Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114204600
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114204600.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľa 1) Z..

R. F., Q.. XX. XX. XXXX, U. X. XX, XXX XX U. U. a navrhovateľky 2) Z.. H. F., Q.. XX. XX. XXXX, U.
X.X. XX, XXX XX U. U., navrhovateľ 1) a navrhovateľka 2) zastúpení JUDr. Ivanom Schvarzom, PhD.,
advokátom so sídlom Jarná 4, 962 31 Sliač, proti odporcovi R. T., Q.. XX. XX. XXXX, U. U. XXXX/X,
XXX XX U. U., zastúpenému JUDr. Zuzanou Falisovou, advokátkou so sídlom Nám. Š. Moysesa 2, 974
01 Banská Bystrica, o určenie splatnosti dlhu, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ 1) a navrhovateľka 2) sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy
konania vo výške 956,12 eura, zástupkyni odporcu, v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 27. 02. 2014 domáhali voči odporcovi zaplatenia
sumy 5431,93 eura s príslušenstvom. Uviedli, že odporca je závetným dedičom po Q.. G. T., N..
E.R., Q.. XX. XX. XXXX, M.. XX. XX. XXXX, I. M. D. R. Q.. H. H., N.. E., Q.. XX. XX. XXXX,
M.. XX. XX. XXXX, na základe právneho titulu osvedčenia o dedičstve 23D/40/2013 zo dňa 01.
10. 2013. Uvedeným osvedčením sa stal odporca spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v Banskej Bystrici, Kremničke, M. Q. S. Č.. XXX pre kat. úz. Kremnička, N. D. Y.. Č.. XXXX/XX Q.

R. Č.. XXX T. T. XXX J.X, T. G. M. R. G. Q. G. Q. R. Č.. XXX T. T. XXX J.X, T. G. M. T. R. X/
X X. O.. Navrhovatelia sú veriteľmi pohľadávok, ktoré súvisia s poskytovaním starostlivosti o osobu
poručiteľky H. H. a jej domácnosť v celkovej výške 2 629,36 eura a tiež súvisia v súvislosti s nákladmi
na opravy a údržbu nehnuteľnosti - domu, špecifikovaných v článku I. návrhu za obdobie od 01. 01.
1995 do jej smrti dňa 06. 01. 1996 v celkovej výške 2 802,57 eura. Uvedené pohľadávky boli prihlásené
v dedičskom konaní č.k. 23D/74/1996-215 a v tomto konaní boli popreté odporcom. Pohľadávky
súvisiace s poskytovaním osobnej starostlivosti, opatery, vrátane prepravy spolu vo výške 2629,36 eura

pozostávajú z: a) pohľadávka za 13 mesiacov opatrovania a poskytovania osobnej starostlivosti od smrti
manžela poručiteľky Jána Jablonského (december 1994 do smrti Júlii Jablonskej 06. 01. 1996) vo výške
2488,50 eura Uvedená čiastka predstavuje násobok sadzby podľa priloženého potvrdenia Mestského
úradu v Banskej Bystrici a počet dní. Pokiaľ ide o jej pobyt v nemocnici v inkriminovanom období,
sa odpočítava z opatery pobyt v zdravotníckych zariadeniach, spolu 80 dní a za b) cestovné náklady
súvisiace s prepravou Júlie Jablonskej do zdravotníckych zariadení osobným motorovým vozidlom
navrhovateľov výrobnej značky Audi100 s priemernou spotrebou na 100 km 9,8 l, a to 20 návštev

v Rooseveltovej nemocnici Banská Bystrica, 3 návštevy vo Fakultnej nemocnici Martin a 1 návšteve
vo Fakultnej nemocnici v Olomouci, čo je celkovo 1092 km. Spolu vyčíslené cestovné náhrady mali
predstavovať 140,86 eura. Ďalej si navrhovatelia uplatnili pohľadávky súvisiace s uhrádzaním nákladov
na udržiavanie nehnuteľnosti Júlie Jablonskej, rodinného domu a príslušenstva v Kremničke, ktoréhospoluvlastníkomv1-icijeodporcavzniklizajejživotasosúhlasomapovzájomnejdohodesporučiteľkou.
Na tomto základe boli uhradené navrhovateľmi rôznym zhotoviteľom za poručiteľku a v jej mene, faktúry
z obchodného styku, a to v celkovej výške 2802,57 eura. Nárok navrhovateľov na úhradu žalovanej

