Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/692/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313202040
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5313202040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu P. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. XXXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Rojčekom, so sídlom K., V. X, proti
žalovaným 1/ P. F., nar. X.X.XXXX, 2/ X. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom F. XXXX, právne zastúpení
advokátkouJUDr.MartouHeidingerovou,sosídlomV.,X.XX,oneúčinnosťprávnychúkonov,nazáklade
odvolania oboch procesných strán proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/69/2013-109 zo dňa
17. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že právny úkon - zmluva z 2.2.2011 o spätnom prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam C-KN parc. č. 6819/1, 2 (LV č. XXXX) kat. úz. F. (ďalej len zmluva
o prevode pozemkov) medzi žalovanými 1/ a 2/ ako rodičmi (obdarovanými) a L. F., ich synom (akom
darcom) - je právne neúčinným voči žalobcovi v rozsahu jeho vymáhateľnej pohľadávky voči L. F.
na základe rozsudku tamojšieho súdu č.k. 10C/130/2011-77 zo dňa 25.4.2012. Vychádzal z toho, že
ku dňu rozhodovania existuje pohľadávka žalobcu voči L. F., ktorú tento dobrovoľne nezaplatil a nie

je ju možné vymôcť ani v exekučnom konaní. Konštatoval, že zmluva o prevode pozemkov ukracuje
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, pričom ide o právny úkon urobený medzi dlžníkom a jemu
blízkymiosobami.Vdanomprípadesaúmyseldlžníkaavedomosťdruhejstranyoúmysleukrátiťveriteľa
predpokladajú; dochádza tak k presunu dôkazného bremena na žalovaných. Okresný súd na základe
výsledkov dokazovania mal za to, že vedomosť žalovaných (rodičov dlžníka) o úmysle ukrátiť veriteľa
bola nielen predpokladaná, ale i preukázaná. Dlžník - syn žalovaných - výslovne potvrdil, že rodičia sa
ho pýtali, či má finančné problémy a dlhy, na čo on odpovedal, že má dlhy. Keď v príčinnej súvislosti s

touto vedomosťou realizovali prevod pozemkov, mali vedomosť o úmysle syna ukrátiť jeho veriteľa, čo
bol i skutočný motív uzavretia zmluvy o prevode pozemkov.
2. Naproti tomu okresný súd zamietol žalobu v časti o určenie neúčinnosti právnych úkonov - žiadosti
o zmenu stavebníka rozostavaného domu na pozemku C-KN parc. č. 6819/2 kat. úz. F. z pôvodných
stavebníkov L. F. a jeho manželky Z. na nových stavebníkov/žalovaných a rozhodnutia Obce Skalité z
23.3.2011 o povolení zmeny stavebníka na základe dotknutej žiadosti. Vychádzal z toho, že žiadosť o
povolenie zmeny stavby a na ňu nadväzujúce rozhodnutie obce nemožno považovať za právny úkon

podľa § 34 Obč. zák., preto na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem (§ 80 písm.
c/ O.s.p.). Zo žiadosťou stavebníka totiž právne predpisy nespájajú vznik, zmenu alebo zánik práv a
povinností.3. Keďže predmetom konania boli dva „rozsudočné návrhy“, pričom v prvom výroku bol úspešný žalobca
a v druhom žalovaní, v otázke trov konania okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obe procesné strany.
5. Žalobca napádal zamietajúci výrok a alternatívne navrhoval jeho zmenu tak, že žalobe i v tejto časti
bude vyhovené, alebo jeho zrušenie a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie. Nesúhlasil so
záverom, že by žiadosť o zmenu stavebníka a od nej sa odvíjajúce rozhodnutie obce neboli právnymi

úkonmi; tieto totiž spĺňajú všetky pojmové znaky inštitútu právnych úkonov. Súčasne bolo nesporné
preukázané, že dotknutú žiadosť vykonal L. F. v úmysle ukrátiť svojho veriteľa (žalobcu). Odvolateľ tvrdil,
že takýmto postupom nadobudli žalovaní vlastnícke právo k rozostavanému rodinnému domu. Namietal
tiež rozhodnutie o náhrade trov konania, pri ktorom okresný súd nezohľadnil zásadu zavinenia, pričom
výlučne žalovaní zapríčinili nielen podanie žaloby, ale aj účelovo a zámerne sa svojimi tvrdeniami snažili
oddialiť vymožiteľnosť práva žalobcu.

