Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Peter Chovanko

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412216557
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412216557.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. usadeným euroadvokátom JUDr.
Petrom Pečeným, so sídlom Nám. Svätého Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému O. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: č. XXX, XXX XX I. O., vedenej pod sp. zn. EX 6292/2012, súdnym
exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, so sídlom Exekútorského úradu ul. 29 augusta 2, 811 07 Bratislava,

pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 767,54-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 3Er/961/2012-25 z 23.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením okresný súd exekúciu v danej veci vyhlásil za neprípustnú a
zastavil podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej aj ako „ Exekučný poriadok“).
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia v danej veci je vedená na základe rozhodcovského
rozsudku sp.zn. PEC-CP 4/2011, ktorý vydal dňa 22.02.2012 rozhodca JUDr. Radim Kuchta, a to na
základe úverovej zmluvy zo dňa 19.04.2008 (ďalej aj ako „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú úverové podmienky. Úverové podmienky v hlave 14, § 19 upravili rozhodcovskú doložku podľa
ktorej, majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným

rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, so sídlom Sibírska 1329/2, 908 51
Holíč, a to zo zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v zozname rozhodcov
tiež uvedený a teda aj oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Okresný súd považuje zmluvu o úvere za
štandardnú formulárovú zmluvu. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou
na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a
nasl.,týkajúcesaochranyspotrebiteľa,vychádzajúczosubsidiarityObčianskehozákonníka(ďalejajako

„OZ“). Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“). Uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o
úvereniejedojednanáindividuálne,čozjavnevyplývasplynutiasostatnýmištandardnýmipodmienkami,
ďalej núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Okresný
súd v dôsledku toho považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, priečiacu sa dobrým mravom,

kde výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Rozhodcovská doložka, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom. Na základe uvedených dôvodov okresný súd konštatoval, že boli splnené podmienky
na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku,
resp. podľa § 45 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZoRK“).
Vzhľadom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, rozhodovanie o návrhu povinnej

na odklad exekúcie podľa § 56 ods.2 Exekučného poriadku považoval v danom štádiu konania za
nadbytočné. V závere uviedol, že po právoplatnosti rozhodnutia, rozhodne o trovách exekúcie.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal najmä

nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ktorý dospel k záverom, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní. Oprávnený namietal, že úverová zmluva, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul nemôže byť zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko povinný je v zmluve o úvere označený ako
fyzická osoba podnikateľ. Ďalej uviedol, že okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru bez
toho, aby skúmal podmienky, za akých bola úverová zmluva uzatvorená, v dôsledku čoho zaťažil svoje

rozhodnutie vadou. Zdôraznil, že povinný uzavrel úverovú zmluvu s oprávneným dobrovoľne a nemal k
nej žiadne pripomienky. Zo strany oprávneného na neho nebol vyvíjaný žiaden nátlak, preto je zmluva
o úvere, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, ktorá je včlenená do úverových zmluvných podmienok
dohodnutá v súlade s § 4 ods.1 a 2 ZoRK.

Oprávnený ďalej uviedol, že povinný sa mohol vyjadriť k rozhodcovskému konaniu, pretože ho rozhodca

na vyjadrenie vyzval, povinný túto výzvu rozhodcu prevzal dňa 12.08.2011 a v stanovenej lehote
sa vyjadril tak, že dlh uznáva a zároveň poukázal na svoju zložitú sociálnu situáciu a zdravotné
problémy. Nenamietal ani predpojatosť rozhodcu. Zdôraznil preto, že práva povinného neboli žiadnym
spôsobom ukrátené. Povinný mal k dispozícii niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu
rozhodnutia, avšak ani jeden z nich nevyužil. Exekučný súd je súdom vykonávacím, preto nie je

oprávnený substituovať preskúmavanie súdneho rozhodnutia, inak prekračuje rámec svojej právomoci
a porušuje nestrannosť, keď za povinného napráva jeho nečinnosť.

Nesúhlasil ani s tým, že by rozhodcovská doložka bola neprijateľnou podmienkou, pričom poukázal
na odlišnú verziu definície o neprijateľnej podmienke obsiahnutú v Prílohe 1 písm. q) Smernice

93/13/EHS od originálnej verzie v anglickom jazyku a poukázal aj na verziu v českom jazyku, podľa
ktorých význam a zmysel Smernice smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby
súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského
konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať
hmotnoprávne predpisy. To však podľa jeho názoru nie je prejednávaný prípad, pretože v Slovenskej

republike upravuje rozhodcovské konanie ZoRK, preto nie je možné rozhodcovskú doložku považovať
za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere.

