Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 6, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/244/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114223222
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Topolčanská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114223222.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľa T. B., Š. G. P.
D., M., Q. T.. U. X/XX, M., právne zastúpeného JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom
Nám. Sv. Anny 7269/20A, Trenčín a manželky navrhovateľa S. B., Š. G. P. D., D., Q. T.. U. X/XX,
M., právne zastúpenej JUDr. Milošom Mojtom, advokátom so sídlom Odbojárov 223/12, Nemšová, o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B.L.: T., M..

XX.XX.XXXX J. L., M.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov T. B. J. S. B., D. R. E. R. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Mesta M., vo zväzku 8, ročník 2007, na strane 10, pod poradovým číslom 3 s a r o z v á d z a .

Maloleté deti T. J. L. B. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej
starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

Otec detí j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletého T. sumou 160,- Eur mesačne
a pre maloletého L. sumou 120,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Styk otca na čas po rozvode manželstva s maloletými deťmi sa upravuje nasledovne:

Otec m á p r á v o stretávať sa s maloletými deťmi T. J. L. každú stredu v týždni v čase od 15.30 hod.
do 19.00 hod. a každý párny týždeň od piatka od 15.30 hod. do nedele 18.00 hod. okrem:
- vianočných sviatkov, kedy má otec právo stretávať sa s maloletými deťmi od 25.12. od 10.00 hod. do
26.12. do 18.00 hod. v každom roku,

- Veľkonočných sviatkov, kedy má otec právo stretávať sa s maloletými deťmi od Veľkonočného piatka
od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., každý rok,
- jarných prázdnin, kedy má otec právo stretávať sa s maloletými deťmi od pondelka od 10.00 hod. do
nedele do 18.00 hod. každý nepárny rok,
- letných prázdnin, kedy má otec právo stretávať sa s maloletými deťmi od 01.07. od 10.00 hod. do
15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. každý rok.

Matka j e p o v i n n á maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ich v
stanovenom čase v mieste ich bydliska, kde otec maloleté deti v stanovenom čase matke vráti.

Manželka navrhovateľa j e p o v i n n á zaplatiť trovy konania vo výške 84,72 Eur na účet Okresného
súdu Trenčín v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.10.2014 žiadal o rozvod manželstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. V

návrhu uviedol, že s manželkou sa zoznámil počas leta roku 2006 ako kolega v práci. V krátkom čase sa
ichvzťahprehĺbilaponiekoľkomesačnejznámostiuzatvorilimanželstvozdôvodutehotenstvamanželky.
V prvom roku manželstva nemali vážnejšie nezhody a konflikty, nakoľko mali radosť z narodenia syna.
Rodinná pohoda sa s manželkou väčšinou nedala dosiahnuť, pretože má konfliktnú povahu získanú
pri rozvode jej rodičov. Okrem toho je silne fixovaná na svoju matku. Manželke chýba pozitívny prístup
k životu, tiež samostatnosť a pracovné návyky. V každej práci mala závažné problémy, ktoré končili

výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Všetky výdavky s užívaním bytu hradí navrhovateľ, tiež hypotéku,
financovanie osobného vozidla, nákupy bežných vecí do domácnosti, poplatky za škôlku a školu pre deti
a výlety pre deti. Napriek tomu manželka žiada v súdnom konaní určiť výživné na svoju osobu, čo je pre
navrhovateľa likvidačné. Navrhovateľ tiež uviedol výhrady voči starostlivosti manželky o maloleté deti,
kedy syna T.a radšej posadí k televízoru, akoby pre neho pripravila iné aktivity. Manželke tiež nerobí

problém maloletého zaťahovať do ich hádok. Systematicky maloletého voči navrhovateľovi znepriateľuje
a ohovára ho. Maloletý preto výrazne zaostáva za svojimi spolužiakmi, nevie sa sústrediť na prácu,
je pohodlný a má problémy s vyjadrovaním, písaním a rozmýšľaním. Druhého syna L. počali po tom,
ako ho manželka oklamala, že užíva antikoncepciu, hoci on už z dôvodu ich manželských nezhôd,
druhé dieťa nechcel. Takto si chcela poistiť jeho zotrvanie v ich manželstve. Intímne spolu už nežijú a

