Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 10C/88/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513203783
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7513203783.11

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľky: P. K.,
nar. XX.X.XXXX, bytom v I. K. O., Z. Č..XX, zast. advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou so sídlom v
Košiciach na Štúrovej 20, proti odporcom: 1. S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B. I. K. O., Ž. Č..XXX a 2. Š.
S., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Z. Č..XXX, o zaplatenie 615,38 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2.rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 374,56

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 374,56 eur od 7.1.2013 do
zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 157,88 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľky č. W.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, VS-XXXX, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala voči odporcom žalovanej sumy ako úhrady za mobilné
telefóny, ktoré zaplatila za odporcov v 1. a 2.rade, čím vzniklo na ich strane bezdôvodné obohatenie.

Odporcovia s podaným návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2010 žila v družobnom pomere so synom odporkyne
v 1.rade - s X. S.. Tento ju mal nahovoriť, aby od mobilného operátora Orange požiadala o poskytnutie 2
SIM kariet. K týmto 2 SIM kartám obdŕžala aj 2 mobilné telefóny. Jeden mobilný telefón hneď po obdŕžaní
odniesla spolu s X. S. do záložne, kde X. S. tento mobilný aparát odpredal, avšak nevedela uviesť za akú
cenu, pretože ona sa zdržiavala vonku. Druhý mobilný aparát odpredal X. S. svojmu bratovi, odporcovi

v 2.rade. Ďalej uviedla, že obidve zmluvy spoločnosti Orange uzavrela a podpísala ona na svoje meno,
keďže jej priateľ X. S. nemohol, pretože mal podlžnosti. Jozef S. ju ubezpečil, že za tieto 2 SIM karty
bude platiť. Hneď v deň keď obdŕžala SIM karty aj s mobilnými telefónmi jednu SIM kartu dal X. S. svojej
matke - odporkyni v 1.rade, ktorá jej sľúbila, že bude platiť mesačný paušál. Takisto aj odporca v 2.rade
prisľúbil, že za SIM kartu, ktorú obdŕžal od navrhovateľky, bude platiť mesačný paušál. Zároveň X. S.
odpredal druhý mobilný telefón Š. S., avšak nevedela uviesť, za akú cenu, pretože tieto peniaze zobral

X. S.. Neskôr sa s X. S. rozišla a nestarala sa, či odporcovia platia mesačné paušály za SIM karty,
ktoré im poskytla. Až neskôr, keď jej došla upomienka zo spoločnosti Orange, zašla za odporkyňou v
1.rade a oznámila jej, že vznikol dlh na týchto 2 SIM kartách. Odporkyňa v 1.rade jej prisľúbila, že to
splatí, čo aj spočiatku urobila, keď uhradila 3 splátky po 15,00 eur. Asi po 2 rokoch chcela zrušiť zmluvu
so spoločnosťou Orange a vtedy sa dozvedela, že na týchto 2 kartách sú podlžnosti. Vtedy navštívila
spoločne so svojou matkou rodinu S. a prostredníctvom dcéry odporkyne v 1.rade zaslala odporcom list

o vzniknutom dlhu na mobilnom aparáte. Neskôr túto skutočnosť oznámila aj na polícií, na Obvodnom
oddelení policajného zboru v Turni nad Bodvou, kde vec bola vyšetrovaná ako prečin podvodu.Odporkyňa v 1.rade potvrdila, že navrhovateľka žila v družobnom pomere s jej synom X. S. a potom čo
navrhovateľke boli poskytnuté 2 mobilné telefóny s 2 SIM kartami, navrhovateľka ju prehovárala, aby

si zobrala jednu SIM kartu a aby ju používala. Odporkyňa túto SIM kartu používala po dobu asi 3-4
mesiacov a potom túto SIM kartu navrhovateľke vrátila. Túto kartu vrátila navrhovateľke tým spôsobom,
že ju položila na stolík v izbe, kde sa navrhovateľka zdržiavala s jej synom. Neskôr sa dozvedela, že
k týmto SIM kartám boli poskytnuté aj 2 mobilné telefóny, pričom jej bolo uvedené, že jeden mobilný
telefón navrhovateľka spolu s jej synom dali do záložne a druhý mobilný telefón odpredali jej druhému

synovi Š.. Taktiež potvrdila, že za poskytnutú SIM kartu od navrhovateľky zaplatila 3 krát po 15,00 eur.
Taktiež uviedla, že navrhovateľka jej oznámila dlh na SIM karte, avšak ona na to nereagovala, keďže
SIM kartu navrhovateľke vrátila.

Odporca v 2.rade uviedol, že navrhovateľka spolu s jeho bratom X. S. mu odovzdali SIM kartu a mobilný
telefón. Povedali mu, aby používal túto kartu pokiaľ bude funkčná a keď stratí platnosť, aby ju zahodil.

Čo sa týka mobilného telefónu, v podstate došlo k výmene, pretože on mal starší mobilný aparát, tento
dal navrhovateľke a bratovi, pričom tento starý telefón zobrala navrhovateľka a on získal od nej nový
mobilný telefón, za ktorý doplatil okolo 15-20,00 eur. Taktiež zaplatil aj za SIM kartu 5,00 eur. Podľa jeho
udania, peniaze odovzdal do ruky navrhovateľke. Ďalej uviedol, že on nič neplatil, teda žiadny mesačný
paušál, používal túto SIM kartu, pokiaľ bola funkčná a potom čo bola táto SIM karta zablokovaná, prestal

ju užívať.

Vypočutý svedok X. S.D. potvrdil, že navrhovateľka bola jeho priateľkou. Poprel, že by nútil
navrhovateľku, aby požiadala o mobilné aparáty a SIM karty spoločnosť Orange, že jej to iba navrhoval
a navrhovateľka sama išla a podpísala zmluvy. Získala 2 mobilné telefóny, jeden z týchto mobilných

telefónov odniesol do záložne a získal za jeho odpredaj sumu 50,00 eur. Túto sumu odovzdal
navrhovateľke, ktorá si ihneď išla kúpiť oblečenie, ako aj víno a ešte sumu 10,00 eur poskytla aj jemu
samému. Druhý mobilný aparát navrhovateľka odovzdala jeho bratovi - odporcovi v 2.rade, pričom
išlo vlastne o výmenu, keďže jeho brat odovzdal navrhovateľke starší mobil, navrhovateľka mu dala
tento nový a za nový mobilný aparát doplatil jeho brat 5,00 eur. Potvrdil, že jednu zo SIM kariet dala

navrhovateľka jeho matke a druhú jeho bratovi. Uviedol, že dohoda medzi navrhovateľkou a jeho matkou
bola taká, že za SIM kartu, ktorú získala jeho matka, bude platiť ona, pričom potvrdil, že jeho matka
aj uhradila nejakú sumu. Taktiež aj s odporcom v 2.rade bola dohoda, že za túto SIM kartu bude platiť
odporca v 2.rade. Ďalej uviedol, že sumu, ktorú získala navrhovateľka od jeho brata - odporcu v 2.rade,
spoločne si s navrhovateľkou kúpili jedlo a pitie. Taktiež potvrdil, že navrhovateľka spoločne so svojou

matkou ich navštívila, kde im oznámila, že na týchto kartách vznikol nedoplatok.

Vypočutá svedkyňa O. K. - matka navrhovateľky uviedla, že čo sa týka podlžnosti v spoločnosti Orange,
dozvedela sa to od svojej dcéry, ktorá jej uviedla, akým spôsobom získala mobilné telefóny a SIM karty.
Navštívila spoločnosť Orange a zistila, že navrhovateľka uzavrela a podpísala 2 zmluvy so spoločnosťou

Orange. Vtedy navštívila rodinu S. a vytýkala X. S. - expriateľovi navrhovateľky, že prečo dovolil, aby
navrhovateľkavybralatietomobilnételefóny.X.S.spoluajsmatkou-odporkyňouv1.radejuupokojovali,
že mesačný paušál budú platiť oni. V októbri v roku 2012 spolu s dcérou zašla do spoločnosti Orange a
chcela zrušiť obidve zmluvy a vtedy sa dozvedeli, že vznikol dlh na týchto mobilných telefónoch. Vtedy
sa so spoločnosťou Orange dohodli na splátkovom kalendári s tým, že dlžnú sumu uhradí v 3 mesačných

splátkach. Ďalej uviedla, že po tomto navštívili rodinu S. a dcére odporkyne v 1.rade oznámili, aký dlh
vznikol spoločnosti Orange a následne podali trestné oznámenie na polícií v obci I. K. O.. Svedkyňa
uviedla, že asi v auguste 2010 ju odporkyňa v 1.rade ubezpečila, že ona bude platiť mesačný paušál
za SIM kartu, ktorú jej poskytla navrhovateľka.

Odporkyňa v 1.rade reagovala na výpoveď svedkyne K. a potvrdila, že jej sľúbila, že bude platiť, ale
potom si to rozmyslela, pretože nemá veľký dôchodok a potrebuje si zakupovať lieky, takže nemá z čoho
splácať. Preto aj vrátila SIM kartu navrhovateľke.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach-okolie, odbor poriadkovej

polície, OO PZ Turňa nad Bodvou č. ČVS: ORP-1340/TU-KS-2012 súd zistil, že navrhovateľka podala
trestné oznámenie pre prečin podvodu, kde vo svojej výpovedi uviedla, že v spoločnosti Orange uzavrela
dobrovoľne 2 zmluvy o pripojení a získala aj 2 mobilné telefóny. V deň obdŕžania týchto mobilných
telefónov s jej vedomím založil v záložni v Moldave nad Bodvou jej priateľ X. S. jeden mobilný telefón, začozískal40,00euratútosumupotomspoločneminuli.Ďalejuviedla,žejednuSIMkartudaladobrovoľne
do užívania matke X. S. - odporkyni v 1.rade s tým, že faktúry za hovory bude uhrádzať ona. Tiež uviedla,
že druhý mobilný telefón dala do užívania Š. S. s tým, že aj tento faktúry za hovory si bude uhrádzať. Š.

S. jej za tento mobilný telefón zaplatil určitú čiastku, ale nevedela uviesť akú.

Z listu zaslaného spoločnosťou Orange navrhovateľke dňa 5.11.2012 súd zistil, že spoločnosť Orange
Slovensko súhlasí s úhradou záväzku navrhovateľky voči ich spoločnosti v 3 mesačných splátkach, a to
prvú splátku vo výške 200,00 eur so splatnosťou dňa 30.11.2012, druhú splátku vo výške 200,00 eur so

splatnosťou dňa 31.12.2012 a 3.splátku vo výške 214,54 eur so splatnosťou dňa 31.1.2013.

Navrhovateľka uviedla, že prvé dve splátky uhradila jej matka bankovým prevodom a tretiu splátku
uhradila v hotovosti spolu aj s manipulačným poplatkom 0,84 eur, o čom súdu predložila doklad o úhrade
pohľadávky. Zo šekových poukážok (č.l.19), ktoré k odporu priložila odporkyňa v 1.rade súd zistil, že
dňa 19.3.2012 bola uhradená spoločnosti Orange Slovensko suma 15,00 eur a taktiež aj dňa 18.4.2012

a 18.6.2012. Ako odosielateľ je uvedená P. K..

