Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia, Prvostupňové nenapadnuté… Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2012

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/307/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212351
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8812212351.1

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci navrhovateľky: T. V., L.. X.X.XXXX, J. Y., B. XXXX/X
zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Svidník, ul. Sov. Hrdinov 163/66 proti odporcovi: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752 o žalobe o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia t a k t o

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto predbežné opatrenie:

„Odporca je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.1.2012 uzavretej medzi
navrhovateľkou a odporcom do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy .

Zamestnávateľ navrhovateľky je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa
dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.1.2012 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom.“

O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 30.10.2012 sa navrhovateľka domáhala vydania predbežného opatrenia totožného s
výrokom tohto uznesenia. Súčasne s návrhom na vydanie predbežného opatrenia podala aj žalobu o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa.

Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci konania uzavreli úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym
rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov, jedná o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu.

Túto považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti neudržateľnú.
Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť
posúdiť súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54
ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona ( neprijateľná rozhodcovská doložka, neprimeraná
odmena splatná v deň úveru v úžernej výške ku skutočne vyplatenej výške úveru cca 90%, neprijateľná
sankcia 0,2% denne, t.j. 73% p.a. a pod ). Súčasťou typovej formulárovej, ktorej znenie bolo vopred

pripravené zo strany veriteľa je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Odporca napriek spornosti veci požiadal
jej zamestnávateľa o vykonávania zrážok zo mzdy, napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne
rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy a nemá možnosť
ich priamo zastaviť. Jej zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu
na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.
Zamestnávateľ je EUROVI s.r.o, Hencovská 287, Hencovce, IČO: 44 881 291. Ďalej uviedla, že žiadosť

veriteľa jej zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje výplatnými páskami za mesiac
jún, júl, august a september, čím zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornoudohodou o zrážkach zo mzdy. List od zamestnávateľa, príkaz na vykonávanie zrážok zo mzdy od veriteľa
mzdová jej účtovníčka zamestnávateľa odmietla ukázať a vystaviť jej kópiu.

V ďalšom uviedla, že podstata právneho problému spočíva v tom, že inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto
aj v predmetnej veci neplatný. Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad Ústavného súdu
SR alebo Súdneho dvora Európskej únie, preto aj podáva návrh na prerušenie konania. Následne
citoval ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka s tým, že ide o tzv. mimosúdne zrážky zo

mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokážu priamo voči svojmu
zamestnávateľovizastaviťatonapriekexistenciisúdnehorozhodnutia,ktorébyjudikovalospornýprávny
vzťah. Moc nad jej majetkom je koncetrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky
a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jej majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie.
Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihovanie majetku spotrebiteľa
a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípade plnení v rozpore s kogentnými

ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie
a čl. 7 Ústavy SR, pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej
pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Následne citovala právo Európskej únie.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom

vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve.
Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex
offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
vyhodnotiť.

Ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa
nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávania zrážok zo
mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. V čase uzavretia
zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné, nedokázala

ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda p zrážkach zo
mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jej majetok v podobe jej
mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez
predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Odporca už vyzval jej zamestnávateľa, aby vykonával
zrážky zo mzdy a obava, že odporca naplní zásah do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných

ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda
o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento
problémovýzabezpečovacíinštitút.Vzáujmepredídeniavznikuujmynavrhuje,abysúddočasnezakázal
výkon zrážok zo mzdy, pričom Občiansky súdny poriadok v ust. § 76 ods. 2 pripúšťa, aby sa predbežné
opatrenie uložilo inej osobe ako účastníkovi konania, v tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné

opatrenie voči jej zamestnávateľovi.
Z predložených výplatných pások navrhovateľky za mesiac jún a august 2012 vyhotovenej spoločnosťou
EUROVI s.r.o. je zrejmé, že navrhovateľke bola v zmysle položky exekúcie ostatné zrazená suma 64,29
eur.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo 3300044437 uzavretej medzi navrhovateľkou ako dlžníkom a
odporcom ako veriteľom zo dňa 17.1.2012 je zrejmé, že navrhovateľke bol poskytnutý revolvingový úver,
ktorý sa navrhovateľka zaviazala uhrádzať v mesačných splátkach po 64,29 eur.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C 70/2012, v ktorom konaní sa navrhovateľka už skôr domáhala

vydania predbežného opatrenia, súd zistil, že spoločnosť EUROVI s.r.o., Hencovská 287, Hencovce
listom zo dňa 15.8.2012 súdu oznámila, že jej odporca dňa 12.6.2012 doručil žiadosť odporcu o
vykonanie zrážok zo mzdy navrhovateľke, prílohou ktorej bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy medzi
účastníkmi konania číslo 8300044437 zo dňa 11.1.2012.

Navrhovateľka prostredníctvom zástupcu po doručení návrhu na vydanie predbežného opatrenia a
návrhu na začatie konania vo veci samej dňa 2.11.2012 doručila súdu pripomienky Európskej komisie
vo veci C-30/12, predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy ofungovaní Európskej únie, podaný rozhodnutím Okresného súdu v Prešove z 21.11.2011, ktorá vec je
obdobná ako predmetná právna vec.

Komisia navrhla, aby Súdny dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku odpoveď, že článok
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má
vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, ktorá
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o
spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy. Alebo neumožňuje v tejto súvislosti

súdu vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenie vykonávania zrážok z
dlžníkov mzdy.

Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len
s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku návrh má okrem náležitosti návrhu podľa § 79 ods.
1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ

domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd nariadiť
účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť
niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa § 76 ods. 4 OSP ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd

to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Inštitút predbežného opatrenia je inštitútom dočasným, ktorý je priamo viazaný na konanie a rozhodnutie
súdu vo veci samej. Jeho účelom je dočasne upraviť pomery účastníkov konania, ktoré by v prípade jeho
neexistencie mohlo spôsobiť, že by samotné rozhodnutie vo veci samej stratilo svoj faktický význam. Pre

jeho vydanie postačuje obava, že by prípadný výkon súdneho rozhodnutia mohol byť neskôr ohrozený.
Nie je povinnosťou súdu pred jeho vydaním skúmať, či ku konaniu, ktoré by mohlo ohrozovať prípadnú
vykonateľnosť, skutočne dochádza. Preto môže súd o jeho vydaní rozhodnúť aj bez výsluchu účastníkov
a bez vyjadrenia ostatných účastníkov (§ 75 ods. 7, 9 OSP). Keďže nariadením predbežného opatrenia
dochádza k zásahu do práv a oprávnených záujmov účastníka konania (prípadne iných osôb), súd musí

pri jeho nariadení prihliadať na primeranosť takéhoto zásahu.

Súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda návrhu navrhovateľky v
celom rozsahu vyhovel, keď sa stotožnil so skutkovými aj s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a v zmysle § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ďalšie dôvody neuvádzal.

O náhrade trov predbežného opatrenia bude v zmysle § 145 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté
v konaní vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v

Prešove, podaním na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.