Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/656/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200544
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615200544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému C. J., narodený XX. XX. XXXX, bytom
X. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária v Lučenci, J. Kráľa 5/
A, o zaplatenie sumy 6.825,71 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 6C/25/2015-107 zo dňa 12. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie sumy 6.825,71 € spolu s 9 % - ným
ročným úrokom z omeškania od 03. 09. 2010 do zaplatenia zamietol a uložil žalobcovi povinnosť
nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu vo výške a v lehote
určenej v rozsudku. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia vyššie uvedenej sumy
z dôvodu, že uzavrel so žalovaným dňa 23. 11. 2009 zmluvu o pôžičke č. 5004141, na základe ktorej
poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 13.266,00 €, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 99

mesačných splátkach vo výške 134,00 €. „Do dnešného dňa“ žalovaný uhradil 1.395,00 €, a vzhľadom k
tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku v súlade so zmluvou, žalobca dňa
19.12.2010 listom označeným ako žalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorázovo. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 6.825,71 €.
V písomnom vyjadrení žalobca doplnil, že poskytol žalovanému úver vo výške 6.127,10 € a z dôvodu,
že žalovaný bol v omeškaní so splácaním, pôvodný veriteľ zosplatnil úver vo výške 5.952,62 €, ktorá
suma pozostáva z neuhradených splátok v počte 88 bez zmluvného úroku. Žalovaná suma 6.825,71

€ pozostáva z neuhradenej istiny 6.031,62 € a z poplatkov vyčíslených v zmysle bodu XII. VOP vo
výške 794,09 €.

2. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 451 ods. 2, § 457 ods. 2, § 48 ods. 2 a § 52 ods.
1 - 4 OZ, najmä však podľa ust. § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 OZ, keďže žalobu zamietol z dôvodu
premlčania nároku žalobcu. V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol okrem iného, že v dôsledku
odstúpenia právneho predchodcu žalobcu od zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5004141 ku dňu

20.11.2010 došlo k zrušeniu zmluvy s účinnosťou k 20. 11. 2010, pričom 21. 11. 2010 začala plynúť
2 ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva zo zmluvy podľa § 107 ods. 1 OZ, resp. dňom 28.
12. 2010, keďže podľa tvrdenia žalovaného vypovedanie zmluvy mu bolo doručené dňa 27. 12. 2010.
Právny vzťah účastníkov konania (teraz strán sporu) sa v dôsledku odstúpenia právneho predchodcužalobcu od tejto zmluvy dostal do roviny bezdôvodného obohatenia, pričom podľa ust. § 48 ods. 2 OZ sa
predmetná zmluvy zrušila od začiatku a účastníci zmluvy si mali vrátiť všetko, čo podľa pôvodnej zmluvy
dostali v zmysle § 457 OZ. Keďže právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za 2 roky

ododňa,keďsa oprávnenýdozvie,žedošlokbezdôvodnémuobohateniu,aktosanajehoúkorobohatil,
súd mal za to, že keďže k vypovedaniu zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo dňa 20.
11. 2010 a žaloba bola na súd podaná dňa 19. 11. 2013, bola podaná po uplynutí dvojročnej premlčacej
lehoty. Keďže námietka premlčania bola vnesená dôvodne, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., náhradu trov konania priznal
účastníkovi (strane sporu), ktorý bol v konaní úspešný. Trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia súd vyčíslil v súlade s ust. § 10 a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ( o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - poznámka odvolacieho súdu) v znení noviel
a o povinnosti nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného rozhodol podľa ust. § 149
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená

náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný ju zaplatiť ju advokátovi.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote žalobca. Odvolanie
podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.
K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo podaním zo dňa 19. 12. 2010, v zmysle ktorého došlo k

tomuto dňu k vypovedaniu zmluvy. Na základe uvedeného došlo k začatiu plynutia premlčacej doby
dňa 20. 12. 2010. Keďže žalobný návrh bol podaný dňa 19. 11. 2013, je zrejmé, že k uplynutiu
premlčacej doby nedošlo a žalobný návrh bol podaný včas. Nesúhlasil s posúdením výpovede zo
dňa 19. 12. 2010 ako odstúpenia od zmluvy a následného posúdenia premlčania v zmysle ust. §
107 ods. 1 OZ. K ukončeniu zmluvy došlo spôsobom dohodnutým zmluvnými stranami v súlade s

ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nie je dôvod prekvalifikovať predmetné podanie na odstúpenie
od zmluvy. Z rozhodnutia súdu nevyplýva, prečo priznal predmetnému podaniu účinky odstúpenia,
keď to z predmetnej výzvy vôbec nevyplýva. Rozhodnutie súdu je teda zároveň nepreskúmateľné
pre nedostatočné odôvodnenie vo veci. Ďalej poukázal na to, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia

Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, aj
napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 MCdo/9/2014 zo dňa 24. 03. 2015, sp. zn. 2 MCdo/3/2011 zo dňa 28. 04.
2011, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 zo dňa 27. 03. 2013, na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21. 11. 2013, sp. zn. 15Co/23/2013 zo dňa 30. 10. 2013, rozhodnutie

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013 zo dňa 20. 02. 2014 a rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 9Co/64/2013 zo dňa 30. 09. 2014. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a vyhovieť
návrhu žalobcu, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa (teraz súdu prvej inštancie) na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom
konaní (teda trov konania pred súdom prvej inštancie aj pred súdom druhej inštancie).

5. K odvolaniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie žalovaný.
Dal do pozornosti súdu uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 06. 2016,
ktorým bolo vyslovené, že aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský úverový vzťah je
ústavne konformná, a nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť daného záveru. Porovnával

výhodnosť Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pre finančného spotrebiteľa, najmä však
tvrdil, že teória absolútneho obchodu pri posudzovaní úverových vzťahov musí ustúpiť špeciálnej
záväznej spotrebiteľskej právnej úprave, ktorá má svoj základ v smernici Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a mal za to, že dogmatickú teóriu absolútneho obchodu
považuje v kontexte kogentnej a špeciálne spotrebiteľskej úpravy za dnešného stavu spoločenského

vývoja za prekonanú. Pokiaľ sa pri posudzovaní spotrebiteľských vzťahov rešpektuje aplikácia
všeobecnej právnej úpravy záväzku podľa Občianskeho zákonníka (uznesenie NS SR 5 MCdo/20/2009
zo dňa 25. 01. 2011), nie je žiadny dôvod postupovať inak, ani ak sa spotrebiteľská zmluva uzatvára ako
typová zmluva podľa Obchodného zákonníka. Pokiaľ by sa pripustil opak, vytvorila by sa dvojkoľajnosť
pri posudzovaní spotrebiteľských vzťahov. Dojednanie o použití všeobecnej úpravy záväzkov podľa

Obchodného zákonníka (vrátane možnosti zmluvného vylúčenia viacerých dispozitívnych ustanovení na
škodu spotrebiteľa, napr. započítanie plnenia dlžníka, resp. inštitút premlčania, inštitút ručenia atď.), t. j.
právneho kódexu určeného pre podnikateľov, je potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Použitie Obchodného zákonníka ako podpornej právnej úpravy pri spotrebiteľských vzťahoch jejednoznačne pre spotrebiteľa znevýhodňujúce, a naopak, dodávateľa dostáva do ešte výhodnejšieho
postavenia. Uvedená právna argumentácia doterajšej judikatúry súdu sa premietla do novelizovaného
znenia Občianskeho zákonníka, konkrétne prostredníctvom zák. č. 102/2014 z 25. 03. 2014, v zmysle

ktorého sa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka mení tak, že sa na konci tohto ustanovenia
pripája veta: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Ďalej
žalovaný tvrdil, že prvostupňový súd správne posúdil úkon žalobcu zo dňa 19. 12. 2010, ako odstúpenie
od zmluvy v zmysle ust. § 48 OZ. Z jeho obsahu jasne vyplýva, že sa jedná o odstúpenie od zmluvy, a

nie o vypovedanie zmluvy. Žalobca listom zo dňa 19. 12. 2010, ktorý bol žalovanému doručený dňa 28.
12. 2010 platne odstúpil od predmetnej zmluvy o pôžičke, a teda nasledujúcim dňom po tomto dni začala
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula 28. 12. 2012. Rozsudok okresného súdu
žiadal v celom rozsahu potvrdiť a uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na svojom odvolaní zo dňa

04. 06. 2015, a teda napadnutý rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a návrhu žalobcu vyhovieť,
alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP),
odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a rozsudok

okresného súdu bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní nezistil z obsahu spisu, že by okresný súd rozhodol vo veci na
základe nestatočného zistenia skutkového stavu, prípadne, že by vec nebol správne právne posúdil.

