Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116010320
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116010320.3

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich
Magdalény Farkašovej a Márie Lukačkovej v trestnej veci obžalovaného S. Y. pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Nitre dňa 26.07.2016
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
S. Y. narodený XX.XX.XXXX B. G. Q.,
trvale bytom B., T. V.. R.. Z. XXX/X,
prechodne bytom G. Q., T. X. Q. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 11.12.2014 v čase okolo 21.40 hod. v Zlatých Moravciach na ulici 1. Mája neoprávnene prechovával
1kszatavenejinjekčnejstriekačkysobsahomkryštalickejlátky-metamfetamínuscelkovouhmotnosťou
955 mg 55,4%-ného metamfetamínu, s obsahom 529 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá
minimálne 13 (trinástim) obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona

č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,

t ý m s p á c h a l

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno
l), písmeno n) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona,
s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona aplikujúc ustanovenie § 39 odsek 2 písmeno c)

Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 73 odsek 2 písmeno a), písmeno b), písmeno d) Trestného zákona ochranné psychiatrické a
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 2Pv 742/14/4403 podanej na Okresný súd
Nitra dňa 07.03.2016, prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému S. Y. a na hlavnom
pojednávaní dňa 16.07.2016 vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice z výsluchu znalca Q.. B. W. z
prípravného konania zo dňa 19.12.2015, prečítaním znaleckého posudku znalca Q.. B. W., znaleckého
posudku znalcov Q.. B. W. U. Q.. O. W., ako aj prečítaním listinných dôkazov založených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku

Obžalovaný S. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 26.07.2016 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie

označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3
písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku
prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku
sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o
vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že protiprávnym

úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej.
Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v
skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne

súd vykonal dokazovanie iba pokiaľ išlo o výrok o treste a o ochrannom opatrení.

Z výpovede znalca Q.. B. W. ním učinenú v prípravnom konaní dňa 19.12.2015, ktorú súd na hlavom
pojednávaní oboznámil, zistil, že znalec sa v znaleckom posudku zo dňa 18.12.2015 pomýlil, keď v
jeho v závere v bode 3 uviedol slová „jeho schopnosť ovládať“, ktoré tam nemali byť uvedené. Správne

bod 3 mal znieť, že v dôsledku psychózy obžalovaný nemohol primerane rozpoznať nebezpečnosť
svojhokonaniaprespoločnosťanevedelsvojekonanieprimeraneovládať.Tieždodal,žerozpoznávacie
a ovládacie schopnosti obžalovaného boli vo forezne podstatnej miere znížené, obžalovaný trpí
psychózou a jeho ovládacie schopnosti sú v podstatnej miere znížené a v prípade, ak by obžalovaný
odmietal spoluprácu ambulantnou formou, tak odporučil zvážiť umiestnenie obžalovaného v zariadení

sociálnej starostlivosti pre duševne chorých.

Zo znaleckého posudku vypracovaného Q.. B. W. zo dňa 16.10.2015, znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplývalo, že obžalovaný je závislý od metamfetamínov
(psychostimulácia), v kruciálnom (rozhodnom) štádiu závislosti, u obžalovaného bol tiež zistený abúzus

alkoholu a kanabinoidov bez psychosomatickej závislosti, teda anamnesticky abúzus opiátov. U
obžalovaného ide o chorobný sklon k užívaniu metamfetamínov, resp. iných omamných látok. Znalec
navrhol uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a vyšetriť
duševný stav obžalovaného dvoma znalcami.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcami Q.. B. W. U. Q.. O.A. W. zo dňa 18.12.2015,
prečítaného na hlavnom pojednávaní súd zistil, že obžalovaný trpel a aj trpí duševnou poruchou v
pravom slova zmysle, t.j. psychózou a simplexnou schizofréniou. Predmetná psychóza spôsobuje
u obžalovaného zásadnú poruchu myslenia s narušením kontaktu s realitou, s poklesom úsudku a
kritičnosti, s paticky determinovaným správaním, až dochádza k zmene osobnosti. V zmysle znaleckého

posudku obžalovaný nemohol v dôsledku psychózy primerane rozpoznať nebezpečnosť svojho konania
pre spoločnosť a nevedel svoje konanie primerane ovládať. V čase spáchania skutku boli rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti obžalovaného vo forenzne podstatnej miere znížené. Obžalovaný v dôsledku
psychózy nie je schopný adekvátne chápať zmysel trestného konania a jeho chápanie a hodnotenie
reality je skreslené psychózou. Znalci v znaleckom posudku navrhli obžalovanému uložiť ochranné

psychiatrické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podľa znalcov môže byť pobytobžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný, najmä ak nebude psychiatricky liečený a nebude
užívať lieky doporučené psychiatrom. V takom prípade bude vhodné zmeniť ambulantnú liečbu na
ústavnú, prípadne umiestniť obžalovaného do zariadenia sociálnej starostlivosti.

