Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Milan Morava
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/9/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314206307
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6314206307.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Q. F., bytom F., proti žalovanému: 1/ Ing.
J. M., bytom V., 2/ Okresný úrad Brezno, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Rázusova 40, Brezno,
3/ Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 3/ rade zo dňa 6. mája 2014, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/127/2014-42 zo dňa 27. októbra 2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.24S/127/2014-42
zo dňa 27. októbra 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením 24S/127/2014-42 zo dňa 27. októbra 2014 Krajský súd v Banskej
Bystrici zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí Obvodného
pozemkového úradu v Brezne a Obvodného pozemkového úradu v Banskej Bystrici, ktoré rozhodujú v
správnom konaní o pozemkových úpravách.
Okresný súd Brezno uznesením č.k. 5C/186/2014-31zo dňa 18. augusta 2014 postúpil vec Krajskému
súdu v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušnému na rozhodnutie o predmetnej žalobe.
Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) bola vec doručená dňa 17. septembra 2014.
Predmetná žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti žaloby v zmysle § 249 ods. 2, § 2 ods. 3,
§ 79 ods. 1, § 250a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p..
Krajský súd uznesením č.k. 24S/127/2014-37 zo dňa 30. septembra 2014 vyzval žalobcu na odstránenie
vád žaloby v lehote 15 dní od doručenia uvedeného uznesenia. Vady spočívajú v tom, že žalobca
neoznačil úplne žalobcu, neoznačil správne žalovaného, nevyjadril sa, v akom rozsahu toto rozhodnutie
a postup napáda, neuviedol dôvody, v čom vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup
druhostupňového správneho orgánu neuviedol aký konečný návrh robí a nepredložil plnomocenstvo pre
advokáta, ktorý za neho na súde bude konať. Predmetné uznesenie zároveň obsahovalo poučenie o
následkoch neodstránenia vád žaloby v stanovenej lehote.
Podľa § 171 ods. 2 O.s.p. ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné,
len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.
Dňa 15. októbra 2014 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom označil žalobcu, žalovaných,
vyjadril sa v akom rozsahu rozhodnutie a postup rozhodnutia žalovaného 3/ napáda, dôvody
nezákonnosti rozhodnutia a postupu a uviedol konečný návrh. Žalobca však na základe uznesenia
tunajšieho súdu č.k. 24S/127/2014-37 zo dňa 30. septembra 2014 vady žaloby neodstránil, keďže
nepredložil originál resp. overenú fotokópiu plnomocenstva, ktorým splnomocňuje advokáta na
zastupovanie v tomto konaní. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 8. októbra 2014. Lehota
na odstránenie vád začala plynúť v zmysle citovaného ustanovenia § 171 ods. 2 O.s.p. dňom doručeniapredmetného uznesenia. Lehota na odstránenie vád uplynula dňa 23. októbra 2014. Žalobca síce
podaním doručeným dňa 15. októbra 2014 odstránil niektoré vady žaloby, avšak v stanovenej lehote
nepredložil súdu plnú moc na zastupovanie v tomto konaní pre zástupcu z radov advokátov. Lehota na
odstránenie vád žaloby uplynula márne.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len
ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 250a O.s.p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám,
alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná
príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného
poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,
štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce
a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu
a doplnkovej ochrany.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( §
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), pretože konanie bolo zastavené a súd nezistil
splnenie podmienok na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p..
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že plnomocenstvo udelené
právnemu zástupcovi bolo Krajskému súdu predložené 26. novembra 2014 pri nazretí do súdneho spisu
v tomto súdnom konaní. Keďže v súčasnosti je už žalobca advokátom zastúpený a splniť povinnosť
žalobcovi v minulosti súdom uloženú, t.j. predložiť potrebné plnomocenstvo, žalobca nemohol bez
súčinnosti inej osoby (advokáta) a bez prevzatia jeho zastúpenia advokátom, žalobca zastával názor,
že vadu konania predložením potrebného plnomocenstva už odstránil.
Zároveň žalobca považoval za potrebné uviesť, že krajský súd v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 8Sžo/146/2009 z 12. januára 2010 svojím postupom ho v tomto súdnom konaní ukrátil na jeho
právach domáhať sa súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, a tým mu odňal možnosť
konať pred súdom. Podľa žalobcu Krajský súd nedodržal svoju poučovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z
§ 5 ods. 1, § 30 a § 146c ods. 1 O.s.p. a nepoučil ho, že má možnosť požiadať o ustanovenie právneho
zástupcu. Predmetné uznesenie takéto poučenie neobsahuje, čo je podľa názoru Najvyššieho súdu SR
obsiahnutého vo vyššie označenom judikáte pre porušenie k odňatiu práv žalobcovi možnosti konať
pred súdom.
Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby krajský súd v rámci autoremedúry podľa § 210 O.s.p.
označené uznesenie zo dňa 27. októbra 2014 zmenil tak, že pokračuje v tomto súdnom konaní.
Keďže odvolanie nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, súd nevyzýval žalovaného na vyjadrenie
k odvolaniu (§ 209a ods. 1 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebopovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní; ide o právny prostriedok, ktorý umožňuje, aby každá osoba, ktorá sa cíti byť
rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, sa mohla domáhať ochrany svojich
porušených alebo ohrozených práv na súde, ako na nezávislom orgáne a aby tak mohla začať konanie,
v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s
rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. 24S/127/2014-37 zo dňa
30. septembra 2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 8. októbra 2014, po márnom uplynutí lehoty
vadyžaloby,ktorébrániavecnémuvybaveniužaloby,neodstránil.O.s.p.v§250dods.3O.s.p.stanovuje
postup súdu, keď žalobca bol vyzvaný na odstránenie vád podania spolu s poučením o následkoch ich
neodstránenia v určenej lehote, ktorým je zastavenie konania. Keďže zákon súdu neumožňuje opätovne
vyzvať na odstránenie vád podania, súd musel konanie zastaviť podľa § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu,
že žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil uznesením č.k. 24S/127/2014-37
zo dňa 30. septembra 2014, pretože nepreukázal, že je v konaní zastúpený podľa § 250a O.s.p..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie
krajského súdu a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.
Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, tvrdeniami oboch účastníkov, ako aj so závermi
krajského súdu, ktoré považuje za vecne i právne správne.
JednouzprocesnýchpodmienokvkonanípodľadruhejhlavypiatejčastiObčianskehosúdnehoporiadku
(rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je povinné zastúpenie
žalobcuadvokátom.Krajskýsúdpretosprávnevyzvalžalobcunapredloženieplnomocenstvaudeleného
advokátovi na zastupovanie v konaní, nakoľko sa na konanie o podanej žalobe nevzťahuje žiadna z
výnimiek uvedená v § 250a O.s.p. Keďže žalobca na výzvu súdu nereagoval, krajský súd konanie v
súlade s § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
Pri absencii povinného zastúpenia žalobcu advokátom podľa § 250a O.s.p. ide o taký nedostatok
podmienok konania, ktorý možno odstrániť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca do rozhodnutia
odvolacieho súdu o podanom odvolaní predložil krajskému súdu plnomocenstvo udelené advokátovi
na zastupovanie v konaní o žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu, došlo k odstráneniu zákonnej
prekážky, pre ktorú krajský súd konanie o žalobe žalobcu zastavil.
Nakoľko však pred rozhodnutím najvyššieho súdu o odvolaní bolo krajskému súdu doručené
plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie žalobcu v konaní, dôvod, pre ktorý bolo konanie
zastavené, odpadol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky aplikujúc primerane § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. s poukazom na §
246c ods. 1 O.s.p. odvolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade
trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.