Decision was made at the court Okresný súd Michalovce
Judgement was issued by JUDr. Miroslav Juričko
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6Er/722/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7706217107
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Juričko
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7706217107.1
Uznesenie
Z. súd E. v exekučnej veci oprávneného J. republika - E. vnútra J. republiky, H. 2, T. proti povinnému F.
J., nar. X.X.XXXX, S. XX o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
L. zastavuje.
J. exekútorovi D.. D. P. priznáva náhradu trov exekúcie vo výške XX,XX eur na ktorých úhradu zaväzuje
povinného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Z. podal súdnemu exekútorovi D.. D. P. návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú
povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá S. o priestupku zo dňa XX.X.XXXX, ktoré vydalo Z.
Z. E.. Z. súd E. následne v zmysle § 44 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (L. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „L. poriadok“) obdržal žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. J. po zistení, že podaný návrh spĺňa
zákonné predpoklady ust. § 44 ods. X L. poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
H. došlým tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX poverený súdny exekútor podal návrh na zastavenie
exekúcie z dôvodu uplynutia X ročnej lehoty v ktorej musí byť výkon rozhodnutia skončený, tzv.
prekluzívnej lehoty, na ktorú musí súd prihliadať ex offo.
H. ust. § 58 ods. X L. poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
H. ust. § 57 ods. X písm. b/ L. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
H. ust. § 88 ods. X W. o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu, rozhodnutie o
uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do
troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
H. predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. H. preklúzie nemožno
rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník
konania nenamietne. H. pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie
nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu
(plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
H. ustanovenie § 88 ods. X W. o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.XXX/XXXX Z.z.
vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa X.X.XXXX. W. pri prijatí
novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má
dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebosa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje
výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. R. na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či
je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely
č. XXX/XXXX Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. X W. o priestupkoch, ktorý upravoval
prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. H. výklade nemožno opomenúť
požiadavku právnej istoty. D. uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci.
R. si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad
neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne
pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.
V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. H. tejto zásady platí
pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej
spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Z. situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre
oblasť správneho trestania. F. právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne
aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie,
prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita
právnejnormyniejevnejvýslovneuvedenáaprávnepomeryadresátaprávnejnormysabudúspravovať
novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia,platívtomtoprípadevrámciposudzovaniaotázoksprávnehotrestaniavšeobecneplatná
zásada zákazu retroaktivity právnej normy. K. tejto zásady má za následok, že v danom prípade je
potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. J. adresáta právnej normy sa teda
nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená
jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho
rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa
nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. O. postup by mal za následok právnu neistotu a
nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku XX ods. X N. J. republiky, v
zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol
čin spáchaný. F. zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Q. zásadu treba použiť aj na
prípady správneho trestania. W. zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju
zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.
I. novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka,
ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie
rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. F. zákon o
priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy
prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. X W. o
priestupkoch. H. lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj
skončiť. Q. prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa XX.X.XXXX.
H. ust. § 200 ods. X L. poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.
H. ust. § 200 ods. X L. poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Z. a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku.
H. ust. § 196 L. poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnotypodľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.
H. ust. § X97 ods. 1 L. poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
H. ust. § 27a vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len
„vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do XX. apríla XXXX patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.
H. ust. § X4 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
H. ust. § X4 ods. 2, X vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je X,XX eur za každú
aj začatú hodinu. J. exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti. H. suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je X,XX eur.
H. ust. § X5 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie
poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.
H. ust. § 21a vyhlášky, odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je XX,XX eura.
H. ust. § 22 ods. X vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
H. ust. § X3 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. F. podľa odseku X je X,XX eura za každú aj len začatú polhodinu.
J. exekútor žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie v sume XX,XX eur
pozostávajúce z časovej odmeny vo výške XX,XX eur podľa ust. § X4 ods. X písm. a/, ods. X vyhlášky,
paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. X vyhlášky vo výške X,XX
eur, odmenu za spísanie návrhu do zápisne podľa ust. § 21a vyhlášky vo výške XX,XX eur, náhrady
hotových výdavkov podľa ust. § X2 vyhlášky a C. z tejto odmeny a náhrad.