čiastky ku dňu podania návrhu nebol právnymi predchodcami odporcu a odporcom uhradené. Navrhli
preto, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť im sumu 5 431,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,50 % ročne zo sumy 5 431,93 eura od 01. 10. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Návrh spolu s prílohami bol doručený odporcovi do vlastných rúk dňa 23. 04. 2014. Odporca sa k návrhu

písomne nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12. 03. 2015, po otvorení ktorého navrhovatelia podali zmenu
návrhu, a to tak, že nejde o žalobu o plnenie, ale o určenie splatnosti pohľadávky odporcu vo výške
5431,93 eura. Súd uznesením pripustil zmenu návrhu tak, že navrhovatelia sa domáhajú vydania
rozsudku v znení: Okresný súd Banská Bystrica určuje, že dlh v úhrnnej výške 5 431,83 eura z titulu

osobnej starostlivosti, nákladov osobnej prepravy a udržiavania nehnuteľnosti poskytnutých v roku 1994
až 1996 navrhovateľmi 1) a 2) nebohej H. H., Q.. XX. XX. XXXX, M.. D. XX. XX. XXXX, ktorý smrťou
nebohej dňa 06. 01. 1996 prešiel na jej zákonných dedičov, konkrétne na odporcu, sa stávajú splatnými
dňa 31. 07. 2015.

Zmenu návrhu odôvodnili navrhovatelia tým, že za života H. H. navrhovatelia akceptovali jej požiadavky,
aby jej vzhľadom na zdravotný stav a osobné pomery vdovy ponechali právo na určenie času plnenia
a teda splatnosti dlhov, ktoré sú špecifikované v návrhu. Chcela ich uhrádzať podľa svojich možností
postupne v budúcnosti z dôvodu náhlej smrti 06. 01. 1996 však k plneniu ani časti jej dlhov nedošlo.
Veritelia vo svojom vnútornom postoji k svojej pohľadávke spočiatku vzali na vedomie, že sú zavetnými

vzhľadom na bezprostrednú a nadštandardnú osobnú starostlivosti rok pred smrťou poručiteľky jej
zákonnými dedičmi. Samotný Okresný súd Banská Bystrica konštatoval v odôvodnení uznesenia č.k.
23D/74/1996-215 zo dňa 04. 02. 2013, že v rokoch 1996 až 2011 stále nebol určený okruh zákonných
dedičov po neb. H. H.. Z toho dôvodu sa navrhovatelia podľa ustanovenia § 564 Občianskeho zákonníka
domáhali,abyčasplnenia,ktorýbolponechanýnavôlidlžníka,určilnanávrhveriteľatedanavrhovateľov

súd tak, aby bol v súlade s dobrými mravmi a stal sa tak splatným dňa 31. 07. 2015.

Ku zmene návrhu sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že namieta oprávnenosť nároku navrhovateľov,
pričom spochybňuje tvrdenia navrhovateľov uvádzané v návrhu, že pohľadávky z titulu poskytovania
starostlivostioosobuH.H.,ajdomácnosť,akoajpohľadávkysúvisiacesnákladminanevyhnutnéopravy

aúdržbunehnuteľnostinikdynevznikli.Vsúvislostisnárokomodporcapoukazujenato,ženavrhovatelia
musia preukázať, že pohľadávky v tvrdenej výške vznikli za života poručiteľky a to buď titulom pôžičky,
alebo na základe iného zmluvného vzťahu medzi navrhovateľmi a zomrelou H. H. a zároveň by museli
preukázať, že medzi navrhovateľmi a zomrelou H. H. došlo k dohode o tom, že čas ich splatenia
bol ponechaný na vôli zomrelej H. H. ako dlžníčky. Odporca sa domnieva, že je nepravdepodobné,

