Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/716/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315202535
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5315202535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa CETELEM
SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkáč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 42, proti odporcom:
1/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ H. B., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom Z. XX, V., právne zastúpení
advokátkou JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, so sídlom Z., F. XXX, o zaplatenie 2.206,06
eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcov proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
5C/81/2015-72 zo dňa 7. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti odporcom 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.728,98 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 1.728,98 eur od 1.3.2010 do zaplatenia, vrátane povolenia splátok.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku
a vo výroku o čiastočnom zastavení konania.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že žiaden
z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov prvostupňového konania.

Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne titulom náhrady trov odvolacieho konania,
ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu
Advokátska kancelária Nagyová Tenkáč, s.r.o., sumu 55,03 eur v splátkach po 10 eur mesačne. Prvá
splátka bude splatná v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom toto
rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudne právoplatnosť. Nezaplatením čo i len jednej splátky náhrady

trov odvolacieho konania vznikne právo požadovať zaplatenie celého aktuálneho dlhu náhrady trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu 1.728,98 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 1.3.2010
do zaplatenia v mesačných splátkach po 40 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Vychádzal z toho, že navrhovateľ uzavrel
s odporkyňou 1/ zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1.991,64

eur; odporca 2/ sa zaviazal splatiť záväzok spoločne a nerozdielne s odporkyňou 1/. Keďže odporcovia
dohodnuté splátky úveru neplatili riadne a včas, navrhovateľ odstúpil od zmluvy, čím sa zmluva od
počiatku zrušila a „medzi zmluvnými stranami nastal vzťah z bezdôvodného obohatenia“. Nadväzne
okresný súd uložil odporcom zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.728,98 eur predstavujúcu rozdiel medzivýškou poskytnutého úveru (1.991,64 eur) a sumou, ktorú odporcovia uhradili (262,66 eur). Dodal, že
sám navrhovateľ si zvolil túto formu ukončenia (prvotného) právneho vzťahu medzi účastníkmi, preto
„musí znášať následky takejto voľby“.

2. Námietku premlčania vznesenú odporcami vyhodnotil okresný súd ako nedôvodnú, lebo nárok sa
stal splatným 28.2.2010 a navrhovateľom bol na rozhodcovskom súde uplatnený 19.4.2010; teda v
priebehu premlčacej doby. Zdôraznil, že napriek zrušeniu rozhodcovského rozsudku účinky podaného
návrhu zostávajú zachované. Keďže sa odporcovia ocitli v omeškaní, zaťažuje ich aj povinnosť platiť
úroky z omeškania. Vzhľadom na ich majetkové a sociálne pomery povolil okresný súd odporcom splatiť

priznanú istinu a príslušenstvo v splátkach po 40 eur mesačne.
3. Okresný súd uplatňovaný nárok vo zvyšku zamietol. Vo vzťahu k poistnému konštatoval, že nebola
platne uzavretá poistná zmluva; ohľadne požadovaných dlžných úrokov uviedol, že navrhovateľ žiadnym
spôsobom netvrdil a nepreukázal, z akej sumy, za aké obdobie a v akej výške mal dotknutý nárok
vzniknúť. Obdobne navrhovateľ vo vzťahu k sume 227,18 eur neposkytol okresnému súdu žiadne
relevantné tvrdenia a ani dôkazy. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu bolo konanie v časti o

zaplatenie 55,55 eur a v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 9% ročne zastavené.
4. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že odporcom uložil
solidárnu povinnosť titulom ich náhrady zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.001,35 eur, ktorú výšku trov
konkrétne odôvodnil. Taktiež túto čiastku povolil odporcom splácať v splátkach - po 20 eur mesačne.

5. Proti tomuto rozsudku (mimo výrokov o zamietnutí návrhu vo zvyšku a o čiastočnom zastavení
konania) podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia, ktorí sa alternatívne domáhali
jeho zmeny tak, že návrh bude zamietnutý v celom rozsahu, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Poukazovali na to, že pohľadávka navrhovateľa je premlčaná. Zdôrazňovali, že nebola
založená právomoc rozhodcovského súdu, čo bolo konštatované i v konaní o zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Odvolatelia za nesprávny považovali napadnutý rozsudok tiež v časti, v ktorej im bolo uložené
zaplatiť úrok z omeškania 9% ročne od 1.3.2010. Podľa ich názoru i tento nárok je premlčaný; minimálne
(s odkazom na § 103 Obč. zák.) od 1.3.2010 do právoplatnosti uznesenia tamojšieho súdu č. k.
8C/137/2012-205 zo dňa 6.10.2015.
6. Odporcovia opakovane namietali neprijateľnosť zmluvnej podmienky „zrážok zo mzdy“ a tvrdili,

