Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1034/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414211261
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414211261.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu K. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o.,
so sídlom Kuzmányho 29,
040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,

811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 1 895,26 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 19C/150/2014-59 zo dňa 17. 09. 2015,

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1 895,26
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 895,26 € od 26. 09. 2014 do zaplatenia,
titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle §-u 451 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že uvedený zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere
uzavretej medzi stranami sporu dňa

17. 06. 2009 je vzťahom spotrebiteľským a medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (ďalej v texte len ,,Zákon o
spotrebiteľských úveroch“). Zdôraznil, že zo znenia §-u 2 písm. a) predmetného zákona vyplýva,
že spotrebiteľským úverom je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď žalovaný poskytol

žalobcovi peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Žalobca vystupoval v danom
zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a žalovaný vystupoval v zmluvnom
vzťahuakoprávnickáosoba,ktoráponúkaaposkytujespotrebiteľskéúveryvrámcisvojejpodnikateľskej
činnosti. Výhradám žalovaného v tom smere, že predmetný úver nie je spotrebiteľským úverom, nakoľko
žalobca v zmluve o úvere prehlásil, že predmetný úver si berie za účelom výkonu zamestnania, okresný

súd uviedol, že mu je vo všeobecnosti z jeho úradnej činnosti známe, že žalovaný pri uzatváraní zmlúv
o úvere využíval prehlásenie spotrebiteľov o tom, že predmetný úver im je poskytnutý za účelom výkonu
zamestnania, povolania, resp. podnikania, aby tak vylúčil aplikáciu zákonov na ochranu spotrebiteľa.
Uvedenú skutočnosť mal za preukázanú aj v prejednávanom prípade výsluchom žalobcu, ktorý v konaní
tvrdil, že si bral úver od žalovaného za účelom realizovania svojich spotrebiteľských potrieb, nakoľko
potreboval peniaze na vyplatenie nedoplatkov za elektriku a plyn. Taktiež z prehlásenia zamestnávateľa

žalobcu v rozhodnom období súd zistil, že žalobca v tom čase nečerpal žiadne peňažné prostriedkyza účelom získania prostriedkov na výkon zamestnania. Uvedené konanie žalovaného preto považoval
okresný súd za účelové.

2. V ďalšom pristúpil okresný súd k prieskumu danej zmluvy v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch
a zistil, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje obligatórne náležitosti, akými sú údaje o
úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov a pod.. Zákon o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy absenciu týchto
náležitostí sankcionoval jeho bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Účelom právnej úpravy obsiahnutej

v Zákone o spotrebiteľských úveroch bolo, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy
všetky podrobné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytnutého úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené
považoval nárok žalobcu za dôvodný, ak tento zaplatil viac, než v akej výške mu bol úver poskytnutý.
Žalovaný poskytol žalobcovi celkovú sumu 1 400 € ako úver
a žalobca žalovanému zaplatil spolu 3 295,26 €, preto v rozsahu sumy 1 895,26 € došlo na starne
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu bez právneho dôvodu. Okresný súd priznal žalobcovi i

príslušný úrok z omeškania zo žalovanej sumy v zmysle ust. §-u 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 O. s. p..

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Má za to, že zmluvné strany
sa dohodli na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať a keďže
zmluva bola uzavretá v zmysle §-u 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, nie je možné na
daný vzťah aplikovať iný zákon, o to viac, ak sa zmluva považuje za absolútny obchod. Namietal, že
podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný, alebo bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Namietal aj to, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a v čase uzavretia
tejto zmluvy neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by
bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Rozsudok
okresného súdu považuje za nepreskúmateľný, v dôsledku čoho došlo k odopretiu možnosti konať pred

súdom, pretože argumentáciu súdu, ktorým rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok, považuje
za nepostačujúcu a v rozpore s § 157 ods. 4 O. s. p.. Naviac okresný súd sa nevysporiadal ani so
vznesenou námietkou veci rozhodnutej. Podľa neho nie je ani zrejmé, z čoho okresný súd vyvodil
neplatnosť celej zmluvy. Nestotožnil sa s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania. Keďže žalovaný
je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú

stanovuje zákon, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že právny záver okresného
súdu, podľa ktorého je vzťah medzi stranami sporu vzťahom spotrebiteľským a na zmluvu uzavretú
medzi nimi sa vzťahujú ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch, je vecne správny. Z obsahu