Z odpisu registra trestov, z lustrácie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a z rozsudku
Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/106/2007 zo dňa 07.12.2007, právoplatného dňa 07.12.2007 vyplývalo,
že obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2
písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1

písmeno a) Trestného zákona, pričom súd v zmysle § 98 písmeno a) Trestného zákona upustil od jeho
potrestania. Podľa výpisu z evidencie priestupkov bol obžalovaný trikrát priestupkovo prejednávaný,
avšak dve konania boli zastavené a jedno bolo odložené. Z listín predložených matkou obžalovaného
vyplývalo, že obžalovaný je dlhodobo liečený v psychiatrickej ambulancii Q.. X. Q. pre schizofrennú
poruchu, simplexnej formy s progredientným defektom osobnosti a pre závislosť na viacerých druhoch
návykových látok v anamnéze, pričom liečbu odmieta. Matka obžalovaného podala aj návrh na

pozbavenie spôsobilosti na právne úkony obžalovaného, ktorý bol uznesením Okresného súdu Nitra
sp. zn. 11Ps/7/2016 zo dňa 06.06.2016 odmietnutý z dôvodu, že podanie nespĺňalo náležitosti riadneho
návrhu na začatie konania.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek

4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho
nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri

ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Osobu páchateľa treba vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.
V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery
obžalovaného, keď zistil, že obžalovaný bol doposiaľ len jedenkrát súdne riešený a v súčasnosti sa na

neho hľadí akoby nebol súdený. Obžalovaný sa zároveň nedopustil žiadneho priestupku, nakoľko všetky
tri priestupkové konania boli skončené inak, ako potrestaním obžalovaného, a ani v súčasnosti sa proti
obžalovanému nevedie žiadne iné trestné stíhanie okrem tohto. Z týchto dôvodov súd u obžalovaného
zistil poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j) Trestného zákona teda, že pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život, podľa písmena l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu skutku.

Priznanie uskutočnil prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného
poriadku na hlavnom pojednávaní. Súd obžalovanému tiež priznal okolnosť uvedenú v § 36 Trestného
zákona podľa písmena n), pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, predovšetkým uvedením všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu. Súd u
obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona. S prihliadnutím

na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu
podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, teda namiesto pôvodnej trestnej sadzby na tri roky až desať
rokov, vychádzal z trestnej sadzby tri roky až sedem rokov osem mesiacov.
Súd pri ukladaní trestu považoval za nevyhnutné použitie ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno c)
Trestného zákona, pričom tento postup mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu

trestnej sadzby, zvolil súd preto, lebo trestná sadzba, v rámci ktorej by súd ukladal trest, by bola pre
obžalovaného neprimerane prísna vzhľadom na okolnosť, že obžalovaný čin spáchal v stave zmenšenej
príčetnosti, ktoré konštatovanie prichádzalo do úvahy na základe záverov znaleckého posudku znalcov
Q.. B. W. U. Q.. O. W. zo dňa 18.12.2015.
Súd pri určení druhu a výmery trestu, vychádzajúc zo zákonných kritérií, berúc do úvahy účel trestu

vymedzený v Trestnom zákone zohľadnil hlavne okolnosť, že obžalovaný spáchal žalovaný trestný
čin v stave zmenšenej príčetnosti, pričom účel trestu v jeho prípade, keďže ide o schizofrenika so
zásadnou poruchou myslenia s narušením kontaktu s realitou so závislosťou od metamfetamínov a k
tomu ešte so zisteným abúzusom alkoholu a opiátov, možno podstatne lepšie dosiahnuť za súčasnéhouloženia ochranného liečenia aj trestom kratšieho trvania bez toho, aby bol súd viazaný obmedzeniami
uvedenými v § 39 odsek 3 Trestného zákona. Hoci boli primárne naplnené zákonné podmienky vo
všeobecnom ustanovení § 39 odsek 1 Trestného zákona, špeciálne ustanovenie § 39 odsek 2

písmeno c) Trestného zákona k všeobecnému ustanoveniu § 39 odsek 1 Trestného zákona, súd priamo
oprávňovalo aplikovať ho pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby,
bez požitia všeobecného ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona.
V tejto súvislosti súd dodal, že v zmysle platnej právnej praxe stav zmenšenej príčetnosti nemusí byť
nutne dôvodom k uloženiu miernejšieho trestu. Trestný čin spáchaný v stave zmenšenej príčetnosti

sa totiž nestáva vždy menej nebezpečným. Stav zmenšenej príčetnosti má totiž dvojaký rozdielny
význam, keď na jednej strane znižuje mieru zavinenia páchateľa a na druhej strane spravidla zvyšuje
nebezpečnosť osoby páchateľa. Aj z týchto hľadísk treba potom veľmi starostlivo a individuálne hodnotiť
stupeň závažnosti spáchaného trestného činu. Páchateľom nezavinená zmenšená príčetnosť v čase
spáchania trestného činu odôvodňuje osobitný postup, ktorý spočíva v tom, že sa na ňu prihliadne pri
určení druhu a výmery trestu. Vždy však treba prihliadnuť na účel trestu. Ak bol trestný čin spáchaný

