Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/152/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3709211615
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3709211615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenáte,zloženomzpredseduJUDr.RomanaHargašaačlenovJUDr.Stanislavy

Markovej a JUDr. Gabriely Janákovej, v právnej veci navrhovateľa Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
X. V., S. XXX, právne zastúpený JUDr. Y. G., advokátom, Advokátska kancelária K. G., O. XXX/X-
X, proti odporcom 1/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., S. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. H. V.,
advokátkou, M. kancelária Y. Y., XX. novembra XX, 2/ H. poisťovňa, a.s. I. F. A., so sídlom G., I. 4, IČO:
00 585 441, o zaplatenie 4.032,76 Eur na odvolanie oboch odporcov proti výroku o čiastočnom vyhovení
návrhu rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08. marca 2012, č. k. 10C/30/2010-255,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo čiastočne vyhovené návrhu p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania m e n í nasledovne:

Odporca 1/ a odporca 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 100 % trov
konania k rukám právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o
výške náhrady trov konania.

Odporca 1/ a odporca 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 100 % trov
odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude
rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8. marca 2012, č. k.10C/30/2010-255, bolo
rozhodnuté nasledovne:
„Odporca 1/ a odporca 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi 2.012,41 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporca 1/ a odporca 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi trovy konania tak, ako budú vyčíslené v
písomnom vyhotovení rozsudku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich,
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu.“

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ podal návrh, ktorým sa domáhal, aby súd
zaviazalodporcu1/aodporcu2/spoločneanerozdielnezaplatiť10.571,96Eurvprospechnavrhovateľa.

V návrhu uviedol, že odporca 1/ ako vodič a vlastník riadil motorové vozidlo značky I. XXX, EČ K. XXX
M., dňa 11.12.2007 o 14,20 hod po ceste III/50748, označenej ako vedľajšia, smerom z obce W., pričom,
keď vychádzal na cestu II/507, ktorá je označená ako hlavná, smerom do K., došiel do jazdnej dráhy
motorovéhovozidlazn.K.XXX,EČKAU, sktorýmvtomčasepocesteII/507smeromzK.naK.G.jazdilnavrhovateľ. Navrhovateľ v tom čase predchádzal iné motorové vozidlo, nachádzal sa v protismernom
jazdnom pruhu, kde aj došlo k zrážke s odporcom 1/. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo,
použitie alkoholických nápojov u vodičov nebolo zistené. Rozhodnutím o priestupku č. ORP-40-1/DIPU-

SK-2008 zo dňa 07.03.2008 vydaný ORPZ v Považskej Bystrici, Okresný dopravný inšpektorát, Púchov,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 05.06.2008, bol odporca uznaný vinným, že spôsobil
dopravnú nehodu dňa 11.12.2007, a to tým, že porušil ustanovenia § 19 ods. 1 Zák. č. 315/1996
Zb. zák. Odporca 1/ svojim konaním svoju povinnosť porušil tým, že nedal prednosť po hlavnej ceste
jazdiacemu navrhovateľovi, čím spôsobil dopravnú nehodu. Na motorovom vozidle navrhovateľa bola

spôsobená škoda, ktorú vyčíslil v znaleckom posudku č. 8/2009 zo dňa 01.02.2009 znalec Ing. Z. X..
Škoda bola vyčíslená na sumu 318.491 Sk /10.571,96 Eur/. Navrhovateľ mal zato, že z rozhodnutia
ORPZ v Považskej Bystrici je zrejmé, že škodu spôsobil odporca 1/ a zo znaleckého posudku Ing. Z.
X. je známa výška škody. Zároveň uviedol, že odporca 1/ mal uzavretú poistnú zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení č. 6530996690 s poisťovňou H. poisťovňa a.s. - odporcom 2/. Navrhovateľ si v tejto
poisťovni uplatnil nárok na náhradu škody, poisťovňa však tento nárok odmietla uznať a škodu nahradiť

s odôvodnením, že odporca nárok navrhovateľa neuznáva a tvrdí, že dopravnú nehodu nezavinil. Keďže
odporca 1/ ani odporca 2/ do podania návrhu škodu navrhovateľovi nenahradili, domáhal sa navrhovateľ
zaplatenia škody vo výške 10.571,96 Eur cestou súdu. Podaním zo dňa 07.06.2010 vzal navrhovateľ
návrh v časti o zaplatenie 6.539,20 Eur späť s odôvodnením, že odporca 2/ dňa 21.04.2010 mu poskytol
plnenie titulom poistnej udalosti. Naďalej sa domáhal zaplatenia 4.032,76 Eur.

