Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 16, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/687/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215504
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712215504.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.

13C/176/2012-68 zo dňa 12.09. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2
písm. c) zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s.
p.“) do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti podanej navrhovateľom

zamietol.
Navrhovateľov návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o sťažnosti navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. Veci vedené na Okresnom súde Zvolen pod
sp. zn. 13C/176/2012, 13C/177/2012, 13C/178/2012, 13C/179/2012, 13C/181/2012, 13C/182/2012,
13C/183/2012, 13C/184/2012, 13C/185/2012, 13C/186/2012, 17C/167/2012 boli uznesením Okresného
súdu Zvolen č. k. 13C/176/2012-17 zo dňa 14. 12. 2014 spojené na spoločné konanie pod sp. zn.

13C/176/2012. O námietke zaujatosti zákonného sudcu rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici
postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p. O námietke zaujatosti navrhovateľa bolo rozhodnuté v súlade
so zákonom, preto nie je daný dôvod na prerušenie konania. V predmetnej veci ide o vyriešenie
otázky procesného charakteru, bez priameho dopadu na vecné posúdenie nároku navrhovateľa. Nejde
o riešenie prejudiciálnej otázky, od ktorej by závisel výsledok sporu. Navrhovateľ nepreukázal, že by
súčasne prebiehalo iné konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca vplyv na predmet tohto konania.

Okresný súd rešpektujúc názor nadriadeného súdu, nezistil dôvod na prerušenie konania.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ.
Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O. s. p.. Tvrdil, že prvostupňový súd
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Navrhovateľ uviedol, že dôvod na prerušenie konania súdu preukázal. Elektronicky na zverejnenú
e-mailovú adresu súdu doručil súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou ústavnou
sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom. Navrhovateľ už v návrhu upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,

ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že
krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, žev očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
K takémuto názoru dospeli aj iné krajské súdy v Slovenskej republike, ktoré v dôvodoch rozhodnutí o
vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli, že súd musí konať nestranne a musí sa navonok aj javiť ako

nestranný. Pomer zákonného sudcu k veci ako aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného
súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom
ktorého mala byť spôsobená navrhovateľovi škoda. Navrhovateľ s vedomím, že názor krajského súdu vo
veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre

porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu.
Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej
vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.
Vyjadrenie k odvolaniu odporcom podané nebolo.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.

s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu
o tom, že sudcovia Okresného súdu Zvolen nie sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení.
Rozhodnutím krajského súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo byť zasiahnuté do

základného práva navrhovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na
súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a
práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t. j.
práva na nestranný súd zriadený zákonom. V spise je založená kópia sťažnosti adresovaná Ústavnému

súdu Slovenskej republiky, v ktorej navrhovateľ tvrdí, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 41NcC/278/2012 zo dňa 11. 10. 2012 boli porušené jeho základné práva a slobody. Okresný súd
teda mal k dispozícii všetky listiny predkladané navrhovateľom spolu s návrhom na prerušenie konania.
Možno súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané vedenie takého konania, pre
ktoré by bolo potrebné v predmetnej veci konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. prerušiť, pretože

by toto konanie mohlo ovplyvniť rozhodnutie súdu o náhrade škody a majetkovej ujmy. Odvolací sú
poukazuje okrem argumentov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu vecne a miestne
príslušného súdu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že
postupomsudcuvinejvecimalabyťžalobcovispôsobenáškoda.Niejedôvodnánámietkanavrhovateľa,

že prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu
návrhu na prerušenie konania.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.
Veci vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13C/176/2012, 13C/177/2012, 13C/178/2012,
13C/179/2012, 13C/181/2012, 13C/182/2012, 13C/183/2012, 13C/184/2012, 13C/185/2012,
13C/186/2012, 17C/167/2012 boli uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/176/2012-17 zo dňa

14. 12. 2014 spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 13C/176/2012
O námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom nadriadený súd rozhodol uznesením č. k.
24NcC/500/2012 zo dňa 15. 10. 2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13C/176/2012 vylúčil len sudkyňu JUDr. Klaudiu Koskovú. Ostatných
sudcov okresného súdu nevylúčil, teda ani zákonného sudcu v tejto veci JUDr. Juraja Lehockého. Vo

veci vedenej pod sp. zn. 13C/177/2012 bola uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
14NcC/440/2012-11 zo dňa 17. 10. 2012 vylúčená Mgr. Ľudmila Ostrolucká, vo veci vedenej pod sp.
zn. 13C/178/2012 bola uznesením krajského súdu č. k. 23NcC/501/2012 zo dňa 16. 10. 2012 vylúčená
JUDr. Zuzana Bálintová, vo veci vedenej pod sp. zn. 13C/179/2012 bola uznesením krajského súdu
č. k. 24NcC/70/2012 zo dňa 12. 10. 2012 vylúčená JUDr. Jana Kovalčíková, vo veci vedenej pod sp.

zn. 13C/181/2012 nebol zákonný sudca JUDr. Juraj Lehocký vylúčený uznesením krajského súdu č. k.
3NcC/151/2012 zo dňa 15. 10. 2012, vo veci vedenej pod sp. zn. 13C/182/2012 a sp. zn. 13C/186/2012
nebol zákonný sudca JUDr. Juraj Lehocký vylúčený uznesením krajského súdu č. k. 23NcC/501/2012
zo dňa 16. 10. 2012, vo veci vedenej pod sp. zn. 13C/183/2012 nebol zákonný sudca JUDr. JurajLehocký vylúčený uznesením krajského súdu č. k. 23NcC/151/2012 zo dňa 10. 10. 2012, vo veci vedenej
pod sp. zn. 13C/184/2012 a sp. zn. 13C/185/2012 nebol zákonný sudca JUDr. Juraj Lehocký vylúčený
uznesením krajského súdu č. k. 24NcC/170/2012 zo dňa 11. 10. 2012, vo veci vedenej pod sp. zn.

17C/167/2012 bol uznesením krajského súdu č. k. 3NcC/492/2012 zo dňa 17. 10. 2012 vylúčený z
prejednávania a rozhodovania veci na okresnom súde len JUDr. Ján Petreás.
Sťažnosť predložená Ústavnému súdu Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ktorým rozhodol o námietkach zaujatosti vznesených navrhovateľom, nie je dôvodom na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený

sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožnej veci
napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti

obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými
rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci na
návrh navrhovateľa odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich
prerokovanie a rozhodnutie.
Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109

ods. 2 písm. c) O. s. p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.