Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915200499
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5915200499.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: U. I., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matky O. I., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX U., T. XX/XX, zast. JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka, so sídlom U., B. X a otca D. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U., D. R. X, zast. Mgr. Iveta Žerebáková, advokátka, so sídlom U., C.. A.
N. XX, maloleté dieťa bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Ružomberok, v konaní o zmenu osobnej starostlivosti, o odvolaní otca a matky maloletého
dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5P/6/2015-525 zo dňa 31.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 5P/6/2015-525 zo dňa 31.5.2016 zamietol návrh
otca na zmenu osobnej starostlivosti mal. U. I.. Zároveň upravil styk otca s maloletou U. I. tak, že otec je
oprávnenýstretávaťsasmaloletouU.I.každústreduvčaseod15.00hod.do16.30hod.stým,žematka
jepovinnáodovzdaťdieťaotcovivzariadení-Súkromnécentrumšpeciálno-pedagogickéhoporadenstva
NOSKO HEALTH PREVENTION, súkromné centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a

prevencie NOSKO HEALTH PREVENTION, Námestie A. Hlinku 56, 034 01 Ružomberok v stanovený
čas, kedy si otec dieťa prevezme a po ukončení stretnutia otec matke dieťa v uvedenom zariadení vráti,
pričom sa otec nepriblíži na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov od matky dieťaťa, a to po dobu 3 mesiacov
od právoplatnosti výroku tohto rozsudku, po uplynutí 3 mesiacov si otec maloleté dieťa prevezme v
mieste bydliska otca od matky, ku ktorej sa nepriblíži na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a tam ho matke
aj odovzdá. Otec je ďalej oprávnený stretávať sa s maloletou U. každú druhú sobotu v párnom týždni
kalendárneho mesiaca v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme

v mieste bydliska otca od matky, ku ktorej sa nepriblíži na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, tam ho
matke aj odovzdá. Matku zaviazal k povinnosti maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v stanovenom
čase v mieste bydliska otca maloletú U. otcovi odovzdať a po ukončení styku dieťa v mieste bydliska
otca od otca prevziať. Zároveň rozhodol, že v prípade, ak obom rodičom bude brániť nejaká okolnosť
v realizácii súdom určeného styku s maloletou U., sú povinní navzájom si túto skutočnosť neodkladne
oznámiť. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 24, § 25,

§ 26 Zákona o rodine, že v prejednávanej veci sa otec maloletého dieťaťa domáhal zmeny osobnej
starostlivosti o mal. U., ktorá je v súčasnosti zverená rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 3P/22/2014-26zo
dňa 25.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 14.5.2014 do osobnej starostlivosti matke, pričom
stretávanie otca s mal. U. nie je upravené. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v danomprípade nie je dôvod na zmenu vyššie uvedeného rozhodnutia, nakoľko nedošlo k takej zmene pomerov
na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov, ktorá zmena by odôvodňovala zverenie
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, prípadne striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súd

prvej inštancie apeloval na oboch rodičov, že je potrebné uvedomiť si, že mal. U. vzhľadom na svoj
vek, ako aj doterajší život v domácnosti u svojej matky je citovo výrazne naviazaná na svoju matku a
rovnako i zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že vzťah maloletého dieťaťa k matke je výsostne
pozitívny. Matku považuje za najdôležitejšiu osobu a oporu vo svojom živote, ktorej plne dôveruje. Preto
aj z výsledkov znaleckého dokazovania vyplýva potreba zverenia mal. U. do starostlivosti matky, ktorá

sa doposiaľ o ňu príkladne starala a uspokojovala za jej základné a emocionálne potreby. Pokiaľ ide
o striedavú starostlivosť oboch rodičov o maloleté dieťa v dvojtýždňových intervaloch, ako vyplýva zo
záverov znaleckého dokazovania, by striedavá starostlivosť v prípade rovnakého miesta pobytu oboch
rodičoch v Ružomberku reálne prichádzala do úvahy, no súd musí zohľadniť i ďalšie predpoklady pre
zvereniemaloletéhodieťaťadostriedavejosobnejstarostlivosti.Konštatoval,žejenepochybnevzáujme
dieťaťa, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov, pričom striedavá osobná starostlivosť