6. Žalovaní prvotne podali len tzv. „blanketové odvolanie“, t.j. odvolanie bez uvedenia akýchkoľvek
dôvodov. V neskoršom podaní uviedli, že ani jedna svedecká výpoveď nepreukazovala, že by dlžník
urobil v uvedenom čase právny úkon v prospech svojich rodičov a „ani v jednom prípade nebolo
preukázané, že konal v úmysle ukrátiť veriteľa“. Rozsudok okresného súdu považovali za právne

nesprávny a riadne neodôvodnený, preto sa domáhali v „prvej časti výroku“ jeho zrušenia a zamietnutia
žaloby v celom rozsahu.

7. Žalobca v reakcii na odvolanie žalovaných žiadal rozsudok okresného súdu v nimi napadnutej
časti potvrdiť. Poukazoval na to, že protistrana neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa

už nevysporiadal okresný súd. Zopakoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že jeho dlžník
urobil zmluvu o prevode pozemkov s úmyslom ukrátiť veriteľa. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a
nevyvrátili zákonnú domnienku o tom, že k dotknutému právnemu úkonu došlo (práve) v úmysle ukrátiť
veriteľa. Taktiež v konaní bolo preukázané, že motívom spätného prevodu nebolo správanie syna v
rozpore s dobrými mravmi; čo mu zodpovedá i obsah samotnej zmluvy. Žalobca dodal, že dlžník doteraz

nezaplatil z dlžnej čiastky žiadnu sumu, hoci v konaní neustále tvrdil, že chce splatiť svoj dlh a aj žalovaní
navrhovali prerušenie konania za účelom mimosúdneho vysporiadania predmetnej záležitosti.
8. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v ustanovení

§ 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219
ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd zdôrazňuje svoju viazanosť konkrétnymi dôvodmi odvolania vymedzenými
odvolateľom. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaných je nutné konštatovať, že fakticky neobsahuje

žiadne konkrétne odvolacie námietky, ktoré by boli spôsobilé relevantne spochybniť predmetný
(vyhovujúci) výrok rozsudku okresného súdu. Tvrdenia o údajnom nedostatku odôvodnenia rozsudku
(jeho nepreskúmateľnosti) sú maximálne všeobecné bez čo i len rámcového označenia konkrétnych
nedostatkov odôvodnenia. Krajský súd zdôrazňuje, že takéto všeobecné tvrdenia, ako i samotný
nesúhlas strany sporu s dôvodmi súdneho rozhodnutia neznamená, že ide o nepreskúmateľné

rozhodnutie. Nie je porušením ústavného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu, ak súd nerozhodne
podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia.
11. Už východiskovo je neopodstatnená i ďalšia námietka žalovaných o nepreukázaní úmyslu ukrátiť
veriteľa. Okresný súd správne zdôraznil, že v prípadoch prevodov medzi blízkymi osobami sa
úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá priamo zo zákona. To znamená, že nebolo povinnosťou žalobcu

preukazovať existenciu tohto úmyslu, ale naopak, bolo dôkaznou povinnosťou žalovaných preukázať, že
aniprináležitejstarostlivostinemohlipoznaťúmyseldlžníkaukrátiťveriteľa.Vtomtosmerežalovaní(ani)
v odvolacom štádiu konania neposkytli žiadnu (proti)argumentáciu. Naopak, zo svedeckej výpovede ich
syna (na ktorú sami poukazujú) bolo nepochybné, že žalovaní mali vedomosť o jeho dlhoch.

