Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/170/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010614
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8713010614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

4. júna 2014 v Poprade, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :

Ľ. M. Y. C. X. A. D. C. - nar. XX.XX.XXXX Y. J., trvalo bytom R. Š., N..
P. Č.. XXX/XX,

j e v i n n ý

- z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 14.04.2013 v čase okolo 00.45 hod. v Obci Spišský Štiavnik, okres Poprad, v tesnej blízkosti
vchodu do pohostinstva Urbársky dom pri vzájomnom fyzickom kontakte s C. Š., nar. XX.XX.XXXX, kedy

obaja boli pod vplyvom alkoholu, ktorému sa snažil zabrániť opätovne sa vrátiť do pohostinstva, tomuto
zozaduzaložilsvojupravúnohuzajehoľavúnohu,taktoC.Š.prevážildozaduaobajaspadlinavozovku,
pričom poškodený C. Š. spadol na chrbát a hlavou narazil na asfaltovú vozovku a takto mu spôsobil
ťažké poranenia a to pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby
a spodiny, ktoré boli v bezprostrednej príčinnej súvislosti so smrťou C. Š. dňa 19.04.2013 v Nemocnici
s Poliklinikou Poprad,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť.

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j/

Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú F. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XXX, S. J. o

d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obž. Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX v J., trvalo
bytom R. Š., N.. P. Č.. XXX/XX spod obžaloby Okresného prokurátora v Poprade pre skutok uvedený

v obžalobe Okresného prokurátora Poprad, sp. zn. 2Pv 300/2013 zo dňa 25.11.2013 pod bodom II.,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

- dňa 14.04.2013 v čase okolo 00.45 hod. v Obci Spišský Štiavnik, okres Poprad po vzájomnom fyzickom
kontakte s AG. Š., kedy obaja boli pod vplyvom alkoholu, pred pohostinstvom Urbársky dom, kedy potom

čo mu podložil svoju pravú nohu za jeho ľavú nohu spadli na asfaltovú vozovku tak, že poškodený spadol
na chrbát so súčasným pádom Ľ.Š. M. na neho a narazil zadnou časťou hlavy na asfaltovú vozovku
a následne dňa 19.04.2013 v NsP Poprad zomrel, mu ihneď po tomto fyzickom kontakte, kedy C. Š.
jednoznačne javil výrazne poruchy vedomia až bezvedomia v stave kómy, a to ochromením ovládania
celého tela, teda neschopnosťou pohybovať sa a ovládať funkcie zmyslového ústrojenstva, teda v tom
čase javil príznaky ťažkej ujmy na zdraví, tomuto neposkytol potrebnú pomoc sám a taktiež privolaním

rýchlej zdravotnej pomoci, alebo informovaním ďalších osôb, ktorí boli následne v kontakte s C. Š.,

- právne kvalifikovaný ako prečin neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

- skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného Ľ. M. obžalobu pre prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Trestného

zákona pre skutky, ktorých sa mal dopustiť v bode I. tak, že dňa 14.04.2013 v čase okolo 00.45 hod.
v Obci Spišský Štiavnik, okres Poprad, v tesnej blízkosti vchodu do pohostinstva Urbársky dom pri
vzájomnom fyzickom kontakte s C. Š., nar. XX.XX.XXXX, kedy obaja boli pod vplyvom alkoholu, ktorému
sa snažil zabrániť opätovne sa vrátiť do pohostinstva, tomuto zozadu založil svoju pravú nohu za jeho
ľavú nohu, takto C. Š. prevážil dozadu a obaja spadli na vozovku, pričom poškodený C. Š. spadol na

chrbát a hlavou narazil na asfaltovú vozovku a takto mu spôsobil ťažké poranenia a to pomliaždenie
mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny, ktoré boli v bezprostrednej
príčinnej súvislosti so smrťou C. Š. dňa 19.04.2013 v Nemocnici s Poliklinikou Poprad a v bode II. tak, že
dňa 14.04.2013 v čase okolo 00.45 hod. v Obci Spišský Štiavnik, okres Poprad po vzájomnom fyzickom
kontakte s C. Š., kedy obaja boli pod vplyvom alkoholu, pred pohostinstvom Urbársky dom, kedy potom

čo mu podložil svoju pravú nohu za jeho ľavú nohu spadli na asfaltovú vozovku tak, že poškodený spadol
na chrbát so súčasným pádom Ľ.Š. M. na neho a narazil zadnou časťou hlavy na asfaltovú vozovku
a následne dňa 19.04.2013 v NsP Poprad zomrel, mu ihneď po tomto fyzickom kontakte, kedy C. Š.
jednoznačne javil výrazne poruchy vedomia až bezvedomia v stave kómy, a to ochromením ovládania
celého tela, teda neschopnosťou pohybovať sa a ovládať funkcie zmyslového ústrojenstva, teda v tom

čase javil príznaky ťažkej ujmy na zdraví, tomuto neposkytol potrebnú pomoc sám a taktiež privolaním
rýchlej zdravotnej pomoci, alebo informovaním ďalších osôb, ktorí boli následne v kontakte s C. Š..

Súd predmetnú obžalobu prijal a na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy v zmysle návrhov procesných
strán a to výsluchom obžalovaného Ľ. M., svedkov F. Š., J. Š., H. Š., E. P., V.C. H., V. F., E. K., H. F.,

J. F., znalca H.. R. X., ako aj listinnými a vecnými dôkazmi zabezpečenými prípravným konaním a zistil
nasledovné.
Obžalovaný Ľ. M. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne uvádzal, že do pohostinstva
Urbársky dom v Spišskom Štiavniku prišiel vo večerných hodinách a s priateľmi požíval alkoholické
nápoje, poškodený C. Š. prišiel do pohostinstva až neskôr a pod značným vplyvom alkoholu, spoločne

však požili aj ďalšie alkoholické nápoje a keď sa neskôr dostal do slovného sporu s E. P. požiadal ho,
aby vyšli spolu von pred pohostinstvo, kde mu dohováral, keďže nechcel, aby sa poškodený vrátil späť
v snahe vyhnúť sa prípadným konfliktom poškodeného s ďalšími osobami. Spoločne sa pritom držali
za ruky a vrchnú časť odevu a keďže obaja boli pod vplyvom alkoholu „dostali balans“ alebo sa potkli,
spadli na zem - poškodený na chrbát a on tvárou k zemi, kľačal pritom na kolene a poškodený sedel,

chrbtom sa opieral o jeho ľavé koleno a ľavú ruku. Po páde sa mu snažil pomôcť a zdvihnúť ho zo zemes tým, že „nebudú sa váľať po zemi“, poškodený mu vtedy „mrmlotom“ povedal, že nevládze a že si
chce oddýchnuť.
Obžalovaný si vtedy žiadne viditeľné zranenia, či modriny na hlave a tele poškodeného nevšimol,