predpokladá zo strany oboch rodičov predovšetkým vzájomnú toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť
spolu komunikovať a spolupracovať, no najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.
Vhodnosť či nevhodnosť zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti totiž závisí
od viacerých faktorov, ako je napr. osobnosť dieťaťa, jeho vek, povahové vlastnosti dieťaťa, citové
väzby rodičov k dieťaťu a citové väzby dieťaťa k rodičom, výchovné schopnosti a povahové vlastnosti

oboch rodičov, úroveň ich komunikácie medzi sebou a ďalšie. Vykonaným dokazovaním súd prvej
inštancie dospel k právnemu záveru, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady na zverenie mal.
U. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. K takémuto záveru dospel po výsluchu rodičov
maloletého dieťaťa, ako aj po vykonanom znaleckom dokazovaní, keď vzhľadom na aktuálne narušený
vzťah mal. U. k otcovi, by zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov nebol v záujme

dieťaťa. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je potrebné najskôr usporiadať vzťah maloletého dieťaťa
k otcovi, ktorý je zjavne narušený tak, ako to vyplynulo aj zo znaleckého dokazovania. Je pravdou,
že v minulosti mal. U. bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov a táto prebiehala bez
akýchkoľvek problémov, no došlo k zmene okolnosti práve v tom, že otec bol vo výkone trestu odňatia
slobody práve v dôsledku svojho správania a tak došlo k odlúčeniu a pretrhnutiu citových väzieb medzi

ním a mal. U.. Je potrebné uvedomiť si, že vo vzťahu k maloletému dieťaťu ide o krehké vzťahy,
ktoré je potrebné nanovo budovať od počiatku postupne a nie je najvhodnejšie, aby sa dieťa, ktoré je
momentálne citovo naviazané na matku, počas dvoch týždňov oddelilo od matky a zverilo sa otcovi. Až
po získaní opätovnej dôvery dcéry voči otcovi, obnovenie ich vzájomného vzťahu, je možné uvažovať
o tomto inštitúte. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nezavrhuje tento spôsob úpravy práv

a povinností k maloletému dieťaťu, no v každom prípade v súčasnosti musel prihliadnuť k citovej
orientácii a zázemiu maloletého dieťaťa k výchovným schopnostiam a zodpovednosti rodičov a stabilite
výchovného prostredia. Preto rešpektujúc aktuálny stav a vzťah mal. U. k obom rodičom potom návrh
otca na zmenu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zamietol.
Čo sa týka úpravy styku s maloletým dieťaťom, súd vychádzal z práva dieťaťa stýkať sa s druhým

rodičom, aby nedošlo k pretrhnutiu citového puta dieťaťa niektorému z rodičov, v tomto prípade k otcovi,
čo by viedlo k jeho narušeniu základnej životnej istoty a následne k poškodeniu psychického vývoja
dieťaťa. Súd prvej inštancie bral do úvahy predovšetkým neopomenuteľné kritériá, ktorými sa spravoval
a to je vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, citový vzťah k rodičom, predovšetkým k rodičovi, ktorému
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije a

samozrejme školské a mimoškolské aktivity dieťaťa, jeho záujmy, krúžky, ktoré dieťa navštevuje tak, aby
úprava styku negatívne nezasahovala do týchto povinností a záujmov. A tak na základe týchto okolností
súd prvej inštancie potom upravil styk otca s mal. U. na každú stredu v čase od 15.00 hod. do 16.30 hod.
a každú druhú sobotu v párnom týždni kalendárneho mesiaca v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým,
že otec si maloleté dieťa prevezme od matky v mieste bydliska otca, pričom sa nepriblíži k matke na