všetky city úplne ochladli. Väčšinu času sa nerozprávajú, alebo sa hádajú a trpia, keď musia žiť spolu.
Manželstvo posledné roky udržujú iba preto, že majú deti. O rozvod sa pokúsil už vo februári 2014, avšak
bol zamietnutý ako neopodstatnený. V súčasnosti berie manželku ako cudziu osobu, s ktorou nemá
záujem žiť. Vzťah navrhovateľa s odporkyňou je tak vážne rozvrátený, že ich manželstvo neplní a ani v
budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Navrhovateľ nevidí žiadnu nádej na jeho obnovenie

a preto sa chce rozviesť. Obe maloleté deti navrhovateľ žiadal zveriť do striedavej osobnej starostlivosti
s tým, že vyživovaciu povinnosť súd neurčí. Styk s deťmi žiadal obom rodičom upraviť bez obmedzenia.
Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2015 navrhovateľ upravil petit svojho návrhu tak, že žiadal obe deti
zveriť do osobnej starostlivosti matky a zároveň žiadal, aby súd upravil jeho styk s deťmi tak, že bude
oprávnený stretávať sa s nimi každý párny týždeň od piatku od 15.30 hod do nedele do 18.00 hod a

každý týždeň utorok a štvrtok od 15.30 hod do 19.00 hod okrem: v nepárnom roku počas vianočných
sviatkov od 24.12. od 10.00 hod do 26.12. do 18.00 hod, v párnom roku počas veľkonočných sviatkov
od veľkonočného piatku od 18.00 hod do veľkonočného pondelka do 18.00 hod, počas jarných prázdnin
od stredy od 17.30 hod do nedele do 18.00 hod a počas letných prázdnin prvý úplný týždeň v mesiaci
august od pondelka od 08.00 hod do nedele do 19.00 hod. Zároveň žiadal vyživovaciu povinnosť upraviť

tak, že bude povinný prispievať na maloletého T. sumou 140,- Eur a na maloletého L. sumou 110,-
Eur mesačne. Ďalej navrhovateľ uviedol, že zaľúbenie a láska vyprchali, starali sa iba o deti, žijú stále
spolu, deti o rozvode nevedia. Potreby rodiny zabezpečujú spoločne podľa dohody, vedia sa dohodnúť
na výdavkoch. Intímne sa naposledy stýkali pred rokom a pol. Navrhovateľ má asi rok priateľku, pričom
manželka o tejto skutočnosti vie. Za príčinu rozvratu manželstva považuje veľkú konfliktnosť u manželky

a tiež veľké rozdielne názory na výchovu maloletých detí. Na pojednávaní konanom dňa 06.10.2016
navrhovateľ uviedol, že s manželkou navrhovanou úpravou styku pokiaľ ide o Vianoce súhlasí s tým,
že otec bude mať deti každý rok od 25.12. od 10.00 hod do 26.12. do 18.00 hod, súhlasil aj s úpravou
počas veľkonočných sviatkov, jarných a letných prázdnin a pokiaľ ide o bežnú úpravu, súhlasil s každou
stredou od 15.30 hod do 19.00 hod. Poukázal na to, že matkou žiadané výživné nezodpovedá jeho

možnostiam a schopnostiam a predovšetkým potrebám maloletých detí. V jeho príjme sú zarátané aj
mimoriadne ročné odmeny. Ďalej uviedol, že má za to, že matka detí nepreukázala, že je potrebné
deťom platiť také výdavky, ktoré by zodpovedali ňou požadovanému výživnému. Ním navrhovanú výšku
výživného (140,- a 110,- Eur) považoval za primeranú potrebám detí. Tiež poukázal na to, že deti nemajú
špeciálne záujmy, ktoré by si vyžadovali zvýšené výdavky, a všetky náklady spojené s bytom hradí on.

Byt je kompletne prerobený, hradí aj hypotéku 80,- Eur, ktorú si zobrali za trvania manželstva. Mesačné
náklady na bývanie hradí vo výške 130,- Eur nájomné, 23,- Eur mesačne elektrika a komunálny odpad.
K jeho vedľajšiemu príjmu uviedol, že je vo výške 18,- Eur mesačne.

