Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210760
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814210760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
IČO: 35855673, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanému: B. C.C.,
G.. XX.X.XXXX, K. U. M. XXX, o zaplatenie 85,49 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z
vyššie uvedenej sumy od 27. 09. 2013 až do dňa zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 85,49 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 27.9.2013 do zaplatenia a trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu č. A2236203, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá
umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, SIM karte bolo

priradené účastnícke telefónne číslo. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby za obdobie 2013/04 - 2013/08, porušil zmluvné povinnosti. Žalobca zaslal
žalovanému dňa 12.09.2013 pokus o pokonávku s rozpisom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace.
Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Pohľadávka
žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradených služieb predstavuje celkom sumu 85,49 eur. Žalobca
si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami počnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od

27.09.2013.

Žalovaný uviedol, že so žalobou žalobcu súhlasí, žiadal však povoliť splátky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou č.
A2236203 zo dňa 28.12.2005, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko,

a.s., účinnými od 1.1.2012, pokusom o pokonávku zo dňa 12.9.2013, faktúrami č. 2190861244, č.
2198188605, č. 2198148333, č. 2201804565, č. 2201844187, č. 2205472827. Ďalej súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 29.4.2015, výpoveďou
žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:Zo zmluvy o pripojení č. A2236203 zo dňa 28.12.2005 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania
vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu.

Predmetom zmluvy bol účastnícky program Paušál 299 Sk a služba CLIP.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 12.9.2013 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby. Pohľadávka vznikla neuhradením faktúr za zúčtovacie obdobie

04/2013 až 08/2013 v sume 85,49 eur. Pohľadávku žiadal uhradiť najneskôr do 26.9.2013.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúry, a to faktúru č. 2190861244 zo dňa
9.4.2013 na sumu 15,00 eur s dátumom splatnosti do 23.4.2013, faktúru č. 2198188605 zo dňa 9.6.2013
na sumu 5,00 eur s dátumom splatnosti do 23.6.2013, faktúru č. 2198148333 zo dňa 9.6.2013 na sumu
10,99 eur s dátumom splatnosti do 23.6.2013, faktúru č. 2201804565 zo dňa 9.7.2013 na sumu 25,99

eur s dátumom splatnosti do 23.7.2013, faktúru č. 2201844187 zo dňa 9.7.2013 na sumu 5,- eur s
dátumomsplatnostido23.7.2013,faktúruč.2205472827zodňa9.8.2013nasumu34,50eursdátumom
splatnosti do 23.8.2013.

Žalovaný vo výpovedi uviedol, že je poberateľom dôchodku v sume 300 eur, je rozvedený, vyživovaciu

povinnosť nemá, býva u brata, kde platí za bývanie a stravu sumu 100 až 150 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

Zo Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že Zmluva a
Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange, ktoré nie sú
v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona a ak tieto
nie sú upravené v Zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 spoločnosť Orange
Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú Službu ani
do 45 dní po dni jej splatnosti.

V zmysle bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 ukončením platnosti
Zmluvy nezaniká povinnosť Účastníka uhradiť cenu poskytnutých Služieb, ako aj uhradiť všetky iné
peňažné záväzky voči spoločnosti Orange a súčasne vysporiadať všetky svoje ostatné záväzky voči
spoločnostiOrange.SpoločnosťOrangeprizánikuZmluvyzašleÚčastníkovikonečnévyúčtovanie,ktoré
je Účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 písm. a), b) článku 6 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 okrem povinností
upravených v týchto všeobecných podmienkach je účastník povinný používať Službu iba v súlade so
Zmluvou alebo jej dodatkom, Zákonom a týmito Všeobecnými podmienkami a pritom dodržiavať zásady
dobrých mravov a verejného poriadku; platiť cenu za poskytnuté Služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka,

ako aj cenu za Iné služby až na základe predloženia faktúry v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8
týchto Všeobecných podmienok;

V zmysle bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 spoločnosť Orange má
nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny Účastníkovi

poskytnutej alebo Účastníkom požadovanej Služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je
Účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej
výške. Nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do jej
zaplatenia, ak je Účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v
zákonom stanovenej výške má spoločnosť Orange voči Účastníkovi aj z akéhokoľvek iného peňažného

záväzku Účastníka voči nej. V prípade, ak platná právna úprava stanoví vyššie úroky z omeškania, ako
sú dohodnuté v tomto bode, má spoločnosť Orange nárok na úroky z omeškania v takejto zákonnej
výške.Podľa bodu 18.7 článku 18 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 tieto v plnom rozsahu
nahrádzajú doteraz platné a účinné Všeobecné podmienky.

Ako vyplýva z § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Podľa ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania,

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania
omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom

trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka. Ku dňu 27.9.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,5%
p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 8,5% ročne.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013

Ako vyplýva z § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k

verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného

dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Predmetný právny vzťah zo zmluvy o pripojení č. A2236203 zo dňa 28.12.2005 súd posudzoval ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú
uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy ako aj Všeobecných
podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Zmluva o pripojení bola uzavretá dňa 28.12.2005, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom
znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné ku dňu
uzavretia zmluvy).

Na uvedený právny vzťah je však potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa

ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Na základe zmluvy o pripojení boli žalovanému poskytované dohodnuté služby, no tento sumy za služby
tak ako mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradil. Na základe vyššie uvedeného má súd za to,

že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 10,99 eur je opodstatnený. Jedná sa o
nárok z predložených faktúr mimo nároku na zaplatenie poplatkov za upomienky, odpojenie a čiastočné
obmedzenie poskytovaných služieb, ktoré boli zahrnuté žalobcom do rozsahu poskytnutých služieb a
ktorými nárokmi sa bude súd zaoberať nižšie.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý mu žalobca v
pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok
z omeškania v súlade s príslušným ustanovením §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu, a to vo výške
8,50% ročne.