poškodený podľa obžalovaného nekrvácal, neopuchol, nesťažoval sa na bolesť a iba mrmlal, že
nevládze.
Obžalovaný ďalej uvádzal, že sa pokúšal poškodeného zdvihnúť zo zeme, nevládal však a preto ho
odtiahol len na kraj cesty, k vchodu do pohostinstva. Poškodeného potom spoločne s V. H. alebo E. K. /
obžalovanýtútoosobuneuvádzalzhodne,nešlovšakopodstatnýarelevantnýrozporvjehotvrdeniacha

preto súd túto skutočnosť nepovažoval za dôležitú/ preniesli do pohostinstva a v domnení, že spí, položili
ho na lavičku, pričom E. K. mu ešte zdvihol rameno a zisťoval či dýcha, načo spoločne počkali na vozidlo,
ktoré ho malo zaviesť domov. Pre poškodeného prišlo auto asi za 10 až 15 minút, načo poškodeného
spoločne s E. K. C. J. F. opäť len „naložili“ do auta cez ľavé dvere vozidla, poškodený pritom hlavou
ležal na pravom sedadle a nohy mal skrčené na ľavom sedadle, načo vozidlo s poškodeným z miesta
činu odišlo a krátko na to z pohostinstva odišiel aj on.

Obžalovaný ďalej tvrdil, že v tom čase sa ani jemu ani žiadnej z prítomných osôb nejavilo podozrivé
to, že poškodený „nechodil“, keďže tento aj v minulosti častejšie „prehnal“ požitie alkoholu tak, ako v
inkriminovaný deň „všade sa motal“, mal nekoordinované pohyby a pri komunikácii sa vyjadroval veľmi
nezreteľne.
Obžalovaný vo svojej výpovedi ďalej uvádzal, že na druhý deň sa pokúsil telefonicky skontaktovať s

poškodeným, mobilný telefón mu však zdvihol jeho brat, ktorý mu oznámil, že poškodený je v nemocnici.
Obžalovaný poprel, aby chcel ublížiť poškodenému, resp. aby mal úmysel nepomôcť mu tvrdiac, že k
ich pádu došlo neúmyselne, v dôsledku požitého väčšieho množstva alkoholu i to, že ak by mal čo len
„tušenie“, že náraz poškodeného na zem bol taký silný, že mu spôsobil nejaké zranenie, pomohol by mu
i to, že v inkriminovaný čas nemal možnosť rozpoznať rozsah zranenia poškodeného či závažnosť jeho

zdravotného stavu, vnímal ho len ako únavu spôsobenú alkoholom, nočnou hodinou a sčasti aj pádom,
keďže pri páde sa udrel aj on sám.
Svedkyňa F. Š. - matka neb. C. Š. sa k okolnostiam skutku vo svojich výpovediach vyjadriť nevedela,
uvádzala len to, že ráno na druhý deň po inkriminovanom dni, počula ako jej manžel kričí a volá na
syna E., aby išli vziať C. z auta, načo videla ako ho oni spoločne prenášajú, resp. „ťahajú“ do jeho

postele. Žiadne vonkajšie poranenia si na poškodenom nevšimla. Nevedela sa vyjadriť, či poškodený
v tom momente dýchal a tvrdila, že keď poškodeného asi po 15 až 30 minútach prišla skontrolovať, jej
syn C. dýchal, akoby spal, nechrčal pritom, načo z domu odišla a keď sa asi po pol hodine vrátila, pred
ich domom bola sanitka a záchranári už jej synovi poskytovali zdravotnú pomoc a potom ho previezli
do Nemocnice v Poprade.

Svedok H. Š. - otec neb. C. Š. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, v prípravnom konaní uviedol, že
dňa 14.04.2013 okolo 06.30 hod. ráno zbadal pred bránou C. auto a v ňom na zadnom sedadle vľavo
sediaceho syna, pričom tento mal hlavu a ľavé rameno opreté o dvere a nohy na druhej strane, preto
zavolal synov J. C. E., aby mu ho pomohli preniesť do jeho izby a postele, kde ho dali ľahnúť na ľavý
bok a prikryli perinou. Následne ho svedok v priebehu hodiny asi štyrikrát skontroloval, C. podľa neho

spal a on sa ho ani nepokúsil zobudiť, keďže v tom čase riadne dýchal a on si na ňom nič zvláštne či
mimoriadne nevšimol, až na drobnú ranku vzadu na hlave - rozseknutá koža o dĺžke 1 cm, ktorú mu
ošetril Septonexom.
Svedok ďalej uviedol, že asi po jeden a pol hodine prišiel za ním syn J. a povedal mu, že C. ťažko dýcha,
„chrčí“, načo privolali záchranku, ktorá C. poskytla prvú pomoc v podobe injekcie, infúzie a umelého

dýchania a vtedy im bolo povedané, že C. je v bezvedomí a že musí ísť do nemocnice.
Svedok J. Š. - brat neb. C. Š. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní uvádzal, že dňa 14.04.2013
mu okolo 01.45 hod. na jeho mobil zavolal V. H. a požiadal ho, aby prišiel von. Vtedy videl ako jeho
brat C. sedí v aute zn. Renault Clio, trup a hlavu má opreté o ľavé dvere za vodičom a nohy na sedadle
na pravej strane. Pred autom stál H. F. C. V. H., ktorý otvoril ľavé zadné dvere auta, na ktorých bol

opretý C., načo skontroloval či dýcha, dal mu aj „letmú“ facku a keď videl, že jeho brat je opitý a že to
s alkoholom prehnal, prikryl ho bundou a nechal ho v aute, aby vytriezvel aj preto, že už v minulosti,
keď sa brat riadne opil, nechával ho takto v aute „pretriezvieť“ a zároveň dodal, že poškodenému do
rána ešte asi dvakrát prezvonil na jeho mobil, aby ho aj týmto spôsobom ešte „skontroloval“. Svedok
ďalej uvádzal, že C. videl až okolo 07.10 hod. na druhý deň ráno, kedy ho z auta do jeho izby preniesli

otec a brat E., poškodený vtedy podľa svedka dýchal, ležal na boku a že keď ho „kontroloval“ v čase
okolo 08.15 až 08.20 hod. už počul ako chrčí, poškodený však nerozprával a vtedy zbadal v jeho jednej
nosnej dierke zaschnutú krv, načo zavolal rýchlu zdravotnícku pomoc, ktorá C. previezla do nemocnice.Podľa tvrdenia svedka, keby v čase, keď bol C. privezený domov, mal od V. H. alebo H. F. vedomosť,
že jeho brat „predtým spadol“, snažil by sa zavolať rýchlu zdravotnícku pomoc ešte v noci.
Svedok V. H. vo svojich výpovediach uvádzal, že do pohostinstva Urbársky dom prišli spoločne s

