Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/124/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614215408
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614215408.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., Advokátska kancelária
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému E. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z. M. P. Z. XXXX/X, XXX XX, L., v konaní zastúpený opatrovníkom W. N., zamestnancom
Okresného súdu v Lučenci, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom

Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 28301/14, o vymoženie
príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.
17Er/844/2014-17 zo dňa 09. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný

súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom
na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) s poukazom na ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a s poukazom na smernice Rady č. 93/13/
EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).
Okresný súd uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR

12276/08 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a. s. so sídlom v Bratislave zo dňa 15. 12. 2008. Pri vyhodnocovaní, či uvedené rozhodnutie má
atribúty exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonávať exekúciu, vychádzal okresný
súd z vnútroštátnych právnych noriem a poukázal i na súvisiacu rozhodovaciu činnosť Európskeho
súdneho dvora. Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 02. 01. 2008 zmluvu o
úvere. Zmluvný vzťah založený medzi oprávneným a povinným zmluvou o úvere vyhodnotil ako vzťah

spotrebiteľský a odôvodnil posúdenie tohto zmluvného vzťahu ako aj inštitút spotrebiteľskej zmluvy a
neprijateľných zmluvných podmienok. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve
o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v písmene q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom
význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo

zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude
mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer
vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností
dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na
podanie žaloby zo strany dlžníka. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval
takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto

vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov
a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou tedanapriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom
na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemal možnosť

relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským
súdom alebo v občianskom súdnom konaní. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu
rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že
spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom
súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti

uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj táto doložka, reálne vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v
demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Rozhodcovská doložka,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s

ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa jej
ako celku podrobiť, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcoská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Z vyššie uvedených dôvodov súd žiadosť

o udelenie poverenia podľa 44 ods. 2 zákona Exekučného poriadku zamietol.

Proti uvedenému rozhodnutiu exekučného súdu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonnej lehote odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) a podľa § 205

ods. 2 písm. c) O.s.p. Právne posúdenie veci je podľa názoru odvolateľa nesprávne. Exekučný
súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný
poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Okrem ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku súd aplikoval aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, a tým na správne zistený
skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Exekučný súd posudzuje exekučný titul z

formálnej a materiálnej stránky. V rámci prieskumu exekučného titulu z materiálnej stránky však súd
nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd
v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok
a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd sa tak v rámci materiálneho
prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku rozhodcovského rozsudku. Splnenie podmienok

zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právnom nedovolanému alebo
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Ak súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia
správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva
zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci

pred príslušným súdom. Ďalej namietal, že strana exekučného konania sa môže vyjadriť k zisteniam
exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pričom civilné
konanie je dvojinštančné. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Ďalej oprávnený poukázal na to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil
skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna
rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu
podľa ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je

rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Konajúci súd však podľa názoru oprávneného tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval,
a tak konanie zaťažil vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 tejto zmluvy
je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská a.s., postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Exekučný titul
bol teda vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle uvedeného právneho predpisu.
Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 odsek 2 druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvnýchstrán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnym vzťahov uvedených
v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j.

povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so
zmluvou o úvere na všeobecný súd. Poukázal ďalej na odôvodnenie zákonodarcu k ustanoveniu § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa kde uplatnia svoje práva, súd teda konal nad rámce zákonných ustanovení. Na základe
uvedených odvolacích námietok navrhol oprávnený odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Na základe uvedených odvolacích námietok navrhol oprávnený odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Uznesenie okresného súdu vydala vyššia súdna úradníčka. Odvolaniu oprávneného proti rozhodnutiu
vydanému vyššou súdnou úradníčkou zákonná sudkyňa nevyhovela a predložila vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Predmetom odvolania oprávneného je procesné rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že dňa 30. 05. 2014 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., spísaný do zápisnice návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava na vykonanie

exekúcie proti povinnému E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. M. P.E. XXXX/X, XXX XX, L.,
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR
12276/08 zo dňa 15. 12. 2008. Následne bola na dňa 26. 05. 2014 doručená okresnému súdu žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd svoje rozhodnutie rozsiahlo odôvodnil, poukazujúc na ustanovenia vnútroštátneho práva
ako aj na súvisiacu rozhodovaciu činnosť Európskeho súdneho dvora, pričom vyhodnocoval základný
zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným ako aj exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom
z hľadiska uvedených predpisov. Vyhodnotenie základného zmluvného vzťahu (z ktorého nárok je

uplatňovaný v tomto exekučnom konaní) ako vzťahu spotrebiteľského a následnú tomu zodpovedajúcu
aplikáciu ochrany spotrebiteľa oprávnený v odvolaní nenamietal a nijako nespochybňoval. Oprávnený
exekučnému súdu vytýkal, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti a neúplne zistil skutkový
stav veci.