Odporca 1/ namietal výšku uplatnenej škody s tým, že výška škody stanovená znaleckým posudkom
Ing. Z. X. nezodpovedá skutočnej škode spôsobenej dopravnou nehodou na motorovom vozidle
navrhovateľa K. XXX EČ PU XXX AU. Podľa názoru odporcu 1/ vyčíslená škoda v ZP je neprimerane
vysoká v porovnaní so skutočnou škodou. Odporca 1/ poukazoval na to, že z fotografií zobrazujúcich

vozidlo navrhovateľa vyhotovených políciou na mieste dopravnej nehody je zrejmé, že stretom vozidiel
navrhovateľa a odporcu 1/ bola poškodená ľavá predná časť vozidla navrhovateľa a aktivovaný
bol airbag spolujazdca vo vozidle navrhovateľa. Vozidlo navrhovateľa bolo vyrobené v roku 2004.
Odporca 1/ predložil súdu výpis z internetovej inzercie o predaji áut a poukázal na to, že trhová cena
nehavarovaného vozidla rovnakej kategórie, akej bolo vozidlo navrhovateľa ku dňu vzniku dopravnej

nehody sa na Slovensku pohybovalo vo výške 5.850 Eur až 7.950 Eur. Z uvedeného bolo podľa
odporcu l/ zrejmé, že výška škody vyčíslená ku dňu vzniku dopravnej nehody znalcom Ing. X. výrazne
prevyšuje trhovú cenu, ktorú malo celé vozidlo v čase vzniku dopravnej nehody. Preto odporca 1/
považuje žalovanú výšku náhrady škody za neopodstatnenú. Odporca 1/ ďalej namietal, že oprava
vozidla podľa kalkulácie uvedenej ako príloha ZP, v ktorej Ing. X. vychádzal pri výpočte nákladov na

opravu poškodenia vozidla, by nebola uvedením veci do predošlého stavu, ale bola by zhodnotením
vozidla. Preto je potrebné za účelom zistenia skutočnej škody odpočítať amortizáciu, nakoľko s novými
časťami a súčiastkami použitými na opravu vozidla sa hodnota vozidla po oprave zvýšila. Ďalej navrhol
podrobne preskúmať odôvodnenosť všetkých údajne potrebných opravných prác a výmen častí a
súčiastok, aby bola bez akýchkoľvek pochybností vylúčená možnosť, že pri oprave boli opravené aj také

časti a vymenené také súčiastky vozidla, ktoré neboli pri škodnej udalosti ani poškodené ani zničené.
Odporca 2/ dňa 21.04.2010 vyplatil navrhovateľovi poistné plnenie vo výške 6.539,20 Eur, vo zvyšku
žiadal návrh zamietnuť. Odporca 2/ mal zato, že likvidácia poistnej udalosti prebehla správne, keď
poisťovňa likvidovala škodu ako totálnu a poistné plnenie vyplatila. Poisťovňa považovala preto návrh
za nedôvodný.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku podrobne opísal obsah vykonaných dôkazov a poukázal na znenie
ustanovení § 427 ods. 1, § 431, §442 ods. 1, 2 a § 443 Občianskeho zákonníka.