poškodeným a H. F. niekedy po 22.00 hod., spoločne s ďalšími osobami i s poškodeným a obžalovaným
požívali alkoholické nápoje asi až do 00.30 hod., kedy sa svedok rozhodol ísť domov, čo oznámil
poškodenému. Nato už aj spoločne s obžalovaným vyšli pred pohostinstvo, poškodený sa však chcel
do pohostinstva vrátiť, v čom mu bránil obžalovaný tak, že ho chytil za bundu a tlačil z pohostinstva
von na cestu. Svedok vtedy zostal pred vchodom pohostinstva a keď sa snažil mobilným telefónom

zavolať H. F., počul „buchot“ a na vzdialenosť asi 5 až 6 metrov uvidel, ako obžalovaný v strede vozovky
leží alebo kľačí na či pri poškodenom, drží ho, vtedy pribehol k ním a obžalovaného sa pýtal, čo urobil
poškodenému, načo mu obžalovaný povedal, že poškodený bol natoľko opitý, že spoločne spadli na
zem a že on ho chcel udržať, aby si pri páde nerozbil hlavu, svedok pri tom žiadny priamy či úmyselný
fyzicky útok obžalovaného na poškodeného nevidel.
Svedok ďalej tvrdil, že poškodeného sa snažil prebrať fackami, ten však iba niečo „zamrmlal“ a

začal chrápať akoby zaspal. Či poškodený nejakým spôsobom komunikoval s obžalovaným pred jeho
príchodom k ním, to svedok uviesť nevedel a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či poškodený komunikoval
nejakým spôsobom s inou osobou po tom, čo bol prenesený naspäť do pohostinstva.
Svedok nato zavolal H. F., aby pre nich prišiel autom, poškodeného nato „stiahli“ na krajnicu vozovky,
žiadne zranenia či krvácanie na hlave a tele poškodeného svedok nevidel, po krátkej chvíli ho spoločne

s E. K. a obžalovaným preniesli do pohostinstva a až do príchodu H. F. ho nechali ležať na lavici. Počas
tejto doby sa poškodený podľa svedka nehýbal, nekrvácal, iba chrápal.
Podľa ďalšieho tvrdenia svedka poškodeného potom spoločne s obžalovaným, H. F. C. E. K. vyniesli
z pohostinstva, dali ľahnúť na zadné sedadlá vozidla K. M., poškodený ležal pritom na ľavom boku a
hlavu mal na strane vodiča. Vo vozidle naďalej chrápal, neprebral sa a spal aj vtedy, keď ho doviezli

pred dom. Telefónom potom zavolal jeho brata J. a keď tento prišiel k vozidlu a pýtal sa na C., svedok
mu uviedol, že spí, pretože poškodený v tom čase naozaj riadne dýchal a chrápal, svedok tvrdil, že
poškodený chrápal ešte aj vtedy, keď sa on vrátil do auta pre jeho mobilný telefón.
Svedok síce v prípravnom konaní uvádzal, že sa J. Š. nezmienil o predchádzajúcom páde poškodeného
na zem, na hlavnom pojednávaní však už tvrdil, že túto skutočnosť mu povedal,

Podľa svedka J. Š. im vtedy potvrdil, že keď je C. opitý - necháva ho spať vo vozidle asi hodinu, aby sa
prebral a povedal im aj to, že po „prebratí“, poškodený príde už do domu sám.
Svedok ďalej uviedol, že v minulosti hlavne cez víkendy sa často stávalo, že poškodený sa opil tak, že
zaspal, resp. že pod vplyvom alkoholu zaspával aj keď pritom s niekým komunikoval a že ho nebolo
možné prebudiť, že ho museli domov „doniesť“ a aj preto sa mu vtedajší stav poškodeného nejavil byť

„podozrivý“, resp. že práve preto sa vtedy neobával o život či zdravie poškodeného do takej miery, aby
mu musel on, či iná tam prítomná osoba privolávať zdravotnícku pomoc.
Svedok H. F. v prípravnom konaní uviedol, že po príchode do pohostinstva Urbársky dom sa tam zdržal
asi 20 minút a vrátil sa až okolo polnoci, resp. okolo 01.00 hod., keď mu zavolal V. H. a povedal, že
poškodený je už opitý, že spí a že chcú ísť domov. Po príchode do pohostinstva videl poškodeného ležať

a spať na lavičke, načo ho obžalovaný a V. H. naložili do auta, čo sa mu nejavilo byť „podozrivé“, pretože
poškodeného v takomto stave videl už viackrát a preto sa aj vtedy domnieval, že je len a zas opitý. Keď
poškodeného doviezol pred ich dom, prišiel k ním jeho brat J. a snažil sa ho prebrať, poškodený však
iba niečo „zamrmlal alebo zachrčal“ a preto ho nechali v aute.
K ďalším okolnostiam skutku či konaniu obžalovaného sa svedok vo svojej výpovedi nevyjadroval.

Svedok E. P. vo svojich výpovediach uvádzal, že v predmetný deň bol v pohostinstve Urbársky dom v
čase od 21.00 do 24.00 hod., požil väčšie množstvo alkoholu a o okolnostiach žalovaného skutku sa
dozvedel až neskôr. Svedok dodal len to, že pod značným vplyvom alkoholu bol v tento deň aj samotný
poškodený.
Svedok E. K. sa vo svojich výpovediach taktiež bližšie k okolnostiam žalovaného skutku a konaniu

obžalovanéhovyjadriťnevedelajpreto,žeionbolpodvplyvomalkoholuadodallento,ževtendeňokolo
polnoci pomáhal odniesť poškodeného z pohostinstva do auta a že ho vtedy ani „nenapadlo“ privolať
mu sanitku aj preto, že už veľakrát ako zamestnanec pohostinstva pomáhal „opitých“ nakladať do auta.
Svedok V. F. sa vo svojich výpovediach taktiež nevedel bližšie vyjadriť k okolnostiam skutku aj preto, že
okolo polnoci z pohostinstva Urbársky dom odišiel a dodal len to, že keď v tom čase prechádzal okolo

obžalovaného a poškodeného, títo stáli vonku pred pohostinstvom, rozprávali sa, pričom podľa neho
obžalovaný dohováral poškodenému s tým, že „už má dosť“, aby sa do pohostinstva už nevracal.
Svedok J. F. v prípravnom konaní uviedol len to, že v pohostinstve Urbársky dom aj on v inkriminovaný
časpožívalalkoholickénápojeaženapožiadanieV.H.pomoholpoškodeného,ktorýležalnalavičkednuv pohostinstve, naložiť do jeho auta, domnieval sa pri tom, že poškodený je opitý a preto mu nevenoval
bližšiu pozornosť.
Zo záverov znaleckého posudku o súdnej pitve, vypracovaného H.. C. D. a H.. R. X., ako aj z výpovede

znalca H.. R. X. vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného C. Š. bola centrálna mozgová
smrť po pomliaždení mozgu a vnútrolebečnom krvácaní pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny, toto
poranenie hlavy a mozgu vzniklo pri páde poškodeného dňa 14.04.2013 okolo 00.30 hod. na ceste pred
vchodom do pohostinstva Urbársky dom v obci Spišský Štiavnik a bolo v príčinnej súvislosti so smrťou
poškodeného.

