúveruvovýške20eur,pricelkovýchnákladoch
dlžníka 2091,12 eur, RPMN 11,11 % ročne, pri priemernej RPMN 18,77%, poplatku za poistenie úveru
mesačne 1,64% z aktuálnej výšky splátky, súčasťou úverovej zmluvy sú obchodné podmienky na
poskytovanie úverov fyzickým osobám. Žalovaný úver riadne neplatil, preto žalobca vyzval výzvou zo
dňa15.10.2013žalovanéhonaúhraduzáväzku,ktorázostalabezvýsledná,pretožalobcaúverzosplatnil

ku dňu 13.12.2013 a vyzval žalovaného na úhradu zostatku dlhu. Žalovaná suma ku dňu 27.03.2015 v
celkovej výške 5356,28 eur pozostávala z istiny 4231,47 eur, ktorá predstavuje predstavuje nezaplatenú
časť poskytnutého úveru, riadnych úrokov vo výške 638,84 eur, ktoré predstavujú neuhradené zmluvné
úroky, ktoré odporca neuhradil vo výške 9% ročne, úrokov z omeškania počas trvania úverového vzťahu
vo výške 480,69 eur a omeškaného poistného 5,28 eur, ktoré predstavuje1,64% z aktuálnej výšky

splátky úveru. K čerpaniu úveru došlo 11.05.2012. Žalovaný zaplatil jednotlivými splátkami zaplatil sumu
1273,28 eur, pričom z tejto sumy mu bolo zaúčtované na istinu úveru 678,53 eur zmluvné úroky 528,64
eur, úroky z omeškania 0,11 eur, poplatky 46,20 eur a poistné 19,80 eur. Opatrovník žalovaného sa k
veci nevyjadril.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. l až 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1, ods.2, ods.3písm. a/ až j/, ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, dovoľujú
dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, akby prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, vylučujú
alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi
spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení

zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi
nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo
od nej odstúpi, umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a
spotrebiteľovi to neumožňujú,
oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj
vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné
podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase
ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ
mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v
čase splnenia.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§54ods.1,ods.2 Občianskehozákonníkazmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola

individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

Podľa ods.2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a

spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v
súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.

Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 9 ods.1, ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa§11ods.1písm.a/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčaseuzavretia
zmluvy o úvere poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

5. Súd zistil, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti § 9 ods.2 písm. f/ a k/zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, teda neobsahuje
konečnú splatnosť úveru, táto je v zmluve uvedená ako 84 mesiacov od prvého čerpania úveru,
táto musí byť jasne a zrozumiteľne uvedená dňom, mesiacom a rokom , pričom nestačí uviesť 84

mesiacov od prvého čerpania úveru, takýto údaj je podľa názoru súdu nejasný a pre spotrebiteľa
nezrozumiteľný, lebo spotrebiteľ nie je osoba právne znalá, preto nie je zo zmluvy možné zistiť, kedy
nastane konečná splatnosť úveru. Nepostačuje, ak v takomto prípade je uvedený počet mesiacov s
tým, že spotrebiteľ má možnosť si konečnú splatnosť aj sám matematicky vypočítať. Teda úmyslom
zákonodarcu v uvedených veciach bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný a

vopred uzrozumený so skutočnosťou, kedy má nastať konečná splatnosť poskytovaného úveru. Zákon
preto obligatórne zaviedol priamo zmluvné obligatórne náležitosti, ktoré musí priamo zmluva o úvere
obsahovať, aby bola táto náležitosť jednoznačne a pre spotrebiteľa zrozumiteľne stanovená a nemožno
ju nahrádzať výkladom zo všeobecných obchodných podmienok alebo iným výkladom, ktorý priamo
zo zmluvy nevyplýva. Taktiež zmluva o úvere zo dňa 03.05.2013 neobsahuje obligatórnu náležitosť

ako je splatnosť istiny, úrokov, poplatkov v zmysle § 9 ods.2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zo zmluvy nie je zrejmé aká časť splátky
sa započítava na istinu, aká na úrok a aká časť na poplatky, teda táto náležitosť nie je dojednaná

určito a pre spotrebiteľa zrozumiteľne čo zákon výslovne vyžaduje, ale zmluva uvádza len splatnosť v
platobný deň, ale ani ten nie je presne, jasne a zrozumiteľne špecifikovaný priamo v zmluve tak aby bol
priamozozmluvyjasnýaprespotrebiteľazrozumiteľný,pretotietoúdajenemožnodopĺňaťvýkladom,ale
musia priamo zo zmluvy o úvere vyplývať čo je aj úmysel zákonodarcu, aby tieto obligatórne náležitosti
boli práve pre spotrebiteľa upravené jednoznačne, jasne a zrozumiteľne a nie, aby boli následne

dopĺňané výkladom, prípadne aby musel spotrebiteľ pátrať po dni čerpania úveru ktorý priamo zo zmluvy
nevyplýva, aby mohol dospieť k termínu splatnosti prvej splátky a ku konečnej splatnosti úveru, aby
musel pátrať po platobnom dni, ktorý zo zmluvy nevyplýva. Tiež v zmluve absentuje termín splatnosti
splátok- uvádza zmluva len v platobný deň čo nie je zrejmé kedy nastala splatnosť jednotlivých splátok /
ktorým dňom v mesiaci/, údaj mesačne v platobný deň je pre spotrebiteľa nejasný a nezrozumiteľný.