Na základe vykonaných dôkazov mal okresný súd preukázané zavinené konanie odporcu l/, ktorý porušil

právnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 315/l996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách,
keď nedal prednosť v jazde vozidlu navrhovateľa prichádzajúceho po ceste označenej dopravnou
značkou ako hlavná cesta a týmto konaním bola založená príčinná súvislosť vedúca k vzniku škody na
osobnom motorovom vozidle navrhovateľa. Odporca 1/ teda porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z
ustanovenia § l9 ods. 1 Zák. č. 3l5/l996 Z. z. a zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené

motorové vozidlo navrhovateľa. Zavinenie odporcu tak bolo ustálené právoplatným rozhodnutím o
priestupku, takže sa uplatňuje zásada viazanosti výrokom tohto rozhodnutia uvedená v ustanovení §
l35 ods. l O.s.p.. V konaní teda bolo podľa názoru okresného súdu preukázané, že odporca sa dopustil
protiprávneho konania, bol uznaný vinným z dopravného priestupku a v príčinnej súvislosti s jehokonaním, ako dôsledok jeho konania vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa a
odporca nesie zodpovednosť za škodu v plnom rozsahu. Zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti
za škodu u odporcu boli preto naplnené.

Okresný súd poukázal na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov je osobitným druhom občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe
objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To
však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená.

Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Môže mať však význam najmä pri
strete prevádzok. Ustanovenie § 431 OZ upravuje vzájomnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla pri
strete prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov. Pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť
predovšetkýmstretnutieprevádzokdvochaleboviacerýchprevádzateľovdopravnýchprostriedkov/napr.
zrážka dvoch dopravných prostriedkov/, v takom prípade ide o tzv. priamy stret. Aj pri strete prevádzok
ide o objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť vzniká bez ohľadu na zavinenie. Ak ide o vyporiadanie

medzi dvoma alebo viacerými prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení škody. Táto účasť
jeobjektívnouúčasťounaspôsobeníškody,môževšakspočívaťajvzavinenomkonaníaleboopomenutí
niektorého prevádzateľa /napr. prevádzateľ poruší pravidlá cestnej premávky/, pokiaľ ním bola založená
príčinná súvislosť, ktorá viedla k vzniku škody. Pri strete prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov
miera účasti na škode vyjadruje prípadné zavinené konanie jednotlivých prevádzateľov, ak toto konanie

bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

Okresný súd ďalej poukázal na to, že pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecného ekvivalentu.
Účastníci konania prezentovali odlišný názor na výšku škody spôsobenej na motorovom vozidle

navrhovateľa. Okresný súd preto stál pred úlohou objektívne zistiť jej výšku, pretože poškodenému sa
uhradzuje skutočná škoda. Zákon pojem skutočná škoda nedefinuje a ponecháva jeho vymedzenie
súdnej praxi. Je ju možno charakterizovať ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného,
ktoré vzniklo v dôsledku škodovej udalosti a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo možné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. V tomto prípade rozsah náhrady škody v

peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých navrhovateľom vynaložených prostriedkov, nevyhnutných
na opravu vozidla, teda obnovenie prevádzkyschopnosti vozidla, teda pôvodného majetkového stavu
navrhovateľa. Zmyslom a účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody
je zaistiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma. V každom individuálnom prípade
je preto potrebné starostlivo porovnať majetkový stav poškodeného pred vznikom škody a po vykonaní

opravy poškodeného vozidla, pričom rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním
vynaložených prostriedkov nevyhnutných na obnovenie prevádzkyschopnosti vozidla, teda pôvodného
majetkového stavu.

Zo znaleckého posudku a výsluchu znalca Ing. K. T. mal okresný súd preukázané, že oprava vozidla

navrhovateľa bola vykonaná účelne, oprava a použitie náhradných dielov a práca výlučne smerovali
k odstráneniu škodovej udalosti. Výsluchom znalca a obsahom písomného znaleckého posudku a
jeho dodatkov bol podľa názoru okresného súdu vylúčený vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku
opravy osobného motorového vozidla u navrhovateľa, keďže bola preukázaná účelnosť a nutné náklady
vynaložené na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu.

