Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/842/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223701
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112223701.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene
ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi:
Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/129/2012-137 z 13. 05. 2014,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavnej sťažnosti proti
rozhodnutiu krajského súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (prvý
výrok); zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhal vyčíslenej

náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom v exekučnom konaní
tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúciepouplynutízákonnejlehotyasúčasnepreskúmanímvecnejsprávnosti
predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v rozpore so zákonom (druhý výrok);
náhradu trov konania odporcovi nepriznal (tretí výrok). Okresný súd v priebehu konania spojil deväť
vecí rovnakých účastníkov na spoločné konanie, ktoré ďalej viedol pod sp. zn. 10C/129/2012. Okresný
súd vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi týkajúcimi sa jednotlivých spojených konaní

a zistil, že (1) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/129/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 4Er/1813/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 15.08.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
16.08.2011, (2) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/130/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 4Er/188/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 03.02.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
18.02.2011, (3) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/131/2012 sa týka exekučného konania

sp. zn. 1Er/323/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 16.02.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
23.02.2011, (4) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/132/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 2Er/1878/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúciebola exekučnému súdu doručená dňa 23.08.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
02.09.2011, (5) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/133/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 4Er/276/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola exekučnému súdu doručená dňa 09.02.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
09.02.2011, (6) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/134/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 2Er/538/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 21.03.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
25.03.2011, (7) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/135/2012 sa týka exekučného konania

sp. zn. 2Er/2228/2012, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 27.08.2012 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
04.09.2012, (8) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/147/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 6Er/758/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 22.12.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
29.12.2010, (9) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/148/2012 sa týka exekučného konania

sp. zn. 1Er/562/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 25.03.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 30.03.2011;
okresný súd zdôraznil, že vo všetkých prípadoch bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok; vo
všetkých prípadoch okresný súd konštatoval, že na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia zákon nestanovuje žiadnu lehotu, preto sa v týchto prípadoch exekučný súd nemohol

dopustiť prekročenia zákonnej lehoty a navrhovateľom tvrdeného nesprávneho úradného postupu.
Navyše konštatoval, že ani v jednom z prípadov nebola prekročená 15-dňová lehota na rozhodnutie o
žiadosti. Nenašiel zákonný dôvod na prerušenie konania, pretože o námietke zaujatosti navrhovateľa
proti sudcom okresného súdu rozhodol nadriadený súd, ktorý zákonného sudcu z prejednávania a
rozhodovaniavecinevylúčil.Oidentickomnávrhunavrhovateľanaprerušeniekonaniazdôvodupodanej

ústavnej sťažnosti už bolo právoplatne rozhodnuté. Okresný súd uzavrel, že nemal preukázaný tvrdený
nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu
za škodu a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1, písm. d/, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom po 01. 06. 2010;

o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené

zákonnépodmienky.Trvalnaosobnejúčastijehoprávnehozástupcunapojednávaní,ktorébudevedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej, pretože v
čase rozhodnutia nebolo ešte právoplatné uznesenie o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania.
Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj

k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných
lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a okresný
súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám. Zdôraznil
presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote a

vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany
exekučného súdu.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhmi na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako

exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a
súčasne preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku)
v rozpore so zákonom; navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnymi exekučnými spismi
okresného súdu. Uznesením č. k. 10C/129/2012-65 z 09.11.2013 spojil okresný súd konania vedené

pod sp. zn. 10C/129/2012, 10C/130/2012, 10C/131/2012, 10C/132/2012, 10C/133/2012, 10C/134/2012,
10C/135/2012, 10C/147/2012 a 10C/148/2012 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp.
zn. 10C/129/2012. Priamo v návrhoch na začatie konania vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti
všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu
z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil (zákonného sudcu nevylúčil ani v jednej
zo spojených vecí). Na prejednanie veci samej nariadil okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne

a včas predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a zástupcu odporcu; pred pojednávaním doručil
navrhovateľ okresnému súdu žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie
konania do rozhodnutia ústavného súdu o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu nadriadeného súdu o
nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci; okresný súd žiadosti navrhovateľa
o zrušenie nariadeného pojednávania nevyhovel a uznesením vyhláseným do zápisnice o pojednávaní

nariadil vykonanie pojednávania v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov; následne
vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi, vyhlásil dokazovanie za skončené a verejne
vyhlásil napadnutý rozsudok. K spisu okresného súdu sú pripojené v napadnutom rozsudku uvedené
konkrétne exekučné spisy ohľadne exekučných konaní, v ktorých mala byť navrhovateľovi podľa návrhu
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so

skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd udáva,
že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver

okresného súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje aj odvolací
súd v celom rozsahu za správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup
exekučného súdu v sporných exekučných konaniach. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania navrhovateľa viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami
navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu

napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na

argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu

nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

30Cdo/727/2011zodňa27.04.2012).Onavrhovateľomvznesenejnámietkezaujatostizákonnéhosudcu
(v jednotlivých spojených veciach) riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil (ani v jednej zo spojených vecí); zo spisu okresného súdusúčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom riadne doručené (v každej zo
spojených vecí). Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania správne zamietol. O námietkach
zaujatosti vznesených navrhovateľom v jednotlivých návrhoch na začatie konania rozhodol krajský
súd ako súd nadriadený uznesením sp. zn. 2NcC/1/2012 zo dňa 11.10.2012 (týka sa veci sp. zn.
10C/129/2012), uznesením sp. zn. 3NcC/16/2012 z 12.10.2012 (týka sa veci sp. zn. 10C/130/2012),
uznesením sp. zn. 5NcC/9/2012 z 11.10.2012 (týka sa veci sp. zn. 10C/131/2012), uznesením sp. zn.

