Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21C/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616205203
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616205203.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu Secapital S.á.r.L., so

sídlom 2 Avenue, Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpená
Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin, v zast. Marínou Gallovou, prokuristkou
proti žalovanej Erike A., X.. XX.XX.XXXX, V. L. H. XXX, občianke SR v konaní o zaplatenie 371,84 Eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 29.04.2016 sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia

sumy 371,84 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi jej právnym predchodcom
Všeobecnou úverovou bankou a. s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava a žalovanou
bola dňa 05.06.2006 uzatvorená zmluva č. XXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobkyne
poskytolžalovanejpeňažnéprostriedkyvovýške697,07Eur.Žalovanásazaviazalaposkytnutépeňažné
prostriedky vrátiť. Tento svoj záväzok nedodržala a dohodnuté splátky neplnila riadne a včas. Žalobkyňa
nadobudla pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 23.10.2012 podľa
§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. ako postupcom a

spoločnosť Secapital S.á.r.L., Luxemburské veľkovojvodstvo ako postupníkom a ktorou Všeobecná
úverová banka a. s. postúpila pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva. Žalobkyňa listom zo
dňa 21.11.2012 vyzvala žalovanú k úhrade dlžnej sumy a touto listinou jej zároveň oznámila postúpenie
pohľadávok.

2. Žalobkyňa a žalovaná uzatvorili dňa 03.09.2013 právny dokument "Dohoda o urovnaní", kde v časti B
je uvedená výška dlhu žalovanej a jeho špecifikácia. Nakoľko však bola medzi žalobkyňou a žalovanou

výška dlhu sporná, dohodli sa v časti C uvedenej dohody na jeho urovnaní tak, že doterajší záväzok
žalovanej vrátane jeho príslušenstva zanikol a bol nahradený novým záväzkom. Žalovaná sa v dohode
o urovnaní zaviazala zaplatiť žalobkyni 431,84 Eur s dohodnutými úrokmi 7% ročne z dlžnej čiastky v
pravidelných 22 mesačných splátkach po 20,-Eur s tým, že výška poslednej splátky bude 39,83 Eur.
Spolu mala žalovaná uhradiť 459,83 Eur. V časti C bodu 2 dohody bolo zakotvené, že pokiaľ sa dlžník
ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa dlh splatný v celku. Žalovaná porušila aj
túto svoju povinnosť a do omeškania sa dostala s úhradou splátky splatnej 28.05.2014. Na základe

tohto ju žalobkyňa listom zo dňa 21.03.2016 upozornila na možnosť zosplatnenia dlhu a umožnila jej
plnenie v dodatočnej 15-dňovej lehote. Keďže žalovaná dlžnú sumu neuhradila, žalobkyňa pristúpila k
zosplatneniu dlhu listom zo dňa 07.04.2016. Celkový dlh žalovanej činí 371,84 Eur. Preto žalobkyňažiada zaviazať žalovanú na túto sumu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 16.01.2014 do
zaplatenia.

3. Žalovaná sa k doručenej žalobe písomne nevyjadrila. Súd preto vytýčil vo veci pojednávanie a vyzval
žalobkyňu na predloženie dokladov súvisiacich s poskytnutím žalovanej sumy a plnením žalovanej.

4. Žalobkyňa podaním zo dňa 03.11.2016 pred pojednávaním ospravedlnila svoju neúčasť a navrhla vec
prejednať vo svojej neprítomnosti. Poukázala na to, že jej nárok je dôvodný a osvedčujú ho predložené

listinné dôkazy. K žiadnej zmene skutkového stavu po podaní žaloby nedošlo. Podľa § 151 ods. 1 CSP
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalobkyňa
tiež poukázala na dohodu o urovnaní uzavretú podľa § 585 OZ, ktorú považuje za platný právny úkon
v zmysle § 37 OZ, pretože k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným
plnením a to v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/21/2012. Žalobkyňa zdôraznila,
že na základe zmluvy o postúpení sa stala vlastníkom pohľadávky v zmysle zmluvy č. XXXXXXXX

