Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/232/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210732
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714210732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej
veci žalobcu v I. rade G. N., narodený XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX X., štátny občan SR
a žalobcu v II. rade W.. D. N., narodený XX. XX. XXXX, bytom F. Y. XXXX/XX, XXX XX X., štátny občan
SR, obaja zastúpení JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, Kuzmányho 7, 974 01 Banská Bystrica
proti žalovanej S. N., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Y. XXXX/XX, XXX XX X., prechodne
bytom G. XX, XXX XX X., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, Pod
Rybou 5, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov a

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/110/2014-61 zo dňa 26. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh p o t v r d z u j e .
II. Vo výroku, ktorým žalobcovi v I. rade a žalobcovi v II. rade uložil nahradiť žalovanej trovy konania
vo výške 248,82 €, predstavujúce trovy právneho zastúpenia, ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a
nerozdielne advokátovi žalovanej JUDr. Jánovi Vinarčíkovi, mení tak, že žalovanej priznáva náhradu
trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.
III. Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňový súd rozhodol tak, že návrh zamietol. Navrhovateľovi (žalobcovi) v I. rade a

navrhovateľovi (žalobcovi) v II. rade uložil povinnosť nahradiť odporkyni (žalovanej) trovy konania vo
výške248,82€,predstavujúcetrovyprávnehozastúpenia,spoločneanerozdielneadvokátoviodporkyne
(žalovanej) JUDr. Jánovi Vinarčíkovi, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovatelia (žalobcovia), žiadali určiť
voči odporkyni (žalovanej), že navrhovateľ v I. rade (žalobca I.) a navrhovateľ v II. rade (žalobca II.)
sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. XXXX, postavenom na parcele C-KN č.XXX
spolu s pozemkami parc. C-KN č.XXX zastavaná plocha o výmere 387 m2 a parc.č. C-KN č.XXX

záhrady o výmere 323 m2, nehnuteľností evidovaných na Okresnom úrade vo X., odbor katastra, obec
X., katastrálne územie C., zapísaných na LV č. XXX, a to navrhovateľ v I. rade (žalobca I.) o výške
spoluvlastníckeho podielu l/4-ina k celku a navrhovateľ v II. rade (žalobca II.) o výške spoluvlastníckeho
podielu l/4-ina k celku. Zároveň žiadali, aby súd odporkyňu (žalovanú) zaviazal zaplatiť navrhovateľom
(žalobcom) náhradu trov konania.
3. Svoj návrh zdôvodnili tým, že navrhovateľ v I. rade na základe Osvedčenia o dedičstve D1077/98,
Dnot 176/98 zo dňa 23.9.1998 sa stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške l/2-ica k celku

k nehnuteľnosti evidovanej na Okresnom úrade vo X., odbor katastra, obec X., k.ú. C. zapísanej
na LV č. XXX a to rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parcele C-KN č.XXX spolu s
pozemkami parcela C-KN č.XXX zastavaná plocha o výmere 387 m2 a parcely C-KN č.XXX záhrada
o výmere 323 m2. Na základe Osvedčenia o dedičstve D 884/98, Dnot 131/98 zo dňa l9.10.1998sa navrhovateľ v I.rade stal vlastníkom zvyšného spoluvlastníckeho podielu vo výške l/2-ica k celku
predmetných nehnuteľností. Na základe darovacej zmluvy zo dňa l5.3.1999 navrhovateľ v I.rade
ako výlučný vlastník daroval spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam do podielového

spoluvlastníctva navrhovateľovi v I.rade ako svojmu synovi vo výške spoluvlastníckeho podielu 3-
iny a odporkyni ako svojej neveste vo výške spoluvlastníckeho podielu l/4-ina. Vklad vlastníckeho
práva na základe darovacej zmluvy bol povolený dňa 30.4.1999 pod č. V 659/1999. Pred uzavretím
vyššie uvedenej darovacej zmluvy dňa l8.l.1999 vyplatila odporkyňa navrhovateľovi v I.rade sumu
200.000 Sk, ktorú fyzicky prevzal navrhovateľ v II.rade a to ako zálohu na kúpu 1-ice spoluvlastníckeho

podielu k rodinnému domu. Pri dohode o výške kúpnej ceny vychádzali zo znaleckého posudku
č.183/1998 znalca I. K. zo dňa 6.9.1998, ktorá predstavovala celkom sumu 347.110 € ( polovica
znaleckej ceny). Z potvrdenia vyplýva, že po doplatení sumy 147.110 Sk sa odporkyňa stane podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností vo výške 1-ice. Keďže dohodnutú kúpnu cenu odporkyňa nevyplatila
v celej výške, navrhovateľ v I.rade jej previedol spoluvlastnícky podiel vo výške 1-iny. Dňa l8.1.2002
navrhovateľ v II.rade ako podielový spoluvlastník vo výške spoluvlastníckeho podielu 3-iny k celku k