že by medzi navrhovateľmi a zomrelou došlo k výslovnej dohode o poskytovaní osobnej starostlivosti
za odplatu a už vôbec nie vo výške, ktorá sa rovná násobku sadzby podľa priloženého potvrdenia
Mestského úradu Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí. Taktiež je nepravdepodobné, že by medzi
nimi došlo k dohode o odplatnosti cestovných nákladov súvisiacich s prepravou do zdravotníckych
zariadení osobným motorovým vozidlom navrhovateľov, že by došlo k dohode o úhrade týchto nákladov

za návštevy zomrelej. Odporca uviedol, že navrhovatelia svoje tvrdenia opierajú o vykonávanie
dokazovania, ktoré prebehlo na okresnom súde v spojení s rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej
Bystrici v konaniach sp. zn. 14C/72/97, 11Co/2842/98, 11Co/450/2000, 8C/82/2009, 7C/28/2008,
13Co/114/2010, 14Co/8/2010, 14C/59/2011, ako aj rozhodnutiami vydanými v dedičskom konaní po
neb. G. T., 10D/84/2002, po neb. H. H., 23D 74/96. Odporca v tomto smere poukázal na rozsudok

Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/28/2008-142 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 14Co/8/2010, kde z výpovedi navrhovateľov jednoznačne vyplýva, že títo zabezpečovali
chod domácnosti zomrelej po smrti manžela takmer denne, ich vzťah bol charakterizovaný veľmi
blízkymi citovými väzbami, kedy zomrelí manželia H. vnímali navrhovateľa 1) ako svojho syna, ktorý
sa o nich postará tak, ako sa deti starajú o svojich rodičov. Navrhovatelia ďalej tvrdili, že medzi

nimi a zomrelou existovalo spotrebné spoločenstvo, ktoré bolo charakterizované tým, že navrhovatelia
obstarávali domáce práce spoločnej domácnosti, udržiavali domové nehnuteľnosti zomrelej H. H. a
v neposlednom rade financovali úhrady na zabezpečenie týchto potrieb. Pričom dôvodom bol pocit
spolupatričnosti medzi nimi a nebohou H. H.. Taktiež tvrdili, že zomrelú H. H.ú financovali, napr.: kúpiliboiler, pričom nežiadali od nej finančnú náhradu, vozili ju k lekárovi bez nároku na náhradu či odmenu.
Z výpovedí navrhovateľov vyplýva, že takisto zomrelá im výrazne pomáhala v čase, kedy navrhovateľ
1) s manželkou navrhovateľkou 2) robili rekonštrukciu domu v rokoch 1993 - 1994, varila pre nich a

tiež za to nič nechcela a oni potom od nej za pomoc v jej prospech žiadne peniaze nechceli. Taktiež
uviedli, že pokiaľ menovaná potrebovala nákupy, tieto jej robili a peniaze od nej nežiadali. Z výpovede
navrhovateľky 2) vyplýva tvrdenie, že sa prisťahovali D. X. z toho dôvodu, aby sa o zomrelú H.S. H. s
manželom postarali a pomáhali si tak ako v rodine, pričom dennodenne zabezpečovali čo bolo treba.
TátostarostlivosťsazintenzívnilaposmrtimanželaJúlieH.vdecembri1994,kedysaktejtostarostlivosti

pripojila i starostlivosť o hygienu pani H. a starostlivosť súvisiaca s jej zdravotným stavom a to okrem
iného i dovozom a odvozom k lekárovi. Tiež navrhovateľka 2) uviedla, že rodina H. ešte za života pána
H. im napríklad darovala peniaze v súvislosti s opravou kúrenia. Pán Jablonský im pri rekonštrukcii
domu robil stavebný dozor a tiež za to nepýtal peniaze a ani keď Radim, syn navrhovateľov býval v
roku 1993 u H.Ý., W. H. za to neplatili. Výslovne uviedla, že pokiaľ H. poskytovali nejakú pomoc, napr.:
odvoz do nemocnice, za toto nepožadovali peniaze a v podstate to brali tak, že im vracali pomoc, ktorú

Z. H. poskytli, keď u nich bývali ako mladí. Navrhovateľka 2) tiež výslovne uviedla, že ona za H. H.
chodila denne, keďže poručiteľka pomáhala predtým jej, ona vlastne túto pomoc len vracala. Vyššie
uvedené tvrdenia navrhovateľov sa vzťahovali aj na opravy a údržbu rodinného domu Jablonských,
preto odporca spochybňuje ich pohľadávky navrhovateľov, ktorých určenie času splatnosti sa domáhajú
v súvislosti s uhrádzaním nákladov na udržiavanie nehnuteľnosti H. H., ktoré ako tvrdia vznikli za jej