Privonkajšejprehliadketelapoškodenéhobolizistenékrvnépodliatinynavnútornýchplocháchobidvoch
predlaktí až zápästí, oblúkovitá čerstvá operačná rana v temennospánkovozáhlavnej oblasti vpravo po
chirurgickom odstránení krvácania pod tvrdú plenu mozgu, zvislá čerstvá operačná rana v čelovej oblasti
vľavo po zavedení merača vnútrolebkového tlaku, drobná čerstvá operačná ranka na rozhraní v čelovej
oblasti vľavo až čela vľavo, šikmá čerstvá operačná rana v ľavej slabine po chirurgickom kontrastnom
vyšetreníciev,priečnačerstváoperačnárananabruchupochirurgickomvloženíčastilebečnejklenbydo

podkožia, čerstvý chirurgický vytvorený otvor na prednej ploche krku po tracheostómií, viaceré injekčné
vpichy na hrudníku a čerstvé drobné preležaniny na obidvoch pätách.
Pri vnútornej obhliadke tela poškodeného bolo zistené prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných v
celom rozsahu lebečnej klenby s maximom čelovotemennozáhlavnej oblasti vpravo, zlomenina pravej
temennej kosti pokračujúcu dopredu cez šípový a vencový švík do čelovej kosti uprostred až vpravo a

dozadu doprava s pokračovaním na lebečnú spodinu v zadnej lebečnej jame vpravo, ľahké zakrvácanie
pod tvrdú plénu mozgu v čelovotemennej oblasti vpravo, v temennej oblasti vľavo a na lebečnej spodine
v prednej lebečnej jame vpravo, ohraničené ľahké zakrvácanie nad tvrdú plénu mozgu v temennej
oblasti uprostred, difúzne zakrvácanie medzi mäkké pleny mozgu na zaobline aj na spodine mozgových
pologúľ, sploštenie pravej pologule mozgu tlakom krvácania pod aj nad tvrdú plenu mozgu, pomliaždenie

mozgu na zaobline aj na spodine obidvoch čelových lalokov, spodine prvého spánkového laloku s lemom
zmäknutia mozgu v okrajoch pomliaždenia, povlak krvi v komorách mozgu a chirurgický vytvorený otvor
v čelovej kosti vpravo a v pravej temennej kosti po odstránení krvácania pod tvrdú plenu mozgu, drobný
chirurgický vytvorený otvor v čelovej kosti vpravo po zavedení merača vnútrolebkového tlaku, začínajúci
lalôčkový zápal dolných lalokov pľúc, pasívne prekrvenie vnútorných orgánov a opuch mozgu ťažkého

stupňa s mozočkovým kužeľom.
V dôsledku pomliaždenia mozgu a vnútrolebečného krvácania došlo k porušeniu riadiacej činnosti
centrálneho nervového systému, čo bezprostredne viedlo k smrti poškodeného neb. C. Š..
Vyššie popísané prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných bolo spôsobené podľa znalcov tupým
predmetom o širšej kontaktnej ploche, ktorý na pravú temennozáhlavnú oblasť hlavy nebohého pôsobil

veľkou silou a prudkosťou.
Vznik zlomeniny lebečnej klenby a spodiny je podľa znalcov možné vysvetliť buď aktívnym pôsobením
tupého predmetu o širšej kontaktnej ploche, napr. úderom širokou latou, lopatou do hlavy spôsobené
druhou osobou, alebo pasívne pri páde, náraze temennozáhlavnou oblasťou hlavy na široký, plochý,
tupýpredmet,napr.chodník,cestu,podlahualebonárazomhlavynaplochučasťnábytkuvstaveopitosti,

prípadne po potencovanom páde, resp. pádom a nárazom hlavy na široký plochý tupý predmet pri
chorobných zmenách, napr. pri epileptickom záchvate atď.
V dôsledku tupého poranenia hlavy podľa znalcov vo všeobecnosti dochádza k pretrhnutiu
premosťujúcichžílmedzitvrdouplenoumozguamäkkýmiplenamimozgu,alebokroztrhnutiucievmedzi
tvrdou plenou mozgu a kosťou, z ktorých dochádza ku krvácaniu a nahromadeniu krvi aj nad tvrdou

plenou mozgu buď v mieste zlomeniny alebo na protiľahlej strane lebečnej dutiny.
Podľa znalcov krvácanie a hromadenie krvi pod tvrdou plenou je pomerne rýchle /1 až 2 hodiny/ a vedie
v krátkom čase k vzniku poruchy vedomia.
Pri veľkom násilí môže dôjsť aj k roztrhnutiu vnútromozgových tepničiek s následným deštruktívnym
krvácaním do tkaniva mozgu pod obrazom pomliaždenia tkaniva mozgu.

Pri pomliaždení a stlačení mozgového tkaniva dochádza k porušeniu cirkulácie mozgovo-miechového
moku, vyvíja sa opuch mozgu, dochádza vo veľmi krátkom časovom intervale k poruche vedomia rôznej
hĺbky až k bezvedomiu, pri ktorom sú ochromené riadiace centrá, pri naplnenom žalúdku môže dôjsť k
zvracaniu a k vdýchnutiu obsahu žalúdka do pľúc.
Z biomechanického hľadiska znalci konštatovali, že obžalovaný a poškodený boli vo vzpriamenej

polohe, rukami sa dotýkali a pretláčali /zo záznamu priemyselnej kamery bola u poškodeného evidentne
viditeľná porucha motoriky, spôsobená ťažkým stupňom opitosti/, pri pretláčaní došlo k podloženiu nôh
poškodeného pravou nohou obžalovaného, kedy došlo k pádu poškodeného na chrbát /s následným
úderom záhlavia o tvrdú asfaltovú podložku/ a so súčasným pádom obžalovaného na poškodeného.K pádu poškodeného došlo podľa znalcov v dôsledku podrazenia nôh obžalovaným a
nekontrolovateľným pádom poškodeného v ťažkom stupni opitosti bez obranných mechanizmov /
vystretierúk,dvihnutiehlavy/zaúčelomzabráneniakontaktusasfaltovouvozovkou,vpriebehuincidentu