predmetným nehnuteľnostiam darovacou zmluvou previedol l/4-inu zo svojho spoluvlastníckeho podielu
na odporkyňu, keďže odporkyňa mu vyplatila sumu 147.110 Sk. Vklad vlastníckeho práva na základe
darovacej zmluvy bol povolený dňa 6.5.2002 pod č. V 117/2002. Navrhovateľ v I.rade v súdnom konaní
vedenom pred Okresným súdom Zvolen č.k. 15C 196/2011, v ktorom sa domáhal od odporkyne vrátenia
daru uviedol, že finančné prostriedky mu odporkyňou vyplatené boli a prevod spoluvlastníckeho podielu

na odporkyňu bol podmienený zaplatením kúpnej ceny. Súd žalobu o vrátenie daru zamietol z dôvodov,
že darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, čo má za následok, že navrhovateľ v
I.rade sa nemôže s prihliadnutím na túto skutočnosť s úspechom domáhať vrátania daru. Konajúci súd
neplatnosť darovacej zmluvy posudzoval podľa ustanovenia § 37 ods.1 a § 39 Občianskeho zákonníka
a uzavrel, že darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre nedostatok vážnosti a z

dôvodu obchádzania daňových zákonov. Vedomosť odporkyne o simulovanom právnom úkone, ktorým
darovacími zmluvami sa zastieral právny úkon kúpnej zmluvy bola daná od počiatku, čo vyplýva nielen
zo súdnych konaní vedených pod sp.zn. 9C 139/2010, ale tiež, aj z listu zo dňa l4.3.2010 adresovaného
navrhovateľovi v II.rade, v ktorom odporkyňa potvrdila, že darovacie zmluvy boli len formálne a že
polovicu domu s pozemkom si fakticky len kúpila. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený vážne)

je absolútne neplatný. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a sú splnené všetky jeho náležitosti ( § 4la ods.2 veta prvá OZ). Podmienkou
je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti
požadované zákonom pre jeho platnosť. Darovacia zmluva zo dňa l5.3.1999 a darovacia zmluva zo dňa
l8.l.2002 nemajú náležitosti iného právneho úkonu, ktorý by mohol byť platný, napríklad zmluvy kúpnej

pre nedostatok písomnej formy. Išlo o simulovaný dvojstranný právny úkon, ktorým zmluvné strany
len predstierali uzatvorenie darovacej zmluvy, pretože v skutočnosti mali záujem o odplatný prevod
vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80c O.s.p. preukazovali tým, že postavenie
navrhovateľa v I.rade a navrhovateľa v II.rade bez určenia navrhovaného výroku by bolo neisté, keďže
odporkyňa je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti a

rozhodnutie súdu v tejto otázke je okrem iného aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností s tým, že bez takéhoto určenia súdu sa navrhovatelia nemôžu domáhať na príslušnom
katastri nehnuteľností zmeny v osobe vlastníka ( napr. rozsudok NS SR zo 6.l2.2012, sp.zn.5Cdo 31/
2011).
4. Odporkyňa uviedla, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko aj z vyjadrenia samotných navrhovateľov

v žalobnom návrhu vyplýva vôľa zmluvných strán uskutočniť prevod nehnuteľností, ktorý je
nespochybniteľný. Poukázala na rozhodnutie súdu sp.zn.15C 196/2011 zo dňa 6.l2.2012 s tým, že
účastníci neuzavreli darovaciu zmluvu, išlo o zastretý právny úkon, ale účastníci uzavreli kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností, za ktorý si ona riadne zaplatila kúpnu cenu. Cena a výška
podielov, ktoré vyplácala v dvoch splátkach zodpovedajú polovici hodnoty uvedenej nehnuteľností v

zmysle znaleckého posudku. Darovacia zmluva je pre nedostatok vážnosti v zmysle ustanovenia § 37
ods.1 OZ absolútne neplatným právnym úkonom. V danom prípade išlo o tzv. dissimulovaný, zastretý
právnyúkonvyznačujúcisatým,žeobsahujespoločnúvedomúnezhoduvôleaprejavuzmluvnýchstrán,
čo sa prejavuje pri dvojstrannom právnom úkone akým je zmluva tak, že obidve strany po vzájomnej
dohode zhodne prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú, pričom v danej veci týmto dissimulovaným

právnym úkonom bola kúpna zmluva. Navrhovatelia aj odporkyňa v danom prípade simulovali darovacie
zmluvy. V skutočnosti však mali na mysli kúpne zmluvy, nakoľko finančné prostriedky za predmet
prevodu vyplatené boli, prevod bol podmienený v obidvoch prípadoch zaplatením kúpnej ceny a
prevzatie finančných prostriedkov navrhovatelia aj potvrdili. Prijatím finančných prostriedkov si účastnícikonania určili kúpnu cenu za nehnuteľnosti, čo potvrdzuje aj samotné vyhlásenie na darovacej zmluve
v bode IV. Dôvodom takéhoto konania bolo obchádzanie daňových zákonov. Dôkazmi vykonanými
na súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen, č.k. l5C 196/2011, na ktorý sa žalobný