Okresný súd neuznal zníženie škody o amortizáciu vo výške 3.784,11 Eur, pretože pôvodný majetkový
stav navrhovateľa nebolo možné obnoviť inak, ako použitým aj nových náhradných dielov, pričom ako
už bolo uvedené, oprava bola vykonaná tak, že smerovala výlučne k odstráneniu škodovej udalosti,
bola vykonaná účelne a preto nemožno prenášať povinnosť na úhradu nákladov na uvedenie veci

do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Je potrebné
prihliadnuť na to, že v prípade havarovaného vozidla opraveného novými dielami je jeho skutočná
hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do
úvahy aj to, že poškodenému ono diskutabilné tzv. „zhodnotenie“ vozidla v podstate bolo protiprávnym
konaním navrhovateľovi vnútené. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva do situácie, keď hoci

na rozdiel od vinníka škody si počínal v súlade s právom, v konkrétnom prípade neporušil dopravné
predpisy, je nútený vynaložiť značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo vôbec mohol používať ako pred
škodovou udalosťou. Nie je preto možné, aby bola mechanicky stanovená hodnota amortizácie a súd
nezisťoval konkrétnu výšku vzniknutej škody riadne zisteným skutkovým stavom. V tejto súvislostiokresný súd poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. US 2221/07, zo dňa
19.03.2008. Ústavný súd v rozhodnutí poukázal na to, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho
výklad a aplikácia musia smerovať k výsledku spravodlivému. Právo musí byť predovšetkým nástrojom

spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez
ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Zmyslom a účelom
ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu v plnej miere bola
kompenzovaná majetková ujma. Pri stanovení výšky škody je potom nevyhnutné vychádzať z nákladov
na uvedenie veci do pôvodného stavu.

V prejednávanom prípade za rozhodujúce považoval okresný súd skutočné náklady opravy, skutočnú
cena opravy, ktorá bola preukázaná zmluvami o kúpe náhradných dielov, zmluvou o oprave osobného
motorového vozidla a obsahom znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku a výsluchu znalca
bolo podľa názoru okresného súdu preukázané, že spôsobenie škody nebolo využité k oprave
motorového vozidla nad rámec jeho poškodenia protiprávnym konaním odporcu 1/, t. j. k oprave

alebo k výmene súčiastok opotrebených bežným používaním. Náklady na opravu vozidla nepresiahli
ani kalkuláciu poisťovne, vypočítanú po ohliadke havarovaného vozidla pre účely poisťovne. Od
poškodeného nemožno spravodlivo žiadať, aby pred opravou vozidla zisťoval ceny náhradných dielov
a prác v jednotlivých opravovniach, aby zároveň zisťoval ceny porovnateľných vozidiel na trhu, zvlášť,
keď opravil motorové vozidlo za cenu nižšiu, ako bola kalkulácia poisťovne. Poisťovňa stanovila

výšku ceny náhradných dielov potrebných na opravu a cenu prác potrebných na opravu vo výške
10.272,40 Eur. Znalec v dodatku č. 2 a vo svojej výpovedi ustálil náklady na materiál potrebný na
opravu poškodenia vozidla navrhovateľa vo výške 10.591,79 Eur /v týchto nákladoch sú zahrnuté
náklady vynaložené navrhovateľom na náhradné diely zakúpené v autorizovaných predajniach K. -
JP F. s.r.o. K. K. a v predajni CC Y. s.r.o. Y. ako aj vrátane zakúpenia modulu G. v K. v prepočte

na eurá vo výške 45,66 Eur/. Náklady na opravárenské práce potrebné na opravu poškodenia
vozidla znalec ustálil vo výške 865,30 Eur. V dodatku zo dňa 25.10.2011 k znaleckému posudku
č. 13/2011 znalec ustálil obvyklú cenu za práce, ktoré vykonal pre navrhovateľa K. G. a za ktoré
bola stanovená cena opravy l.890 Sk v zmluve zo dňa 16.03.2009. Jednalo sa o výmenu prístrojovej
dosky, airbagu spolujazdca, bezpečnostného pásu pravého, riadiacej jednotky airbagu a programovanie

riadiacej jednotky ABG. V autorizovanom servise by navrhovateľ za tieto práce zaplatil 342,12 Eur. V
neautorizovanom servise by zaplatil 160,16 Eur. Navrhovateľ v skutočnosti zaplatil 1.890 Sk t. j. 62,74
Eur, čo je cena nižšia, ako by zaplatil v autorizovanom i neautorizovanom servise. Znalec ustálil celkové
náklady na opravu vo výške 11.457,09 Eur /10.591,79 Eur + 865,30 Eur/. Takto znalcom ustálené
celkové náklady na opravu osobného motorového vozidla navrhovateľa však nezodpovedajú skutočnej