nedošlo zo strany obžalovaného k prudkému soteniu poškodeného, ktoré by mohlo vyvolať pád.
Pri páde na asfaltový povrch vozovky poškodený nekontrolovane narazil pravou temennozáhlavnou
oblasťou hlavy, nárazom mohla podľa znalcov vzniknúť zlomenina lebečnej klenby a spodiny s
následným pomliaždením mozgu a vnútrolebečným krvácaním, znalci súčasne vylúčili aby pri tomto
mechanizme úrazu došlo k takémuto pádu s následným poranením hlavy u mladej a zdravej osoby,

neovplyvnenej alkoholom, keďže pády na rovine v ťažkom stupni opitosti bývajú časté, nakoľko
je výrazne ovplyvnená riadiaca činnosť centrálneho nervového systému s následným výrazným
ovplyvnením motoriky postihnutého, čo sa prejavuje výrazne potácajúcou sa chôdzou, častými pádmi
až neschopnosťou samostatnej chôdze, takáto osoba s hladinou alkoholu v krvi nad 3 %o môže padať
nekontrolovane, bez akýchkoľvek obranných mechanizmov, dokonca k takýmto pádom podľa znalcov
dochádza aj pri nižších hladinách alkoholu v krvi, aj bez zásahu druhej osoby a takto vzniknuté poranenia

pri týchto pádoch a neposkytnutí adekvátnej pomoci spravidla končia smrteľne.
Ostatné zranenia poškodeného - krvné podliatiny na vnútorných plochách obidvoch predlaktí až zápästí
boli spôsobená tlakom rúk a mohli vzniknúť pri prenášaní poškodeného druhými osobami.
Znalcami vyššie uvedené skutočnosti boli v súlade aj s pitevným nálezom, podľa ktorého poškodený v
dôsledku vyššie popísaných poranení hlavy a mozgu zomrel dňa 19.04.2013 o 9.20 hod. v Nemocnici

Poprad, a.s.
Znalci súčasne konštatovali, že pri vyšetrení krvi odobratej poškodenému dňa 14.04.2013 o 11.00 hod.
na prítomnosť etylalkoholu bolo v nej zistené 1,30%o, pričom poškodenému ešte pred týmto odberom
vzorky krvi boli podané náhradné roztoky v množstve 1000 ml, čo znalci zhodnotili ako skutočnosť, ktorá
objektívne, v dôsledku zriedenia krvi poškodeného znamenala, že hladina alkoholu v krvi poškodeného

v čase úrazu bola ešte vyššia, pričom pri prepočte odbúravacích schopností organizmu znalci zhodnotili
na 2,56 až 3,40%o a z medicínskeho hľadiska ako ťažký stupeň opitosti, ktorý sa vo všeobecnosti
prejavuje v psychickej sfére stratou miestnej a časovej orientácie, veľmi spomalenou až utlmenou
výbavou predstáv a v pohybovej sfére silne potácajúcou sa chôdzou spojenou s častými pádmi až
neschopnosťou samostatnej chôdze a pri hladinách nad 3 %o sú tieto príznaky výraznejšie.

Vyššie popísané pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a
spodiny s následnou priamou poúrazovou komplikáciou - ťažkým opuchom mozgu z medicínskeho
hľadiska znalci hodnotili ako poranenie ťažké až život ohrozujúce a pri neposkytnutí včasnej a odbornej
medicínskej pomoci spravidla končiace smrteľne.
Podľa znalcov smrti poškodeného by bolo možné zabrániť včasnou a odbornou medicínskou pomocou /

do jednej až dvoch hodín po úraze/ aj keď s najväčšou pravdepodobnosťou by poranenie mohlo
zanechať trvalé následky.
Zo znaleckého posudku ale aj výpovede znalca H.. X. vyplýva, že pri chýbaní zjavných známok
vonkajšieho násilia laická osoba /osoba bez medicínskeho vzdelania/ nie je vo všeobecnosti a ani v
tejto konkrétnej veci schopná posúdiť, či k závažnej poruche vedomia došlo v dôsledku ťažkého stupňa

opitosti, alebo úrazu hlavy a mozgu.
Po páde poškodeného, vzhľadom na absenciu prejavov jeho hybnosti /samovoľný pád ruky po jej
nadvihnutí, odtiahnutie z vozovky pred budovu pohostinstva a bezvládnosť/ bolo však podľa znalcov
vhodné uvažovať o vyhľadaní lekárskej pomoci, obžalovaný ako laik nemohol vyhodnotiť nijaké
vonkajšie zranenia poškodeného, keďže ani podľa znalcov tam nijaké neboli.

Záverom znaleckého posudku a predbežnému pitevnému nálezu /čl. 136 vyšetrovacieho spisu/
zodpovedala aj fotodokumentácia vyhotovená pri pitve poškodeného C. Š., i lekárske potvrdenia o
jeho ošetrení a prijatí v Nemocnici Poprad, a.s. zo dňa 15.04.2013 a 16.04.2013 /čl. 184 a čl. 185
vyšetrovacieho spisu/.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu /čl. 125 až čl. 129 vyšetrovacieho spisu/ a fotodokumentácie z nej
vyhotovenej /čl. 131 až čl. 132 vyšetrovacieho spisu/ bolo zrejme samotné miesto činu, bez ďalších
nájdených a zaistených stôp.
Vecný dôkaz - DVD nosič z Urbárskeho domu /príloha č. 1/ a fotografie z DVD nosiča /príloha č. 2/,
zabezpečeného prípravným konaním jeho vydaním, spolu s odborným vyjadrením KEÚ PZ Košice

zachytáva priebeh incidentu.
Ide o kamerový záznam z kamery umiestnenej v obci Spišský Štiavnik, okres Poprad na budove
pohostinstva Urbársky dom, Hasičskej zbrojnice, resp. budove Obecného úradu Spišský Štiavnik a
jeho legálnosť je zdokumentovaná vyjadrením obce Spišský Štiavnik a naň nadväzujúcimi listinnýmidôkazmi /protokol o zaradení majetku do používania, inventúrna karta hmotného a nehmotného
investičného majetku, príslušný súhlas urbárskeho pozemkového spoločenstva, príslušné uznesenie
obecného zastupiteľstva a výpis z predmetného uznesenia, zmluva č. 98/2010/, ktoré si súd vyžiadal a

zabezpečil po podaní obžaloby, vzhľadom na námietky obhajoby o nelegálnosti získania tohto vecného
dôkazu aj vzhľadom na zákon č. 166/2003 Zb. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím
informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o ochrane pred
odpočúvaním/ a ktorý súd na hlavnom pojednávaní vykonal v súlade s ustanovením § 270 ods. 1
Trestného poriadku konštatujúc pri tom, že ide o dôkaz získaný v súlade s príslušnými ustanoveniami

uvedenými v štvrtej hlave a štvrtom diely Trestného poriadku.