5NcC/9/2012 z 11.10.2012 (týka sa veci sp. zn. 10C/132/2012), uznesením sp. zn. 2NcC/1/2012 z
11.10.2012 (týka sa veci sp. zn. 10C/133/2012), uznesením sp. zn. 3NcC/1/2012 z 12.10.2012 (týka
sa veci sp. zn. 10C/134/2012), uznesením sp. zn. 3NcC/1/2012 z 12.10.2012 (týka sa veci sp. zn.
10C/135/2012), uznesením sp. zn. 5NcC/2/2012 z 11.10.2012 (týka sa veci sp. zn. 10C/147/2012),
uznesením sp. zn. 2NcC/1/2012 z 11.10.2012 (týka sa veci sp. zn. 10C/148/2012), navyše podľa zistenia
odvolacieho súdu bola uvedená ústavná sťažnosť navrhovateľa uznesením Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. I.ÚS 269/2013 z 29. 05. 2013 odmietnutá pre neprípustnosť.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučnými spismi v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie

na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne prostredníctvom pošty
a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Navrhovateľ žiadal
o zrušenie pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov
okresného súdu vznesenej navrhovateľom nadriadený súd riadne rozhodol, keď zákonný sudca nebol

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci; nesúhlas navrhovateľa s rozhodnutím nadriadeného
súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože navrhovateľovi zostáva zachovaný
odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.). Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas
predvolaného navrhovateľa preto boli podľa odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky (§ 101

ods. 2 O.s.p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti
účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani v
rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov
konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však pozostávalo len s oboznámením sa s exekučnými spismi,
ktorý dôkaz navrhol vykonať samotný navrhovateľ priamo v návrhoch na začatie konania s tým, že

navrhovateľ bol účastníkom uvedených exekučných konaní a teda obsah exekučných spisov z hľadiska
tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
rozhodnutia exekučného súdu o jej zamietnutí mu bol nepochybne známy, pretože z exekučných spisov
vyplýva, že všetky rozhodnutia boli navrhovateľovi riadne doručené. Iné (vecné) dokazovanie okresný
súd nevykonal. Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že v tomto rozsahu vykonané

dokazovanie je dostatočné na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal,
že mu nebolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu, je potrebné uviesť, že totožné vyjadrenie k
návrhu navrhovateľa podal odporca v nespočetnom množstve ostatných právnych vecí navrhovateľa
a odporcu, v ktorých bolo vyjadrenie navrhovateľovi doručené a teda jeho obsah je navrhovateľovi
nepochybne známy (táto odvolacia námietka navrhovateľa je preto zjavne účelová). Okresný súd riadne

rozhodol aj o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred
súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej
pred nadobudnutím právoplatnosti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania.
Týmto postupom okresného súdu nebol navrhovateľ vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného
oprávnenia a je plne odôvodnený hospodárnosťou konania; navyše vyhláseným uznesením (aj keď bol

výrokobsahomrozsudkunestrácacharakteruznesenia)ozamietnutínávrhunavrhovateľanaprerušenie
konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.) a preto mohol pokračovať v konaní.

Navrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote.

Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučnéhosúdu spočívalo v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po
uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Súdna prax sa však ustálila na závere, že lehota pätnásť dní od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný

súdzistírozporžiadostialebonávrhunavykonanieexekúciealeboexekučnéhotitulusozákonomamusí
rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napríklad uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012
zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25.04.2013 alebo sp. zn. II.ÚS/112/2013 zo dňa
13.02.2013). Preto v prípade, že okresný súd v zhode s odvolacím súdom z pripojených exekučných

spisov zistil, že (1) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/129/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 4Er/1813/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 15.08.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo
dňa 16.08.2011, (2) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/130/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 4Er/188/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 03.02.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo

dňa 18.02.2011, (3) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/131/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 1Er/323/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 16.02.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo
dňa 23.02.2011, (4) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/132/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 2Er/1878/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 23.08.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo
dňa 02.09.2011, (5) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/133/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 4Er/276/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 09.02.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo
dňa 09.02.2011, (6) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/134/2012 sa týka exekučného

konania sp. zn. 2Er/538/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 21.03.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo
dňa 25.03.2011, (7) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/135/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 2Er/2228/2012, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 27.08.2012 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo

dňa 04.09.2012, (8) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/147/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 6Er/758/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 22.12.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo
dňa 29.12.2010, (9) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/148/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 1Er/562/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 25.03.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo
dňa 30.03.2011, uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy
v konaní) a je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého
exekučného titulu v každom z exekučných konaní; z exekučných spisov vyplýva, že exekučný súd
nebol v uvedenom období nečinný a vykonával procesné úkony vedúce k rozhodnutiu o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (vyžiadanie spisu rozhodcovského
konania); odvolací súd podotýka, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ
iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná
na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).

Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné považovať ani to, že po doručení
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku pristúpil exekučný súd k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru,

že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok,
je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu konania z vlastnej iniciatívy
riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou
zmluvou ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza
k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale

len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí,
že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou
rozhodcovskou zmluvou viazaná, t.j. exekučný súd je povinný žiadosť súdneho exekútora o udeleniepoverenia zamietnuť (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp.
zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn.

2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo
dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013 a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa
09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011 ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti R. N. zo dňa 16.11.2010). Od tohto záveru nie je žiadny
dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.

Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno okresnému súdu ani vytknúť, že sa v napadnutom
rozsudku nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Nakoľko navrhovateľ
v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti odporcu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),
v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne

zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto nespôsobuje
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne

správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní, ktorý však žiadne trovy konania nežiadal
nahradiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však odporca neurobil žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania proti navrhovateľovi nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.