uzatvorenej medzi svojím právnym predchodcom a žalovanou. Ku dňu spísania dohody o urovnaní
28.08.2013 bola výška dlžnej sumy 449,90 Eur, čím bol pôvodný záväzok nahradený sumou 431,84
Eur s úrokom z omeškania vo výške 7%, ktoré mala žalovaná uhradiť v 22. splátkach. Poukázala na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 13/2009, v zmysle ktorého dohoda o urovnaní
podľa § 585 OZ nahrádza pôvodný záväzok novým a veriteľ sa môže domáhať plnenia len z nového

záväzku. Keďže podľa názoru žalobkyňa dohoda o urovnaní je platná, z ktorej ako jedinej môže veriteľ
vychádzať, považuje žalobkyňa za právne bezvýznamné vyjadrovať sa k pôvodnému záväzku medzi
právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou. Žiada preto žalobe vyhovieť.

5. Na základe žiadosti žalobkyne súd vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti a vo veci vypočul

žalovanú U. A.. Žalovaná uviedla, že si pamätá, že jej bola vystavená karta Triangel asi pred 10. rokmi,
na základe ktorej mohla kúpiť elektrospotrebiče. Uvedenou kartou sa mohli totiž kupovať len výrobky v
predajni elektrospotrebičov. Ihneď zakúpila 2 elektrospotrebiče, z toho v jednom prípade išlo o videohru
a na druhý výrobok sa nepamätá. Môže však potvrdiť, že oba výrobky kúpila naraz a to hneď, keď
obdržala kartu. Túto kartu viac nepoužila, pretože elektrospotrebiče už nepotrebovala a v bežných

obchodoch sa s kartou platiť nedalo. Peniaze nemala ani na účte, len na tej karte, ktorou kúpila uvedené
dva výrobky. Pokiaľ jej bolo súdom pripomenuté, či obdržala pôžičku v sume 697,07 Eur (21 000,-Sk),
žalovaná uviedla, že s tým môže súhlasiť, aj keď pre odstup času si to už výšku pôžičky nepamätá.
Potvrdzuje, že mala platiť po 23,23 Eur (700,- Sk) mesačne, spočiatku aj platila, ale potom od nej odišiel
manžel a začala platiť menej. Pre peniaze chodil nejaký muž z Rimavskej Soboty, tomu platila do

rúk, potom ju prestal navštevovať. Neskôr ten istý prešedivený muž ešte s nejakou ženou navštívil jej
domácnosť a povedali jej, aby podpísala jeden papier. Ona už dobre nevidela, nemala však okuliare a
doma nemala ani deti, a preto na túto skutočnosť upozornila. Uvedené osoby ju však súrili, aby papier
podpísala, lebo majú veľa práce a musia ísť aj na iné miesto. Preto uvedený doklad podpísala, aj keď
nevie, čo tam bolo uvedené. Nevie sa vyjadriť k tomu, koľko potom ešte zaplatila z úveru, len vie že po

podpísaní uvedenej písomnosti ešte platila po 20,-Eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, výpisom z obchodného
registra žalobcu, zmluvou o pôžičke, dohodou o urovnaní, výzvou na zaplatenie, dokladom o zasielaní,
zosplatnením dlhu, dokladom o doručovaní, zmluvou o postúpení pohľadávok a vyjadrením žalobkyne.

7. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa je obchodnou spoločnosťou zapísanou v
Registri obchodu a spoločnosti Luxemburk pod identifikačným číslom B108305 s dátumom registrácie
06.06.2005 s vyznačením predmetu činnosti. Listom zo dňa 21.11.2012 oznámila Všeobecná
úverová banka a. s. žalovanej postúpenie pohľadávky na spoločnosť Secapital S.á.r.L. so sídlom v

Luxemburskom veľkovojvodstve a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012.
Táto spoločnosť v ďalšom splnomocnila spoločnosť KRUK International s. r. o. k vymáhaniu tohto dlhu.
Dňa 23.10.2012 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi VÚB a. s. Bratislava a žalobkyňou,
pričom z tvrdenia žalobkyne vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanej.
Z predložených dôkazov ďalej vyplýva, že zmluva medzi žalovanou a Všeobecnou úverovou bankou