Z množstva argumentov, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol exekučný súd, považuje odvolací súd
za podstatné tie, ktoré sa týkajú vyhodnotenia zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným ako
vzťahu spotrebiteľského a následne argumenty týkajúce sa vyhodnotenia rozhodcovskej doložky, ktorou
bola založená právomoc rozhodcovského súdu.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci exekučným
súdom a poukazovanie na to, že exekučný súd aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, táto nie je dôvodná, pretože prvostupňový
súd vo svojom rozhodnutí na oprávneným uvádzané ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní
neodkazoval, a teda podľa nich pri svojom rozhodovaní nepostupoval.

Pokiaľ odvolateľ namietal prekročenie rámca preskumávacej činnosti zverenej exekučnému súdu
Exekučným poriadkom, odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok, že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splneniezákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie,
ale počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky (zmluvy). Súdna prax je jednotná v názore, že už v

štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným

v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie v konaní sp. zn. 3 Cdo
146/2011zodňa13.10.2011,sp.zn.3Cdo122/2011zodňa09.02.2012).Čiideorozhodnutieformálne
vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z
aspektuobsahovýchnáležitostírozhodnutia,t.j.určitosť,zrozumiteľnosťapresnosťoznačeniasubjektov
práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna
vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie

z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v
odôvodnení uznesenia sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,
a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné

konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 1.
1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí

byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Z uvedeného je zrejmé, že postup exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu bol správny,
vykonaný v rámci právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom.

Pokiaľ ide o druhú námietku týkajúcu sa neúplného zistenia skutkového stavu, ani táto námietka nie
je dôvodná, nakoľko exekučný súd sa dostatočne oboznámil s rozhodcovskou doložkou obsiahnutou
v súdnom spise a jej neprijateľnosť dostatočným spôsobom vyhodnotil. Oprávnený nesprávne uviedol,
že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď namietal, že medzi zmluvnými stranami
nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Odvolací súd zdôrazňuje, že

rozhodcovské konanie, ako alternatíva pri riešení sporov, môže prebehnúť len vtedy, ak bola platne
založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na rozhodnutie sporu. Ako to vyplýva z § 3
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva
je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní. Podľa § 4 uvedeného zákona môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V predmetnom prípade je právomoc rozhodcovského súdu
preukazovaná rozhodcovskou doložkou, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
(bod 17), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, uzavretou medzi oprávneným a povinným.
Exekučný súd má v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepochybne právo a zároveň aj povinnosť

v zmysle vyššie uvedenej argumentácie zisťovať okrem iného aj rozpor exekučného titulu so zákonom,
t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, teda skúmať nielen to, či rozhodcovská
doložka (prípadne zmluva) bola medzi oprávneným a povinným vôbec uzavretá ale aj to, či bola uzavretá
platne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že medzi oprávneným a povinným ide, ako už
bolo uvedené, o spotrebiteľský vzťah a je preto na mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012
uviedol, že „princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (bdelým patrí právo) v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosťspochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku

so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“

V zmysle uvedeného sa okresný súd správne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v
súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská

doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ). Rozhodcovská doložka ako neprijateľná
zmluvná podmienka je neplatná, pokiaľ uprednostňuje veriteľa pred spotrebiteľom (§ 53 ods. 5 OZ),
a preto rozhodcovský rozsudok (čl. 5 spisu) nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 41 ods. 2 EP).
Rozhodcovská doložka (bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) jednoznačne preferuje
riešenie sporu rozhodcovským súdom v prospech veriteľa, lebo si môže zvoliť rozhodnutie sporu

rozhodcovským súdom. Platí totiž, že vždy, keď formulárová úverová zmluva obsahuje nie individuálne
dohodnutú alternatívu riešenia sporu, a to buď rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom, ale
výber ponecháva aj na veriteľovi, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ),
lebo spotrebiteľovi sa nedáva žiadna možnosť dohodnúť si s veriteľom osobu/orgán, ktorý rozhodne ich
prípadný spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd po preskúmaní dôvodov odvolania a postupu exekučného súdu napadnuté uznesenie
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom

hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.