života so súhlasom a po vzájomnej dohode s poručiteľkou. V tejto súvislosti poukazuje odporca na tú
skutočnosť, že faktúry sú od rôznych dodávateľov, pričom zjavne vykazujú znaky vypracovania jednou
osobou na jednom písacom stroji, sú v kolónke deň povinnosti fakturovať datované dátumom, kedy H.
H. nežil, avšak v kolónke odberateľ je uvedený zomrelý. Taktiež je prekvapivé, že všetky sa odvolávajú
v texte na dohody uzatvorené tesne pred smrťou H. H.. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru odporcu

nepochybné, že k žiadnej dohode o povinnosti splatiť pohľadávky označené navrhovateľmi zomrelou
H. H. nedošlo. Zároveň je nepochybné, že nemohlo dôjsť ani k dohode o tom, že čas splatenia bol
ponechaný na dlžníčke zomrelej H. H.. Je nepravdepodobné, že pokiaľ by H. H. údržbu v rozsahu
naznačenom navrhovateľmi potrebovala vykonať, buď by na toto mala našetrené prostriedky, alebo by
opravy v takom veľkorysom rozsahu nerealizovala. Veď ako sami navrhovatelia vo svojich výpovediach v

predchádzajúcich konaniach zhodne uviedli, sami jej bez nároku na vrátenie peňazí zakúpili napr.: boiler,
veď mala len dôchodok. Odporca sa domnieva, že preukazovať dohodu o pôžičke alebo inom zmluvnom
nároku so zomrelou, ako aj splatnosť dlhu ponechanú na zomrelej H. H. po 20 rokoch je účelové
a zavádzajúce, pričom poukazuje na to, že pokiaľ by hypoteticky takáto požiadavka navrhovateľom
vznikla, mohli ju z opatrnosti uplatniť na súde v zákonom stanovených lehotách. Z opatrnosti počas

určovania okruhu dedičov, čo v právnej praxi nie je nič neobvyklé. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 08. 04. 2015 a 21. 05. 2015, na ktorých po vykonanom
dokazovaní listinami zistil nasledovný skutkový stav: odporca je podľa Osvedčenia o dedičstve vydanom

Mgr. Katarínou Debnárovou, notárkou so sídlom v Banskej Štiavnici pod č. k. 3D/40/2013-145, Dnot
171/2013 zo dňa 01.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 10. 2013, dedičom R. Q.. G. T.,
Q.. XX. XX. XXXX, M.. XX. XX. XXXX, Q. U. U. Š.. G. T. bola dedičkou po poručiteľke H. H., Q.. XX. XX.
XXXX,M..XX.XX.XXXXpodľauzneseniaOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.23D/74/1996-215,Dnot
69/1996 zo dňa 04. 02. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 03. 2013, ktorým súd potvrdil, že

dedičstvo v celosti patrí do dedičstva po Q.. G. T.. Odporca je tak právnym nástupcom po neb. H. H., Q..
XX. XX. XXXX, M.. XX. XX. XXXX. Navrhovateľ 1) bol krstným synom právnej predchodkyne odporcu,
navrhovateľka 2) je jeho manželkou. Z pripojených spisov vyplynulo, že navrhovateľ 1) a navrhovateľka
2) mala k Q.. H. H. citový vzťah, analogicky rodinným vzťahom, keď sa v konaniach domáhali určenia, že
súspolužijúcimiosobamivdomácnostineb.H.H..Návrhomsanavrhovateliadomáhaliurčeniasplatnosti

dlhu, ktorý mal vzniknúť medzi nimi ako veriteľmi a právnou predchodkyňou odporcu - neb. H. H. ako
dlžníčkou, pričom čas splnenia dlhu mal byť ponechaný na vôli dlžníčky, právnej predchodkyne odporcu.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady

spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Predmetom konania, bolo určenie lehoty splatnosti dlhu, ktorá bola ponechaná na vôli dlžníka a to
právnej predchodkyne odporcu Júlie Jablonskej, nar. 27. 03. 1932, zomr. 06. 01. 1966. Aj podľa

odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 254/2009 zo dňa 28. 09.
2010, cit.: „Predpokladom takéhoto rozhodnutia je zistenie, že záväzok bol dohodnutý a že čas plnenia
bol ponechaný na vôli dlžníka. Toto zistenie je predpokladom úspešnosti žaloby podľa § 564 OZ. Pretože
idelenonahradenieprejavuvôledlžníkaohľadnedobysplatnosti,nemusísúdvtomtokonanízisťovať,či
dlhplatnevznikolačiavakomrozsahuexistuje.Tomusíbyťpreukázanéažvkonaníosplnenietakéhoto

záväzku.“ Predpokladom úspešnosti podaného návrhu je tak zistenie súdu, že záväzok bol dohodnutý
a že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázanú
existenciu pohľadávky navrhovateľov voči právnej predchodkyni odporcu a teda nezistil, že by záväzok
bol dohodnutý a že by plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka.

Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z

hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v
porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o
posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa
zákonadôkazvykonáva.Taknapr.prisvedeckejvýpovedisudcahodnotínajprvvšeobecnevierohodnosť
výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká

je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie
určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi
a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná
s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto
poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia

dôkaznýchprostriedkovjezáveropravdivostitvrdenýchskutočností,ktorýjepodkladomprezáverotom,
čiadoakejmieryúčastníksplnilsvojupovinnosťpreukázaťskutkovétvrdenia.Takéhodnoteniedôkazov,
ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že
rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.
(z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo/1/2010 zo dňa 28.

02. 2011). Vykonaným dokazovaním listinami a z listín v pripojených spisoch nedospel súd k záveru,
že pravdivosť skutkových tvrdení navrhovateľov možno potvrdiť. Z predložených listín nevyplynula
pre súd existencia pohľadávky, ktorú mala mať právna predchodkyňa odporcu voči navrhovateľom. Z
listín predložených navrhovateľmi nevyplýva bez ďalšieho, že by skutočne došlo od navrhovateľov ku
plneniam právnej predchodkyni odporcu na základe zmluvného, či mimozmluvného základu a taktiež,

že by tieto pohľadávky vznikli z vôle právnej predchodkyne odporcu. Už uvedený záver súdu vylučuje,
že by vzájomný obsah záväzkov bol ohľadne času plnenia dohodnutý tak, že tento bol ponechaný
na vôli dlžníčky. Z listín predložených navrhovateľmi nevyplýva, že vykonané úhrady boli vykonané
po predchádzajúcej ústnej dohode uzavretej medzi navrhovateľmi a právnou predchodkyňou odporcu.
Listiny preukazujú úhrady, ale nie pri všetkých je jednoznačné, že tieto úhrady vykonávali navrhovatelia.

Čestné prehlásenie tretej osoby, že prijal peňažné prostriedky od navrhovateľa 1) ešte nepreukazuje, že
by tieto peňažné prostriedky boli vyplatené na základe dohody medzi právnou predchodkyňou odporcu
a navrhovateľmi. Taktiež nie je preukázané, že prostriedky, ktoré uhradil navrhovateľ 1) tretej osoby, boli
ichfinančnýmiprostriedkamianieprostriedkaminapríkladprávnejpredchodkyneodporcu.Zpripojených
spisov vyplýva a potvrdili to aj účastníci v tomto konaní, že navrhovatelia mali s právnou predchodkyňou

odporcu vzťahy, ktoré sami uvádzali, že ich považujú za rodinné a majúce analógiou k vzťahu medzi
rodičmi a deťmi. Už táto skutočnosť vyvracia nepriamo tvrdenia navrhovateľov o tom, že bol dohodnutý
osobitný záväzok medzi právnou predchodkyňou odporcu a nimi.