že okresný súd im ako spotrebiteľom v tomto smere neposkytol ochranu. Obdobne sa nezaoberal
ani ďalšími neprijateľnými zmluvnými podmienkami; ak by ich posúdil, mohol by dospieť k záveru
o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. V tejto spojitosti dávali do
pozornosti aj priznanie náhrady trov konania v rozpore s dobrými mravmi, keďže sa 6 rokov museli
brániť voči nebankovej spoločnosti, „ktorá si uplatňuje svoje právo na vrátenie pohľadávky“. Osobitne

odvolatelia tvrdili, že neúčelnými úkonmi právnej služby boli prevzatie a príprava zastúpenia (právny
zástupca navrhovateľa zastupoval už v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku) a vyjadrenie
navrhovateľaz10.7.2015(jetotižvecounavrhovateľa,„akchceupravovaťžalovanúvýškupohľadávky“).
Za neúčelné považovali i cestovné náklady spojené s účasťou na pojednávaniach, keďže právny
zástupca navrhovateľa v daných dňoch mohol na Okresnom súde Čadca tohto zastupovať vo viacerých

veciach.

7. Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Opakovane poukazoval na dôsledky podania žaloby
na rozhodcovský súd, ktoré sú rovnaké ako právne účinky jej podania na (všeobecný) súd. Zároveň zo
zákona o rozhodcovskom konaní výslovne vyplýva možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského

rozsudku (aj) z dôvodu tvrdenej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy; taktiež priamo daný právny predpis
upravuje, že po zrušení rozhodcovského rozsudku pokračuje súd v konaní vo veci. Následne mal
navrhovateľ za to, že podaním žaloby na rozhodcovskom súde prestáva plynúť premlčacia doba (v
súdenej veci 19.4.2010).
8. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je ako zabezpečovací inštitút

súkromnoprávneho vzťahu platným úkonom. Navyše, v prejednávanom prípade na strane odporcov
absentuje akýkoľvek naliehavý právny záujem na určení neplatnosti, resp. neprijateľnosti danej dohody.
V otázke náhrady trov konania navrhovateľ tvrdil, že odporcovia sami zavinili, že sa muselo viesť toto
konanie, lebo svoju pohľadávku (ktorej existencie si boli vedomí) nesplácali. Ďalšie tvrdenia ohľadne
trov konania označil za „plne irelevantné, subjektívneho charakteru a bez právneho základu“. Na záver

navrhovateľ dodal, že okresný súd rozhodol presne v intenciách alternatívneho petitu odporcov.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods.
1 O.s.p. (z toho titulu nedotknutými zostali nenapadnuté výroky o zamietnutí návrhu vo zvyšku a očiastočnom zastavení konania) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156
ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej meritórnej časti rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania zmenil podľa § 220 O.s.p.

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu dotknutých trov konania.

10.Argumentáciaprezentovanáodvolateľmivsúvislostisovznesenounámietkoupremlčaniasmerujeku
konštatovaniu, že premlčacia lehota neprestala plynúť podaním žaloby navrhovateľa na rozhodcovskom
súde, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať. Bez ohľadu na to, že odporcovia túto

svoju úvahu bližšie nerozvádzajú, nie je dôvodnou.
11. Ustanovenie § 19 ods. 1 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní jednoznačne v rámci
definovania účinkov podania žaloby na rozhodcovskom súde uvádza, že právne účinky sú rovnaké,
ako v prípade podania žaloby na súd. K totožnému záveru je možné dospieť i zo spôsobu úpravy
súvislostí rozhodcovského konania a občianskeho súdneho konania - napríklad § 104 ods. 1 O.s.p.
To znamená, že uplatnením práva na súde alebo u iného príslušného orgánu premlčacia doba od

tohto uplatnenia po dobu konania neplynie (§ 112 veta prvá Obč. zák.). Súčasne z § 43 ods. 1 zák.
č. 244/2002 Z.z. vymedzujúceho postup (všeobecného) súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že neplatnosť dohody o rozhodcovskom konaní je bezprostredne zákonom predpokladaným
titulom zrušenia rozhodcovského rozsudku. Inými slovami, zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vyplývajúcej z neplatnosti dojednania rozhodcovskej

zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, neznamená, že by v takomto prípade podanie žaloby na
rozhodcovskom súde nespôsobovalo spočívanie plynutia premlčacej doby.
12. Z doteraz rozoberaného je zrejmé, že v konkrétnostiach súdenej veci je námietka premlčania
neopodstatnenou. Pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou 28.2.2010, navrhovateľ sa uloženia
povinnosti odporcom jej zaplatenia domáhal na rozhodcovskom súde žalobou už dňa 19.4.2010, po

vydaní rozhodcovského rozsudku 6.6.2011 podali odporcovia 2.7.2011 žalobu o jeho zrušenie, po
ukončení ktorého konania (rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 8C/137/2012-123 z 18.11.2013
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/599/2014 z 28.10.2014) okresný súd
pokračoval v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v (prvotnej) žalobe, t.j. prejednaním posudzovaného/
preskúmavaného nároku navrhovateľa. Z predmetných časových súvislostí - osobitne splatnosti

pohľadávky a dňa uplatnenia žaloby na rozhodcovskom súde - je nepochybné, že k premlčaniu
pohľadávky navrhovateľa nedošlo.

13. Neobstoja ani tvrdenia odporcov (taktiež skôr len náznakové a bez konkrétnej argumentácie) o
premlčaní nároku navrhovateľa na úrok z omeškania s odkazom na § 103 Obč. zák. Označené zákonné

ustanovenie sa týka premlčania jednotlivých splátok, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach. Bez ohľadu
na právne posúdenie veci okresným súdom ako plnenia z bezdôvodného obohatenia z titulu zrušenia
úverovej zmluvy od počiatku v dôsledku odstúpenia navrhovateľa od tejto zmluvy, prvá splátka v zmysle
dotknutej zmluvy o úvere bola splatná 15.11.2008. Pokiaľ navrhovateľ podal žalobu na rozhodcovskom
súde už dňa 19.4.2010 nemohla (a to ani teoreticky) k danému dátumu uplynúť premlčacia doba vo

vzťahu k žiadnej splátke; či by už bolo vychádzané zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby platnej
pre štandardné záväzkové vzťahy (§ 101 Obč. zák.), alebo z dvojročnej (subjektívnej) premlčacej doby
vlastnej nárokom z bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 1 Obč. zák.)
14. V spojitosti s námietkou odporcov o neadekvátnosti úroku z omeškania krajský súd nad
bezprostredný rámec odvolania dodáva, že priznanie dotknutého plnenia nie je ani v nesúlade s dobrými

mravmi. Je nepochybné, že odporcom bola zo strany navrhovateľa poskytnutá suma 1.991,64 eur,
z ktorej zaplatili/vrátili iba 242,66 eur. Okresný súd pritom nepriznal navrhovateľovi za poskytnutie
uvedenej sumy žiadnu odplatu a ani žiadne poplatky; to znamená, že odporcovia mali/majú vo svojej
podstate vrátiť iba bezúročnú pôžičku bez akýchkoľvek poplatkov. Takéto pre spotrebiteľa maximálne
výhodné finančné produkty sa na trhu (či už bankovom alebo nebankovom) reálne vôbec nevyskytujú.

15. Povinnosť platiť úrok z omeškania nie je dôsledkom (nekalej) činnosti navrhovateľa, ale dôsledkom
neplnenia povinností (od poslednej 10-eurovej splátky ešte v júli 2009 niekoľko rokov vôbec) odporcami.
Odvolateľom nič nebránilo priebežne poukazovať navrhovateľovi splátky hoci aj v nimi stanovenej/
navrhovanej výške 40 eur mesačne. V týchto súvislostiach možno zhrnúť, že rozhodne nie je v súlade s
dobrými mravmi požičať si (od kohokoľvek) finančné prostriedky a tieto (takmer vôbec) nesplatiť, resp.

maximálne odďaľovať čas zaplatenia/vrátenia peňazí a za takéto (niekoľkoročné) omeškanie nemusieť
znášať žiadnu zodpovednosť/sankciu.16. Vzhľadom na to, že okresný súd posúdil uplatnený nárok (presne podľa vyjadrenia samotných
odporcovz10.6.2015-č.l.10)vkonečnomdôsledkuakoplneniezbezdôvodnéhoobohatenia,zhľadiska
priznaného plnenia sú bezpredmetné širšie spotrebiteľsko-právne spojitosti. Preto je v prejednávanej

veci nepodstatné, či (pôvodný) záväzkovo právny vzťah - zmluva o úvere - obsahoval neprijateľné
zmluvné podmienky. Krajský súd opakovane zdôrazňuje, že odporcovia majú povinnosť vrátiť/zaplatiť
navrhovateľovi len poskytnutú výšku úveru bez akejkoľvek odplaty a akýchkoľvek poplatkov. Povinnosť
platiť úroky z omeškania je (ako už bolo vyššie uvedené) dôsledkom dlhodobého absolútneho si
neplnenia povinností odporcami.

