Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200963
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3013200963.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej

a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci navrhovateľky F.
B., bytom L., právne zastúpená: Mgr. Peter Bošiak, advokát so sídlom ul. G. Košťála 181, 972 71
Nováky proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný
dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 05. júna 2014, č. k.
12Sd/314/2013-22, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 05. júna 2014, č. k.
12Sd/314/2013-22 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 05. júna 2014, č. k. 12Sd/314/2013-22 potvrdil rozhodnutie odporkyne zo
17. septembra 2013, č.k. XY, ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a podľa čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie“)
zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

nie je 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale je 35%.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa obsahu posudkov posudkových lekárov sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza z 11.11.2013 a ústredia Sociálnej poisťovne, vysunuté
pracovisko v Trenčíne z 03.12.2013 navrhovateľka trpí stredne ťažkou poruchou sluchu, ktorá je
korigovaná aparátom tak, že bežný rozhovor v miestnosti rozumie. Toto postihnutie je rozhodujúcim
zdravotným postihnutím, zaradené do položky VII. B. 5, ktorému zodpovedá 25% miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za ostatné zdravotné postihnutia (hodnotené neurológom,
ortopédom, reumatológom a rehabilitačným lekárom ako cervikokraniálny, cervikobrachiálny a
lumboischiadický syndróm) posudkoví lekári navýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o maximálne možných 10% na celkových 35%. Novšie lekárske nálezy z vyšetrení neurológom,
ortopédom, reumatológom a rehabilitačným lekárom, opätovne posúdil posudkový lekár odporkyne a
zdravotný stav navrhovateľky vyhodnotil ako nezhoršený na úroveň invalidity. Krajský súd si osvojil
závery posudkových lekárov, že poškodenie zdravia u navrhovateľky neodôvodňuje invaliditu a na tom

základe mal za preukázané, že navrhovateľka nespĺňa jednu zo základných podmienok pre vznik
nároku na invalidný dôchodok a odporkyňa správne rozhodla, keď jej invalidný dôchodok nepriznala.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje
vykonávať súčasnú pracovnú činnosť. Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil
a napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil.

Odporkyňa dôvody uvedené navrhovateľkou v odvolaní nepovažovala za opodstatnené. Navrhovateľka
v odvolaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a
presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyhotovených v konaní. Navrhla,
aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 1 S.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p bez

pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľky o invalidný dôchodok.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený predovšetkým invaliditou
poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1
zákona).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3
zákona).

Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až ods. 8 zákona).

Navrhovateľka sa domáhala priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.

Podľa kapitoly VII. oddiel B, položka 5 prílohy č. 4 zákona, obojstranne stredne ťažká nedoslýchavosť
(celková strata sluchu podľa Fowlera 69,8%, t.j. v rozmedzí od 55% do 80%) je postihnutím, kde
percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená v rozpätí 20 - 35%.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky
tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku,
postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili zdravotné ťažkosti navrhovateľky a
objektívnym nálezom spolu s pridruženými ochoreniami podľa posudkov, vzájomným pôsobením

ovplyvňujú schopnosť navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť a preto zvýšili mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky za iné zdravotné postihnutie podľa § 71 ods.
8 zákona o 10%.Navrhovateľka v žiadnom podaní neuviedla konkrétne dôvody, alebo námietky, ktoré by spochybňovali
závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť vo väčšej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia.

Lekárske správy nepreukazujú nové skutočnosti, konštatujú dovtedy popisovaný zdravotný stav bez
zmeny diagnostických záverov. Odvolací súd preto námietky navrhovateľky nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd v zásade

preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu
rozhodnutia odporkyne, teda ku dňu 05. júna 2014 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), hoci
zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe ďalších dôkazov prehodnotila svoje rozhodnutie.

Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné
postihnutia navrhovateľky a ňou predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne

vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky spôsobuje celkove 35% -nú mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to 25% -nú mieru poklesu za rozhodujúce zdravotné
postihnutie podľa kapitoly VII, oddielu B, položky 5 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a 10% -nú
mieru poklesu za iné zdravotné postihnutie. Navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav
v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom
zdravotnompostihnutíamierepoklesuschopnostinavrhovateľkyvykonávaťzárobkovúčinnosťlogickya
presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský
súd, aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky zatiaľ nepodmieňuje

invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona a že navrhovateľke nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa
§ 70 ods. 1 zákona.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa §
219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo
navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie senát najvyššieho súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.