a. s., vyplývajúca zo zmluvy o pôžičkovej karte Triangel bola uzavretá so žalovanou dňa 05.06.2006.
Žalovanej bol schválený úver vo výške 697,07 Eur (21 000,-Sk) s pevnou mesačnou splátkou 23,23
Eur (700,-Sk). Z čl. III. bodu 7 všeobecných obchodných podmienok vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou a. s. vyplýva, že karta je vydaná na dobu splatnosti 2 roky. Platnosť karty končí poslednýdeň kalendárneho mesiaca alebo v prípade jej zrušenia. V zmysle čl. IV. bodu 1.5 vyplýva, že pri
bezhotovostnej platbe za tovar a služby a pri výbere v hotovosti sa držiteľ karty identifikuje pomocou
PIN. V zmysle čl. IV. bodu 1. 6 je držiteľ karty je oprávnený čerpať peňažné prostriedky maximálne do

výšky úverového rámca.

8. Dňa 03.09.2013 uzavreli účastníci dohodu o urovnaní, v ktorej sa konštatuje, že medzi právnym
predchodcom veriteľa spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. Kežmarok a dlžníkom bola
dňa 05.06.2006 uzatvorená zmluva č. XXXXXXXX, na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté

peňažné prostriedky vo výške 349,47 Eur a dlžník sa ich zaviazal vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok.
Na základe zmluvy medzi právnym predchodcom veriteľa a veriteľom zo dňa 23.10.2012 došlo k
postúpeniu pohľadávok vyplývajúcich z tejto zmluvy. Preto má veriteľ voči dlžníkovi vyššie špecifikovanú
pohľadávku. S ohľadom na skutočnosť, že dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil,
má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia tejto dohody záväzok vo výške 449,90 Eur pozostávajúci z
istiny 238,51 Eur, úrokov a to aj z omeškania 140,11 Eur a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných

nákladov 71,28 Eur. Medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu zmluvy sporná.
Preto uzatvárajú účastníci dohodu o urovnaní, na základe ktorej urovnávajú vzájomné záväzky tak,
ako sú špecifikované v tejto dohode. Takto vzniká záväzok v sume 431,84 Eur s úrokovou sadzbou
7% ročne z dlžnej čiastky úveru, spolu 459,83 Eur. Túto sumu je dlžník povinný zaplatiť v splátkach
po 20,-Eur od 16.09.2013 do 15.05.2015 a dňa 15.06.2015 poslednú splátku vo výške 39,83 Eur. V

prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek platby sa dlžník zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý i len začatý deň omeškania. Tým nie je dotknutá povinnosť
platiť úrok z omeškania. V prípade omeškania dlžníka je dlžník povinný zaplatiť všetky náklady, ktoré
veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním, poplatok 12,-Eur za odoslanie
akejkoľvek upomienky a 40,-Eur za odoslanie predžalobnej upomienky.

9. Listom zo dňa 28.08.2013 spoločnosť KRUK Česká a slovenská republika s. r. o. vyzvala žalovanú
na zaplatenie dlhu a ďalším listom zo dňa 07.04.2016 bola žalovaná informovaná, že pre omeškanie
so splátkami došlo k zosplatneniu jej dlhu, ktorý činí 371,84 Eur s tým, že žalovaná má uvedenú sumu
spolu s úrokom z omeškania zaplatiť do 16.01.2014.

10. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, naposledy
zákonom č. 568/2007 Z. z., ako aj zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, účinný do 30.06.2006.

11. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

12. Podľa ods. 2, 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

14. Podľa § 53 ods. 3 veta prvá OZ a neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré:
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

15. Podľa ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17.Podľaods.2 vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľa
priaznivejší.

18. Podľa § 585 OZ dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo

pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré
účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o
urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je
nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
19. V danej veci vzhľadom na zistené okolnosti súd zistil, že účastníci dňa 05.06.2006 uzavreli

spotrebiteľskú zmluvu, predmetom ktorej bolo čerpanie sumy 697,07 Eur (21 000,-Sk). Žalovaná po
obdržaní karty predmetný úverový rámec vyčerpala kúpou videohry a ďalšieho elektrospotrebiča.
Úver spočiatku splácala riadne, neskôr menšími sumami. Výška existujúceho záväzku žalovanej voči
žalobkyni je sporná, ako je to aj konštatované v dohode o urovnaní zo dňa 03.09.2013. Čo sa týka
uzatvárania dohody o urovnaní zo dňa 03.09.2013, z ktorej žalobkyňa odvodzuje žalované právo, dospel

