Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212010786
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2212010786.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov
JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci obžalovanej Y. B. pre prečin
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.03.2016 sp. zn. 1T/269/2012,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa podľa § 285 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil
obžalovanú spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede sp. zn. 1 Pv 285/2011 pre prečin
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak,
že

ako štatutárny orgán spoločnosti M.N.TÁRA, s.r.o., Šamorín, okres Dunajská Streda nevyplatila
zamestnancovi H. T., ktorý pracoval pre spoločnosť na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.12.2009,
mzdu za mesiac december 2009 vo výške 307,70 Eur, následne ani mzdu za mesiace január, február,
marec, apríl, máj, jún, júl a august 2010 vo výške 2.153,9 Eur, hoci v deň výplaty disponovala peňažnými
prostriedkami na ich výplatu, čím celkovo spôsobila škodu pre H. T. vo výške 2.461,60 Eur.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku bol poškodený H. T. odkázaný s nárokom na náhradu škody

na občiansko-právne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor a domáhal sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu I. stupňa podľa § 321 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného
poriadku aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V dôvodoch odvolania prokurátor predovšetkým namietal, že súd I. stupňa nevykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu a dôkazy boli vyhodnotené len v prospech obžalovanej. V tejto súvislosti poukázal

na ustanovenie § 2 odsek 11 a § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Svedok P. T., ktorého súd označil
za majiteľa spoločnosti, nedisponoval žiadnou plnou mocou, poverením zastupovaniu resp. iným
dokumentom, na základe ktorých by mal oprávnenie vyplácať zamestnancom, a teda aj poškodenému,
mzdu. Obžalovaná bola štatutárnym orgánom v spoločnosti M.N.TÁRA, s.r.o. Šamorín v zmysle §
133 odsek 1 Obchodného zákonníka. Ako konateľka spoločnosti spoločnosť zastupovala, konala v
jej mene a uzatvárala pracovné zmluvy so zamestnancami a teda aj s poškodeným. Skutočnosť,

že vyplácanie mzdy zamestnancom bolo zaužívanie prostredníctvom tretej osoby resp. ukladaním
do šuflíkov, ku ktorým mal prístup ktorýkoľvek zamestnanec, nemôže zbaviť konateľku spoločnosti
zodpovednosti za vyplácanie miezd. Pokiaľ obžalovaná, ako konateľka spoločnosti, vyplácala mzdy
spôsobom, že k peniazom mal prístup ktorýkoľvek zamestnanec, nemôže ju to zbaviť zodpovednosti pre
prípad, že konkrétny zamestnanec mzdu nedostane. Takýmto konaním je naplnená subjektívna stránka
žalovaného prečinu minimálne vo forme nepriameho úmyslu. Skutočnosť, že ostatným zamestnancom

dal do rúk svedok T. resp., že si mzdu brali zo šuflíka na chodbe v budove firmy, prípadne si mzdu
odovzdali samotní zamestnanci, nemožno paušalizovať a prezumovať, že takto dostal mzdu v kritickomobdobí aj poškodený, ktorý tvrdil, že mu mzda vyplatená nebola. Súd I. stupňa nesprávne aplikoval
zásadu in dubio pro reo a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, pretože obžalovaná, ako štatutárny
orgán - konateľ spoločnosti, bola zodpovedá za chod spoločnosti, konala v jej mene a teda je aj

zodpovedná za riadne platenie miezd zamestnancom. Výpoveď poškodeného v priebehu prípravného
konania aj hlavného pojednávania považuje za hodnovernú ,je podoprená aj listinnými dôkazmi, z
ktorýchvyplýva,žepoškodenýmzdu,naktorúmalnárok,neobdržal.Pokiaľmalsúdpochybnostioplnení
úloh konateľky spoločnosti vo vzťahu k zamestnancom mal zvážiť pribratie znalca z odboru ekonómie.
Hodnovernosť výpovede poškodeného preukazuje svedecká výpoveď P. U., ktorý na pojednávaní dňa

06.07.2015 uviedol, že raz sa stalo, že v jeden deň dostal výplatu tak od T. a ten istý plat vyplatila
obžalovaná jeho manželke, pretože nevedela o tom, že T. už výplatu vyplatil. Z uvedeného vyplýva, že
systém vyplácania zamestnancov bol chaotický a často bez evidencie. Súd I. stupňa nevzal do úvahy
ani svedeckú výpoveď J. W., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2015 okrem iného uviedol, že
aj jemu doteraz T. dlží peniaze.
Obžalovaná navrhla odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, zotrval na dôvodoch
odvolania okresného prokurátora s tým, že preukázaný spôsob vyplácania mzdy zamestnancom
nemôže obžalovanú zbaviť viny.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania podľa § 317 odsek l Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému podal odvolateľ

