Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203440
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316203440.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľky: C. Z.Á., rod.

D.L.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, proti povinnému z vyživovacej povinnosti - manželovi: H. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. X, právne zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1, 066 01
Humenné, o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 14.04.2016 domáhala, aby súd svojim rozsudkom zaviazal
manžela prispievať na jej výživu. Podaný návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom stále trvá,

no nežijú v spoločnej domácnosti, ani spoločne nekomunikujú. Ona je toho času vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Snina a jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške
63,- eur mesačne. Žije spoločne s dcérou, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku. Syn, ktorý
rovnako žije v spoločnej domácnosti, pracuje príležitostne na dohodu. Manžel jej na výživu žiadnou
sumou neprispieva. V návrhu však neuviedla žiadnu sumu výživného a ani nepredložila žiadne listinné
dôkazy, ktoré by odôvodňovali návrh.

2. Súd uznesením zo dňa 18.04.2016 vyzval navrhovateľku na odstránenie vád podania, najmä aby
presne uviedla petit návrhu, označila dôkazy a predložila sobášny list.

3. Navrhovateľka dňa 29.04.2016 súdu doručila listinné dôkazy.

4. Manžel s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť.

5. Na nariadené pojednávanie sa nedostavila navrhovateľka, u ktorej je doručenie na predvolanie na
pojednávanie riadne a včas vykázané, ktorá svoju neprítomnosť neospravedlnila, ani nepožiadala o
odročenie pojednávania.

6. Súd sa oboznámil s návrhom a listinnými dôkazmi a to Potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi
navrhovateľky, Potvrdením o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie navrhovateľky, sobášnym
listom účastníkov konania, písomným vyjadrením manžela, prednesom zástupcu manžela a zistil

nasledovný skutkový stav veci:

7. Zástupkyňa manžela navrhovateľky vo svojom prednese uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí.
P. Z. bol vo výkone trestu odňatia slobody a v súčasnej dobe sú mu každý mesiac vykonávané zrážkyna úhradu nákladov, ktoré boli spojené s výkonom trestu slobody. Jeho jediným príjmom je starobný
dôchodok v sume 389,- eur mesačne a po odrátaní zrážok na náklady výkonu trestu mu ostáva mesačne
suma 245,56 eur. Táto suma postačuje iba na jeho základnú obživu, preto nie je možné, aby ešte

prispieval na výživu navrhovateľke. Ďalej poukázala na skutočnosť, že počas výkonu trestu odňatia
slobody navrhovateľka vybrala z vkladnej knižky väčší obnos finančných prostriedkov a tiež minula
finančné prostriedky, ktoré mali v domácnosti. Rovnako použila i finančné prostriedky, ktoré po ukončení
trestu odňatia slobody je manžel priniesol domov, nakoľko starobný dôchodok v tom čase mu bol
ukladaný na účet. Na základe vyššie uvedeného mala za to, že navrhovateľka nie je odkázaná na

manželské výživné.

8. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina zo dňa
29.04.2016, navrhovateľka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, a to podľa posledných údajov z apríla
2016 vo výške 152,10 eur.

V zmysle potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 29.04.2016, navrhovateľka
je odo dňa 14.10.2011 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Podľa sobášneho listu účastníci konania dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v
knihe manželstiev matričného úradu F., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX.

9. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákon o rodine“), manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a
zanikáspolusjehozánikomzozákonnýchdôvodov.Zásadnetedatrvápočasceléhotrvaniamanželstva.
Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre

priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno
priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli
niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.

Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie

uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane
oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu
práva priznať výživné.

Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom

rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných
mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom
prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného

z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.

Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna
legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhýmanžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý
manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu na určenie manželského
výživného nie je možné vyhovieť. Manželstvo účastníkov konania zatiaľ trvá, takže manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti a finančne spolu
nehospodária.

Navrhovateľka je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Je poberateľkou dávky
v hmotnej núdzi vo výške cca 152,- eur. Žije v spoločnej domácnosti s dcérou, ktorá je poberateľkou
invalidného dôchodku a s plnoletým synom, ktorý príležitostne pracuje. Ďalšie skutočnosti ohľadom
preukázania jej majetkových pomerov, výšky výdavkov, zo strany navrhovateľky v tomto konaní neboli
preukázané.

Povinný z vyživovacej povinnosti - manžel navrhovateľky, je toho času poberateľom starobného
dôchodku, z ktorého sa mu vykonávajú mesačné zrážky vo výške 143,44 eur, pričom na výživu mu
zostane čiastka 245,56 eur. Iné jeho majetkové pomery, na základe ktorých by súd mohol rozhodnúť o
jeho povinnosti reálne poskytovať navrhovateľke manželské výživné, súdu nie sú známe.

12. Súd pri posúdení danej právnej veci bral do úvahy osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov
konania - manželov, ako aj odôvodnené potreby oprávneného - navrhovateľky a schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného - manžela navrhovateľky. Je toho názoru, že nie je v možnostiach
osoby povinnej prispievať navrhovateľke na výživu manželským výživným. Preto súd návrh na určenie

manželského výživného zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.