súd k záveru, že dohoda o urovnaní je neplatným právnym úkonom (§ 39 OZ), pretože sa prieči §
585 ods. 1 OZ a je taktiež v rozpore s dobrými mravmi. Je nepochybné, že dohoda o urovnaní bola
pripravená, vopred naformulovaná žalobkyňou ako právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovanej
z titulu zmluvy uzavretej dňa 05.06.2006. V časti B dohody o urovnaní sa konštatuje, že dlžník si svoje
záväzky riadne a včas neplnil, má voči veriteľovi záväzok v celkovej výške 449,90 Eur a tento pozostáva

z istiny 238,51 Eur, úrokov a úrokov z omeškania 140,11 Eur, zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných
nákladov 71,28 Eur. Následne sa v bode 3. tejto časti konštatuje, že medzi veriteľom a dlžníkom je
výška záväzku sporná a z tohto dôvodu sa uzatvára dohoda o urovnaní, na základe ktorej sa urovnávajú
vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, a to dohodnutým spôsobom. Podľa časti C dohody
malo ísť o úplné nahradenie nového záväzku dohodou o urovnaní, a tento mal po urovnaní predstavovať

sumu dlžnej čiastky 431,84 Eur s úrokovou sadzbou 7% ročne z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka
je tak vo výške 459,83 Eur a je tvorená súčtom úveru a príslušenstva a celkových nákladov. Žalovaná
mala dlh z dohody o urovnaní zaplatiť v splátkach po 20,-Eur od 16.09.2013 do 15.05.2015 a dňa
15.06.2015 zaplatiť poslednú splátku 39,83 Eur. V prvom rade súd uvádza, že v konaní nebola vôbec
preukázaná existencia výšky záväzku žalovanej, čo celkom jednoznačne vyplýva aj zo samotného

textu jej dlhu. Len v konštatovaní predtlačeného textu, že výška tohto záväzku je sporná za stavu,
že žalovaná poprela akékoľvek jednanie so žalobkyňou, nie je preukázané, že by účastníci konania
dohodouurovnávalispornéskutočnosti.Naopak,žalovanáuviedla,žepracovnícižalobkynemalidohodu
o urovnaní vopred pripravenú, s jej obsahom sa nemohla oboznámiť a ani si ju riadne prečítať, nakoľko
nemala okuliare a bola nútená k urýchlenému podpisu listiny. Je evidentné, že žalobkyňa si dohodou o

urovnaní chcela zabezpečiť uzatvorením akoby nového záväzku svoju pozíciu vo vzťahu k žalovanej,
keď jej navonok poskytovala výhodu v nových splátkach. O zjavnom nekalom úmysle žalobkyne svedčí
i to, že žalobkyňa "urovnala" predchádzajúci záväzok žalovanej v sume istiny 238,51 Eur, úrokov 140,11
Eur a ničím nepreukázaných poplatkov a inkasných nákladov 71,28 Eur na sumu 459,83 Eur so 7%-ným úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou 0,1% z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania,
úrokmi z omeškania, nákladmi na súdne, resp. mimosúdne vymáhanie a poplatkami 12, resp. 40,-Eur
za upomienky. Toto všetko za situácie, keď výška záväzku žalovanej bola sporná. Okrem toho určenie

nového záväzku čo do jeho výšky je neurčité, nezrozumiteľné a tým i neplatné (§ 37 Občianskeho
zákonníka), pretože v dohode sa v časti C najskôr uvádza, že dlžná čiastka nového záväzku je 431,84
Eur s úrokovou sadzbou 7% z dlžnej sumy, čo celkom činí 459,80 Eur a je tvorená súčtom úveru,
jeho príslušenstvom a celkovými nákladmi. Celkové náklady tvorí úrok, ktorý je vyjadrený úrokovou
sadzbou 7% ročne z dlžnej čiastky úveru. RPMN činí 7,20%. Ide o nezrozumiteľné vyjadrenie výšky