M. odmenu v zmysle § X4 ods. 1 písm. a, ods. X vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške XX,XX
eur za 2 hodiny vynaložené na výkon exekúcie za uskutočnené úkony exekučnej činnosti: spracovanie
a preštudovanie návrhu na vykonanie exekúcie - XX min, spísanie zápisnice - XX min, vypracovanie
žiadosti o udelenie poverenia - XX min, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - XX min a
spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - XX min. J. posudzujúc účelnosť úkonov dospel k záveru,
že v danom prípade sa jedná o účelné úkony exekučnej činnosti a pri výpočte časovej odmeny vychádzal
z účelného času exekúcie v trvaní XX min, teda priznal náhradu za dve hodiny účelne vynaložené na
exekúciu, kde každá aj začatá hodina je odmeňovaná sumou X,XX eur/hod t.j. XX,XX eur.
J. exekútor vykonal vrámci exekúcie dva úkony exekučnej činnosti za ktoré mu patrí paušálnu odmenu
podľa ust. § X4 ods. X písm. b/, § 14 ods. X a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške X,XX eur za každý
uskutočnený úkon, teda súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške X,XX eur. J.
exekútor uskutočnil tieto úkony : získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie. J. exekútor si taktiež uplatnil paušálnu odmenu za úkon doručenie rozhodnutia súdu
vydaného v exekučnom konaní vo výške X,XX eur. Q. úkon však z predloženého spisu nie je zrejmý a
preto považuje súd nárok na odmenu za nedôvodný a odmenu mu zaň nepriznal.F. návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný súdnym exekútorom do zápisnice, patrí mu v súlade s §
21a vyhlášky odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice vo výške XX,XX eur.
F. hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. X vyhlášky súd priznal vo výške X,XX eur,
pozostávajúce z vynaložených nákladov poštovného. Q. výdavky súd priznal na podklade doručeniek
(originál) založených v exekučnom spise, ktoré súdny exekútor predložil súdu k nahliadnutiu. J. považuje
za potrebné uviesť, že súdnemu exekútorovi vzniká v súlade s ust. § 22 ods. X vyhlášky nárok na úhradu
ním skutočne vynaložených výdavok pri výkone exekúcie. Z obsahu predloženej špecifikácie vyplýva,
že súdny exekútor si uplatnil poštovné za viacero dourčených listín. Ak súdny exekútor žiada priznať
poštovné na základe dokladov, ktoré nie sú súčasťou exekučného spisu nemožno také brať do úvahy.
V zmysle ust. § 30 ods. X R. E. spravodlivosti J. republiky č. XXXX/XXXX-XX, ktorým sa vydáva P.
poriadok pre súdnych exekútorov, ktorý nadobudol účinnosť XX.XX.XXXX, spis (L. spis) tvoria všetky
písomnosti, ktoré sa vzťahujú k tej istej veci (podania, listiny, zápisnice, záznamy, rozhodnutia a pod).
Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek listiny či iné doklady preukazujúce vznik trov exekúcie, sa majú
nachádzať v spise súdneho exekútora. V zmysle uvedeného súd porovnával špecifikáciu trov súdneho
exekútora s priloženým exekučným spisom a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie tak,
ako to vyplývalo z uvedeného exekučného spisu, v zmysle ktorého mu vzniká nárok na poštovné len
v súdom priznanej výške.
J. exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
zákona č. XXX/XXXX Z.z., čo preukázal predloženým Z. o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o XX % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade
o sumu X,XX eur.
W. vyššie uvedené, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe
exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi,
vyčíslil súd sumou XX,XX eur.
O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § X97 ods. 1 L. poriadku tak, že zaviazal povinného nahradiť
exekútorovi jeho trovy. J. pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy exekúcie povinný, ktorý tým,
že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu, zapríčiní vznik trov exekúcie. L.
poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie znáša oprávnený. R. výnimky prichádzajú
do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného,
druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, (ust.
§ X0X ods. 1, 2 a 3 L. poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z
možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že
oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Z. podal návrh na vykonanie exekúcie včas (dva
roky pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie
z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Z. totiž postup
súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania
tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu
konania, nemohol ovplyvniť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej
inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za
nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.