Okresný súd správne zistil, že strany sporu (resp. právny predchodca žalobcu Consumer Finance
Holding, a. s.) a žalovaný uzavreli dňa 23. 11. 2009 zmluvu o pôžičke č. 5004141 (žiadosť a zmluva
o poskytnutí účelovej pôžičky z 21. 10. 200, vo fotokópii sa nachádza na č. l. 3 spisu), čo medzi
stranami sporu nebolo sporným a nebol medzi nimi sporným ani obsah predmetnej zmluvy. Sporným
medzi stranami zostalo, či prejav vôle právneho predchodcu žalobcu Consumer Finance Holding, a. s.

zo dňa 19. 12. 2010, v zmysle ktorej „vypovedal“ predmetnú zmluvu ku dňu 20. 11. 2010, je možné
považovať za odstúpenie od zmluvy alebo za vypovedanie zmluvy ako zmluvný dôvod ukončenia vzťahu
medzi účastníkmi zmluvy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd správne prejav vôle právneho
predchodcu žalobcu považoval za odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 48. Podľa § 48 ods. 1 OZ, totiž
od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Vypovedanie zmluvy v zmysle bodu 13.2
Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu (v spise vo fotokópii na č. l. 4
spisu bez uvedenia dátumu účinnosti VOP) je povahou ustanovením zodpovedajúcim odstúpeniu od
zmluvy podľa ust. § 48 ods. 1 OZ.

9. Následne okresný súd správne otázku premlčania nároku žalobcu posudzoval podľa ust. § 100 ods.
1 a 107 ods. 1 OZ a dospel k záveru, že keďže odstúpenie od zmluvy bolo právnym predchodcom
žalobcu doručené žalovanému dňa 27. 12. 2010, dňom 28. 12. 2010 začala plynúť (subjektívna)
dvojročná lehota na uplatnenie práva na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia. Podľa ust. § 107

ods. 1 OZ, totiž, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Právny predchodca žalobcu sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil odstúpením od zmluvy a doručením tohto prejavu vôle žalovanému dňa 27. 12. 2010,
a keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 19. 11. 2013, táto bola podaná po uplynutí dvojročnej

subjektívnej premlčacej lehoty. Odvolací súd, rovnako ako okresný súd, nesúhlasil s aplikáciou
Obchodného zákonníka na otázku premlčania v predmetnej veci, nepopierajúc povahu úverovej zmluvy
ako absolútneho obchodu. Na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto
pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky

v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. 06. 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným
uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver, ako absolútny obchod upravený
v Obchodnom zákonníku, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. V súlade s týmto uznesením
ústavného súdu o tom rozhodoval, napr. aj odvolací súd - Krajský súd v Banskej Bystrici vrozhodnutí sp. zn. 16Co/843/2015 zo dňa 22. 09. 2016, ale aj, napr. Krajský súd v Prešove v rozsudku
sp. zn. 21Co/225/2013 zo dňa 21. 10. 2014, v ktorom, okrem iného uviedol : „Odvolací súd považuje
spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (B2C, Biznismenn to

consumer) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy“. Žalobca
v odvolaní poukazuje na ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, z ktorého odvodzuje použitie
ustanovení o premlčaní nie podľa občianskeho práva ale podľa obchodného práva. Odvolací súd nijako
nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom, a že na úver dopadá tretia časť Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej

zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákon č. 634/1992 Z. z. a ustanoveniami
Občianskeho zákonníka). Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu
o občianskych právach a nie podnikateľské právo ...“.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v

celom rozsahu, teda, aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je výrokom súvisiacim, v celom rozsahu
potvrdil.

11. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách
konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP podľa
zásady úspechu vo veci v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovanému
ako strane úspešnej v konaní preto odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

celom rozsahu.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).