vzdialenosťmenšiuako5m atamhomatkeajodovzdá.Súdprvejinštancietoutoúpravoupredovšetkým
zohľadnil tú skutočnosť, že je potrebné v záujme vytvorenia zlepšenia a udržania vzťahov medzi otcom
a mal. U.. Na druhej strane matka, s ktorou dieťa žije v spoločnej domácnosti, by mala urobiť všetko
preto, aby zabezpečila dieťaťu zlepšenie kontaktu s otcom. Jej úlohou je aktívne podporovať dieťa v
kontakte s otcom, pretože súd prvej inštancie apeluje na matku a zdôrazňuje, že kontakt medzi mal. U. a

otcom je bezproblémový vtedy, ak aj matka dieťa na styk pripraví, a preto je potrebné, aby obaja rodičia
boli schopní spolu komunikovať bez emócií a podporovať pozitívne pocity jeden o druhom, pretože
na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí, ako sa rodičia správajú pri jeho odovzdávaní. Keď budú rodičia aj
navzájom prejavovať negatívne vzťahy a negatívne emócie, ktoré doposiaľ rodičia nedokázali upraviť,čo znamená nežiaduci jav a vplyv pre osobnostný vývoj a duševné zdravie maloletého dieťaťa, preto súd
prvej inštancie zdôrazňuje a apeluje na obidvoch rodičov, že je v záujme dieťaťa tento negatívny stav
odstrániť a do budúcna ho úplne zmeniť. Aj keď samotná matka uviedla, že pokiaľ ide o prípravu dieťaťa

nastretnutiesotcom,ženiejeschopnápovedaťdieťaťuniečopozitívneootcovi,pretožesotcomdieťaťa
sa spájajú len negatívne zážitky, v takom prípade dospel k záveru, že sa vyžaduje autoritatívny zásah
štátnej moci pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú schopní
rodičia napraviť sami. Z uvedených dôvodov súd potom, pretože rodičia ťažko komunikujú v súvislosti
s odovzdávaním maloletého dieťaťa, upravil stretávanie otca s mal. U. každú stredu v čase od 15.00

hod. do 16.30 hod. s tým, že matka dieťa odovzdá otcovi v priestoroch špecializovaného zariadenia a to
Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva NOSKO HEALTH PREVENTION, súkromné
centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie NOSKO HEALTH PREVENTION,
Námestie A. Hlinku 56, Ružomberok, kde si otec maloleté dieťa prevezme a po ukončení stretnutia v
uvedenom zariadení odovzdá matke. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vzťahy rodičov, ktoré sú
i negatívne, je potrebné, aby k odovzdaniu dieťaťa došlo za prítomnosti kvalifikovaných odborníkov,

ktorí vzhľadom na svoje vzdelanie sú schopní zvládnuť napätú situáciu, ktorá vzniká pri odovzdávaní
mal. U. a sťažuje aj mal. U. hladký priebeh stretnutia s otcom. Takýto priebeh odovzdávania dieťaťa
medzi rodičmi maloletých detí prebehne počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti výroku tohto
rozsudku, pričom sa predpokladá, že za uvedenú dobu rodičia nájdu riešenie a pokiaľ skutočne majú
záujem o blaho dieťaťa, je potrebné spolupracovať i s príslušným odborným zariadením a tým preklenúť

vzájomné rozpory a nezhody, ktoré na maloleté dieťa negatívne vplývajú. Preto s poukazom na uvedené
súd prvej inštancie už potom nevykonal vo veci ďalšie dokazovanie a to výsluch starej matky dieťaťa
zo strany matky a starého otca dieťaťa zo strany otca dieťaťa, keďže vo veci bolo vykonané dostatočné
dokazovanie a jeho výsledky postačili pre rozhodnutie vo veci samej. O trovách konania rozhodol s
poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