Nárokom tvoriacim žalovanú sumu je aj suma 19,50 eur predstavujúca poplatok za odpojenie z dôvodu
neplatenia, ktorú sumu si žalobca uplatnil vo faktúre č. 2205472827.

V zmysle bodu 1.15 Čl. 1 Všeobecných podmienok „pripojenie SIM karty“ je aktivácia SIM karty je

technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko a účastníka, ktorým sa umožní prístup
k službám účastníkovi, ktorý splnil dohodnuté podmienky pre poskytovanie služieb. „Deaktivácia SIM
karty“ v zmysle bodu 1.16 je technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko, ktorým
sa znemožní prístup k službám spoločnosti. Možno teda konštatovať, že obmedzenie poskytovaných
služieb znamená opak aktivácie, teda účastníkovi už nie je umožnený prístup k službám, teda účastník

ako spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby poskytované žalobcom v pôvodnom rozsahu,
teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb mu obmedzí
dodávanie služby, dokonca akoby sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho
obchodnej stratégie nie je zaujímavý, a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať.
Poplatok za aktiváciu bol na celú dobu trvania vzťahu medzi žalobcom a účastníkom a platil sa len

raz, pričom zmluvy boli v zmysle čl. 4 bod 4.1 Všeobecných podmienok uzavreté na dobu neurčitú. V
zmyslebodu1.8Všeobecnýchobchodnýchpodmienokslužbajeelektronickákomunikačnáslužba,ktorá
spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v Sieti, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie,
dátovej komunikácie, alebo iných foriem komunikácie; Služby pozostávajú z verejnej mobilnej telefónnej
služby alebo zo služby prenosu dát, z iných služieb a s nimi súvisiacich služieb alebo z iných produktov

(všeobecnépodmienkyúčinnéod1.1.2012,včasevystaveniapredmetnýchfaktúr).Zaplatenímpoplatku
za obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia žalovanému ako spotrebiteľovi nebola
poskytovaná žiadna služba, práve naopak deaktiváciou mu bol znemožnený prístup k službám v
pôvodnom rozsahu, preto je súd toho názoru, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za obmedzenie
poskytovaných služieb spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a

spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň prieči
dobrým mravom v zmysle § 39 OZ a nárok žalobcu na predmetný poplatok v celom rozsahu zamietol.Sumu 45,- eur (3x15 eur) z faktúry č. 2190861244, č. 2201804565 a č. 2205472827, za obmedzenie
poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia súd žalobcovi nepriznal, pretože ide o odmenu, ktorá nemá
žiadne protiplnenie, obmedzením poskytovaných služieb sa neposkytujú žiadne služby a súd je tohto

názoru, že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať odmenu za to, že žiadne služby žalovanému
neboli poskytnuté, práve naopak, že došlo k obmedzeniu rozsahu ich poskytovania. Uvedený poplatok
má tak sankčný charakter pre spotrebiteľa. Žalobca taktiež nepreukázal, že by mu za odpojenie a
znovupripojenie vznikli nejaké reálne náklady v tejto výške.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 10 eur (2x5,- eur) za upomienky
tak, ako boli sumy účtované faktúrou č. 2198188605 a 2201844187. V zmysle bodu 16.2. písm. d)
Všeobecných podmienok upomienky sa považujú za oznámené dňom odoslania správy spoločnosti
Orange Slovensko do odkazovej schránky účastníka alebo dňom jej zaslania formou elektronickej pošty
alebo iným elektronickým spôsobom (SMS, MMS). V danom prípade sa jedná o sporové konanie a
sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré

sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho
dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou
zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného
bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má
ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)

stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného je súd toho názoru,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky
v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné
objektívne posúdiť a preveriť výšky pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

Aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, považuje
súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním
upomienky, kde pri zaslaní upomienky formou SMS správy nemôžu náklady žalobcu predstavovať
5,- eur za 1 SMS. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd považoval dojednanie ohľadom poplatku
za upomienku za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech

žalovaného ako spotrebiteľa a s poukazom na neunesenie dôkazného bremena v tejto časti žalobu
zamietol.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

Súd zamietol žalobu žalobcu v časti sumy 74,50 eur, preto žalovanému ostalo uhradiť ešte 10,99

eur (85,9 eur-74,50 eur=10,99 eur). Uvedený rozdiel vznikol z dôvodu, že žalobca si pokusom o
pokonávku zo dňa 12.9.2013 uplatnil od žalovaného za mesiac apríl 2013 iba sumu 4,01 eur, nakoľko
žalovaný za tento mesiac uhradil časť dlžnej sumy už pred zaslaním pokusu o pokonávku. Sumu 15 eur
vyúčtovanú faktúrou č. 2190861244 však súd považoval za nedôvodnú v celom rozsahu, nakoľko ňou
bol uplatňovaná nárok na poplatok za čiastočné obmedzenie služieb. Žalovaným uhradenú časť dlžnej

sumy na predmetnú faktúru súd započítal na dôvodne uplatnený nárok žalobcu na mesačný poplatok.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho

komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobca žalovaný vychádzal z

ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.Z uplatnenej sumy 85,49 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 10,99 eur spolu s
príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 12,86% a neúspech 87,14 %. Úspešnejšiemu
žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania ( v rozsahu 74,28 % po odrátaní neúspechu

žalovaného od jeho úspechu), avšak žalovaný sa zriekol práva na náhradu trov, preto mu súd ani
náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.