2. Manželka navrhovateľa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, súhlasila aj so zverením

maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, nesúhlasila s rozsahom úpravy styku otca s deťmiani s výškou navrhovanej vyživovacej povinnosti. Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2015 manželka
uviedla, že s navrhovateľom sa zobrali po veľmi krátkej dobe, z dôvodu tlakov rodičov navrhovateľa,
lebo bola tehotná. Myslí si, že prvé tri roky ich spolužitia boli dobré. Zásadná zmena nastala, keď si

navrhovateľ kúpil motorku, začal sa stretávať s inými ľuďmi, čoraz viac času trávil mimo domu, menej sa
venoval rodine, boli aj finančné problémy. Už raz sa rozvádzali, chcela navrhovateľovi všetko odpustiť,
ale manžel nemal snahu k náprave, vzhľadom k tomu, že má už inú známosť. Poukázala na to, že syn
T. má vážne zdravotné problémy, čo sa odzrkadľuje u neho aj na správaní sa v škole, lebo vie, že sa
rozvádzajú. Jeho lekári doporučujú ukončiť súdny spor, aby sa vyriešila situácia a tým sa stabilizovala

aj jeho situácia v škole. S navrhovanou úpravou styku manželka nesúhlasila, pretože navrhovateľ je
nezodpovedný, nedodržiava T. režim. Výživné na T. žiadala určiť vo výške 180,- Eur a na L. sumou 130,-
Eur.Manželkavovecinavrhlavykonaťznaleckédokazovanie.Napojednávaníkonanomdňa06.10.2016
manželka uviedla, že s návrhom navrhovateľa v časti úpravy styku súhlasí s jednou výnimkou, keď
navrhuje stretávanie sa otca počas pracovných dní len v stredu od 15.30 hod do 18.00 hod. Vianoce
navrhla v rozsahu od 25.12. od 10.00 hod do 26.12. do 18.00 hod a jarné prázdniny v nepárny rok

od pondelka od 10.00 hod do nedele do 18.00 hod, letné prázdniny od 01.07. od 10.00 hod do 15.07.
do 18.00 hod a od 01.08. od 10.00 hod do 15.08. do 18.00 hod. S navrhovanou výškou výživného
nesúhlasila, pretože má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživné vo väčšej
výške ako navrhol. Žiadala určiť výživné na T. vo výške 230,- Eur a na L. vo výške 170,- Eur. A to aj
s ohľadom na to, že otcovi po rozvode manželstva zanikne vyživovacia povinnosť, ktorú má určenú

voči manželke vo výške 130,- Eur mesačne. Poukázala tiež na to, že otec detí má aj iné príjmy, kedy
prijíma platby od osôb, ktoré sú napojené na internet, čo je cca 60,- Eur mesačne. Ďalej poukázala na
to, že otec je schopný platiť aj štandardné výdavky, ktoré nesúvisia so zabezpečovaním výživy detí,
pravidelne sa zúčastňuje stretnutí motorkárov a kupuje rôzne darčeky svojím priateľom a známym, z
uvedených dôvodov si teda myslí, že otec je schopný platiť ňou navrhované výživné. Záverom uviedla,

že by súhlasila s výživným na T. v sume 200,- Eur a na L. v sume 150,- Eur. Tiež súhlasila s úhradou
doplatku na trovách štátu vo výške 84,72 Eur.

3. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka pre prípad rozvodu manželstva účastníkov konania navrhla, aby
boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu

maloletého T. sumou 160,- Eur a na výživu maloletého L. sumou 120,- Eur. Pokiaľ ide o styk, súhlasila
s dohodou rodičov.

4. Zo záverov znaleckého posudku číslo 08/2016 vypracovaného L.. S. A., znalkyňou z odboru
psychológie, odvetia klinická psychológia detí a dospelých zo dňa 09.06.2016 vyplynulo, že otec má

vytvorený vzťah k obom svojim synom, naďalej tento vzťah rozvíja a podieľa sa na ich výchove.
Dokáže vnímať, čo obe deti potrebujú, sám má osvojené pravidlá a snaží sa ich vštepiť synom. Matka
má vytvorený vzťah k obom synom, vzťah rozvíja a veľmi jej na kvalite vzťahu záleží. Vzhľadom na
rozvrátený partnerský vzťah však nie je pripravená akceptovať zmeny, ktoré sa vyskytujú, ako konflikt
s manželom, či výchovné problémy so starším synom. Je citovo pripútaná na deti, ale v danej situácii

primerane nereflektuje na vývinové špecifiká synov a naplnenie ich citových potrieb. Intenzita vzťahu
maloletého T. k matke je hlboká, jeho vzťah s matkou je určujúci pre jeho ďalší zdravý vývin. Intenzita
jeho vzťahu k otcovi je v takom rozsahu, v akom on ako chlapec a dieťa vo veku mladšieho školského
veku potrebuje na vyváženie prípadnej jednostrannej výchovy matkou. Vzťah je doplňujúci. U L. je
možné konštatovať, že otca vníma dostatočne intenzívne na to, aby dokázal byť v jeho starostlivosti,

neprejavoval známky odmietania, strachu alebo iných neprijateľných prejavov voči otcovi. Obaja rodičia
majú vhodné povahové a osobnostné rysy na výchovu maloletých detí. Matka spochybňuje kompetencie
otca ako rodiča najmä vo vzťahu k T.. Otec skôr akceptuje kompetencie matky, aj keď nie vždy súhlasí s
jej pohľadom na situáciu. Rodičia nedokážu spolu komunikovať v otázkach týkajúcich sa maloletých detí,
a to z dôvodu rozvráteného partnerského vzťahu. Ani u jedného z rodičov sa neprejavujú manipulačné

prejavy ku maloletým deťom. Nesúhlas matky s navrhovanou úpravu styku otca s deťmi je ničím
neodôvodnený, je skôr vysvetliteľný tým, že jej snaha o zachovanie modelu rodiny nebola úspešná.
Optimálnyrozsahstykusdeťmibymoholbyťajvmodelistriedavejosobnejstarostlivosti,avšakzákladné
podmienky pre naplnenie tohto modelu nie sú vytvorené a uskutočniteľné. Znalkyňa odporučila rozsah
styku otca s deťmi každý druhý týždeň od piatku do nedele. Zároveň obom rodičom odporučila, aby

využili služby odborníka pre komunikáciu alebo odborníka z odboru psychológie. Je dôležité, aby začali
spolu pozerať na potreby svojich synov spoločne, aj napriek odlišnému postoju ku výchove a citovým
zraneniam v partnerskom živote.5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov a zistil,
že títo uzatvorili manželstvo dňa 14.04.2007. Z tohto manželstva pochádza maloletý T. M. XX.XX.XXXX
J. L. L. M. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v M., preto bol na konanie príslušný

tunajší súd.

6. Z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvárali po niekoľkomesačnej
známosti z dôvodu tehotenstva manželky. Na dôvody rozvratu ich manželského spolužitia majú obaja
odlišné názory. Doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti, intímne sa naposledy stýkali cca pred dva a pol

rokom.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že k nezhodám v manželstve dochádza už dlhší čas.
Príčiny rozvratu manželstva vidí každý z účastníkov inak, navrhovateľ v konfliktnosti manželky a jej
nepriateľskom vzťahu k okoliu, či prílišnej fixácii na jej matku. Manželka tieto príčiny vidí v skutočnosti,
že navrhovateľ si kúpil motorku a začal sa viac venovať priateľom ako rodine. Existenciu rozvratu

manželského spolužitia tak potvrdili obaja účastníci, hoci príčinu rozvratu každý z nich vidí v niečom
inom. V danom prípade treba mať preto za to, že zo strany ani jedného z účastníkov nie je nádej na
obnovenie poslania, ktoré manželský zväzok má plniť.

8. V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené

dobrovoľnýmrozhodnutímmužaaženy-navzájompoznajúcichsvojecharakterovévlastnosti,vzájomné
návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.

9. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže

plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu
detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si

vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav,
ktorýmábyťibavýnimočnýmriešenímbezvýchodiskovejsituácie,vprípadoch,keďvážnystavnarušenia
vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.
K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§
22 Zákona o rodine).

13. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania,
mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva
citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí
ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý.

Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií,
na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život -
plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy a najmä výchovu maloletých detí. Hoci žijú v spoločnej
domácnosti, intímne spolu nežijú už dlhšiu dobu, navrhovateľ už má iný vzťah. Manželstvo účastníkov
konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti,

vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na postoje účastníkov konania nie je ani
predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Keďže ani jeden z účastníkov nemá záujem na zotrvaní
v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností
manželstvo účastníkov rozviedol.14. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú
súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie,

rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre
celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie
vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.

15. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na

úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon
zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu
záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).

16. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a

ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Navrhovateľ je zamestnaný ako M. F. P. R. V. P..D..G.., kde dosahuje príjem vo výške 900,- Eur netto
a tiež má príjem za poskytovanie internetových služieb vo výške cca 18,- Eur mesačne. V roku 2015 mal

mimoriadny príjem vo výške 1.200,- Eur za mimoriadne dosahované výsledky a 720,- Eur vrátenie dane.
Má zdravotné problémy a berie lieky, na ktoré dopláca. Hradí deťom stravné v školskej jedálni po cca
20,- Eur mesačne. Poplatok za škôlku mladšieho syna hradí vo výške 20,- Eur mesačne a rodičovský
príspevok vo výške 10,- Eur ročne. Deti berie na výlety za cca 500,- až 600,- Eur za posledné leto.

20. Manželka do 09/2016 poberala rodičovský príspevok. Dňa 19.09.2016 nastúpila ako D. F. F. R. P.
C. P. P..D..G.. A., kde bude dosahovať minimálnu mzdu. Z dôvodu diabetesu má zníženú schopnosť
vykonávať pracovnú činnosť 30%. V súvislosti s uvedeným ochorením má náklady - dopláca 10,- Eur
na pomôcky raz za dva mesiace, prípadne navyše 35,- Eur. Poberá príspevok na diétne stravovanie vo
výške 18,- Eur mesačne.

21. Maloletý T. L. X rokov, je žiakom 3. ročníka základnej školy. Je I. žiakom a má individuálny plán.
Užíva alergologické lieky, ktoré stoja 13,- Eur mesačne, nosí ortopedické vložky v hodnote 3,- Eur. Má
zvýšené cestovné výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom a dochádzaním za lekármi.

22. Maloletý L. L. X roky. Je zdravý.

23. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa účastníci nedohodli. Nebol spor ohľadne
zverenia,zastupovaniaasprávymajetkumaloletýchdetí.Obedetibolizasúhlasuobochrodičovzverenédo osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti, súd prihliadnuc na vek detí a ich zdravotný stav určil výživné
na maloletého JE. vo výške 160,- Eur a na maloletého L. vo výške 120,- Eur. Podľa názoru súdu je takto

stanovené výživné postačujúce a je takto vytvorený ešte ďalší priestor na jeho zvyšovanie do budúcna,
keď sa budú pomery na strane detí s pribúdajúcim vekom a potrebami meniť. Súd pri určení výživného
prihliadal i na platby, ktorými otec sám dobrovoľne na deti prispieval a ktoré matka v podstatne potvrdila.

24. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

25. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

26. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s deťmi, v tomto smere sa v podstate rodičia dohodli, táto otázka
medzi nimi nakoniec nebola sporná. Stretávanie sa s otcom je v záujme detí tak, aby boli upevňované
citové väzby medzi nimi.

27. V konaní vznikli trovy štátu v celkovej výške 484,72 Eur spojené s vypracovaním znaleckého
posudku. Navrhovateľ zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 400,- Eur, z ktorých
bude uvedený výdavok sčasti pokrytý. Je preto potrebné doplatiť ešte 84,72 Eur. Manželka navrhovateľa
súhlasila, že zaplatí tento doplatok a preto ju súd v súlade s § 57 Civilného mimosporového poriadku
zaviazal touto povinnosťou.

28. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným

zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie
označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis
alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).