Zároveň poukázal na Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo po členských štátoch vyžaduje zavedenie
vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s

úverovými zmluvami a ktorá smeruje k alternatívnemu riešeniu sporov, ktorú možnosť oprávnený
využil. Rozhodnutie Okresného súdu tak popiera zmysel a účel rozhodcovského konania, t.j. umožniť
mimosúdne riešenie sporov a odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú pred rozhodcom
vyriešiť k spokojnosti oboch sporových strán. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 31. júla 2008, sp. zn. 32Cdo 2282/2008, z ktorého vyplýva, že strany si môžu platne

dohodnúť, že spory ktoré vznikli z ich zmluvy budú rozhodované vybraným rozhodcom žalujúcou stranou
zo zoznamu rozhodcov vedených súkromným subjektom, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom
zriadeným v zmysle § 13 zákona č. 216/1994 Zb. v znení neskorších predpisov a že rozhodcovské
konanie bude prebiehať podľa pravidiel vydaných takým súkromným subjektom. Oprávnený preto
dojednanie rozhodcovskej doložky považoval za platné a v súlade so zákonmi Slovenskej republiky.

Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že poveruje súdneho exekútora vykonaním
exekúcie.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť /§ 374 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „O.s.p.“)/.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením §

212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 08.11.2012 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Žiar nad
Hronom o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na podklade vykonateľného rozhodcovského

rozsudku rozhodcu Radima Kuchtu, sp.zn. PEC-CP 4/2011, ktorý vydal dňa 22.02.2012. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 3804107907 zo dňa 19.04.2008, uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným.

V úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v Hlave 14-Záverečné

ustanovenia, § 19
zmluvné strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú
rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, nar. XX.
februára XXXX so sídlom Sibírska 1329, Holíč, a to zo zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom
Kuchtom, ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a je oprávnený určiť za rozhodcu sám seba.
JUDr. Radim Kuchta je oprávnený bez súhlasu strán meniť svoje sídlo a v takom prípade nie je

potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej doložke. Je však povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť
bez zbytočného odkladu na internetovej stránke. Osoba rozhodujúca o námietkach proti rozhodcovi,
resp. spôsob jej určenia je uvedený v nižšie uvedených rozhodcovských pravidlách. Zmluvné strany
berú na vedomie, že v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní môžu zmluvné
strany namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého ustanovili len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli až

po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu. Pre rozhodcovské konanie vedené jediným rozhodcom budú
záväzné rozhodcovské pravidlá a poplatkové pravidlá, obe platné ku dňu začatia rozhodcovského
konania, ktoré sú so zoznamom rozhodcov publikované na internetovej stránke www.indicium.sk asúčasnesúuloženéknahliadnutiupopredchádzajúcejdohodevsídleJUDr.Radima
Kuchtu. Obe zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodcovské konanie je neverejné a spravidla iba

písomné. Ak sa nevyjadrí žalovaný do 7 dní kalendárnych dní odo dňa, keď mu bola doručená žaloba,
sú skutočnosti vyjadrené v žalobe považované za nesporné.

Podľa § 52 ods.1, ods.4 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom

(ods.1). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.4).

Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Z
uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný
súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu -

rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.:I.ÚS456-/2011-19zodňa23.novembra2011,
v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996
z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že
„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej amateriálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

Odvolací súd považuje námietku oprávneného, že v danom prípade nemožno zmluvu o úvere považovať
za zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovení § 52 a nasl. OZ za nedôvodnú. Odvolací súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom
a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, nakoľko v zmluve je označený menom, priezviskom a rodným číslom,

pričom jeho totožnosť oprávnený overil občianskym preukazom a vodičským preukazom. Oprávnený
pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno
uvedený právny vzťah nesporne považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a
dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení OZ.
V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom

existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Iné dôkazy okrem predmetnej zmluvy o úvere a všeobecných

podmienok poskytnutia úveru oprávnený nepredložil. Oprávnenému sa nepodarilo preukázať, že
povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter.

Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci

rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva
neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju
právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.
Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, resp. na zamietnutie žiadosti o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie,ktorázačalanazákladetakéhotoexekučnéhotitulutrpiaceho

neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať. Odvolací súd preto konštatuje,
že exekučný súd síce správne posúdil dôvody neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, ale v danej veci sa
mal v nadväznosti na to zaoberať aj otázkou posúdenia právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať
a rozhodnúť.
Rozhodcovskú doložku, uvedenú v hlave 14, § 19 úverových zmluvných podmienok, ktoré sú

súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa
19.04.2008 je potrebné považovať za neprimeranú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka,
ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené rozhodcovským súdom, a to jediným rozhodcom je
neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže

založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, a teda zo
vzťahu fakticky nerovnovážneho, pričom je uvedená ako súčasť úverových zmluvných podmienok,
takže spotrebiteľ nemal možnosť jej znenie ovplyvniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť vrátane
úverových podmienok. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore

s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods.
5 OZ neplatná.

Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí, preto
posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom.
V danej veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný rozhodcovskom konaní na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá predstavuje neplatnú zmluvnú podmienku, pretože bola v hrubom

nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky nulitného právneho aktu v
dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť spôsobilým exekučným
titulom.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá
nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento
argument. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považuje tie argumenty, ktoré už boli predmetom
posudzovania súdov, a výsledkom ktorého bolo konštatovanie o neprípustnosti exekúcie, pričom tieto
závery si osvojil aj konajúci súd, na ktoré poukázal. Preto sa odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.