a dôvodu nového záväzku, pretože tento mali zrejme tvoriť okrem úroku aj iné náklady. Okrem toho
žalobkyňa si v texte dohody vopred predformulovala text v časti C bod 2, kde uvádza, že dlžník týmto
nový záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť dohodnutým spôsobom. I týmto
postupom konala žalobkyňa v neprospech žalovanej, ktorej dala na podpis okamžité uznanie záväzku
čo do dôvodu a výšky, pričom vôbec nebolo zrejmé, aký dlh a z čoho pozostávajúci má žalovaná uznať
a žalobkyňa ani nezabezpečila, aby sa žalovaná s obsahom písomnosti riadne oboznámila. Žalovaná

pritom uvádzala, že dlžnú sumu vyčerpala ihneď po tom, ako jej po uzavretí zmluvy 05.06.2006 bola
poskytnutá úverová karta. Pokiaľ túto sumu mala žalovaná splácať po 23,23 Eur, je zrejmé, že dlh
mala žalovaná uhradiť v obehu troch rokov, nanajvýš štyroch tokov v splátkach a tak v čase uzavretia
dohody o urovnaní 03.09.2013, kedy žalovaná dohodu podpísala, bol záväzok žalobkyne voči žalovanej
premlčaný. Uvedené konanie žalobkyne nemôže požívať právnu ochranu, pretože žalovaná evidentne

v pôvodnom záväzku s VÚB a. s. na základe žiadosti a následne uzatvorenej zmluvy mala postavenie
spotrebiteľa. Toto postavenie jej zostalo zachované i po postúpení pohľadávky na žalobkyňu a aj v
momente, keď mala uzatvárať dohodu o urovnaní. Žalobkyňa preto konala v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

20. Keďže žalobkyňa podľa názoru súdu konala v rozpore s dobrými mravmi tým, že podsunula dohodu

o urovnaní žalovanej, čím jej privodila ako spotrebiteľke ujmu, pretože dohoda ju zaväzovala na plnenie
zjavne premlčaného a neprimerane navýšeného zmluvného záväzku z predchádzajúceho obdobia,
žalobkyňa nekonala dobromyseľne, čestne, využila výraznú nerovnosť zmluvných strán voči žalovanej,
keď kontaktovaním žalovanej pod rúškom snahy je pomôcť ju prinútila uzavrieť nový záväzok, ktorý bol
na prospech len žalobkyni.

21. Podľa § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež
považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného
prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od
kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť,

že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

22. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,
nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v
odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v

dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré
by inak neprijal.

23. Aj s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona podľa názoru súdu možno označiť
praktiku žalobkyne pri uzatváraní dohody o urovnaní ako klamlivú, pretože žalobkyňa nejasným a

nezrozumiteľným a pre spotrebiteľa poškodzujúcim spôsobom dáva podnet na uzatvorenie nového
zmluvného záväzku, ktorým spotrebiteľ stráca spotrebiteľskú právnu ochranu, keď na dohodu o urovnaní
ako nový záväzok sa zjavne už zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje.

24. Súd preto i zo hore uvedených dôvodov považuje dohodu o urovnaní za neplatný právny úkon

pre rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami. Z neplatného úkonu nemôže žalobkyňa požadovať
zmluvné plnenie, preto súd návrh žalobkyne zamietol predovšetkým z tohto dôvodu, že žalobkyňa
do skončenia konania uplatňovala svoj nárok výlučne len z dohody o urovnaní. Súd tiež konštatuje,
že k zmluve o postúpení pohľadávky nebola pripojená príloha, ktorá by identifikovala postupovanúpohľadávku čo do dôvodu a výšky ako aj výšku dlhu žalovanej a prehľad jej platieb, kedy žalobkyňa
na výzvu súdu nereagovala, len konštatovala, že vzhľadom k existencii nového záväzku vyplývajúcej
z dohody o urovnaní považuje bez právneho významu vyjadrovať sa k pôvodnému záväzku medzi

právnym predchodcom žalobkyne a žalovanej. Žalobkyňa preto ničím nepreukázala, že by v čase
uzavretia dohody o urovnaní dlh žalovanej existoval, v akej výške a najmä, či nebol premlčaný.

25. V zmysle hore uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne v celosti zamietol.

26.Podľa§262ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)onárokunanáhradutrovkonania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. V prejednanej veci mala plný úspech žalovaná, ktorá si trovy konania neuplatnila, preto súd vyslovil,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.