12. V súvislosti s odvolaním žalovaných krajský súd opakovane poukazuje na to, že ich prvotné
odvolanie neobsahovalo takmer žiadne náležitosti tohto opravného prostriedku. Ničím nezdôvodneným
oznámením (ani nie žiadosťou) o dodatočné uvedenie dôvodov si vlastným faktickým postupom predĺžili
lehotu na podanie odvolania takmer o 3 mesiace. Hoci časť súdnej praxe označuje takéto správanieza zákonom akceptovateľné, odvolací súd vzhľadom na zásadu rovnosti strán, kvalifikované právne
zastúpenie žalovaných a ani len netvrdenie okolností brániacich včasnému splneniu tejto elementárnej
procesnej povinnosti strany sporu, považuje dotknutý prístup za (minimálne) vykazujúci znaky zneužitia

práva.

13. Ako nedôvodné krajský súd vyhodnotil aj odvolanie žalobcu, hoci na základe posúdenia (i) širších
súvislostí než zohľadňoval okresný súd. Zásadný záver o tom, že žiadosť o zmenu stavebníka/stavby
a na ňu nadväzujúce rozhodnutia obce (príslušného správneho orgánu) nie sú právnymi úkonmi,

ktorým by bolo možné odporovať v zmysle Občianskeho zákonníka, však zostáva totožný. S určitým
zjednodušením, ale presne vystihujúcim podstatu tejto časti nároku žalobcu je nutné konštatovať, že
žalobca sa v konečnom dôsledku domáha štandardnou civilnou sporovou žalobou (žalobou o určenie
neúčinnosti právnych úkonov) zmeny, resp. zrušenia rozhodnutia vydaného v rámci administratívneho
konania. Uvedené je však (už) zo svojej podstaty neprípustné; administratívne konanie má (vlastné)
zákonom stanovené postupy, akým spôsobom je v ich rámci možné uplatňovať príslušné práva a

povinnosti. Nezodpovedá účelu Civilného sporového poriadku (naopak, je v priamom rozpore s ním),
resp. predtým konaniu podľa III. časti Občianskeho súdneho poriadku, aby určovacou civilnou žalobou
boli menené výsledky administratívneho/správneho konania.
14. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd konštatuje, že nezaujíma stanovisko k dôvodnosti
predmetného správneho/stavebného konania, k možnosti žalobcu vstúpiť do daného konania, k vecnej

správnosti rozhodnutia „o zmene stavebníka“ a napokon ani k vlastníckym pomerom k dotknutej
(rozostavanej) stavbe.

15. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky oboch sporových strán boli neopodstatnené, krajský súd
napadnutý rozsudok v meritórnej časti potvrdil.

16. Vecne správnym je taktiež výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Okresný súd náležite
zohľadnil zásadu pomerného (v súdenej veci v podstate totožného) úspechu strán v konaní, ktorá je
určujúcou pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade meritórneho ukončenia veci (§ 255 CSP;
resp. v čase rozhodovania okresného súdu § 142 O.s.p.). Zásada (procesného) zavinenia bola v zmysle
§ 146 ods. 1, 2 O.s.p. (aktuálne zhodne podľa § 256 ods. 1 CSP) v sporových veciach významná pri

zastaveníkonania,čovšakniejeprípadsúdenejveci.Zavinenievširšomponímaní(takakotonaznačuje
žalobca) zodpovedá svojou povahou dôvodom hodným osobitného zreteľa a môže mať význam len pri
nepriznaní náhrady trov konania; nemôže však založiť povinnosť náhrady trov konania (§ 150 O.s.p.,
i aktuálne § 257 CSP).

17. Taktiež v odvolacom štádiu konania boli obe sporové strany rovnako (ne)úspešné, keď odvolaniu
ani jednej z nich nebolo (vôbec) vyhovené. S poukazom na predmetný celkový výsledok odvolacieho
konania krajský súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu jeho trov (§ 255 ods. 2 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP).
18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.