škode, ktorá vznikla na strane navrhovateľa. Okresný súd preto pre zistenie rozsahu náhrady škody
musel zisťovať a zohľadňovať skutočnú výšku všetkých navrhovateľom vynaložených prostriedkov
nevyhnutných na obnovenie prevádzkyschopnosti vozidla. Skutočné náklady na materiál, potrebný na
opravu poškodenia vozidla, boli vynaložené navrhovateľom nasledovne: navrhovateľ predložil doklady
o kúpe predného nárazníka, prednej kapoty, predných ľavých dverí, predného ľavého svetla, predného

ľavého blatníka, vonkajšieho spätného zrkadla, predného ľavého priečneho ramena, prístrojovej dosky,
airbagu spolujazdca, pravého bezpečnostného pásu, riadiacej jednotky airbagov a jednotky ABS za
kúpnu cenu vo výške 113.500 Sk /3.767,51 Eur/. Pri uvedených náhradných dieloch znalec ustálil cenu
vo výške 6.308,97 Eur. To znamená, že navrhovateľ vynaložil na opravu vozidla nákupom náhradných
dielov o 2.541,46 Eur menej. Znalec ďalej ustálil cenu húkačky vo výške 70,79 Eur, zatiaľ čo navrhovateľ

ju kúpil, ako to vyplýva z pokladničného dokladu autorizovanej predajne K. CC Y. s.r.o. Y., za kúpnu cenu
35,10 Eur. To znamená, že ju kúpil o 35,69 Eur lacnejšie. Okrem toho vykonal nesprávny prepočet PLN
na Eurá. Z toho vyplýva, že navrhovateľ vynaložil náklady na nákup náhradných dielov, použitých na
opravu vozidla, čiastku 7.979,54 Eur. Znalec ustálil náklady na opravárenské práce potrebné na opravu
poškodenia vozidla vo výške 865,30 Eur. V tejto cene bola zahrnutá cena vykonaných opravárenských

prác v autorizovanom servise za výmenu prístrojovej dosky, výmenu airbagu spolujazdca, výmenu
bezpečnostného pásu pravého, výmenu riadiacej jednotky airbagu a nastavenie programu riadiacej
jednotky. Ako vyplynulo zo zmluvy zo dňa 16.03.2009, navrhovateľ za tieto práce zaplatil 1.890
Sk /62,74 Eur/. Znalec vyčíslil cenu týchto prác v autorizovanej dielni vo výške 355,92 Eur. Z toho
vyplýva, že navrhovateľ vykonal opravu o 293,18 Eur lacnejšie. To znamená, že skutočná cena prác

na oprave poškodeného vozidla navrhovateľa predstavuje 572,12 Eur /865,30 Eur - 293,18 Eur/.
Celkové náklady, ktoré navrhovateľ vynaložil na opravu vozidla, teda na uvedenie vozidla do pôvodného
prevádzkyschopného stavu predstavujú 7.979,54 Eur na materiál a 572,12 Eur za cenu prác. Spolu
náklady predstavujú 8.551,66 Eur. Táto suma predstavuje majetkovú ujmu, ktorú utrpel navrhovateľ aktorú musel vynaložiť na uvedenie vozidla do predchádzajúceho stavu. Navrhovateľ v konaní preukázal,
že cenu, ktorú vynaložil za náhradné diely a práce na oprave osobného motorového vozidla, bola
nižšia ako ceny náhradných dielov uvedené v znaleckom posudku. Preto námietka odporcu l/ a odporcu

2/ o tom, že tieto náklady nezodpovedajú skutočnej škode a že navrhovateľom vyčíslená škoda je
neprimerane vysoká v porovnaní so skutočnou škodou na predmetnom vozidle, boli neopodstatnené.
Naviac náklady vynaložené navrhovateľom neprekročili kalkuláciu poisťovne.

Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že cena, ktorú zaplatil navrhovateľ za náhradné

diely na základe predložených kúpnych zmlúv v celkovej výške 3.767,51 Eur, nie je neúmerne vysoká
voči cenám náhradných dielov v neautorizovanom servise tak, ako ich ustálil znalec v dodatku k
znaleckému posudku zo dňa 25.10.2011 a sú niekoľkonásobne nižšie, ako ceny v autorizovanom
servise,ktoréznalecvuvedenomdodatkutaktiežustálil.Pretonákladynavrhovateľanaopravunemožno
považovať za neprimerane vysoké. Keďže v priebehu konania poisťovňa poskytla poistné plnenie vo
výške6.539,25Eur,toznamená,ženavrhovateľovinebolanahradenádoposiaľškodavovýške2.012,41

Eur, ktorá suma predstavuje skutočnú škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi a ktorú je odporca l/ povinný
zaplatiť.

Okresný súd ďalej poukázal na znenie ustanovení § l ods. l, 4 ods. 4, písm. b), ods. 4, § 15 ods. 1
Zák. č. 381/2001 Z. z. a na to, že podľa ustanovenia § l5 zák. č. 381/2001 Z. z. je daný priamy nárok

poškodenéhonaplnenievočipoisťovateľovi.Vpovinnomzmluvnompoisteníplatízásada,žepoškodený
môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu
alebo od poistiteľa /priamy nárok/. Poškodený má síce právo na plnenie tak proti škodcovi, ako aj proti
jeho poistiteľovi, avšak plnenie môže dostať len raz. Ide teda o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to
isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu. Proti škodcovi

ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poistiteľovi ide o osobitné právo na plnenie, založené
všeobecne záväzným právnym predpisom /§ l5 PZP/. Keďže osobné motorové vozidlo odporcu l/ bolo
povinne zmluvne poistené u odporcu 2/ na základe poistnej zmluvy č. 6530996690 a navrhovateľ si
uplatnil nárok na náhradu škody priamo u odporcu 2/ dňa 02.05.2008 a zároveň nárok na náhradu škody
preukázal, okresný súd zaviazal k plneniu aj odporcu 2/ s tým, že plnením jedného z odporcov, zaniká

v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo

od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia. Navrhovateľ si uplatňoval v konaní zaplatenie 10.571,96 Eur a úspešný bol iba v
časti uplatneného nároku. V časti o zaplatenie 6.539,20 Eur bol návrh podaný dôvodne, odporca 2/
poskytol plnenie až po podaní návrhu a v časti o zaplatenie 2.047,51 Eur bol navrhovateľ úspešný.
Rozhodnutie o výške plnenia však záviselo od znaleckého posudku a preto okresný súd podľa § 142 ods.

3 priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania. Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. okresný súd o náhrade
trov konania rozhodol tak, že namiesto určenia výšky trov priznal navrhovateľovi náhradu trov konania
vyjadrenúpercentomapoprávoplatnostirozsudkurozhodneovýškenáhradytrovkonaniasamostatným
uznesením.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja odporcovia.

Odporca 1/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku
okresného súdu a žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh v celom
rozsahu zamietne a zaviaže navrhovateľa k náhrade škody. Podľa názoru odvolateľa oprava vozidla

poškodeného bola nerentabilná vzhľadom na závery znaleckého posudku, podľa ktorého náklady na
opravu vozidla sú vyššie, ako všeobecná hodnota vozidla pred dopravnou nehodou a preto ide o totálnu
škodu. Odvolateľ síce uznáva, že poškodeného nemožno nútiť, ako má naložiť s poškodeným vozidlom,
ale v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2008,
sp. zn. 3 Cdo 234/2007, podľa ktorého pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia § 442

Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo
škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Vzhľadom na to nemôže
byť rozsah náhrady škody ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami, napríklad tým, že poškodený nevie
primerane naložiť s použiteľnými a predajnými zvyškami poškodeného motorového vozidla, alebo že snimi naloží tak, akoby nemali žiadnu hodnotu. Hoci na vozidle ako takom bola konštatovaná tzv. totálna
škoda, so zreteľom na ktorú nebolo vhodné a účelné pristúpiť k jeho oprave, nemožno prihliadnuť,
že v dôsledku poškodenia vozidla nenastala úplná majetková strata žalobkyne, lebo jej zostali zvyšky

motorového vozidla. Z hľadiska určenia výšky škody spôsobenej na motorovom vozidle treba vziať na
zreteľ, že zachované a nepoškodené zvyšky vozidla (súčasti a súčiastky poškodeného vozidla) majú
objektívne vždy majetkovú hodnotu pri určovaní výšky, ktorej nie je rozhodujúci subjektívny aspekt
(akým spôsobom je v individuálnom prípade ten - ktorý poškodený subjekt spôsobilý alebo schopný
naložiť s touto hodnotou) a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 977/2007,

podľa ktorého, pri škode vzniknutej na použitej a čiastočne opotrebovanej veci treba prihliadnuť na
všeobecnú cenu veci v čase poškodenia a na rozsah poškodenia, pričom od sumy vyjadrujúcej náklady
na opravu treba odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu vozidla, jeho opravou oproti pôvodnému
stavu. Odvolateľ má za to, že odporca 2/ správne zaplatil navrhovateľovi len čiastku 6.539,20 eur.

Odporca 2/ v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti výroku, ktorým bolo v časti vyhovené návrhu

a proti výroku o náhrade trov konania. Podľa názoru odvolateľa navrhovateľovi bola vyplatená skutočná
škoda vo výške 6.539,14 eur, vypočítaná ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla vo výške 10.323,31 eur
a hodnoty zvyškov vo výške 3.784,11 a okresný súd mal pri výpočte skutočnej škody postupovať vyššie
uvedeným spôsobom pre výpočet totálnej škody. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že návrh navrhovateľa zamietne v celom rozsahu a prizná odvolateľovi náhradu trov

konania, resp. aby odporcov zaviazal len na náhradu škody, určenej ako rozdiel medzi VŠH a hodnotou
zvyškov a vyplateným plnením a priznal náhradu trov konania.

K podaným odvolaniam sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo
vyjadreníuviedol,ženapadnutýrozsudokpovažujezasprávny.Poukázalnato,žeskutočnácenaopravy

bola preukázaná dokladmi a znalec Ing. Z. X. odporučil opravu z dôvodu, že nešlo o totálnu škodu. K
argumentom odporcu ohľadne ceny vozidla pre poškodením poukázal na závery znaleckých posudkov,
predložených v konaní, o všeobecnej cene vozidla v čase poškodenia. S poukazom na uvedené navrhol,
aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a zaviazal odporcov k náhrade trov
odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku vo veci samej je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k
záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k
správnymskutkovýmzáverom,ktorémajúoporuvovykonanýchdôkazochavecsprávneprávneposúdil.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym

posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na dôvody rozsudku
okresného súdu v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaných odvolaní, ktoré

dôvody odvolatelia prezentovali aj počas konania pred okresným súdom.

Odvolací súd považuje za potrebné tiež dodať, že podľa jeho názoru okresný súd v danom prípade
postupoval v úplnom súlade s ustálenou súdnou praxou, teda aj v súlade so stanoviskom R 3/1984.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť že z hľadiska skutočnej škody je podstatné porovnanie

všeobecnej ceny poškodenej veci pred jej poškodením a nákladov, potrebných na uvedenie veci do
pôvodného stavu aj z hľadiska jej všeobecnej ceny po oprave. V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu
poukazuje na ustálenú súdnu prax reprezentovanú rozhodnutím, publikovaným pod R 25/1990, podľa
ktorej pri stanovení výšky náhrady škody na veci je potrebné vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré je
potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výšku peňažnej náhrady, je potrebné stanoviť