návrh odvoláva bolo preukázané, že pri prevode nehnuteľností sa jednalo o zakrytý právny úkon, ktorý
vyjadroval slobodnú, vážnu a neomylnú vôľu účastníkov zmluvného vzťahu, a taktiež boli splnené všetky
náležitosti dissimulovaného právneho úkonu, t.j. kúpnej ceny tým, že cena za prevod nehnuteľností bola
riadne dohodnutá a vyplatená. Navrhovateľka má zato, že predmetná žaloba je vyslovene účelová a
špekulatívna v snahe uspokojiť záujem navrhovateľov o nehnuteľnosť a tým sa bezdôvodne obohatiť

a navyše nemá právne, ani morálne opodstatnenie. Na záver uviedla, že pokiaľ berie do úvahy, že k
prevodu nehnuteľností, ktoré sú predmetom žalobného návrhu došlo v prvom rade vkladom vlastníckeho
právanazákladedarovacejzmluvy,kde vkladbolpovolenýdňa30.4.1999podč.V659/1999avdruhom
rade vkladom vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, kde vklad bol povolený dňa 6.5.2002
pod č. V 117/2002, pričom ako vyplýva zo žalobného návrhu, čo nerozporuje ani odporkyňa právnym
titulom prevodu bol dissimulovaný právny úkon, okrem hore uvádzaných náležitostí je nesporné, že

akékoľvek námietky týkajúce sa predmetného prevodu sú v súčasnosti premlčané, z ktorého dôvodu
z právnej opatrnosti vzniesla voči právu navrhovateľov v I. a II.rade námietku premlčania, pretože toto
právo bolo na súde uplatnené až po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Na základe vyššie uvedeného
žiadala žalobný návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
5. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.11.2014, ktorého sa zúčastnili všetci

účastníci konania ako aj ich právni zástupcovia, vykonal dokazovanie, vec na tomto pojednávaní
prejednal a rozhodol podľa § 80 písm. c), § l00 ods.1, 2 , § 37 ods.1, § 39, § 40 ods.1, § 41a ods.2
Občianskeho zákonníka.
6. Na základe skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd prvej inštancie k názoru,
že návrh navrhovateľov je v celom rozsahu nedôvodný.

7. Podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v tam uvedených spoluvlastníckych podieloch v pomere k celku. Jednalo sa teda o
určovaciu žalobu, v rámci ktorej jej povinnosťou navrhovateľa preukázať, či má naliehavý právny záujem
na takomto určení. Súd sa zaoberal skúmaním otázky naliehavosti právneho záujmu navrhovateľov
na danom určení, pričom ustálil, že naliehavý právny záujem zo strany navrhovateľov bol preukázaný,

nakoľkonavrhovateliatvrdili,žeodporkyňa,ktorájevsúčasnostizapísanáakopodielováspoluvlastníčka
na predmetných nehnuteľnostiach v LV, tieto svoje spoluvlastnícke podiely nadobudla na základe
absolútne neplatných právnych úkonov od navrhovateľov, a preto mali navrhovatelia zato, že k prevodu
vlastníckych práv na odporkyňu nemohlo dôjsť a navrhovateľ v I.rade ako i navrhovateľ v II.rade sú
v príslušných spoluvlastníckych podieloch stále vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Z toho podľa

názoru súdu vyplýva, že určovacou žalobou sa navrhovatelia snažili dosiahnuť zhodu medzi skutočným
stavomastavomzapísanýmvkatastrinehnuteľností,pričomvtakomprípadejenaliehavýprávnyzáujem
na určení vlastníckeho práva vždy daný. Súd sa teda stotožnil s právnym názorom navrhovateľov, že bez
požadovaného určenia by bolo právo navrhovateľov ohrozené, resp. by ich postavenie bolo neisté, keď
bez požadovaného určenia súdu by sa navrhovatelia nemohli domáhať na príslušnom katastri zmeny v

osobe vlastníka (rozsudok NS SR zo dňa 6.l2.2012 sp.zn. 5Cdo 31/2011).
8. Odporkyňa vzniesla v podanom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu námietku premlčania s
poukazom nato, že k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam došlo na základe
darovacích zmlúv, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 30.4.1999, resp. dňa
6.5.2002, čiže s poukazom nato, že právo bolo na súde uplatnené až po uplynutí 3-ročnej premlčacej

lehoty vzniesla z opatrnosti voči právu navrhovateľov námietku premlčania. Súd si však tento právny
názor odporkyne ohľadne námietky premlčania neosvojil, keďže tak ako bolo už vyššie uvedené,
navrhovatelia sa domáhali určenia svojho vlastníckeho práva v rozsahu uvedených spoluvlastníckych
podieloch z dôvodu, že odporkyňa nadobudla tieto svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných
nehnuteľnostiach na základe absolútne neplatných právnych úkonov. Súd teda poukazuje nato, že

premlčaniuvzmysle vyššiecitovanýchustanoveníObčianskehozákonníkapodliehajúvšetkymajetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva, v spojení s dôsledkami súvisiacimi s absolútnou neplatnosťou
právneho úkonu, ktorá je v zásade časovo neobmedzená na rozdiel od relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, pri ktorej sa právo jej dovolať premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote.
9. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že tak darovacia zmluva zo dňa l5.3.1999, ktorej vklad