Súd preto pre absenciu obligatórnych náležitostí úveru stanovených v § 9 ods.2 písm. f/ a k/ zákona
č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11
ods.1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy,
pričom súd zisťuje či zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti priamo ex offo bez
toho, aby to spotrebiteľ namietal, lebo zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný je

spotrebiteľ, ktorý koná ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Súd poukazuje v tomto smere
na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/438/2015 a Krajského súdu Trnava sp. zn.
24Co/784/2015 v ktorom sa riešila otázka určitosti a zrozumiteľnosti týchto náležitostí.

6. Úverové zmluvy do Občianskeho zákonníka ako zmluvy obchodnoprávne nepatrili. Až novelou

Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008 sa do Občianskeho zákonníka
v súlade so smernicami Európskej únie zakomponovalo znenie súčasné a to, že spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Avšak v zmysle prechodného ustanovenia § 879i Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od
01.01.2008 sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.januárom 2008.

Vznik týchto vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa posudzujú podľa doterajších
predpisov. Predmetný úverový vzťah na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0263171290 zo dňa
12.10.2006 ako aj nároky z neho uplatnené v tomto konaní vznikli pred účinnosťou novely Občianskeho
zákonníka účinnej od 01.01.2008. Okresný súd sa s týmto právnym posúdením nestotožňuje snázorom navrhovateľa a poukazuje na § 54 ods. l Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
podľa ktorého zmluvné podmienky založené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie ods.1 v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť

úpravy. Ochrana spotrebiteľa v zmysle § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy až
s účinnosťou od 01.01.2008 v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka č. 563/2007Z.z.. Aj na
predchodcunavrhovateľadopadaloust.§879fods.3,4Občianskehozákonníkaavšetcidodávateliamali
trojmesačnú lehotu na zosúladenie zmluvných podmienok s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa
judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení

tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti / C-240/98 až C-244/98
Oceáno grupo editoriale, C. Mostara Claro, C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné/. Niet dôvodu nechrániť
dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery k objektívne občianske právo a prehnane chrániť
spotrebiteľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, a odsúval uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka
práva európskej únie - smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Ustanovenie § 54 ods. l Občianskeho zákonníka je náročné na dodávateľov a významne chráni práva

spotrebiteľa.Faktickánerovnosťmedzidodávateľomaspotrebiteľomprivzájomnejkontraktáciíjezjavná
a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na ne poukazujú/ napr. rozsudok C-168/05 Mostara Claro, bod
25,26,27/.Vzhľadom na súladnosť ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka s právom Európskej únie,
ktoréumožňuječlenskýmštátomprijaťnaochranuspotrebiteľovaj prísnejšieustanovenia,nežodporúča
smernica Rady 93/13EHS č.l8 smernice. Ak Dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly,

ktoré sú v rozpore s § 54 ods. l Občianskeho zákonníka resp. ich nedá do súladu s § 54 ods.1
Občianskeho zákonníka v zmysle § 879f ods.3, 4 Občianskeho zákonníka sa tak dostáva do rozporu so
zákonom a takéto klauzuly sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. O takýto rozpor ide podľa
názoru súdu aj vtedy , ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva
podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods.3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu,

že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Podľa názoru ústavného
súdu II. ÚS 4/94, II.ÚS 3/97 právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom,
teda všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania
vrátane ich dôvodov a námietok. Je náležité a plne v súlade s princípmi o ochrane spotrebiteľa,
že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať

úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09,
rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. účinného
od 01.04.2004 došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klazuly oproti
zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali oproti zneniu Občianskeho zákonníka dostali do rozporu s
ustanovením § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka" spotrebiteľovi sa nesmie zhoršiť jeho postavenie".

Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský vzťah
vrátane premlčania takéto zhoršenie postavenie spotrebiteľa predstavuje, keď za spotrebiteľskú zmluvu
sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom /
predtým§23azákonač.634/1992Z.z.ktorýzaspotrebiteľskúzmluvuoznačilexplicitneajzmluvupodľa
Obchodného zákonníka/.." za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka. Dualistický systém v súkromnom práve na Slovensku je určitou anomáliou,
pričom o rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka ide aj vtedy, ak by sa postavenie
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu,
že Občiansky zákonník upravuje rovnaký právny inštitút priaznivejšie, preto súd dospel k záveru, že na
daný vzťah je potrebné aplikovať Občiansky zákonník a zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010

Z. z. účinný ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere t.j. k 03.05.2012.

7. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovi v danom prípade, keď úver je bezúročný a bez poplatkov pre
absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy o úvere zo dňa 03.05.2012 prináleží len výška bezdôvodného
obohatenia, teda to čo žalovaný obdržal od žalobcu 5000 eur mínus to čo žalobcovi zaplatil 1273,28 eur

je suma 3726,72eur. Nárok žalobcu je preto dôvodný v sume 3726,72 eur s 8,50 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 3726,72 eur od 14.12.2013 do zaplatenia.

8. Súd vo zvyšku nad sumu 3726,72 eur do sumy 5356,28 eur s 8,50% úrokom z omeškania nad sumu
3726,72 eur do sumy 4231,47 eur od 14.12.2013 do zaplatenia, ako aj v časti úroku z úveru 9% ročne

zo sumy 4231,47 eur od 14.12.2013 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP podľa úspechu v spore, keď žalobca mal úspech v
spore 69,58% mínus neúspech 30,42% čo je 39,16 % čistý úspech v konaní, preto súd žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 39,16 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne, v šiestich vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

môže oprávnený podať na súd, v obvode ktorého má maloletý bydlisko, návrh na výkon rozhodnutia.