objektívne a nezávisle na okolnostiach súvisiacich so škodnou udalosťou. V zmysle uvedeného nie je
rozhodné, či poškodená vec je skutočne opravovaná a či je oprava dokončená. Tvrdiť, že pri stanovení
peňažnej náhrady nie je možné vychádzať z nákladov na uvedenie do pôvodného stavu, ak nie je vec
skutočne opravená, a to poškodeným alebo na jeho náklad, by znamenalo popierať povahu reštitúcie,vyplývajúcu z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a činiť výšku škody závislú na úplne
náhodných okolnostiach, ktoré sú pre ňu nerozhodné. Z hľadiska rozsahu nie je spôsobená škoda v
inej výške pre prípad, že je poškodená vec opravovaná a v inej výške pre prípad, že opravovaná nie

je. Výšku škody nie je možné robiť závislú ani na tom, či sa poškodená vec niekomu daruje, predá
alebo vymení a za akú cenu, lebo i tieto okolnosti sú náhodné a bez súvislosti s príčinou vzniku škody.
Rovnako nie je možné robiť výšku škody závislú na tom, či si poškodený opravuje poškodenú vec sám
alebo nie, ako a za aké ceny si obstará náhradné diely a pod. Zásada, že je potrebné vychádzať zo
skutočnej ceny opravy, pokiaľ bola vykonaná, teda platí za predpokladu, že oprava bola vykonaná v

plnom rozsahu a opravovňou na to určenou. Aj potom však bude potrebné ešte zvažovať, či bola cena
stanovená správne, či oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodnej
udalosti a či po oprave nie je cena opravenej veci nižšia, v ktorom prípade ustálená súdna prax vyvodila,
že skutočnú výšku škody by v takom prípade nepredstavovala len cena takejto opravy, ale aj rozdiel
všeobecnej ceny veci pred jej poškodením a po oprave.

S poukazom na uvedené právne úvahy, ako aj s poukazom na správne skutkové závery okresného
súdu, podľa ktorých sa opravou vozidla navrhovateľa nezvýšila jeho všeobecná hodnota oproti stavu
bezprostredne pred jeho poškodením a podľa ktorých na základe zistení by stála v rozhodnej dobe
oprava poškodeného vozidla v autorizovanej opravovni, ktoré zistenie v zmysle § 120 ods. 3 O.s.p. nikto
z účastníkov nerozporoval, aj podľa názoru odvolacieho súdu je navrhovateľom súdne uplatnená časť

nároku na náhradu škody v medziach skutočnej škody, spôsobenej navrhovateľovi odporcom 1/.

S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za právne významné tvrdenia odvolateľov v
odvolaniach ohľadne odpočítania amortizácie a účelnosti opravy vozidla navrhovateľa spôsobom, akým
navrhovateľ opravu vozidla skutočne realizoval. Senát odvolacieho súdu považuje za potrebné dodať,

že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi rozhodnutia, publikovaného pod R 25/1990, z ktorého
dôvodu sa vo všeobecnosti vnútorne nemôže stotožniť s právnymi názormi v rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2008, sp. zn. 3 Cdo 234/2007, na ktoré rozhodnutie poukázal
odporca 1/ v odvolaní, pričom z uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, prečo sa súd odklonil od ustálenej
súdnej praxe, prezentovanej v rozhodnutí, publikovanom pod R 25/1990.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto s
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo
čiastočne vyhovené návrhu, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania, z napadnutého rozsudku
je zrejmé, že výrok o trovách konania je v rozpore s dôvodmi rozsudku k tomuto výroku. Je pritom
nepochybné, že okresný súd dospel k správnemu záveru, že navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu
trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a jeho úmyslom bolo navrhovateľovi podľa § 151 ods.
7 O.s.p. priznať túto náhradu vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne

samostatným uznesením. Preto odvolací súd odstránil túto nezrovnalosť výroku napadnutého rozsudku
s jeho odôvodnením zmenou tohto napadnutého výroku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval v zmysle § 224 ods. 4 v spojení s § 142
ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p.. Keďže v odvolacom konaní bol navrhovateľ nepochybne úspešný, odvolací

súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých trov spolu s výškou
trov konania pred okresným súdom rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozsudku postupom
podľa § 151 ods. 7 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .