Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201446
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013201446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Violy Takáčovej v právnej veci žalobcu: Mgr. F. F., nar. XY,
bytom M., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. DSK 912/001/2009/R zo dňa 29.07.2013, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2014, č. k. 6S/191/2013-29, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2014, č. k.
6S/191/2013-29, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 27.06.2014, č. k. 6S/191/2013-29, krajský súd zamietol žalobu o
preskúmanie rozhodnutia predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. DSK
912/001/2009/R, č. z. 71015/2013 zo dňa 29.07.2013 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým
táto potvrdila rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. DSK 912/001/2009 zo
dňa 19.07.2010.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že predmetom sporu bola otázka, či žalobca ako študent

dennej formy vysokoškolského štúdia mal platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmu získaného z
činností na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru vo výške 13,7% z ním určeného
vymeriavacieho základu v zmysle § 12 ods. 7 zákona alebo z úhrnu príjmov, ktorý podlieha dani z
príjmov v zmysle § 13 ods. 8 zákona; úlohou krajského súdu bolo ustáliť, či žalobca patrí do okruhu
osôb podľa § 10 ods. 2 zákona, a ak áno, prečo by pre neho nemalo platiť ustanovenie § 12 ods. 7,
ale ustanovenie § 13 ods. 8, pokiaľ žalovaný zotrvá na svojom stanovisku. Nebolo pritom sporné, že
za obdobie 01/2000 žalobca dosiahol príjem vo výške 132,77 € a preto bol povinný vypočítať a odviesť

zdravotné poistenie ako platiteľ poistného podliehajúci dani z príjmov. Taktiež nebolo sporné, že žalobca
vypočítal a odviedol predmetné poistné vo výške 13,7% z uvedenej sumy, t.j. 18,19 €, následne však
požiadal o vrátenie poistného v sume 4,55 € majúc za to, že mu vznikol preplatok na poistnom, lebo na
určenie vymeriavacieho základu podľa jeho názoru nesprávne aplikoval ustanovenie § 13 ods. 8 zákona,
hoci mal správne aplikovať § 12 ods. 7 zákona.

Krajský súd považoval zaradenie žalobcu do okruhu osôb podľa § 10 ods. 2 písm. c/ za zákonné, keďže

žalobca bol v rozhodnom období osobou patriacou do skupiny dobrovoľných platiteľov poistného (§ 16
ods. 3 zákona); jeho príjem nebol z pracovného alebo obdobného pomeru, nebol samostatne zárobkovo
činnou osobou, ale bol osobou, za ktorú štát prestal za rozhodné obdobie - celkom platiť poistné.Podľa krajského súdu žalobca patril do skupiny dobrovoľných platiteľov poistného, avšak zo zákona, a
bol povinný zo zákona sám vypočítať aj odvádzať poistné. Pokiaľ by jeho príjem bolo možné určiť iba
fikciou, pre prípad neexistencie konkrétneho príjmu, z ktorého by bolo možné vypočítať určenú výšku

poistného (vymeriavací základ), pre tento okruh platiteľov zákonodarca v § 12 ods. 7 zákona určil, že
tieto osoby si môžu určiť výšku svojho vymeriavacieho základu najmenej zákonom stanovenou sumou
3.000 Sk, čo však nebol prípad žalobcu. Žalobca výšku svojho vymeriavacieho základu určil z úhrnu
reálnych príjmov, ktoré presiahli 3000 Sk (úhrnom išlo o 4000 Sk); v takom prípade aj podľa názoru
krajského súdu bol povinný ako ostatní poistenci postupovať v súlade s ustanovením § 13 ods. 8 zákona,

t.j. vypočítať a odviesť poistné na zdravotné poistenie zo sumy 4.000 Sk (krát 13,7%), čo aj urobil.

Z uvedených dôvodov krajský súd považoval rozhodnutie žalovaného za súladné so zákonom.

Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas odvolaním z 25.08.2014. Namietal, že krajský súd
zákonnosť rozhodnutia vyslovil na základe dôvodu, ktorý v rozhodnutí žalovaného nebol vyslovený,

pričom vychádzal zo skutkového stavu, ktorý nezisťoval ani súd ani správny orgán; súd tak rozhodol
iba na základe domnienky, ktorú bližšie v odôvodnení nerozviedol. Uviedol, že pokiaľ mal súd za to,
že správny orgán mal vec inak po právnej stránke posúdiť, aj keď s rovnakým výrokom, je rozhodnutie
správneho orgánu nepreskúmateľné a malo by byť zrušené. Právne posúdenie veci, ktoré vykonal
krajský súd, sa dosiaľ nikdy neobjavilo a ide o tzv. prekvapivé rozhodnutie, čo samo o sebe zakladá

porušenie žalobcovho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, súd nemôže žalobu zamietnuť
z dôvodu, ktorý sa v rozhodnutí správneho orgánu neuvádza. Z rozsudku podľa žalobcu nie je zrejmé,
akým spôsobom a kedy mal určiť vymeriavací základ vo výške 4000 Sk, či malo ísť o predloženie
tlačiva na splnenie oznamovacej povinnosti, v ktorom by svoj vymeriavací základ uviedol alebo samotné
zaplatenie poistného. Krajský súd neskúmal, či a kedy žalobca splnil oznamovaciu povinnosť a s

akým obsahom, v koľkých splátkach poistné uhradil a prečo. Uviedol, že dňa 09.02.2000 zdravotnej
poisťovni oznámil, že jeho príjem v mesiaci január 2000 presiahol 3.000 Sk, dňa 11.02.2000 poukázal
na účet zdravotnej poisťovne poistné vo výške 411 Sk. Pracovníci pobočky mu pri dodatočnej konzultácii
oznámili, že je povinný platiť poistné vo výške 13,7% z celého príjmu podliehajúceho dani z príjmu,
t.j. zo 4000 Sk, celkom vo výške 548 Sk, preto dňa 23.02.2000 doplatil sumu 137 Sk. Preto je podľa

neho zrejmé, že nemal vôľu určiť si ako vymeriavací základ sumu 4000 Sk, ale 3000 Sk, a z takého
vymeriavacieho základu zaplatil poistné. Až neskôr doplatil sumu 137 Sk pod hrozbou uloženia sankcie
s úmyslom neskôr požiadať o vrátenie tejto platby. Dodal, že žalovaný nerešpektoval záväzný právny
názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v zrušujúcom rozsudku zo dňa 27.03.2013, č. k. 10Sžso/3/2012.

Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pridržiavajúc sa vyjadrenia k žalobe
a odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe.

Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

podľa doterajších predpisov.

Keďže odvolacie konanie začalo dňom 25.08.2014, vzťahujú sa naň ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté
uznesenie v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel jednomyseľne k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V zmysle § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie

rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho
orgánu, a aký konečný návrh robí.

Rozsah napadnutia správneho rozhodnutia môže žalobca len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods.

2 O.s.p.). Súd v správnom súdnictve podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmava rozhodnutie a postup
žalovaného správneho orgánu len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach
žaloby“).Zožalobyvyplýva,žežalobcavidelnezákonnosťrozhodnutiažalovanéholenvtom,žežalovanýsprávny
orgán ho nesprávne zaradil medzi ostatných poistencov, hoci ho (podľa názoru žalobcu) mal považovať
za poistenca podľa § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného

poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), ktorý má
výšku poistného určenú ustanovením § 12 ods. 7, resp. § 13 ods. 8 tohto zákona.

Sporným podľa žaloby bol teda iba výklad § 10 ods. 2 vo vzťahu k § 12 ods. 7, resp. k § 13 ods. 8 zákona

o zdravotnom poistení, pričom podľa názoru žalobcu ako poistenec uvedený v kategórii platiteľov podľa
§ 10 ods. 2 mal platiť poistné z ním určeného vymeriavacieho základu (§ 12 ods. 7); žalobca v oznámení
o zániku povinnosti štátu platiť za neho poistné z 09.02.2010 určil vymeriavací základ sumou 3000 Sk.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu,
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu

v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. dopĺňa :

Podľa § 10 ods. 6 písm. a/ zákona o zdravotnom poistení štát je platiteľom poistného za nezaopatrené
deti, ak nemajú vlastný príjem, ktorý podlieha dani z príjmov a presahuje 3 000 Sk.

Podľa § 10 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení poistné sú povinné platiť aj osoby s trvalým pobytom
na území Slovenskej republiky, ktoré
a) nie sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo
na území Slovenskej republiky,
b) nie sú samostatne zárobkovo činné osoby na území Slovenskej republiky,

c) nie sú osobami, za ktoré platí poistné štát, Sociálna poisťovňa a orgán, ktorý priznáva, vypláca,
zastavuje a odníma dávky nemocenského zabezpečenia podľa osobitného predpisu s výnimkou osôb
vyňatých zo zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 3 písm. b/ a c/.

Nebolosporné,žežalobcanepatrilmedzipoistencovpodľa§10ods.2písm.a/ab/zákonaozdravotnom

poistení. Ako študent denného štúdia bol žalobca poistencom, za ktorého platil poistné na zdravotné
poistenie štát, len do 31.12.2000 (§ 10 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 11 ods. 8 písm. a/ a ods. 10 tohto
zákona), teda len do obdobia, v ktorom príjem žalobcu nepresiahol stanovený príjem 3 000 Sk.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení poistné sa platí percentuálnou sadzbou z

vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Poistné je platca povinný si vypočítať
sám.

Podľa § 12 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení poistné je 13,7% z určeného vymeriavacieho základu.

Podľa § 12 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení osoby uvedené v § 10 ods. 2 platia poistné v sume
13,7% z nimi určeného vymeriavacieho základu, najmenej však z 3 000 Sk.

Keďže žalobca v januári 2000 dosiahol príjem 4 000 Sk, prestal byť za január 2000 osobou, za ktorú
platí poistné štát (§ 10 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 11 ods. 8 a 10). V dôsledku straty tohto statusu sa na

žalobcu za obdobie januára 2000 nevzťahuje možnosť určiť si vymeriavací základ v minimálnej výške 3
000 Sk, ale vznikla mu, ako poistencovi z kategórie ostatných poistencov (§ 13 ods. 8 veta prvá zákona
o zdravotnom poistení) povinnosť zaplatiť poistné zo skutočne dosiahnutého príjmu 4 000 Sk; výška
dosiahnutého príjmu pritom medzi účastníkmi sporná nebola.

Podľa § 13 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení vymeriavacím základom na určenie poistného pre
ostatných poistencov je úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Ak poistenec takýto príjem nemá,
je vymeriavacím základom 3 000 Sk.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu bol žalobca ako platca poistného povinný určiť si poistné z

vymeriavacieho základu v zmysle § 13 ods. 8 zákona z úhrnu príjmov, ktoré podliehali dani z príjmov,
teda z celej sumy 4 000 Sk, teda v sume 548 Sk (13,7% zo sumy 4 000 Sk) a preto mu preplatok na
poistnom na zdravotné poistenie nevznikol.Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že správny orgán nerešpektoval záväzný
pokyn najvyššieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku. Predchádzajúce rozhodnutie
odvolacieho správneho orgánu č. DSK 912/001/2009/R zo dňa 01.10.2010 bolo totiž zrušené z

dôvodu absencie dostatočného odôvodnenia. Tento nedostatok bol podľa názoru odvolacieho súdu
preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. DSK/912/001/2009/R zo dňa 29.07.2013 odstránený a toto
rozhodnutie spĺňa požiadavku presvedčivého odôvodnenia.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného

je v súlade so zákonom, preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p.
potvrdil.

Odvolací súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 veta
prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., lebo žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.