Takto vykonané dôkazy dali podľa názoru súdu jednoznačný a spoľahlivý podklad pre jeho rozhodnutie
o žalovanom skutku a bol nimi dostatočným spôsobom zistený skutkový stav uvedený v obžalobnom
návrhu a kladený za vinu obžalovanému Ľ. M..
Všetky vyššie uvedené a citované dôkazy po ich vyhodnotení jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach

viedli súd k záveru, že žalovaný skutok, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia sa stal a
na tom skutkovom základe, ktorý aj obžaloba uvádzala vo svojom obžalobnom návrhu a že ho spáchal
obžalovaný Ľ. M., čím súčasne konštatoval, že obžaloba pri tomto skutku a skutkových tvrdeniach
uniesla svoje dôkazné bremeno v plnom rozsahu, čím sa tak súčasne nemohol stotožniť s tvrdeniami
obhajoby, že obžalovaný nie je trestnoprávne zodpovedný za spôsobenie následku v podobe smrti

poškodenej osoby, pretože tento následok si poškodená osoba spôsobila sama a tým, že sa uviedla do
ťažkého stupňa opitosti.
Pri uznaní viny a skutkových zisteniach uvedených vo výroku tohto rozsudku súd vychádzal
predovšetkým z výpovedí samotného obžalovaného Ľ. M., výpovedí svedkov V. H., H. F., E. P., E.
K.F., V. F., J. F., J. Š., F. Š., H. Š., výpovedí znalca H.. R. X., záverov znaleckého posudku z odboru

zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo ako aj z vykonaných listinných a vecných dôkazov bližšie
citovaných v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.
Z hľadiska právnych záverov potom aj súd, tak ako obžaloba, dospel k názoru, že obžalovaný Ľ. M.
tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, spáchal po všetkých stránkach znaky trestného činu
kvalifikovaného ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, pretože dňa 14.04.2013 v

čase okolo 00.45 hod. v Obci Spišský Štiavnik, okres Poprad, v tesnej blízkosti vchodu do pohostinstva
Urbársky dom pri vzájomnom fyzickom kontakte s C. Š., nar. XX.XX.XXXX, kedy obaja boli pod vplyvom
alkoholu, ktorému sa snažil zabrániť opätovne sa vrátiť do pohostinstva, tomuto zozadu založil svoju
pravú nohu za jeho ľavú nohu, takto C. Š. prevážil dozadu a obaja spadli na vozovku, pričom poškodený
C. Š. spadol na chrbát a hlavou narazil na asfaltovú vozovku a takto mu spôsobil ťažké poranenia a to

pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny, ktoré boli v
bezprostrednej príčinnej súvislosti so smrťou C. Š. dňa 19.04.2013 v Nemocnici s Poliklinikou Poprad.
Spôsobenie smrti inej osobe podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona je vo svojej povahe rýdzo
nedbanlivostný trestný čin a môže byť spáchaný aktívnym konaním inej trestne zodpovednej osoby
alebo opomenutím konania takýmto páchateľom, aktívne konanie i opomenutie konania sú si z právneho

hľadiska navzájom rovné a nie je rozhodujúci spôsob konania páchateľa.
Medzi konaním páchateľa a následkom na ľudskom tele musí byť však preukázaná príčinná súvislosť,
teda, že k usmrteniu poškodenej osoby došlo práve konaním páchateľa.
Z hľadiska času dostavenia sa následku od okamihu dokončenia konania je príčinná súvislosť pri
trestnom čine usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona zachovaná aj v prípade, keď smrť

poškodenej osoby nasleduje v krátkom či dlhšom časovom slede po konaní páchateľa.
Pri dlhšom časovom slede od konania páchateľa po smrť poškodenej osoby - ako bolo v tomto
konkrétnom prípade /obžalovaný Ľ. M. konal dňa 14.04.2013 okolo 00.45 hod. a k smrti poškodeného
C. Š.C. došlo dňa 19.04.2013 o 9.20 hod./ musí ísť stále o hlavnú príčinu smrti poškodenej osoby.
Z okolností spáchania skutku bolo vykonaným dokazovaním objektívne preukázané, že obžalovaný

Ľ. M. konal aktívne - prejavil aktívny telesný pohyb, keď poškodenému zozadu založil svoju pravú
nohu za jeho ľavú nohu, čím došlo k preváženiu poškodeného dozadu a jeho následnému pádu na
vozovku, čomu nasvedčuje tak výpoveď obžalovaného ako aj vecný dôkaz - DVD nosič, resp. závery
znaleckého posudku a výpoveď znalca H.. R. X. týkajúce sa mechanizmu vzniku predmetných zranení
u poškodeného C. Š., ktoré súd uvádzal v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Vykonané dokazovanie síce zároveň poukázalo na to, že na následku v podobe smrti poškodeného
C. Š. sa síce spolupodieľalo aj konanie poškodeného, ktorý sa vlastným pričinením dostal do ťažkého
stavu opitosti /2,56 až 3,40%o/, táto skutočnosť však nebola pre posúdenie príčinnej súvislosti s týmto
následkom v podobe smrti rozhodujúca.Rozhodujúcou skutočnosťou bolo podľa názoru súdu vyššie uvedené a popísané konanie obžalovaného
Ľ. M., pretože bez neho by k predmetnému následku na živote poškodeného C. Š. nedošlo a obžalovaný
napriek tomu, že aj on v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu /v prípravnom konaní nebol zabezpečený

objektívny dôkaz o prítomnosti alkoholu v jeho krvi - napr. zápis o dychovej skúške, výpovede
obžalovaného i ďalších svedkov však svedčili pre túto skutočnosť/, keďže k vzájomnému fyzickému
kontaktu s poškodeným došlo na vozovke, teda na mieste, kde reálne v prípade pádu osoby hrozí
ohrozenie jej zdravia alebo života, pretože vozovka má tvrdý podklad, o čom obžalovaný musel vedieť,
keďže sám vo svojej výpovedi uvádzal, že po páde sa snažil pomôcť poškodenému zdvihnúť ho z cesty,

kde ležal, aj preto, aby nedošlo k ďalšej prípadnej kolízii s autom - viď jeho výpoveď zo dňa 09.10.2013.
Následok teda nebol vyvolaný výlučne nevypočítateľným alebo neodvrátiteľným konaním poškodeného
a na ktorý poukazovala obhajoba, /stav ťažkého stupňa opitosti, ktorý sa okrem iného prejavuje aj silne
potácajúcou sa chôdzou takejto osoby spojenej s častými pádmi až neschopnosťou samostatnej chôdze
- viď závery znaleckého posudku H.. R. X.Ň., uvádzané v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia/, bol
však spôsobený práve obžalovaným, pretože tento sa nesprával spôsobom upraveným vo všeobecne