bol povolený pod č. V 659/99, ako i darovacia zmluva zo dňa l8.1.2002, ktorej vklad bol povolený pod č.
V 117/2002 sú neplatné právne úkony z dôvodu, že sa v obidvoch prípadoch jednalo o zastreté právne
úkony, čiže úkony simulované, keďže tu absentovala vôľa účastníkov týchto úkonov, keď podstatou
darovacej zmluvy je bezodplatný prevod vlastníckeho práva. V súdenej veci má súd zato, že došlo kplatnému uzavretiu kúpnych zmlúv,(u darovacej zmluvy zo dňa 15.3.1999 v časti medzi navrhovateľom v
I.rade a odporkyňou), nakoľko predmetom plnenia predmetných zmlúv bol odplatný prevod vlastníckeho
práva v určených spoluvlastníckych podieloch k pomere celku k predmetným nehnuteľnostiam, a teda

má platiť tento nezastretý (dissimulovaný) právny úkon, ktorý zodpovedal vôli účastníkov a zároveň boli
splnené všetky jeho podstatné náležitosti, t.j. dohoda o predmete plnenia-špecifikácia nehnuteľností
a určenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý bol predmetom
prevodu, ako i dohoda o výške kúpnej ceny. Tieto skutočnosti mal súd preukázané tak z obidvoch
predmetných darovacích zmlúv, z potvrdenia zo dňa 18.1.1999 a v neposlednom rade tieto skutočnosti

potvrdili v podstate zhodne všetci účastníci konania pri svojich výsluchoch pred súdom na pojednávaní,
a tiež sú zrejmé zo samotného žalobného návrhu podaného navrhovateľmi. Pokiaľ ide o námietku
navrhovateľov, že dohoda o kúpnych cenách nebola dojednaná písomne, a preto právne úkony kúpnych
zmlúv nie sú perfektné a sú tiež neplatné, súd zastáva názor, že takýto výklad ustanovenia § 41a
ods.2 OZ by bol príliš formalistický a v zásade nikdy by nemohlo dôjsť k naplneniu jeho obsahu, keďže
je zrejmé, že pokiaľ chceli zmluvné strany zastierať kúpnu zmluvu darovacou zmluvou, nemohli do

jej textu priamo poňať dohodu o výške kúpnej ceny, avšak tak z uvedeného písomného potvrdenia
zo dňa l8.1.1999, ako i z výsluchu účastníkov jednoznačne vyplýva, že vôľou účastníkov bolo, aby
odporkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel l/2-ica v pomere k celku na predmetných nehnuteľnostiach
po zaplatení sumy 347.110 Sk, čo predstavovalo polovicu hodnoty predmetných nehnuteľností v zmysle
tam citovaného zn. posudku, ktorým boli tieto nehnuteľnosti ocenené, pričom kúpna zmluva bola

dojednaná a aj vyplatená.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie návrh navrhovateľov v celom rozsahu
zamietol z dôvodu, že navrhovatelia svoje tvrdené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v
požadovaných podieloch voči odporkyni nepreukázali.
11. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § l42 ods.1 99/1963Zb. účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol,
odporkyňa má nárok na náhradu trov konania v zásade v plnej výške. Pri určení výšky trov právneho
zastúpenia vychádzal súd prvej inštancie zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby vo výške 1/13-iny výpočtového základu, teda základná sadzba tarifnej odmeny pre rok 2014

predstavovala sumu 6l,87 € v súlade s § 11 ods.1 písm.a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „ vyhláška“). Súd priznal odporkyni
náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby:
1./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške 6l,87 € a náhrada podľa
§ 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,

2./ vyjadrenie k žalobe zo dňa 30.9.2014 podľa § 13a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 6l,87 € a náhrada
podľa § l6 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,
3./ zastúpenie na pojednávaní dňa 26.11.2014 podľa § 13a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 6l,87 € a
náhradapodľa§16ods.3vyhláškyvovýške8,04€,spolutaksúdpriznalodporkynináhradutrovkonania
z titulu úkonov právnej služby a režijného paušálu v celkovej výške 209,73 €. Taktiež súd odporcovi

priznal náhradu cestovného v ním uplatnenej výške l2,29 €, hoci právny zástupca odporkyne nedoložil
ako prílohu technický preukaz k predmetnému motorovému vozidlu, z ktorého by bolo možné právnym
zástupcom odporkyne tvrdené údaje overiť, a taktiež priznal odporkyni náhradu trov konania z titulu
náhrady straty času v zmysle § l7 ods.1 vyhlášky, avšak len vo výške 26,80 € za dve začaté polhodiny
á= l3,40 € za cestu na pojednávanie Banská Bystrica -Zvolen a späť. Spolu tak súd priznal odporkyni

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 248,82 €.

12. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu odporkyne, že hodnota jedného
úkonu právnej služby je 579,25 €, keď mal zato, že sa jednalo o určovaciu žalobu, pri ktorej by sa malo
vychádzať z hodnoty neurčitej, teda že hodnotu veci, resp. práva nie je možné v peniazoch vyjadriť,

analogicky aj s odkazom na prílohu sadzobník a súdnych poplatkov, časť I, položka 1 písm.b), v zmysle
ktorého sa z návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je vyberá
poplatok vo výške 99,50 €, čiže je stanovená sadzba v tom zmysle, že nie je možné predmet konania
oceniť peniazmi. “

13. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, a v súlade s § 60 CSP stranami v civilnom sporovom konaní sú žalobca
a žalovaný. Vzhľadom na uvedené, keďže odvolací súd prejednáva vec po 30. 06. 2016 v ďalšom bude
označovať navrhovateľov ako žalobcov a odporkyňu ako žalovanú.14. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) podali proti rozsudku
odvolanie žalobcovia, žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd návrh zamietne

a žalobcom prizná náhradu trov konania, odvolanie podali v súlade s § 205 ods. 2 písm. f) OSP.

15. Žalobcovia žiadali, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrhu žalobcov v plnom rozsahu vyhovel,
zároveň im priznal náhradu trov konania spolu vo výške 301,83 € prvostupňového konania a odvolacieho
konania vo výške 83, 89 €.

Uviedli, že darovacie zmluvy zo dňa 15. 03. 1999 a zo dňa 18. januára 2002 správne prvostupňový
súd posúdil ako neplatné právne úkony z dôvodu, že sa v obidvoch prípadoch jednalo o zastreté právne
úkony,čižeúkonysimulované,keďžeabsentovalavážnosťvôleúčastníkovtýchtoúkonov,keďpodstatou
darovacej zmluvy je bezodplatný prevod vlastníckeho práva. Prvostupňový súd vec nesprávne právne
posúdil, keď uzavrel, že došlo k platnému uzavretiu kúpnych zmlúv, nakoľko predmetom plnenia
predmetných zmlúv bol odplatný prevod vlastníckeho práva v určených spoluvlastníckych podieloch, a

teda má platiť tento nezastretý (dissimulovaný) právny úkon, ktorý zodpovedal vôli účastníkov a zároveň
boli splnené všetky jeho podstatné náležitosti. S týmto názorom nemožno súhlasiť, keďže neboli splnené
všetky podstatné náležitosti právneho úkonu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, a to dohoda o kúpnej cene
a písomná forma.
Pri zmluve označenej ako „Darovacia zmluva“ zo dňa 15. 03. 1999 absentovala dohoda o výške

kúpnej ceny. Zmluva síce obsahovala hodnotu prevodu podľa znaleckého posudku, ktorá bola znalecky
určená vo výške 173.560,-Sk, avšak táto cena za spoluvlastnícky podiel nezodpovedala skutočnej vôli
účastníkov zmluvného vzťahu, keďže žalovaná reálne vyplatila žalobcovi v I. rade kúpnu cenu 200.000,-
Sk, na základe ktorej skutočnosti došlo k podpisu zmluvy.
Pri zmluve označenej ako „Darovacia zmluva“ zo dňa 18. januára 2002 rovnako absentuje dohoda o

výške kúpnej ceny, hodnota predmetu zmluvy bola určená vo výške 154 347,50 Sk, avšak pre účely
daňové, nešlo o dohodnutú kúpnu cenu, nezodpovedala zhodnej vôli účastníkov v otázke výšky kúpnej
ceny.
Pokiaľ zastretý právny úkon, pre ktorý sa vyžaduje písomná forma, nemá potrebné náležitosti, je aj tento
právny úkon neplatný pre nedostatok písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom

podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je kúpna cena, ktorá musí zodpovedať zhodnej vôli účastníkov
a musí byť dohodnutá písomne.
Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že práve žalobcovia určili, že prevod spoluvlastníckeho podielu
môže byť len formou darovacej zmluvy, ide o účelové tvrdenie žalovanej v predchádzajúcich súdnych
konaniach, keď tvrdila, že darovaciu zmluvu zvolili vzhľadom na nižší poplatok ako pri kúpnej zmluve.

Darovacie zmluvy sú neplatné pre nedostatok vôle účastníkov takéto zmluvy uzavrieť, pretože ich vôli
zodpovedalo uzavretie kúpnych zmlúv, ktoré mali byť zastreté darovacími zmluvami. Keďže však kúpne
zmluvy, pre rozpor so zákonom spočívajúcim v nedostatku písomnej formy sú neplatné, nemohla sa
žalovaná stať vlastníkom predmetných nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo
1513/2007 zo dňa 5. februára 2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Cdo 178/2010 zo dňa 28.

septembra 2010) .
Ak by malo dôjsť k platne uzatvoreným dissimulovaným právnym úkonom, t.j. k platne uzatvoreným
kúpnym zmluvám, prvostupňový súd nezohľadnil skutočnosť, že žalovaná v čase uzatvorenia zmlúv
bola v manželskom zväzku so žalovaným v II. rade, a preto nadobudnuté spoluvlastnícke podiely
by nemohla nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, ale do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov.

16. Žalobcovia namietal tiež skutočnosť, že súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 11 ods.
1 písm. a) vyhlášky, a to aj napriek tomu, že tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v prípade,
že klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo

slúži na bývanie, má byť určená podľa § 11 ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky. Tiež namietali priznanie
náhrady cestovného vo výške 12,29 €, hoci právny zástupca žalovanej nedoložil ako prílohu technický
preukaz k motorovému vozidlu a nedajú sa tieto údaje overiť, keďže ich žalovaná nepreukázala, tieto
jej súd nemal priznať.

17. Žalobcovia navrhli v prípade, že súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, aby odvolací súd v
súlade s ust. § 238 ods. 3 OSP vo výroku o potvrdení napadnutého rozsudku vyslovil prípustnosť
dovolania z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to v otázke, či prisimulovanej písomnej darovacej zmluve na nehnuteľnosť, ktorou účastníci chceli zastrieť jej predaj, je
táto dissimulovaná kúpna zmluva platná.

18. V súlade s § 204 OSP účinného do 30. 06. 2016 podala proti rozsudku v časti výroku o náhrade
trov konania odvolanie žalovaná. Navrhla zmeniť výrok rozhodnutia v časti, v ktorej súd rozhodol o
náhrade trov konania tak, že žalobca v I. rade a v II. rade sú povinní nahradiť žalovanej trovy konania
vo výške 1 814,36 € predstavujúcich trovy právneho zastúpenia z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
f) OSP. Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trovy konania boli

vyčíslené na základe jednoznačne určenej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu, t. j. za
polovicu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, a to zo sumy vo výške 79 500 € podľa znaleckého
posudkuč.19/2011súdomustanovenéhoznalcaW..S.B.,vkonanívedenomnaOkresnomsúdeZvolen
pod číslom konania 9C 139/2010 vo veci návrhu na zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci. Trovy
právneho zastúpenia by mali byť priznané v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., preto žiadala
priznať trovy vo výške 1 814,36 €.

19. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že prvostupňový súd správne postupoval,
keď účastníkovi úspešnému v konaní, ako fyzickej osoby v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti
určenej na bývanie, priznal náhradu trov podľa § 11 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., avšak po správnosti nie
podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Hodnotu predmetu

sporu nie je možné vyčísliť. Žalovaná vychádza z hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku
spred 4 rokov, a teda, hodnota predmetu sporu v prvostupňovom konaní nebola určitá a vzhľadom na
typ tohto konania nebol dôvod, aby bola skúmaná. Ďalej poukázal na to, že odvolanie bolo podpísané
koncipientkou a z odvolania nevyplýva, že by jej bolo právnym zástupcom žalovanej udelené poverenie
na zastupovanie od advokáta na jednotlivý úkon, t. j. na úkon podania odvolania proti rozsudku, preto

navrhol odvolanie odmietnuť.

20. ŽalovanávovyjadreníkodvolaniužalobcovnavrhlaodvolaniežalobcovvI.aII.radeprotirozsudkuv
celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že účastníci neuzavreli darovaciu zmluvu, ale kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti, za ktorý žalovaná riadne zaplatila kúpnu cenu v zmysle

znaleckého posudku zo dňa 06. 09. 1998. Cena a výška podielov, ktoré vyplácala v dvoch splátkach
zodpovedajú polovici hodnoty uvedenej nehnuteľnosti. Krajský súd v konaní č. k. 14Co 94/2013- 132 zo
dňa 01. 04. 2014 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 15C 196/2011 zo dňa 06. 12. 2012,
z ktorého táto skutočnosť vyplývala. Vychádzal z toho, že darovacia zmluva je absolútne neplatným
právnym úkonom, a potom sa nemôže žalobca s úspechom domáhať vrátenia daru v zmysle ust. § 630

OZ. Boli splnené všetky náležitosti dissimulovaného právneho úkonu, t. j. kúpnej zmluvy tým, že cena
za prevod nehnuteľnosti bola riadne dohodnutá a vyplatená.
Splnením náležitosti dissimulovaného právneho úkonu sa myslí predovšetkým sloboda, vážnosť a
neomylnosť vôle účastníkov zmluvného vzťahu, a nie jeho písomná forma, nakoľko v takom prípade, by
terminus technicus negotium dissimulatum, recipovaný do kontinentálneho právneho systému, ktorého

je právny poriadok Slovenskej republiky integrálnou súčasťou, z rímsko - právnej tradície, nebol v
teoreticko - právnej rovine vôbec možný. Finančné prostriedky za prevod vyplatené boli, čo potvrdili
aj žalobcovia. Prijatím týchto prostriedkov určili aj kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Ak účastníci chceli
zastierať kúpnu zmluvu darovacou zmluvou, nemohli do jej textu priamo poňať dohodu o výške kúpnej
ceny, avšak tak z písomného potvrdenia zo dňa 18. januára 1999, ako aj z výsluchu účastníkov,

jednoznačne vyplýva, že vôľou účastníkov bolo, aby žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel vo
výške 1 v pomere k celku po zaplatení sumy 347.110,-Sk, čo predstavovalo 1 hodnoty predmetných
nehnuteľností v zmysle vypracovaného znaleckého posudku. Žalobcovia poukazujú na rozhodnutia
najvyššieho súdu, v daných prípadoch sa však jednalo o právne a skutkovo iné prípady.
Pokiaľ žalovaná nadobúdala predmetné nehnuteľnosti, kúpnu cenu uhradila z finančných prostriedkov,

ktoré jej boli darované jej rodičmi, čo konštatoval aj okresný súd a nebolo to medzi účastníkmi sporné.
V danom prípade bol prejav vôle nielen zrozumiteľný a určitý, ale aj slobodný, vážny a bez omylu. Pokiaľ
by sa v danom prípade nezobrala do úvahy v teoreticko - právnom slova zmysle vôľa, prejav vôle a
jej náležitosti, ako obligatórne náležitosti právneho úkonu, tak by došlo k rozporu s dobrými mravmi,
čo sa definuje ako konanie, ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi právneho vzťahu pri nedodržaní

dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka,
výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.21. K námietke žalobcov v odvolaní, že advokátska koncipientka JUDr. Martina Rejdovianová nemá
substitučné poverenia, poukázala žalovaná na to, že substitučné poverenie advokátskej koncipientky
bolo udelené právnym zástupcom žalovanej s výslovným súhlasom žalovanej, a to na celé konanie v

danej veci, to znamená aj v odvolacom konaní, poverenie je v origináli doložené do súdneho spisu.

22. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového

poriadku (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný.

23. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia
žaloby (návrhu) potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne. V časti, v ktorej okresný

súd rozhodol o náhrade trov konania rozhodnutie v súlade s § 388 CSP a rozhodnutie zmenil.

24. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

25. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie v časti, ktorou žalobu zamietol nezistil vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok.

26. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v časti ktorou žalobu
zamietol. V tejto časti rozhodnutia nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, v rozhodnutí súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých

rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre
rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré súd zamietol žalobu, správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S
týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

28. Odvolanie žalobcov nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

29. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby odvolací súd,
vzhľadom na odvolacie dôvody udáva: Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva. Spornou
skutočnosťou medzi účastníkmi je posúdenie platnosti disimulovaných právnych úkonov.

30. Z teórie práva je zrejmé, že pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný
úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá
Občianskehozákonníka).Zuvedenéhopotomvyplýva,žeakmábyťurčitýmprávnymúkonomurobeným
len „naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny
úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov

urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný
právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť.
Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39
Občianskeho zákonníka).

31. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právne úkony účastníkov, tak darovacia zmluva zo
dňa l5. 03. 1999, ktorej vklad bol povolený pod č. V 659/99, ako i darovacia zmluva zo dňa l8. 01. 2002,
ktorej vklad bol povolený pod č. V 117/2002 sú neplatné právne úkony z dôvodu, že sa v obidvoch
prípadoch jednalo o zastreté právne úkony, čiže úkony simulované, keďže absentovala vôľa účastníkov
týchto úkonov previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú bezodplatne. Návrh na určenie

vlastníckeho práva bol podaný dňa 23. 07. 2014.

32. V súdenej veci súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu správne vec
právne posúdil, a uzavrel, že došlo k platnému uzavretiu kúpnych zmlúv, nakoľko predmetom plneniapredmetných zmlúv bol odplatný prevod vlastníckeho práva v určených spoluvlastníckych podieloch k
pomere celku k predmetným nehnuteľnostiam, a teda má platiť tento nezastretý (dissimulovaný) právny
úkon, ktorý zodpovedal vôli účastníkov a zároveň boli splnené všetky podstatné náležitosti, t.j. dohoda o

predmete plnenia-špecifikácia nehnuteľností, určenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu k predmetným
nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu, ako i dohoda o výške kúpnej ceny. Tieto skutočnosti
mal súd preukázané tak z obidvoch predmetných „darovacích zmlúv“, z písomného potvrdenia zo dňa
18. 01. 1999 a v neposlednom rade tieto skutočnosti potvrdili v podstate zhodne všetci účastníci konania
pri svojich výsluchoch pred súdom na pojednávaní, a tiež sú zrejmé zo samotného žalobného návrhu.

33. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že dohoda o kúpnych cenách nebola dojednaná písomne, odvolací
súd v zhode zo závermi súdu prvej inštancie má za to, že písomne uzatvorené zmluvy spolu s písomným
potvrdením zo dňa 18. 01. 1999 jednoznačne preukazujú dohodu o predmete ako aj dohodnutej cene.
Cena podielu vo výške 1 bola dohodnutá vo výške 347 110,- Sk a účastníci dohodli, že ak žalovaná
uhradí sumu 347 110,- Sk nadobudne vlastníctvo k nehnuteľnostiam vo výške 1. Dohodnutá výška ceny

vychádzala zo znaleckého posudku č. 183/1998 znalca Jána Drozdíka zo 06. 09. 1998. Z prednesov
žalobcov vyplýva, že v súlade s písomnou dohodou z 18. 01. 1999 (ktorou bola dohodnutá cena)
následne aj konali, a potom čo žalovaná uhradila dohodnutú kúpnu cenu v častiach bol na ňu prevedený
podiel žalobcom 1 (ako vyplýva z prednesu žalobcu 1 (čl. 52 spisu) a prednesu žalobcu 2 (čl. 52 spisu),
ktorý uviedol, keď bývalá manželka priniesla ďalšie finančné prostriedky, tak som zase ja jej na základe

toho previedol ďalšiu 1 k nehnuteľnostiam. Z uvedeného písomného potvrdenia zo dňa l8. 01. 1999,
ako i z výsluchu účastníkov jednoznačne vyplýva, že vôľou účastníkov bolo, aby žalovaná nadobudla
spoluvlastnícky podiel l/2-ica v pomere k celku na predmetných nehnuteľnostiach po zaplatení sumy
347 110 Sk, čo predstavovalo polovicu hodnoty predmetných nehnuteľností v zmysle citovaného zn.
posudku, ktorým boli tieto nehnuteľnosti ocenené, pričom kúpna cena bola písomne dojednaná a aj

vyplatená.

34. Žalobcovia namietali v odvolaní, že žalovaná nadobudla podiel na nehnuteľnostiach za trvania
manželstva, a teda mohla nadobudnúť spoluvlastnícke podiely len do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý
z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj
vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z
manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu

nástupcovi pôvodného vlastníka. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria veci, ktoré boli
nadobudnuténiektorýmzmanželovzprostriedkov,ktorésúvjehovýlučnomvlastníctve-vtomtoprípade
idetotižlenotransformáciuvýlučnéhomajetku. Zozistenéhoskutkovéhostavujezrejmé,žeprostriedky,
ktoré žalovaná použila na úhradu kúpnej ceny boli v jej výlučnom vlastníctve (prostriedky získala darom
od jej rodičov).

35. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti zamietnutia návrhu, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vyvodil správny právny
záver.

36. Odvolací súd pre úplnosť udáva, že vzhľadom na zásadnú zmenu procesného predpisu, na základe,
ktorého došlo k zmene prípustnosti dovolania, keď je úplné nová právna úprava, nie je už dôvod (bolo
by aj bez účinkov) v súlade s § 470 ods. 1 CSP rozhodovať odvolacím súdom o prípustnosti dovolania,
tak ako to navrhli žalobcovia v odvolaní podanom do 30. 06. 2016.

37. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania v súlade
s 388 CSP. Odvolanie do výroku o trovách konania podali žalobcovia aj žalovaná.

38. Pokiaľ ide o námietku žalobcov v odvolaní, že nie je zrejmé, či advokátskej koncipientke právneho
zástupcu žalovanej JUDr. Martine Rejdovianovej, ktorá podala odvolanie do trov konania, bolo právnym

zástupcom žalovanej udelené poverenie na zastúpenie na úkon podania odvolania proti rozsudku,
odvolacísúdpoukazuje,že substitučnépoverenieadvokátskejkoncipientky(ktoréjevoriginálidoložené
do súdneho spisu) bolo udelené právnym zástupcom žalovanej s výslovným súhlasom žalovanej, a to
na celé konanie v danej veci (vrátane odvolacieho konania).39. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03).

40. Správne súd prvej inštancie posúdil nárok na náhradu trov konania podľa plného úspechu žalovanej
vo veci v súlade s § podľa § 142 ods.1 OSP a žalovanej priznal náhradu trov konania. V zásade
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, patrí plná náhrada účelne vynaložených trov konania.

Odvolací súd vzhľadom k plnému úspechu žalovanej v prvoinštančnom konaní rozhodol tak, že jej
priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu, avšak vzhľadom na zmenu
procesných predpisov účinných od 01. 07. 2016 už nemohol rozhodnúť o výške náhrady (rozhodnutie
pokiaľ ide o výšku trov odvolací súd nepotvrdil z dôvodov uvedených v bode 41). O výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie, tak že prizná žalovanej plnú výšku účelne vynaložených a preukázaných
trov, ktoré jej vznikli v prvoinštančnom konaní.

41. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v časti náhrady trov konania, pokiaľ rozhodol o ich
výške,neuviedolnazákladeakejprávnej úvahyrozhodol,nazákladeakýchskutkovýchzistení rozhodol
o výške náhrady trov konania žalovanej - náhrade za cestovné, tiež neuviedol, na základe akej úvahy
priznal žalobkyni náhradu trov konania podľa § 11 ods. 1 pís. a / vyhl. 655/2004 Z. z., a nie podľa § 11

ods. 1 pís. c) vyhl. 655/2004 Z. z. (odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 119/2012). Keďže súd prvej inštancie rozhodnutie o výške náhrady trov
riadne neodôvodnil odvolací súd ho nemohol potvrdiť.

42. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť o výške trov konania prvej

inštnacie. V odôvodnení súdneho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dá odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky.

43. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný vo vzťahu k

prvému výroku, ktorým súd rozhodol o uplatnenom nároku, úspešný bol v časti rozhodnutia o náhrade
trov konania, avšak ide o úspech len v nepatrnej časti. V odvolacom konaní bola neúspešná žalovaná
len v nepatrnej časti, preto vzhľadom na jej úspech v odvolacom konaní jej odvolací súd priznal nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).