v stave zmenšenej príčetnosti, ktorá vyvierala zo zdravotného stavu páchateľa uplatní sa postup
uvedený v § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona. Predpokladom pre taký záver je expertíza, z
ktorej musí vyplývať aj odporúčanie druhu a formy ochranného liečenia, ktoré sa má uložiť zároveň
s trestom, zníženým pod dolnú hranicu trestnej sadzby, bez obmedzenia uvedeného v § 39 odsek 3
Trestného zákona. V danom prípade obžalovaným nezavinená zmenšená príčetnosť spôsobená jeho

duševnou poruchou bola expertízne preukázaná, tento stav zvýšil nebezpečnosť osoby obžalovaného
pre spoločnosť a zároveň znížil mieru zavinenia obžalovaného, ktorý svoje konanie nevie a nevedel
primerane ovládať a nevie a ani nevedel primerane rozpoznať protiprávnosť činu, inak trestného, tak ako
to bolo zrejmé aj na hlavnom pojednávaní, keď po agresívnom slovnom prejave obžalovaný vystúpil voči
svojej matke, ktorá ho sprevádzala na hlavné pojednávanie, na ktorom sa aj ako verejnosť zúčastnila,

táto radšej z pojednávacej miestnosti odišla.
Druh trestnej činnosti a vyššie uvedené osobné pomery a osobnosť obžalovaného, jeho zdravotný
stav, predpokladali, že vhodným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu bude uloženie trestu
odňatia slobody, a to vo výmere osemnásť mesiacov, teda pod dolnou hranicou upravenej trestnej
sadzby, s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby na osemnásť mesiacov s

presvedčením, že takto uložený trest bude spravodlivý a primeraný, vzhľadom na doterajší bezúhonný
spôsob života obžalovaného a na jeho súčasný zdravotný stav.
Obligatórnou podmienkou pri mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona je uloženie ochranného liečenia zohľadňujúc zdravotný stav obžalovaného.
Súd považoval za potrebné zdôrazniť, že tresty a ochranné opatrenia sú v dialektickom vzťahu, pričom

ochranné opatrenia sú tiež prostriedkom na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom.
Ochranné liečenie vo všeobecnosti je jedno z najvýznamnejších a najdôležitejších druhov ochranných
opatrení. Ochranné liečenie je jedným z druhov ochranných opatrení, ktoré podľa § 31 Trestného zákona
patria medzi prostriedky slúžiace na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Jeho účelom je rovnako ako
pri treste zaistiť ochranu spoločnosti, ale špecifickým spôsobom.

Súd pri uložení ochranného liečenia vychádzal z odborných záverov znalcov. Na spoľahlivé splnenie
účelu trestného konania, ktoré má prispieť tak k náprave obžalovaného, ako aj k účinnej ochrane
spoločnosti bolo nevyhnutne potrebné, s prihliadnutím na povahu žalovanej trestnej činnosti a
s prihliadnutím i na stav obžalovaného (zmenšená príčetnosť, schizofrénia simplex, závislosť

od psychotropných látok), ktorý bol prezentovaný odbornými závermi znalcov, ochranné liečenie
obžalovanému uložiť.

Súd zo znaleckého dokazovania vyvodil, že obžalovaný je pre spoločnosť potenciálne nebezpečný
v prípade, ak by sa odmietal liečiť a užívať lieky doporučené psychiatrom. Teda ak by obžalovaný

nespolupracoval v rámci výkonu ochranného liečenia ambulantnou formou, bolo by vhodné ochranné
liečenie zmeniť na ústavné, resp. umiestniť obžalovaného do zariadenia sociálnej starostlivosti.

Súd preto v súlade s ustanovením § 35 odsek 1, odsek 5, odsek 6 Trestného zákona, považoval za
nutné na dosiahnutie ochrany spoločnosti uloženie trestnoprávnej sankcie obžalovanému v podobe

ochranného opatrenia, a to ochranné psychiatrické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou podľa
§73 odsek2písmenoa),písmenob),písmenod)Trestnéhozákona,atoajnapriekodporúčaniuznalcov
uložiť obžalovanému ochranné liečenia formou ambulantnou; súd totižto v trestnom konaní nemôže
rozhodovať o umiestnení obžalovaného do zariadenia sociálnych služieb, tak ako to znalci navrhli.Správanie, zdravotný stav, závislosť, abúzusy obžalovaného ako aj lekárska správa Q.. Q. z roku 2016 o
odmietaníliečbyobžalovanýmtotižnegarantujú,t.j.súdunedávajúžiadnuzárukuktomu,žeobžalovaný
bude v niečom alebo s niekým dobrovoľne spolupracovať a v prípade uloženia ochranného liečenia

ambulantnou formou by spoločnosť nemala možnosť ochrany pred obžalovaným. V tejto súvislosti tiež
treba pripomenúť, že spôsoby výkonu ochranného liečenia, t.j. ústavná a ambulantná forma pripúšťa
zmeny spôsobu výkonu ochranného liečenia z ústavného na ambulantné a naopak, a to v ktoromkoľvek
štádiu liečenia. Ochranné liečenie sa nenariaďuje na určitú dobu, ale trvá tak dlho, dokiaľ to vyžaduje
jeho účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.