záväznom právnom predpise a tak, aby nedošlo ku škode na zdraví či živote iného, čím porušil
všeobecné povinnosti uvedené v § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý povinný správať
sa tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode či životnom prostredí.
Z tohto dôvodu bolo podľa názoru súdu konanie obžalovaného potom výlučne v príčinnej súvislosti s
neodstrániteľným a nenapraviteľným následkom v podobe smrti neb. C. Š. a nebolo prerušené inou

dôležitou príčinou z hľadiska tohto následku.
Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného Ľ. M. kvalifikoval ako konanie trestne
zodpovednej osoby a vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Trestného zákona, pretože
obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie

nespôsobí.
Svojím konaním porušil záujem spoločnosti na riadnom dodržiavaní všeobecných povinností platných
pre všetky osoby ako občanov tohto štátu a na ktorých sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Obžalovaný Ľ. M. nebol doposiaľ súdne trestaný, nemá záznam vo všeobecnej evidencii priestupkov,

z miesta trvalého bydliska je hodnotený kladne, kladne ho hodnotí aj jeho súčasný zamestnávateľ OR
PZ Spišská Nová Ves, kde obžalovaný pracuje ako starší referent oddelenia výkonu služby ODI OR PZ
v Spišskej Novej Vsi.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovanému Ľ. M. vzal súd do úvahy všetky všeobecné
aj individuálne zásady pre ukladanie trestov, t. j. predovšetkým to, že trest má zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných
činov i to, že trest má postihnúť iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu, prihliadajúc pri tom na spôsob spáchania činu, jeho následok, formu zavinenia, samotnú osobu
páchateľa,jehopomery,možnosťnápravyiprevažujúcipomerpoľahčujúcichokolnostívpodobevedenia

riadneho spôsobu života podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a po takto vyhodnotených zásadách
dospel k záveru, že u obžalovaného Ľ. M. sa dosiahne tento účel uložením podmienečného trestu
odňatia slobody vo výmere 1 /jedného/ roka, s odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú
dobu v trvaní 2 /dvoch/ rokov, pretože bolo podľa jeho názoru nebolo nevyhnutnou podmienkou, aby
obžalovanému bol uložený iný druh a výmera trestu, keďže si to vyžadovali aj konkrétne okolnosti

prípadu, ako aj individuálna a generálna prevencia takto uloženého trestu.
O nároku poškodenej strany F. Š. súd v adhéznom konaní nerozhodoval a odkázal ju s jej nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže rozhodovanie o jej nároku by presiahlo rámec
tohto konania.

Obžaloba obžalovanému Ľ. M. súčasne kládla za vinu aj skutok uvedený pod bodom II. obžalobného
návrhu, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 14.04.2013 v čase okolo 00.45 hod. v Obci Spišský Štiavnik,
okres Poprad po vzájomnom fyzickom kontakte s C. Š., kedy obaja boli pod vplyvom alkoholu, pred
pohostinstvom Urbársky dom, kedy potom čo mu podložil svoju pravú nohu za jeho ľavú nohu spadli
na asfaltovú vozovku tak, že poškodený spadol na chrbát so súčasným pádom Ľ. M. na neho a narazil

zadnou časťou hlavy na asfaltovú vozovku a následne dňa 19.04.2013 v NsP Poprad zomrel, mu ihneď
po tomto fyzickom kontakte, kedy C. Š. jednoznačne javil výrazne poruchy vedomia až bezvedomia
v stave kómy, a to ochromením ovládania celého tela, teda neschopnosťou pohybovať sa a ovládať
funkciezmyslovéhoústrojenstva,tedavtomčasejavilpríznakyťažkejujmynazdraví,tomutoneposkytolpotrebnú pomoc sám a taktiež privolaním rýchlej zdravotnej pomoci, alebo informovaním ďalších osôb,
ktorí boli následne v kontakte s C. Š. a ktorý právne kvalifikovala ako prečin neposkytnutia pomoci podľa
§ 177 ods. 1 Trestného zákona.

Po vykonanom dokazovaní súd nedospel k záveru, že obžalovaný Ľ. M. sa dopustil aj tohto skutku a
žalovaného trestného činu, pretože podľa jeho názoru trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 177
ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky
ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba
alebo iného, čo obžalovanému objektívne nepreukázal žiadny z vykonaných dôkazov.

Páchateľom takéhoto trestného činu je prakticky ktokoľvek, kto je v dosahu osoby v nebezpečenstve
smrti alebo javiacej príznaky ťažkej ujmy na zdraví, kto jej zároveň má možnosť pomôcť /i schopnosť/
a to bez nebezpečenstva pre seba alebo iného.
Objektívna stránka tohto trestného činu je z hľadiska konania čisto omisívnym deliktom, spočívajúcom
iba v opomenutí konania /nie v aktívnom konaní/, teda v neposkytnutí potrebnej pomoci.
Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie a to či už úmysel priamy /§ 15

písm. a/ Trestného zákona/, alebo úmysel nepriamy /§ 15 písm. b/ Trestného zákona/, ktorý sa vzťahuje
na všetky znaky skutkovej podstaty, najmä na to, že ide o osobu v nebezpečenstve smrti alebo javiacu
príznaky ťažkej ujmy na zdraví a na to, že takejto osobe neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže
urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, teda
- osoba, ktorej je potrebné pomôcť, musí byť buď v nebezpečenstve smrti alebo v stave, v ktorom javí

príznaky ťažkej ujmy na zdraví,
- nebezpečenstvo smrti, v ktorom sa takáto osoba nachádza, môže spočívať buď v takej situácii alebo v
zdravotnomstave,ktorýsamusíjaviťakopríznakyťažkejujmynazdravíačobolovkonkrétnomprípade,
- stav, v ktorom osoba javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví je taký stav, v ktorom osoba môže aj nemusí
byť postihnutá ťažkou ujmou na zdraví, stačí však, že zo všetkých okolností vyplýva, že by ňou mohla

byť postihnutá.
Výpoveď obžalovaného i vyššie uvedených svedkov, ale aj výpoveď H.. R. X. a skutočnosti vyplývajúce
z jeho znaleckého posudku, či listinné alebo vecné dôkazné prostriedky, závery a skutočnosti, ktoré
súd popísal v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, objektívne nedali súdu žiaden relevantný dôkaz
o tom, aby obžalovanému mohol klásť za vinu aj tento úmyselný trestný čin a aby mohol uznať