Vzhľadom na uvedené keď iné dôkazné prostriedky predložené neboli, dospel súd k záveru, že

navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno preukázania existencie pohľadávok, ku ktorým mal súd určiť
čas splatnosti. Pohľadávky spočívajúce v návštevách právnej predchodkyne odporcu navrhovateľmi
nie je možné vyhodnotiť ako pohľadávku navrhovateľov voči právnej predchodkyni odporcu, keď sami
uvádzali, že sa o právnu predchodkyňu odporcu starali a vnímali to ako vzájomný rodinný vzťah
vyplývajúci už len z toho, že navrhovateľ 1) bol krstným synom právnej predchodkyni odporcu a ako

vyplynulo z pripojených spisov, navrhovateľka 2) to vnímala tak, že právnej predchodkyni odporcu
vracali pomoc, ktorú im ona spolu s manželom poskytovala predtým. Z uvedených dôvodov v časti
uplatnených cestovných nákladov nemožno vnímať, že by sa jednalo o pohľadávku navrhovateľov voči
právnej predchodkyni odporcu. Pokiaľ ju mienili navštevovať, robili tak dobrovoľne a takéto nákladynie je možné vnímať ako pohľadávku voči navštevovanej osobe. Pokiaľ ide o pohľadávky spočívajúce
v poskytovaní osobnej starostlivosti, opatery vrátane prepravy, tu taktiež súd poukazuje na vzájomné
väzby medzi navrhovateľmi a právnou predchodkyňou odporcu, ktoré vykonávali dobrovoľne, z vlastnej

vôle, bez akéhokoľvek preukázaného zmluvného vzťahu medzi právnou predchodkyňou odporcu a
navrhovateľmi. Pokiaľ navrhovatelia vykonávali takúto starostlivosť, bolo to výlučne z ich vôľou, čo
opätovne potvrdzujú pripojené spisy, z ktorých vyplýva, že poskytovanú opateru vnímali navrhovatelia
ako poskytnutú pomoc ako sa poskytuje deťmi rodičom a súd nemal preukázané, že by sa jednalo
o záväzok medzi právnou predchodkyňou odporcu a navrhovateľmi. Taktiež pokiaľ ide o pohľadávky

súvisiace s uhrádzaním nákladov na udržiavanie nehnuteľnosti právnej predchodkyne odporcu, v tejto
časti nepreukázali navrhovatelia existenciu dohody medzi nimi a právnou predchodkyňou odporcu.
Navrhovateľ 1) aj v konaní uvádzal, že vzťahy medzi ním a právnou predchodkyňou odporcu boli na
báze rodiny.

Povinnosť preukázania tvrdení zaťažuje toho, kto sa v konaní domáha určenia, že mu právo

patrí. Navrhovatelia neosvedčili a nepreukázali v konaní existenciu záväzku medzi nimi a právnou
predchodkyňou odporcu. Uplatňované pohľadávky mali spočívať v osobnej starostlivosti o právnu
predchodkyňu odporcu a o starostlivosť o jej dom, pričom v predchádzajúcich konaniach, ako vyplýva
z pripojených spisov, túto pomoc vnímali ako vzájomnú a ako prejav solidarity vyplývajúci z existencie
vzájomných väzieb medzi nimi.

Za takto zisteného skutkového stavu, keď súd nemá osvedčenú aspoň existenciu pohľadávok, nebol
dôvod určovať čas splatnosti pohľadávky, a preto návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému odporcovi priznal
právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľom, ktorí vo veci
úspech nemali. Súd preto podľa § 142 ods. 1 OSP zaviazal navrhovateľa 1) a navrhovateľku 2) spoločne

a nerozdielne nahradiť trovy konania odporcovi vo výške 956,12 eura za zastúpenie advokátom.

Súd podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“) považoval za tarifnú hodnotu výšku ceny práva, keď predmetom konania po zmene

návrhu bolo určenie lehoty splatnosti dlhu ponechaného na vôli dlžníka, ktorého hodnota záväzku bola
podľa tvrdení navrhovateľov 5 431,93 eura.

Z trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 763,56 eura (4 x 190,89 eura) za 4 vykonané úkony
právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom dňa 24. 04. 2014 a podľa písm. d) vyhlášky účasť na pojednávaní dňa 12. 03. 2015, dňa
08. 04. 2015 a dňa 21. 05. 2015, náhrada hotových výdavkov predstavuje 33,21 eura (1 x 8,04 eura +
3 x 8,39 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a 20 % daň z pridanej hodnoty (základ dane 796,77 eura)
predstavuje 159,35 eura podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.