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Na základe vyššie uvedeného dospel súk k záveru, že návrh navrhovateľky je sčasti dôvodný. Bolo
preukázané, že navrhovateľka uzavrela a podpísala so spoločnosťou Orange 2 zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a na základe zmlúv jej boli poskytnuté SIM karty s telefónnymi číslami. Tieto
skutočnosti boli preukázané oznámením spoločnosti Orange Slovensko (č.l.54), pričom obidve tieto SIM

karty z dôvodu neuhradenia poskytnutých služieb boli odpojené. Taktiež bolo preukázané výpoveďami
samotných účastníkov, ako aj svedkov, že predmetné SIM karty poskytla navrhovateľka odporkyni v
1.rade a odporcom v 2.rade, pričom bola medzi nimi dohoda, že za poskytnuté služby budú uhrádzať
faktúry. Skutočnosť, že odporcovia súhlasili s takouto dohodou, potvrdil svedok X. S. - syn odporkyne v
1.rade a brat odporcu v 2.rade, ako aj samotná odporkyňa v 1.rade, ktorá aj uhradila spoločnosti Orange

3 krát sumu 15,00 eur. Potom prestala ďalej platiť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Preto
súd vyhovel návrhu v časti zaplatenia dlhu na hovornom, na úrokoch a trovách celkovo v sume 374,56
eur. V časti o zaplatenie sumy 233,00 eur, súd návrh zamietol, a to z toho dôvodu, že tento dlh bol
vyčíslený na telefónoch, pričom bolo preukázané, že jeden z mobilných telefónov navrhovateľka spolu
so svojím priateľom X. S. zaniesli do záložne a získali zaň finančné prostriedky, ktoré spoločne minuli.

Taktiež bolo potvrdené výpoveďami samotných účastníkov, ako aj výpoveďou svedka, že druhý mobilný
telefón navrhovateľka dobrovoľne vymenila s odporcom v 2.rade za jeho starší mobilný telefón, pričom
odporca v 2.rade za tento mobilný aparát, ktorý získal od navrhovateľky, uhradil čiastku, ktorú taktiež
navrhovateľka so svojím bývalým priateľom minuli. Z toho dôvodu nebolo možné zaviazať odporcov v
1. a 2.rade na úhradu za poskytnuté 2 mobilné telefóny.

Keďže však navrhovateľka plnila za odporcov to, čo podľa dohody mali plniť odporcovia v 1. a 2.rade,
a to tým, že navrhovateľka zaplatila spoločnosti Orange Slovensko za služby v sume 374,56 eur, ktoré
mali uhradiť odporcovia v 1. a 2.rade (§ 454 OZ), odporcovia sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne
obohatili. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie so zaplatením peňažného dlhu, je dlžník popri plnení
povinný zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok

z omeškania; výšku úroku z omeškania a výšku poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je § 3 Nar.vlády č.87/1995 Z.z. v znení zmien, úrok z omeškania z dlžnej sumy
374,56 eur vo výške 8,75 % súd priznal navrhovateľke od 7.1.2013 do zaplatenia, keďže dlh spoločnosti
Orange navrhovateľka uhradila dňa 7.1.2013.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a v spore čiastočne úspešnej navrhovateľke
priznal nárok na náhradu trov vo výške 157,88 eur (prevzatie a príprava zastupovania, vrátane prvej
porady, návrh na začatie konania, ďalšia porada s klientom vo veci samej, vyjadrenie vo veci samej,
zastupovanie na pojednávaní v dňoch 27.3.2014, 28.5.2014, 4.9.2014, 6.11.2014, 9.3.2016 a 28.4.2016,režijný paušál 4 x 7,81 = 31,24 - 2013, 4 x 8,04 = 32,16 - 2014 a 2 x 8,58 = 17,16 - 2016 a súdny
poplatok), keďže čiastočný úspech navrhovateľky vo veci predstavuje 60,86 % oproti úspechu odporcov
39,13 %, úspech navrhovateľky je teda 21,73 %. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta

tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu
účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov
účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, jeden úkon dosahuje hodnotu
39,84 eur (t.j. zo sumy 615,38 eur). Z hodnoty jedného úkonu 39,84 eur by patrila navrhovateľke náhrada

vo výške 21,73 %, t.j. za 1 úkon suma 8,66 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.