jeho trestnoprávnu zodpovednosť za obžalobou žalovaný skutok a konanie uvedené pod bodom II.
obžalobného návrhu a aby obžalovaný, pri zohľadnení všetkých okolností prípadu naplnil subjektívnu
stránku tohto trestného činu ako jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty úmyselného trestného
činu a to ani v priamom ani v nepriamom úmysle v zmysle § 15 Trestného zákona.
Poškodený C. Š. sa totiž vzhľadom na vykonané dôkazy v čase tohto skutku nenachádzal v

nebezpečenstve smrti - nebol ohrozovaný napr. ohňom, vodou či iným živlom, predmetom či zvieraťom,
pretože pre nebezpečenstvo smrti poškodeného nesvedčil ani jeden zo súdom vykonaných dôkazov.
Poškodený zároveň nebol preukázateľne v čase tohto skutku ani v takom stave, v ktorom by objektívne
javil príznaky ťažkej ujmy na zdraví.
Žiaden z vykonaných dôkazov nesvedčil totiž preto, aby poškodený po páde, resp. v krátkom časovom

odstupe po páde krvácal z viditeľných miest na hlave či iných častiach svojho tela - viď výpovede
obžalovaného, svedkov, ale aj závery znaleckého posudku, či listinné i vecné dôkazy, ktoré súd uvádzal
v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia.
Žiaden z vykonaných dôkazov objektívne a spoľahlivo nesvedčil ani preto, aby sa poškodený dostal do
stavu bezvedomia ihneď alebo vzápätí po jeho páde a načo poukazovala obžaloba vzhľadom na dôkaz

získaný podľa nej z vecného dôkazu - DVD nosič, a hodnotiť tento jediný dôkaz bez súvisu s ďalšími
dôkazmi výlučne v neprospech obžalovaného, je podľa názoru súdu vzhľadom na hodnotenie dôkazov
v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10 a 12 Trestného poriadku neprípustné.
Ďalšie dôkazy získané súdom z výpovedí obžalovaného, svedkov, znalca, listinných dôkazov, i
znaleckého dokazovania svedčia pre to, že poškodený nielen po páde, ale ešte aj následne po jeho

prenesení do pohostinstva, do auta a aj potom čo bol zavezený domov, dýchal a reagoval „hmkaním,
mrmlaním a chrápaním“, viditeľne sa nezdal napr. tomu, aby mu išiel zapadnúť jazyk, nesťažoval sa na
bolesť, objektívne dokonca pri jeho pitve neboli zistené ani žiadne vonkajšie zranenia, pomliaždenia či
hematómy /až na vonkajšiu malú ranku na hlave/, svedčiace pre pomliaždenie mozgu a vnútrolebečné
krvácanie pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny, ktoré bolo zistené až následne a to pri pitve

poškodeného.
Z tohto dôvodu záznam z DVD nosiča nemožno subjektívne a jednostranne vykladať v neprospech
obrany obžalovaného, pretože existujú ďalšie priame dôkazy svedčiace v jeho prospech a súčasne v
prospech tohto záveru súdu.Nielen obžalovaný, ale aj ostatní svedkovia, všetko kamaráti a známi poškodeného a prítomní na
mieste činu, dokonca zainteresované aj na odvoze poškodeného domov, ako aj osoby poškodenému
blízke - matka, otec, bratia, potvrdzovali, že stav poškodeného považovali len za únavu spôsobenú

nadmerným množstvom vypitého alkoholu aj preto, že v obdobnom či podobnom stave mali možnosť
vidieťpoškodenéhoužajvminulosti,atedanielenobžalovaný,aleajtietoosobyobjektívneasubjektívne
nemohli pociťovať a vnímať tento stav poškodeného ako ohrozenie jeho života či zdravia, napriek tomu,
že poškodený po páde javil absenciu prejavov hybnosti tak, ako to uvádzal znalec H.. R. X. i svedok V.
H., ale aj ďalší svedkovia, ktorých výpovede súd už vyššie uviedol.

Pre tento záver súdu svedčia dôkazy získané z výpovede znalca H.. R. X., ďalej dôkazy získané zo
znaleckého posudku a závery, ktoré boli vypracované spoločne s ďalším znalcom H.. C. D., pretože z
nich jednoznačne vyplýva, že pri absencii zjavných známok vonkajšieho násilia u poškodenej osoby,
laická osoba, teda osoba bez medicínskeho vzdelania nie je schopná posúdiť či k závažnej poruche
vedomia u poškodenej osoby došlo v dôsledku úrazu hlavy a mozgu alebo v dôsledku ťažkého stupňa
opitosti tak, ako to bolo v tomto konkrétnom prípade.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že pre absenciu nespochybniteľného,
dôveryhodného a objektívne získaného dôkazu svedčiaceho pre naplnenie všetkých zákonných znakov
skutkovej podstaty žalovaného úmyselného trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1
Trestného zákona v podobe subjektívnej stránky nie je možné konštatovať, že skutok je trestným činom
a že obžalovaný je aj trestnoprávne zodpovedný a preto ho v zmysle § 285 písm. b/ Trestného poriadku

pre tento skutok spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Aj keď obžalovaný bol spod obžaloby prokurátora pre tento skutok oslobodený, súd o nároku
poškodených nerozhodoval v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku, keďže o tomto nároku bolo už
rozhodnuté pri predchádzajúcom výroku o vine a treste obžalovaného za odsudzujúci skutok.
Záveromsúdpovažujezapotrebnéuviesťajto,ževtomtokonkrétnomprípadeprávoaspravodlivosťboli

a sú dve rozdielne veci a že tento oslobodzujúci rozsudok vo vzťahu k tomuto skutku je dôkazom neviny
obžalovaného len z hľadiska trestnoprávneho a dôkazom toho, že vinu obžalovaného z morálneho
hľadiska nie je možné odsúdiť v trestnoprávnej rovine.
Obžalovaný, ako osoba prichádzajúca do styku s trestnoprávnymi predpismi a konaniami vzťahujúcimi
sa na rozhodnutie o vine a treste, aj keď len v správnom konaní, bude niesť podľa názoru súdu morálnu

zodpovednosť za svoje konanie i naďalej.
Podľa názoru súdu rovnako tak morálnu zodpovednosť za následok v podobe smrti nebohého by
mali niesť aj ostatné osoby, predovšetkým jeho priatelia a kamaráti, pretože nie o všetkom je možné
spravodlivo rozhodnúť v trestnom konaním a predovšetkým nie prípady ľahostajnosti a nerozvážnosti k
svojmu či konaniu inej osoby, vedúce k zbytočnej smrti mladého človeka.

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením

bolo až doručenie rozsudku.