zmluvy, ako aj z výpovede žalobcu o okolnostiach uzatvárania zmluvy vyplýva, že ide o formulárovú
zmluvu charakteristickú pre zmluvný vzťah podnikateľa - spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal aj na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 329/2013-15 zo dňa 02. 06. 2013. K nutnosti aplikácie
ustanovení týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľa na každý zmluvný vzťah, ktorý uzatvára spotrebiteľ
s dodávateľom, a to aj v prípade, ak by malo ísť o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka,

sa vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo 14/2014. Žalobca
zdôraznil, že zmluvu nemohol ovplyvniť, nijako zmeniť ani upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná
a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania, predložená mu na podpis. Vzhľadom na znenie
zmluvy o úvere, znenie všeobecných podmienok poskytnutia úveru a z dôvodu neprehľadnosti a
nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere, bez skúseností, nemohol rozumieť a

vyčítaťznejprenehovšetkyplynúcenásledky.Poprel,žebyfinančnéprostriedkyboliposkytnuténaúčel
zamestnania. Z potvrdenia jeho zamestnávateľa bolo zistené, že bol zamestnaný na dohodu o vykonaní
práce a pre výkon tohto zamestnania nepotreboval žiadnu pôžičku. Predmetný úver si bral z dôvodu
nedoplatkov, ktoré mu vznikli v tom čase na plyne a elektrike. Na základe vyššie uvedeného, zotrval na
tom, že došlo na strane žalovaného k prospechu získanému bez právneho dôvodu a domáhal sa, aby

odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

6.Okresnýsúdvovecisamejrozhodoldňa17.09.2015.Odvolanievočijehorozhodnutiupodalžalovaný
dňa 20. 10. 2015 s tým, že vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 10. 12. 2015. Dňom 01. 07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj ,,CSP“),
ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. §-u 470 ods. 1 CSP a §-u 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych

noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.
06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po
30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od
01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní, sa v prípade týchto odvolaní
nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Opačný záver by bol poručením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na

základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď závery
vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379
a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v

dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa §-u 191 ods. 1 CSP a svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa §-u 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
záverminastranedruhej.Okresnýsúdneporušilprávostránsporunaspravodlivýsúdnyproces,nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak

okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III.ÚS 36/2010).

10. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími

dôvodmi.

11. Prioritne sa odvolací súd zameral na preskúmanie, či postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu
práva žalovaného konať pred súdom, teda či nedošlo v konaní k vadám v zmysle §-221 ods. 1 písm.
f) Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 ( ďalej v texte „O. s. p.“ ). V

tejto súvislosti žalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie predmetného rozsudku a jeho následnú
nepreskúmateľnosť.Konkrétnenamietal,žemuniejezrejmé,prečosúdrozhodoloneprijateľnostivyššie
uvedenýchzmluvnýchpodmienok,zčohovyvodilneplatnosťcelejzmluvy.Odvolacísúdvšakkonštatuje,
že okresný súd nerozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok, ak zmluvu o úvere uzavretú medzi
stranami sporu dňa 17. 06. 2009 posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho ex

offo skúmal obligatórne náležitosti tejto zmluvy vyžadované zákonom účinným v čase uzavretia zmluvy.
Okresný súd teda neposudzoval prijateľnosť, či neprijateľnosť zmluvných podmienok, ani platnosť celej
zmluvy, ale obligatórne náležitosti predpokladané Zákonom o spotrebiteľskom úvere v zmysle §-u 4 ods.
2 písm. g), h), i), j), k), ak zmluva neobsahovala údaje o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o
konečnej splatnosti úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a pod.. Uvedené právne závery

však žalovaný v odvolaní nespochybnil, a na podporu správnosti dôvodov uvádzaných okresným súdom
v jeho napadnutom rozhodnutí odvolací súd dopĺňa:

12. V prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, žalovaný pri uzatváraní zmluvy o
úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle §-u 52 ods.

3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy považovať za dodávateľa. Žalobca ako
fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ho v zmysle §-u 52 ods. 4 Občianskeho zákonníkaúčinného v čase uzavretia zmluvy za spotrebiteľa a predmetnú zmluvu o úvere posúdiť ako zmluvu
spotrebiteľskú aj v zmysle §-u 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy.

13. Ani odvolací súd neprihliadal na námietku žalovaného, ak tvrdil, že žalobca pri uzatváraní zmluvy
nevystupoval ako spotrebiteľ. V prípade pochybností o tom, či ide alebo nejde o spotrebiteľskú
zmluvu, má dôkazné bremeno dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym
pre dôkazné konanie, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na účel zamestnania bez reálneho stotožnenia zamestnania

žalobcu a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním dlžníka vôbec uzavretie príslušnej
zmluvy má. K vylúčeniu zmluvy o úvere z pod režimu právnej úpravy spotrebiteľských úverov môže
dôjsť len v prípade, keď je jednoznačne preukázaná zhoda zmluvou proklamovanej okolnosti -
poskytovania úveru naozaj na výkon zamestnania so skutočnosťou. V prípade predmetnej zmluvy
nedošlo k takémuto vyhodnoteniu, o to viac, ak žalobca sám tvrdí, že mu nebol poskytnutý úver na účel
zamestnania,alenavyplatenienedoplatkovzaelektrikuaplyn.Ajzprehláseniazamestnávateľažalobcu

v rozhodnom období bolo zistené, že žalobca v tom čase nečerpal žiadne peňažné prostriedky za
účelom získania prostriedkov na výkon zamestnania. Úver poskytnutý spotrebiteľovi bol žalovaným bez
ďalšieho subsumovaný pod úpravu Obchodného zákonníka, čím bolo zhoršené postavenie spotrebiteľa
vo vzťahu k zvýšenej právnej ochrane zabezpečenej právnym režimom Zákona o spotrebiteľských
úveroch, predovšetkým vo vzťahu k informáciám, s ktorými je povinný veriteľ oboznámiť spotrebiteľa

pred uzavretím zmluvy, napr. vo vzťahu k náležitostiam, k výške zákonom regulovanej odplaty a v
neposlednom rade k základnému porovnávaciemu údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov. Naviac
uvedenú formulárovú zmluvu, ktorá bola žalobcovi predložená, tento nemal možnosť akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, či doplniť s tým, že ak by údaje v nej namietal, zrejme by k uzavretiu zmluvy nedošlo.
Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania úverového

dlžníka, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a
teda nespotrebiteľský úver majúci sa riadiť výlučne úpravou v zmysle zmluvy a obchodného zákonníka,
teda žalovaného. Uvedené možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že predmetná zmluva o úvere má povahu
značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich
dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania

typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári skôr svedčí
o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán. Nemožno teda
opomenúť, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická
tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemôže meniť vzhľadom
na formulárovú predtlač, čo znamená, že spotrebiteľ podmienky, ktoré sú dané buď príjme, ktoré si

však poskytovateľ sám v predstihu a zjavne v kľude a bez časového stresu podľa svojich predstáv
naformuloval, alebo zmluvný vzťah následne nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ v tomto prípade
z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu, pričom aj z
predmetnej zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že jej jednotlivé časti vrátane uvedenia, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, sú vypĺňané žalovaným.

14. Hmotnoprávnym dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu a jeho uplatneného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia bol právny záver okresného súdu, podľa ktorého je nutné považovať úver
poskytnutý na základe zmluvy o úvere, ktorá neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom (§ 4 ods. 2
písm. g), h), i), j), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch za úver poskytnutý bezúročne a bez poplatkov

v zmysle §-u 4 ods. 3 veta posledná Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b) d) až j), k) a l) za bezúročný a
bez poplatkov. Okresný súd dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že spotrebiteľská
zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola vopred pripravená na formulári bez možnosti žalobcu ako
spotrebiteľa zasiahnuť do jej znenia, do jej obsahu, t. j. do vzájomných práv a povinností účastníkov

zmluvy. Súd bol preto ex offo povinný podrobiť daný zmluvný vzťah prieskumu a zisťovať, či zmluva
obsahuje náležitosti predpokladané zákonom.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje
termín konečnej splatnosti, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, údaj o úrokovej sadzbe

spotrebiteľského úveru, preto správne okresný súd vyhodnotil poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov. Následne na to dôvodne aplikoval ust. §-u 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keďže z
predloženého prehľadu splátok plnenia titulom úhrady úveru mal za preukázané, že žalobca okrem
istiny vo výške 1 400 € zaplatil nad rámec i sumu 1 895,26 €, v dôsledku čoho žalovaný prijal v tomtorozsahu plnenie bez právneho dôvodu. Na základe absencie podstatných obligatórnych náležitostí v
úverovej zmluve mal preto žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 1
400 €, a to bez úrokov a bez poplatkov, teda bez sumy 1 895,26 €, ktorú žalobca uhradil bez právneho

dôvodu. K uvedenému naviac odvolací súd dopĺňa, že je nenáležitá námietka žalovaného v odvolaní,
ak tento okresnému súdu vytýka, že dospel k neplatnosti celej zmluvy. Uvedené je v priamom rozpore
s vyššie vykonaným dokazovaním a právnym záverom okresného súdu, ak tento v časti poskytnutia
sumy 1 400 €, ktorá suma bola ako úver poskytnutá žalobcovi, zmluvu ako neplatnú nevyhodnotil. V
tomto rozsahu je preto nepreskúmateľné a nedôvodné odvolanie žalovaného vytýkajúce nedostatočné

odôvodnenienapadnutéhorozsudkuokresnéhosúdu.Odvolacísúdkonštatuje,že postupomokresného
súdu nedošlo k odňatiu práva žalovaného konať pred súdom.

16. Zároveň je nedôvodným aj námietka žalovaného, že okresný súd sa nevysporiadal
s ním vznesenou námietkou veci rozhodnutej. Okresný súd na str. 4 až 5 odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia uviedol, na základe akých právnych skutočností a následne právnych záverov dospel k
tomu, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 15292/10 zo dňa 24. 02. 2011 nezakladá pre toto konanie prekážku rozsúdenej veci a v tomto
rozsahu odvolací súd na odôvodnenie okresného súdu odkazuje. Navyše odvolací súd dodáva, že
predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom. Rozhodcovský súd nemal právomoc na

vydanie tohto rozhodcovského rozsudku, nakoľko tento bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy. Odvolací súd uznáva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má účinky právoplatného
rozsudku. Uvedené však neplatí v prípade, ak bol tento rozhodcovský rozsudok založený na neplatnej
rozhodcovskej doložke. Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky vydaný rozhodcovský rozsudok je
nulitným aktom, na ktorý súd nemôže prihliadať. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 5 Obdo 44/2011. Dôsledkom vyššie uvedeného je nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu na prejednanie žaloby žalovaného, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku, a teda jeho nezáväznosť. Právna teória takéto rozhodnutia označuje ako ničotné tzv. paakty,
z právneho hľadiska považované za neexistujúce. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto odvolací súd
nemohol prihliadať k námietke žalovaného, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný, avšak naďalej

existuje. Podľa právnej teórie totiž nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby neexistoval, v
dôsledkučohovprejednávanejvecinepredstavujerozhodcovskýrozsudok,naktorýžalovanýpoukazuje
prekážku res iudicatae. V dôsledku uvedeného je treba námietku žalovaného týkajúcu sa existencie
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a založenia ním údajnej prekážky právoplatne rozsúdenej
veci odmietnuť; keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) právny akt žiadnu prekážku následného

prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje.

17.Nazáverodvolacísúdpoznamenáva,žesamotnýmvýchodiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za akých dochádza ku vzniku záväzku, s

ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, jeho lepšiu znalosť práva ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou
práva a to formou obmedzenia autonómie vôle. Súkromné právo garantuje každému, čo najširšiu
mieru možnosti slobodného jednania, avšak práve preto, že ju garantuje každému, musí ju zároveň u

niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým.

18. Okresný súd sa preto správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré
sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd -
prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

19. Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania, ak rozhodol podľa § 142
ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní, ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje aj napriek tomu,
že konkrétnymi dôvodmi výrok o náhrade trov konania nebol odvolaním napadnutý, avšak ide v zmysle

ust. § 357 ods. 2,3 CSP o výrok súvisiaci.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré mu vznikli a ktoré boli preukázané, odôvodnené a ktoré možno považovať za účelne

vynaložené výdavky. Odvolací súd tak v zmysle §-u 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalobcu na
náhradu trov odvolacieho konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí s tým, že o výške týchto trov
rozhodne v zmysle §-u 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).