2. Proti tomu rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie tak otec maloletého dieťaťa, ako
aj matka maloletého dieťaťa.
Otec maloletého dieťaťa v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom okresného súdu, ktorý zamietol
návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Otec je presvedčený, že práve

striedavou starostlivosťou by bol zaručený všestranný vývoj mal. U., teda ak má rodič zdravú osobnosť,
má k dieťaťu pozitívny vzťah a má dobrý charakter, potom nebráni dieťaťu v styku s druhým rodičom ani
tak, ako je to v prípade matky maloletého dieťaťa a to ani v prípade, ak má voči nemu vlastné osobné
výhrady. Takýto rodič totiž chápe, že realizácia styku s druhým rodičom je pre normálny vývoj dieťaťa a
jeho celkovú životnú situáciu veľmi dôležitá. Čo sa týka trestného konania zdôrazňuje, že v danej veci

otec dieťaťa bol dňa 13.6.2016 spod obžaloby oslobodený v celom rozsahu. Nakoľko sa jedná o krátky
čas, tak zápisnicu z pojednávania otec nemá z objektívnych dôvodov k dispozícii. Navrhuje preto, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že dieťa zverí do striedavej osobnej starostlivosti.
Matka maloletého dieťaťa v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedla, že sa
odvoláva proti výrokoch uvedeného rozsudku pod II./, III./, IV./ a V./. Uviedla, že vydaný rozsudok

považuje za nesprávny a má za to, že jej nie je zrejmé, aký je zmysel úpravy stretávania sa v
takom zmysle, že má prebiehať stretávanie otca s dieťaťom v súkromnom sektore, čo súd odôvodňuje
síce potrebou odovzdávania dieťaťa za prítomnosti kvalifikovaných odborníkov, no na druhej strane
však soboty má už odovzdávanie prebiehať v mieste bydliska otca. To vnáša do rozhodnutia značnú
zmätočnosť. Výroky III./ a IV./ podľa matky nie sú v rozsudku odôvodnené a pokiaľ ide o zamietnutie

návrhu matky na vykonanie dokazovania výsluchom starej matky maloletej, je toho názoru, že išlo
o návrh dôvodný, pretože keby súd ho vykonal, zistil by postoj maloletej k otcovi ako aj to, ako
maloletá prežíva súčasnú realizáciu styku s otcom, resp. to, ako na maloletú vplýva postoj otca k týmto
stretnutiam. Súd rozhodol o úprave stretávania sa dieťaťa s otcom, ktorý sa dopustil voči matke dieťaťa
trestnej činnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd v odvolaním napadnutých častiach rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. K odvolaniu otca, ako aj k odvolaniu matky maloletého dieťaťa podal písomné vyjadrenie kolízny
opatrovník. Uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Ružomberok a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.

4. K odvolaniu otca proti rozsudku súdu prvej inštancie sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa.
Uviedla, že súhlasí s rozsudkom okresného súdu, ktorý návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti
zamietol. Čo sa týka úpravy styku má za to, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, najmä dôkaz výsluchu starej matky maloletého dieťaťa. Tiež podotýka, že
zo znaleckého posudku je zrejmé, že citový vzťah maloletej k otcovi je narušený. Aj samotná znalkyňa
uviedla ako predpoklad realizácie styku otca s dieťaťom podmienku, že otec bude cielene a intenzívne

pracovať na prejavoch svojich vonkajších agresívnych tendencií. Preto odporučila otcovi absolvovať
individuálnu psychoterapiu. No nie je známe, či otec takúto psychoterapiu absolvuje. Znalkyňa vidí v
starostlivosti otca o dieťa možný negatívny dopad na dieťa, a preto matka má za to, že osobnosť otca
je rizikom pre vývoj dieťaťa. Preto matka nesúhlasí s úpravou styku tak, ako o nej rozhodol súd prvej
inštancie, a preto aj v jej odvolaní navrhla tento rozsudok v časti úprave styku zrušiť.

5. Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky proti rozsudku súdu prvej inštancie
uviedol, že matka vo svojom vyjadrení upozorňuje na znalecký posudok, kde matka maloletej uvádza,
že citový vzťah maloletej k otcovi je narušený, tak otec maloletej zdôrazňuje, že uvedené tvrdenie matky
sa nezakladá na pravde, pretože súd prvého stupňa sa riadne oboznámil zo znaleckým posudkom a v
rozsudku je uvedené, že otec má narušený vzťah s maloletou v dôsledku výchovy matky, nakoľko táto

výchovne zlyháva, pretože uvádza svoje osobné prežívanie pred dieťaťom a takto dieťa ovplyvňuje. V
tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v rozsudku je uvedené, že znalkyňa nevidí dôvod vylúčiť
alebo obmedziť kontakt otca s dcérou a znalkyňa uviedla, že otec maloletej by mal cielene pracovať
na prejavoch svojich agresívnych tendencií. Znalkyňa súčasne však zistila, že striedavá výchova by
prichádzaladoúvahy,akbyotecprejavilzáujemúprimneato,žeotecpodalnávrhnavýkonrodičovských

práv a povinností k maloletej zverením do osobnej starostlivosti, tak tým je daný riadny a preukazujúci
záujem otca na tom, aby sa mohol podieľať na výchove svojho dieťaťa. Preto znalkyňa uviedla, že nevidí
dôvod vylúčiť alebo obmedziť kontakt otca s dcérou. Otec preto zdôrazňuje, že matka by mala v záujme
mal. U. rešpektovať uvedené skutočnosti a vytvoriť podmienky, aby otcovi neboli utláčané práva podieľať
sa na výchove a vôbec styku s dcérou. Čo sa týka vyjadrenia matky, že odovzdávanie dieťaťa pred

bydliskom otca je skôr na pobavenie susedov je potvrdením toho, aký osobnostný profil je matky, že má
sklon k teatrálnemu vystupovaniu, a preto je zarážajúce, že matka vníma spôsob odovzdávania dieťaťa
otcovi, že väčšiu dôležitosť prikladá na ňom, čo si o nej pomyslia druhí, ako na tom, čo si o tom myslí
jej vlastná dcéra a najmä to, čo je na prospech samotného dieťaťa.

6. V dôsledku podaných odvolaní bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaniach odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline, ktorý konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť
ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, v tomto
prípade zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") a zák. č. 161/2015 Z.z.

Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP"). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom
postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky
procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi konania

v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil v
celom rozsahu z dôvodu jeho vecnej správnosti.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Podľa ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.11. Krajský súd ako súd odvolací - súd druhej inštancie preskúmaním napadnutého rozsudku,
prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli vo svojich odvolaniach a
písomných vyjadreniach k odvolaniam účastníci konania, konštatuje, že súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP,
pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa riadne vyporiadal
s rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho rozsudok je jasný, zrozumiteľný a presvedčivý. Odvolatelia vo
svojich odvolaniach neuviedli žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal

a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Pokiaľ
odvolateľka-matkamaloletéhodieťaťauvádzala,žesúdprvéhostupňanezistilriadneskutkovýstavaže
nevykonal navrhnuté dôkazy, konkrétne že nevypočul starú matku maloletého dieťaťa a starého otca zo
strany otca maloletého dieťaťa, aj podľa názoru odvolacieho súdu vo veci bolo vykonané vyčerpávajúce
dokazovanie, ktorého výsledky postačujú pre rozhodnutie vo veci samej, keď v neposlednom rade podľa

názoru odvolacieho súdu išlo o zaujatých svedkov, ktorí by vypovedali v prospech jednotlivých strán
prejednávanej veci. Preto aj podľa odvolacieho súdu ich vypočutie by neprinieslo vo veci nič nové.

12. S poukazom na vyššie uvedené súd druhej inštancie nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľov,
na ktorých títo založili svoje odvolania, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok

okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
13. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania o dvolací súd aplikoval ust.
§ 196 CSP v spojení s ust. § 52 CMP s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)