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.
Odvolací súd poukazuje na to, že predmetnou trestnou vecou sa už v minulosti opakovane zaoberal.
Naposledy svojim uznesením sp. zn. 3To/99/2014 zo dňa 18.09.2014 zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z tohto rozhodnutia

odvolacieho súdu vyplynula súdu I. stupňa povinnosť zistiť a vypočuť všetkých zamestnancov firmy -
vodičov v rokoch 2009-2010 a to nielen k okolnostiam ich vyplácania vo firme a spôsobu odovzdávania
výplat, preberania a podpisovania výplatných pások, ale aj k dôvodom ukončenia ich pracovného
pomeru. Z hľadiska posúdenia hodnovernosti výpovedí poškodeného uložil súdu I. stupňa zisťovať
okolnosti ukončenia jeho pracovného pomeru vo firme, najmä z toho hľadiska, či neexistoval motív na

prípadné krivé obvinenie, a či len zo zištných dôvodov nezneužil situáciu s vedomím, že nepodpisoval
výplatné pásky.
V zmysle vyššie citovaného uznesenia krajského súdu, súd I. stupňa po zrušení veci doplnil dokazovanie
zistením zamestnancov firmy a to jednak dotazom na obžalovanú ako aj vyžiadaním si zoznamu
zamestnancov prihlásených v sociálnej poisťovni, následne na hlavnom pojednávaní vypočul ako

svedkov Y. R., H. T., J. U., P. U., J. W. a R. K..
Vyššie uvedené svedecké výpovede v podstate potvrdili tú časť výpovede obžalovanej, že výplaty im
boli odovzdávané na ruku, najčastejšie im ich dával T., a nevylúčili ani to, že si výplaty odovzdávali
navzájom, prípadne že im boli uložené v šuflíku vo firme.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania teda ani krajský súd nepovažoval za vyvrátenú obranu

obžalovanej spočívajúcu v tom, že v žalovanom období bola výplata rovnakým spôsobom odovzdaná
aj poškodenému.
Podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba,
ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú
odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň

splatnosti, hoci v tento deň mal finančné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne potreboval na
zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktoré je fyzickou osobou, alebo
vykonáopatreniasmerujúcichkzmareniuvyplatenietýchtopeňažnýchprostriedkov,potrestásaodňatím
slobody až na 3 roky.
Na naplnenie formálnych znakov tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby právnická osoba, v mene

ktorej koná štatutárny orgán, nevyplatila mzdu, na ktorú mal zamestnanec nárok napriek tomu, že v deň
splatnosti mzdy mala peňažné prostriedky na jej výplatu.
Je preto potrebné primárne dokazovať, či skutočne nedošlo k vyplateniu mzdy a až následne túto
skutočnosť posudzovať z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty prečinu podľa § 214
Trestného zákona.

V posudzovanej veci nebol preukázaný úmysel obžalovanej nevyplatiť mzdu poškodenému, a nebola ani
vyvrátená jej obrana, že mzda bola poškodenému uložená v čase jeho neprítomnosti „šuflíku“. Naopak,
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že takýto spôsob odovzdávania mzdy, resp. jej odovzdávanie
prostredníctvom tretích osôb, bol vo firme obvyklý, zamestnanci ho nenamietali a to zrejme z dôvodu,že v čase výplat sa ako vodiči nachádzali na služobných cestách. Je jednoznačné, že obžalovaná
ako konateľka spoločnosti mala povinnosť riadne zabezpečiť odovzdávanie miezd zamestnancom, čo
v danom prípade splnené nebolo. V prejednávanej veci však nebol preukázaný jej úmysel nevyplatiť

mzdu poškodenému ani to, či mzdu, odovzdávanú poškodenému rovnakým spôsobom ako ostatným
zamestnancom firmy, v skutočnosti neprevzal. Jedná sa len o tvrdenie poškodeného, ktoré nie je
podporené výsledkami vykonaného dokazovania, nakoľko ani jeden z vypočutých svedkov neuviedol
prípad, že by mu mzda nebola odovzdaná. Za danej situácie nemožno akceptovať odvolaciu námietku
prokurátora v tom, že spôsob odovzdávania mzdy ostatným zamestnancom nemožno paušalizovať

prezumovať, že takto dostal v kritickom období vyplatenú mzdu aj samotný poškodený.
Vzhľadom k tomu, že vinu obžalovanej nemožno založiť len na výpovedi poškodeného, ktorý aj pri
vzájomnej konfrontácii s obžalovanou dňa 11.10.2012 v prípravnom konaní (č. l. 237 p.v.) uviedol, že
mzdu preberal nepravidelne každý piatok asi v sume 50 Eur mesačne 200 Eur a menej, niečo mu dával
U., niekedy dostával do šuflíka a dňa 11.10.2012 pri konfrontácii so svedkom J. U. (č. l. 239 až 240
spisu), uviedol, že od sumy 2.402,60 Eur, ktorú vyčíslil ako mzdu za vykonanú prácu a odpracované

hodiny neodrátal tú mzdu, čo dostával ako mzdu do ruky a za víkendy. Jedná sa o skutočnosti,
ktoré spochybňujú hodnovernosť výpovede poškodeného, ktorý napriek uvedenému v priebehu celého
ďalšieho trestného konania uplatňoval voči obžalovanej škodu vo výške 2.461,60 Eur, teda v celej sume,
aká mu mala byť za obdobie mesiacov december 2009 až august 2010 vyplatená podľa pracovnej
zmluvy.

Krajský súd, po zistení, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie
v zmysle § 2 odsek 10 Trestného poriadku zároveň dospel k záveru, že súd I. stupňa vykonané dôkazy
vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický, preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Požiadavku prokurátora na doplnenie dokazovanie znalcom považoval už krajský súd v odvolacom
konaní za bezpredmetnú vzhľadom na kontradiktórny charakter konania a tiež preto, že ani znaleckým

posudkom z odboru účtovníctva nemožno preukázať, či v skutočnosti poškodený prevzal vyplatenú
mzdu alebo nie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.