17. Naproti tomu opodstatneným (hoci čiastočne z iných než namietaných dôvodov) je odvolanie
v časti o náhrade trov prvostupňového konania. Z hľadiska celkového výsledku sporu je nutné za
neúspech navrhovateľa považovať aj čiastočné späťvzatie návrhu, ktoré nebolo podmienené správaním
protistrany; čo správne konštatuje už okresný súd. V otázke ustálenia (čistého) úspechu sporových
strán v konaní však nielen opomenul od úspechu navrhovateľa odpočítať jeho neúspech, ale nie celkom

dôsledne postupoval i vo vymedzení ukazovateľov rozhodných pre porovnanie úspechu a neúspechu
toho ktorého účastníka.
18. Pri pomerovaní úspechu a neúspechu účastníkov bolo potrebné vychádzať z porovnania sumy
2.206,06 eur uplatňovanej navrhovateľom, vrátane príslušenstva 0,08% úroku z omeškania denne zo
sumy 2.158,97 eur od 1.3.2010 a priznanej sumy 1.728,98 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne

od 1.3.2010. Pre účely procesného rozhodovania o náhrade trov konania - aj vzhľadom na dĺžku jeho
trvania v súdenej veci - je namieste zisťovať predbežnú výšku príslušenstva v čase rozhodovania súdu
(bližšie napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2014). Ku dňu rozhodnutia
okresného súdu uplatňovaný nárok navrhovateľa (spolu s príslušenstvom) tak predstavoval cca 5.650
eur a bolo mu priznané (taktiež spolu s príslušenstvom) cca 2.600 eur; čo nadväzne zodpovedá pomeru

úspechu strán približne 46% (navrhovateľ) : 54% (odporcovia). Takýto pomer úspechu sporových strán
(i s prihliadnutím na zohľadňovanie predbežnej výšky príslušenstva) krajský súd vyhodnotil ako približne
rovnaký, z ktorého titulu v zmysle § 142 ods. 2 v spojení s § 220 O.s.p. dotknutý výrok napadnutého
rozsudku zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania.

19. Taktiež pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania krajský súd vychádzal z totožného prístupu
k východiskovým ukazovateľom, t.j. v rámci ustálenia rozsahu uplatňovaného nároku prihliadol aj na
predpokladanú výšky príslušenstva. Táto ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu predstavovala cca
2.700 eur; zároveň však predmetom odvolacieho prieskumu bola i výška náhrady trov prvostupňového
konania - cca 1.000 eur. Navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie cca 2.700 eur a odvolatelia

boli úspešní vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách prvostupňového konania. Nadväzne miera (čistého)
úspechu navrhovateľa v odvolacom konaní je 46% (rozdiel medzi úspechom o zaplatenie cca 2.700 eur
a neúspechom o zaplatenie cca 1.000 eur).

20. Účelne vynaložené trovy navrhovateľa v odvolacom konaní predstavujú odmenu za jeden úkon

právnej služby - vyjadrenie (aj) k meritórnemu odvolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.).
V zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (i s prihliadnutím na návrhový charakter rozhodovania o
náhrade trov) je základnou tarifnou sadzbou suma 91,29 eur. K predmetnej čiastke sa pripočítava režijný
paušál 8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a súčet predmetných súm sa zvyšuje o daň z pridanej
hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo celkovo činí 119,62 eur (91,29 + 8,39 + 19,94). Keďže

navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný v rozsahu 46%, prináleží mu náhrada súvisiacich trov vo
výške 55,03 eur, ktorú čiastku sú odporcovia povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa
(§ 149 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na nepriaznivé sociálne pomery odporcov krajský súd (tiež) uvedenú
sumu povolil odporcom splácať v mesačných splátkach po 10 eur.

21. Toto rozhodnutie bolo vyhlásené pred 1.7.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie odvolacieho súdu. V zmysle § 156 ods. 4 v
spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. je odvolací súd viazaný vyhláseným rozsudkom. Predmetná viazanosť
sa týka (okrem iného) aj označovania strán sporu, či poučenia o opravnom prostriedku. K písomnému
vypracovaniu rozsudku však dochádza za účinnosti „nového“ procesného predpisu - zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok. Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam
(osobitne § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP) odvolací súd v rámci písomného vyhotovenia rozhodnutia
čiastočne zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu; napr. číslovanie odsekov odôvodnenia, či podpísanie
rozhodnutia všetkými členmi senátu.22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.